Vydavateľstvo SSS

Ján Tazberík dosiaľ vydal sedem básnických zbierok. Debutoval zbierkou Pramene svetla (1977), nasledovali zbierky Rozpätie jasu (1983), Interpunkcia svetla (1990), Spod hladiny kameňa (2012), Spodný bod svetla (2014), Svetlo a iné stroje (2016), Pasca na svetlo (2018). Tazberíkove básne boli zaradené do celého radu básnických antológií doma aj v zahraničí. Jeho básnické a odborné texty boli preložené do viacerých jazykov. Samostatný knižný výber z jeho poézie vyšiel roku 2018 v Srbsku. V najnovšej básnickej zbierke Jána Tazberíka sú rozvíjané tvorivé postupy z autorových predchádzajúcich troch zbierok - ide osobitne o hľadanie nových prienikov básnického textu do oblastí prózy a eseje, resp. o vyskúšanie novej textovej záťaže básnického obrazu a lyrického subjektu. Zbierka básní sa inšpiruje aj podnetmi z oblasti výtvarného umenia, osobitne svetoznámym dielom Marcela Duchampa Veľké sklo.

Bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda sa pri desiatom výročí bombardovania Juhoslávie vyjadril takto: ,, Otvoril som slovenské nebo pre americké lietadlá, aby mohli bombardovať Belehrad. Urobil som dobre, lebo Belehrad nespadol Rusom do rúk...“ Šialené slová a šialené skutky hodné odsúdenia. Dnes tento človek zrejme nič neľutuje. Ako obžalovaný, ktorý pre súdom stráca pamäť. Sebavedomie mu nepodlomili ani početné minulé kauzy, ani trestuhodné politické rozhodnutia. Opäť počíta seberovných a organizuje návrat. Na zakladajúcom kongrese strany Modrí - Európske Slovensko zaujal úvodom svojho prejavu: ,, Som kresťanský demokrat, liberál, konzervatívec a ľudovec.“ Dzurinda tak nechtiac prezradil motto každého politického chameleóna. Menil farby podľa počasia. Klamal rovnakou mierou voličov ako koaličných partnerov. Jeho dve vlády sa navždy zapísali do novodobej politickej histórie kauzou Gorila, ktorá je synonymom zlodejskej privatizácie Slovenskej republiky.

Dalimír Stano, básnik, prozaik, knižný ilustrátor, editor, a vydavateľ, človek s hlbokým duchom, svojou tvorbou hladí čitateľa. Poézia, ktorú píše, vyviera najmä z džezovej hudby, vplýva na jeho myslenie a samotné poznanie. Myšlienky zodpovedne zapisuje. Nachádza poéziu aj na tých miestach, na ktorých ju iní nevidia. Čitateľovi ponúka svoju novú zbierku poézie pod názvom SKUTKY. Je akousi pečaťou obrazov i odrazov autorových vnemov na to, čo prežíva v každodennej prítomnosti, v spoločenských situáciách i v duši. Vytvára hodnotovú symbiózu ukotvenú do inklúzie rešpektu a uznania. Básne Dalimíra Stana inklinujú k citlivému, citovému pohľadu na spoločnosť i na človeka ako súčasť vnemových a zmyslových procesov. Domnieva sa, že čitateľ si v tejto básnickej zbierke nájde tú svoju báseň.

Všetci učitelia majú svoje muchy, no Kasjan Savelevič je vskutku čudák. Žije v opustenom dome, nič neje, nikdy nemešká a iných za omeškanie trestá. Dvanásťročná Dominika a ďalší traja oneskorenci museli ostať za trest po škole a z pomsty vyviedli triednemu učiteľovi zlý žart. Odvtedy sa začali diať podivné veci. Kam sa podel ich učiteľ? Prečo sa na všetkých rúti nešťastie? Sú to dáke čary? Pred deťmi stojí mnoho záhad, ktoré treba vylúštiť, aby napravili, čo pokazili. Podarí sa im pochopiť, skadiaľ sa v klavíri vzali stonožky, prečo v škole vädnú kvety, koho vinou ostali žiaci bez obeda? Dokážu zvíťaziť nad zlým Kostejom?