Úsmev ženy

Nicolas Barreau je, podľa môjho skromného názoru, úžasný spisovateľ. Dokáže zachytiť atmosféru Paríža neuveriteľne úchvatne. Či sa v historických uličkách odohráva romantický románik alebo smútok z nenaplnej alebo stroskotanej lásky... Proste, Paríž je vždy dobrý nápad.

Túto knihu som si opäť veľmi užila. Príbeh je o mladej majiteľke nenápadnej parížskej reštaurácie Aurélie. Myslí si, že je šťastná vo vzťahu, ale priateľ ju z ničoho nič opustí. Zanechá jej len malý lístoček na stole... Aurélie je veľmi nešťastná, dlho sa prechádza sama mestom, až sa odrazu ocitne pred malým kníhkupectvom. Kúpi si tam knihu, román, ktorý doma ihneď prečíta. Strávi pri ňom celú noc a je rozhodnutá skontaktovať sa s autorom. Prečo? Pretože kniha je o nej, o jej reštaurácii, o jej šatách, výzore... Aurélie je zmätená, anglického autora nepozná a ani s pomocou priateľky sa jej nepodarí vypátrať o ňom nič na internete. Aurélie sa preto vyberie do vydavateľstva, ktoré vydalo jeho knihu, aby jej pomohli... A tu sa začína dej krásne zvrtávať a rozbiehať... Chce tajomnému spisovateľovi osobne poďakovať, že jej pomohol prekonať smútok. Neprezradím viac, ale poviem len, že čítanie som si nesmierne užila, s Aurélie som súcitila. Postavy sa mi páčili, opisy Paríža boli opäť jedinečné, každú chvíľku som si ich googlila, aby som mala lepšiu predstavu, kde sa dej odohráva.
Fantastické opäť, ak hľadáte oddychové čítanie s ľahkým humorom, Nicolas je super voľba.

V závere sú dokonca aj recepty, ale neviem, či si ich niekedy trúfnem vyskúšať.

kto videl Pariz...kto uz zazil Pariz urcite tuto knihu pochopi :)