Duch domu Ashburnů

V jeden večer som sa nudila, nevedela som, čo začať čítať a napokon som klikla na Duch domu Ashburnů od Darcy Coates. Bolo síce niečo po desiatej, ale už dlhšie som sa do toho chcela pustiť, aj keď som taký žáner ešte nečítala. Naozaj ma to bavilo, zo začiatku som sa mierne bála, hlavne po tme, ale bolo to naozaj pútavé a ja som chcela zistiť, čo sa za príbehom Edith skrýva. Mladá Adrienne zdedí dom po príbuznej a s kocúrom sa tam presťahujú. Lenže v dome, ako sa zdá, straší a obyvatelia malého mestečka šíria rôzne teórie, čo sa tam v jednu strašnú noc stalo. Záver sa mi páčil, dokonca som sa pristihla, že sa pri posledných stránkach usmievam.

Pri tejto knihe som mala vysoké očakávania, keďže som na ňu čítala dobre recenzie. Ale musím sa priznať, táto kniha ma dosť sklamala.<br>Neviem či to bude tým, že príbeh bol podľa môjho názoru "tuctový", alebo tým že som zvyknutá na horrory, v ktorých sa bojím skoro celú knihu.<br>Jednoduchý príbeh (skoro ako každý druhý horror), mladá dievčina zdedí starý dom po príbuznej, ktorú ani nepoznala a dom je samozrejme v schátralom stave. Po nasťahovaní sa začnú diať divne veci.... (zvyšok si prečítajte v knihe).<br>Za pozitívum beriem, že kniha sa dosť rýchlo čítala. Začiatok (asi prvých 180 strán) sa síce vliekol, ale ku konci knihy to nabralo oveľa rýchlejší spád a začalo to byť miestami zaujímavé.<br>Nemôžem napísať, že to bola zlá kniha, proste mi tento príbeh nesadol.<br>Odporúčam ju čítať ako taký light horror. Napríklad pre niekoho, kto si prvý krát ide prečítať horror a nechce sa príliš báť.