- Počet strán: 280
- Väzba: tvrdá
- EAN: 9788089896141
- Jazyk: slovenský
- ISBN: 978-80-89896-14-1
- Dátum vydania: 21. januára 2022
- Vydavateľstvo : Zum Zum production
Ženy bez rodokmeňov
Katarína Želinská
Ukážky:
Kým ešte žila prababka, chodili sme k nej s predchodcom Astana, gaštanovo-bielym krížencom jazvečíka a kólie Bobim, cez les nad dedinou a pozerali zhora ľuďom do dvorov, ako trasú hruškami a nadávajú, keď sú na nich hrdzavé škvrny. Prababka bola tá najpraktickejšia žena, akú som poznala vždy mala navarené, aj keď som ju nikdy nevidela variť a nemala chladničku. A tak sme jedli za stolom s gumeným obrusom zemiakové pirohy alebo granadír, a v jeseni aj jablkovú výživu, a občas prišli aj ostatné sesternice a bratranci z druhého a ktoviekoľkého ešte kolena, ktorých bolo toľko, že som ich už nepoznala ani podľa mien, a Bobi mi spod stola olizoval ruky, lebo na nich cítil pražené maslo. Boli to jesene bez zbytočných drám, sĺz aj šialených zmien počasia. Úplne normálne a úplne najkrajšie. Ako všetky veci, ktoré prídu aj odídu bez nášho pričinenia.
Neviem, čo také výnimočné na nej bolo dokonca sa mi časom zdalo, že nič, ako všetko, čo dostaneme zadarmo a zvykneme si na to. Viem len, že som si potvrdila, ako je napriek všetkému a všetkým môj svet komplet zaplavený estrogénom, nech robím, čo robím. Žena ma priviedla na tento svet, žena ma vychovala v mantineloch tej najlepšej možnej morálky, žena mi ukázala, že žiť sa dá aj bez prsteňa na ľavom prstenníku a žena ma ovplyvnila pri výbere povolania, aj keď nechtiac. Zvláštne, že prakticky každá z nich ma v tej najmenej vhodnej chvíli opustila. (Takže v tomto sa vôbec neodlišujú od mužov, hoci to často hovoria len o nich.)
- Počet strán: 280
- Väzba: tvrdá
- EAN: 9788089896141
- Jazyk: slovenský
- ISBN: 978-80-89896-14-1
- Dátum vydania: 21. januára 2022
- Vydavateľstvo : Zum Zum production
Hlavná hrdinka odmalička trpí pocitom, že do prostredia, v ktorom sa narodila, nezapadá, a namiesto svojich rovesníkov vyhľadáva a pozoruje ženy, ktoré tiež žijú určitým spôsobom nekonvenčne a netypicky. Linka neobyčajne-obyčajných žien sa tiahne celým jej životom detstvom, dospievaním aj ranou dospelosťou, keď sa rozhodne venovať umeniu a presťahovať sa do veľkého mesta. Svet okolo seba vníma veľmi citlivo a pozorne občas s humorom, nadhľadom, až iróniou a občas hystericky a vzťahovačne. Román je aj generačnou výpoveďou o dobe, v ktorej žijeme cudzie predstavy alebo nežijeme vôbec, len sa naháňame za tým, čo nepoznáme, ale niekto to namiesto nás nazval život. O dobe, v ktorej ideály nielen strácame, ale občas si ich ani nevieme vytvoriť.
Ukážky:
Kým ešte žila prababka, chodili sme k nej s predchodcom Astana, gaštanovo-bielym krížencom jazvečíka a kólie Bobim, cez les nad dedinou a pozerali zhora ľuďom do dvorov, ako trasú hruškami a nadávajú, keď sú na nich hrdzavé škvrny. Prababka bola tá najpraktickejšia žena, akú som poznala vždy mala navarené, aj keď som ju nikdy nevidela variť a nemala chladničku. A tak sme jedli za stolom s gumeným obrusom zemiakové pirohy alebo granadír, a v jeseni aj jablkovú výživu, a občas prišli aj ostatné sesternice a bratranci z druhého a ktoviekoľkého ešte kolena, ktorých bolo toľko, že som ich už nepoznala ani podľa mien, a Bobi mi spod stola olizoval ruky, lebo na nich cítil pražené maslo. Boli to jesene bez zbytočných drám, sĺz aj šialených zmien počasia. Úplne normálne a úplne najkrajšie. Ako všetky veci, ktoré prídu aj odídu bez nášho pričinenia.
Neviem, čo také výnimočné na nej bolo dokonca sa mi časom zdalo, že nič, ako všetko, čo dostaneme zadarmo a zvykneme si na to. Viem len, že som si potvrdila, ako je napriek všetkému a všetkým môj svet komplet zaplavený estrogénom, nech robím, čo robím. Žena ma priviedla na tento svet, žena ma vychovala v mantineloch tej najlepšej možnej morálky, žena mi ukázala, že žiť sa dá aj bez prsteňa na ľavom prstenníku a žena ma ovplyvnila pri výbere povolania, aj keď nechtiac. Zvláštne, že prakticky každá z nich ma v tej najmenej vhodnej chvíli opustila. (Takže v tomto sa vôbec neodlišujú od mužov, hoci to často hovoria len o nich.)
202 037 kníh na sklade ihneď k odoslaniu
Poštovné zadarmo pre nákupy od 20€
Rezervácie v 61 kníhkupectvách
Publikácia vyšla s podporou Fondu na podporu umenia
Hodnotenia (1)
4Recenzia
KATARÍNA ŽELINSKÁ - ŽENY BEZ RODOKMEŇOV
Rozmýšlali ste už niekedy nadtým, koľko žien ste stretli vo vašom živote od narodenia? Koľko z nich malo na vás vplyv - či už dobrý alebo zlý, to je jedno?
"Žena ma priviedla na tento svet, žena ma vychovala v mantineloch tej najlepšej možnej morálky, žena mi ukázala, že žiť sa dá aj bez prsteňa na ľavom prstenníku - a žena ma ovplyvnila pri výbere povolania, aj keď nechtiac."
Zaujímavá cesta jednej ženy, ktorá nám ukáže svoj život od detstva. Hlavne nám predstaví ženy, s ktorými sa stretla počas svojej cesty.
Musím sa vám priznať, že nikdy nemám rozčítaných viac kníh naraz. Vždy sa venujem len jednej, aby som sa mohla na sto percent vžiť do deja a do pocitov hlavných postáv. Pri tejto knihe som spravila výnimku. Musela som si od nej dať viackrát pauzu, lebo z jednej strany to bola veľká emočná bomba a z druhej strany, kvôli toľkým emóciám pre mňa zbytočne "ťahaná", niekedy aj nezáživná.
Rozumiem, čo nám autorka chcela ukázať s príbehom! Bol to vnútorný boj ženy, ktorá mala rôzne epizódy života( niekedy šťastné, ale hlavne depresívne a neisté).
"Nechcem byť sama sebe cudzia."
Jediné, čomu som nerozumela boli tie ilustrácie v knihe?! Nie som macher na umenie, ale naozaj som nerozumela čo tam hľadajú a tiež to, že niektoré z nich čo majú spoločné s príbehom?
Ako sa dá zvládnuť a žiť s pocitom, že vás vlastná matka opustila a nemá o vás záujem? Prejde vás niekedy ten zničujúci pocit osamelosti? A potom tam sú aj ostatní, ktorí ako vstúpili do jej života, tak aj odišli...
Najhorší pocit na svete je samota! Napriek tomu, že ste obklopený s ľuďmi, tak sa cítite opustená a sama.
Kniha mi až tak nesadla, ale to neznamená, že bola zlá! Sto ľudí sto chutí...ja osobne mám rada rytmickejšie príbehy, kde od napätia a od zvedavosti neviem knihu položiť z ruky. Táto bola zameraná hlavne na pocity a myšlienky.
Ako pozitívum by som zdôraznila autorkin jedinečný humor a iróniu, akou opísala situácie a myšlienky.
Ešte na záver by som dodala, že Božie cesty sú nevyspytateľné, nikdy nemôžeme vedieť čo sa stane a koho v živote stretneme. Ale je len na nás ako sa v danej situácii zachováme k ľuďom, či už našim správaním alebo skutkami.
"Život je len to čakanie. Ale na čo, to vám nikto nepovie."
Odporúčania
