Môj nežný blíženec

Tvoju lásku ti brať nechcem, chcem iba späť svoju starú.

Nino zbožňujem, preto som si musela prečítať aj túto knihu. Čítanie však sprevádzalo mnoho sklamaní. Prvé bolo, že trvalo pomerne dlho, kým sme sa premiestnili do Gruzínska. Nebolo to také rozsiahle, ako by som očakávala a neriešila sa tam politická situácia v takom rozsahu, na aký som pri autorke zvyknutá. Dej sa sústredil na psychické stavy hrdinov. Nino je v týchto opisoch čistý génius, dokázala to aj teraz, ale mne to nestačilo. Postrehla som, že svoje príbehy píše podľa určitej schémy. Tu mi to chýbalo. Som jej fanúšičkou, no v takejto podobe som ju nespoznávala. Chvalabohu, že dielo nemalo veľa strán, lebo inak by som ho nedočítala. Ak sa nemýlim, toto je jej druhá kniha. Odvtedy sa veľmi zlepšila. Keby písala stále takto, nevedela by som si k nej nájsť cestu.

Byť časťou teba neznamená byť ty. Byť časťou mňa z teba ešte nespraví mňa.

Príliš rýchly prelet historickými udalosťami, ktoré formovali Gruzínsko, a nesympatické postavy spôsobili to, že Môj nežný blíženec je podľa mňa uboleným románom pre ženy. Je úžasne napísaný, no nemá tú živelnú energiu, ktorá je prítomná v iných dielach spisovateľky. V jej ďalšej tvorbe som ženy sčasti dokázala pochopiť, no táto kniha hovorila väčšinou o malej sebaúcte a veľkej fixácií na muža, ktorý sa správa ako kus... Nič pekné som v tej hroznej bolesti nenašla. V iných počinoch už Nino dokázala opísať to dobré a zlé spôsobom, ktorý z príbehu nespravil ódu na toxické vzťahy. Už vie, ako písať, aby to malo väčšiu pridanú hodnotu. Musela sa však k tomu dopracovať cez túto knihu, ktorá sa mi nezaryla do srdca.

2,5/5