Inaque.sk

Cena Strega a Cena Strega Giovani za rok 2024 Amanda v poslednej chvíli nastúpi do vlaku smerom domov. Z Milána sa vracia do dedinky neďaleko Pescary, odkiaľ kedysi ozlomkrky utiekla. Matka okamžite vycíti, že v dcérinom vnútri niečo vyhaslo. Žiara veľkomesta sa vytratila a Amanda sa uzatvára do seba, mlčí a akoby sa túžila vypariť. Lucia by ju rada ochránila pred všetkým. Pred svetom, pred minulosťou, pred bolesťou. No existujú tajomstvá, ktoré sa derú na povrch. Na rodinný pozemok pod Vlčím zubom si brúsia zuby developeri, týčia sa na ňom pozostatky kempingu – miesta poznačeného brutálnym zločinom, na ktorý nikto nezabudol. Aby Lucia pochopila svoju tvrdohlavú dcéru i zemitého otca, musí sa vrátiť tam, kam sa celý život bála pozrieť a kde sa zrodili nielen jej rany: k hore, k lesom a pasienkom svojho dospievania. Silný román o mlčaní, vine a putách. Donatella Di Pietrantonio majstrovsky buduje napätie a odhaľuje, ako hlboko môže minulosť zasiahnuť do prítomnosti. Možno sú rany naším jediným dedičstvom. Román Krehký vek, inšpirovaný skutočnými udalosťami, je príbehom individuálnej odolnosti a zároveň výpoveďou o nezmazateľnom vplyve historických udalostí na osobné životy i širšiu komunitu.

„Jedna z najohromujúcejšie originálnych a najpotrebnejších kníh, aké som kedy čítal.“ Guardian Žena prichádza do Atén učiť na kurz kreatívneho písania. V letných horúčavách sa stáva poslucháčkou príbehov, ktoré jej rozprávajú známi, študenti a študentky či priatelia. Obrys sa začína príbehom jej suseda v lietadle o rýchlych člnoch a skrachovaných manželstvách. Ľudia v jej okolí obšírne rozprávajú o sebe: o svojich predstavách, úzkostiach, teóriách, výčitkách a túžbach. Prostredníctvom ich priznaní sa pred nami rysuje portrét rozprávačky, ženy, ktorá sa učí zmieriť sa s veľkou stratou. V dusivom teple a hluku mesta sa séria hlasov pretkáva do ľudskej tapisérie s vláknami straty, farbami rodinného života a temnými tónmi intimity. Druhý diel trilógie, ktorá sa začala románom Obrys, jedna z desiatich najlepších kníh roka podľa denníka New York Times. Faye sa po rozvode presťahuje aj so synmi do Londýna. Rozpad sa stáva katalyzátorom viacerých osobných, morálnych, umeleckých a praktických zmien a posunov, kým sa pre seba a svoje deti snaží vytvoriť novú realitu. V meste sa musí konfrontovať s aspektmi života, ktorým sa doposiaľ snažila vyhýbať, a uvažuje o zraniteľnosti a moci, skaze a obnove. Inteligentná rozprávačka sa ponára hlbšie do tém načrtnutých v románe Obrys a poskytuje prenikavé a dojemné úvahy o detstve a osude, hodnote utrpenia, o morálnych problémoch osobnej zodpovednosti a záhadnom spôsobe, akým sa meníme. Po románoch Obrys a Tranzit uzatvára Pocta trilógiu Rachel Cusk s mimoriadnou silou a presvedčivosťou. Žena v lietadle počúva neznámeho spolucestujúceho sediaceho vedľa nej, ako jej rozpráva príbeh svojho života: o práci, manželstve a o práve prežitej bolestnej noci, počas ktorej musel pochovať rodinného psa. Tou ženou je Faye, ktorá cestuje do Európy propagovať svoju novú knihu. Po príchode do cieľa vedie s ľuďmi, ktorých stretáva, rozhovory o umení, rodine, politike, láske, smútku i radosti, o spravodlivosti a nespravodlivosti. V týchto rozhovoroch zaznievajú tie najzásadnejšie otázky, aké si ľudia kladú. Postupne sa rozvíjajú a vrcholia v pôsobivom a majestátnom závere, ktorým je posledný telefonát Faye s jej synom.

Úsporným a strohým štýlom Annie Ernaux v novele Jednoduchá vášeň zaznamenáva túžby i poníženia ľudského srdca lapeného do pasce vášne. Na hranici medzi skutočnosťou a fikciou sa nemenovaná rozprávačka pokúša zmapovať citovú a telesnú dráhu svojho dvojročného vzťahu so ženatým cudzincom. Každé slovo, každá udalosť a každý človek pre ňu nadobúdajú význam len natoľko, nakoľko ju spájajú s milovaným mužom; všetko ostatné prijíma s chladnou ľahostajnosťou. S odvahou a presnosťou hľadá pravdu o existencii prežitej celkom pre niekoho iného. A práve v úlomkoch, ktoré po tejto skúsenosti zostali, sa jej napokon podarí túto pravdu nájsť. V novele Posadnutosť sa vracia k zvláštnemu druhu naplnenia, ktoré môže priniesť skúmanie vlastného ja po skončení ľúbostného vzťahu, a zároveň nastoľuje otázku, čo vlastne znamená koniec ľúbostného vzťahu. Neľútostnou analýzou pocitov ako skalpelom preniká do hlbín ľudskej duše a odhaľuje zákutia, do ktorých väčšinou nemáme odvahu nazrieť. Annie Ernaux opäť potvrdzuje, že jej pohľad na seba samu je vždy neúprosne úprimným, nesmierne bolestným a presným aktom.

„Jedna z najohromujúcejšie originálnych a najpotrebnejších kníh, aké som kedy čítal.“ Guardian Žena v lietadle počúva neznámeho spolucestujúceho sediaceho vedľa nej, ako jej rozpráva príbeh svojho života: o práci, manželstve a o práve prežitej bolestnej noci, počas ktorej musel pochovať rodinného psa. Tou ženou je Faye, ktorá cestuje do Európy propagovať svoju novú knihu. Po príchode do cieľa vedie s ľuďmi, ktorých stretáva, rozhovory o umení, rodine, politike, láske, smútku i radosti, o spravodlivosti a nespravodlivosti. V týchto rozhovoroch zaznievajú tie najzásadnejšie otázky, aké si ľudia kladú. Postupne sa rozvíjajú a vrcholia v pôsobivom a majestátnom závere, ktorým je posledný telefonát Faye s jej synom. Po románoch Obrys a Tranzit uzatvára Pocta trilógiu Rachel Cusk s mimoriadnou silou a presvedčivosťou.

Virtuózne napísaný román o starobe, pamäti a sile predstavivosti od jedného z najvýznamnejších súčasných talianskych spisovateľov. Osemdesiatdvaročný Nicola strávil celý život rozprávaním príbehov. Slovami, ceruzkou, do zápisníka, ktorý nosí všade so sebou, zaznamenáva aj tie najdrobnejšie detaily života, jeho prchavé okamihy, takmer nepostrehnuteľné čiastočky existencie, ktoré väčšina z nás sotva vníma. Zachytávať celý vesmír v jedinom zrnku piesku sa preňho stalo druhou prirodzenosťou. Vždy však niečo uniká, zostáva nepomenovateľné, pretrváva na hranici poznania. A práve to je zdrojom jeho úzkosti a rastajúceho pocitu zlyhania. Dnes žije v dome na dunách južne od Ríma. Dopoludnia trávi písaním, pozorovaním mora a Lu, predavačky po dvadsiatke, ktorej ladné pádlovanie na kanoe v ňom vyvoláva spomienky na matku. Kým premýšľa o ženách, ktoré formovali jeho život, i o vášňach, ktorých sa nikdy celkom nevzdal, postupne sa zapletá do udalostí malého prímorského mestečka. Napokon sa odhodlá k nepravdepodobnému a nerozvážnemu dobrodružstvu a zadováži si kajak. Domenico Starnone tak privádza svoj príbeh o pamäti, starnutí a schopnosti znovu objaviť samého seba k nečakanému záveru.

Kniha Smutný tiger je založená na skutočných udalostiach. Neige Sinno mala sedem rokov, keď ju jej nevlastný otec začal sexuálne zneužívať. V devätnástich sa rozhodla prelomiť mlčanie, ktoré je v súvislosti so sexuálnym násilím prítomné vo všetkých kultúrach. To viedlo k verejnému súdu a uväzneniu jej nevlastného otca a autorka začala nový život v Mexiku. Prostredníctvom fragmentárne vystavaného rozprávania Sinno skúma rôzne podoby pamäti – vlastnej, matkinej aj pamäti svojho násilného nevlastného otca – a tiež samotného zneužívania v celej jeho obludnosti aj banalite. Jej výpoveď je pretkaná úryvkami literárnych diel autorov ako Vladimir Nabokov, Virginia Woolf, Toni Morrison, Christine Angot či Virginie Despentes. Smutný tiger – názov je inšpirovaný básňou Williama Blaka Tiger – je literárnym skúmaním toho, ako hovoriť o nevysloviteľnom. V tejto výnimočnej knihe sa neustále opakuje jedna zásadná otázka: Ako ochrániť iných pred tým, čím si prešla samotná autorka? Uprostred temnoty zaznieva jasná odpoveď: Hovoriť a klásť otázky. „Najsilnejšia, najhlbšia kniha o zničení niečieho detstva od dospelej autorky, akú som čítala.“ Annie Ernaux Neige Sinno je francúzska spisovateľka. Po získaní doktorátu z americkej literatúry a absolvovaní ďalších štúdií v Spojených štátoch a Mexiku sa venovala písaniu a prekladaniu a pôsobila tiež ako externá učiteľka literatúry na univerzite. Za román Smutný tiger získala v roku 2023 Prix Femina a Prix Goncourt des Lyceéns, a to aj v slovenskej verzii tejto ceny, ktorú každoročne udeľujú študenti francúzskeho jazyka.

Kniha Smutný tiger je založená na skutočných udalostiach. Neige Sinno mala sedem rokov, keď ju jej nevlastný otec začal sexuálne zneužívať. V devätnástich sa rozhodla prelomiť mlčanie, ktoré je v súvislosti so sexuálnym násilím prítomné vo všetkých kultúrach. To viedlo k verejnému súdu a uväzneniu jej nevlastného otca a autorka začala nový život v Mexiku. Prostredníctvom fragmentárne vystavaného rozprávania Sinno skúma rôzne podoby pamäti – vlastnej, matkinej aj pamäti svojho násilného nevlastného otca – a tiež samotného zneužívania v celej jeho obludnosti aj banalite. Jej výpoveď je pretkaná úryvkami literárnych diel autorov ako Vladimir Nabokov, Virginia Woolf, Toni Morrison, Christine Angot či Virginie Despentes. Smutný tiger – názov je inšpirovaný básňou Williama Blaka Tiger – je literárnym skúmaním toho, ako hovoriť o nevysloviteľnom. V tejto výnimočnej knihe sa neustále opakuje jedna zásadná otázka: Ako ochrániť iných pred tým, čím si prešla samotná autorka? Uprostred temnoty zaznieva jasná odpoveď: Hovoriť a klásť otázky.

Život v utajení je predovšetkým príbehom Monicy Sabolo – ženy vyrastajúcej v buržoáznom prostredí, v tieni otca s nejasnými aktivitami, ktorý jedného dňa zmizne bez vysvetlenia. Je to však aj príbeh členov krajne ľavicovej teroristickej skupiny Action directe, ktorých osudy sa stávajú predmetom osobného, takmer detektívneho pátrania, vedúceho rozprávačku späť k vlastnej minulosti. Ako žiť s tým, že sme spáchali – alebo prežili – nenapraviteľné? Čo v skutočnosti vieme o tých, o ktorých si myslíme, že ich poznáme? Od Talianska poznačeného terorom Červených brigád po Francúzsko osemdesiatych rokov, kde revolučné sny ustúpili peniazom a lesku, román Život v utajení citlivo skúma zložitosť ľudskej povahy, podoby násilia aj možnosť odpustenia.

Život v utajení je predovšetkým príbehom Monicy Sabolo – ženy vyrastajúcej v buržoáznom prostredí, v tieni otca s nejasnými aktivitami, ktorý jedného dňa zmizne bez vysvetlenia. Je to však aj príbeh členov krajne ľavicovej teroristickej skupiny Action directe, ktorých osudy sa stávajú predmetom osobného, takmer detektívneho pátrania, vedúceho rozprávačku späť k vlastnej minulosti. Ako žiť s tým, že sme spáchali – alebo prežili – nenapraviteľné? Čo v skutočnosti vieme o tých, o ktorých si myslíme, že ich poznáme? Od Talianska poznačeného terorom Červených brigád po Francúzsko osemdesiatych rokov, kde revolučné sny ustúpili peniazom a lesku, román Život v utajení citlivo skúma zložitosť ľudskej povahy, podoby násilia aj možnosť odpustenia.

Po trilógii Život Vernona Subutexa sa Virginie Despentes vracia s románom, ktorý pripomína ultrasúčasnú verziu Nebezpečných známostí. Ide o príbeh plný hnevu aj útechy, vzdoru aj prijatia. V sérii mejlov medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa najprv stretnú v prudkej výmene názorov na sociálnych sieťach, sa postupne otvárajú témy starnutia, závislostí, sexuálneho násilia, kultúry rušenia aj osamelosti v digitálnom svete. Z ostrých slov sa pomaly rodí nečakané spojenectvo – rozhovor, ktorý je miestami brutálne úprimný, inokedy nežný a prekvapivo liečivý. Autorka s iróniou a nekompromisnosťou zachytáva dobu, v ktorej sa verejná debata mení na bojisko. „Despentes s veľkou spravodlivosťou rozdeľuje empatiu, ktorú dokáže vkladať do svojich postáv, a je nepochybné, že do Rebeccy a Oscara vložila aj veľa zo seba. Ich pohotovosť, zranenia, vzdor aj melanchólia dodávajú románu obdivuhodnú škálu tónov.“ Télérama „Ahoj, debil pripomína utópiu – predstavu sveta, v ktorom by sme sa mohli k sebe priblížiť bez toho, aby sme zametali pod koberec vlastnú hlúposť a niekdajšiu toxicitu, bez toho, aby sme ju ospravedlňovali či dokonca chápali, ale s vedomím, že ľudia sú zložití: nemožno ich zredukovať na ich zlyhania a nedostatky, ale možno oceniť ich svetlú stránku a zároveň nenávidieť tú temnú. (…) Je to román „post #MeToo“, generačná kniha, ktorá dokonale zachytáva svoju dobu – obsahom aj formou.“ Playlist Society Virginie Despentes je autorkou trilógie Život Vernona Subutexa, ktorá mala obrovský úspech a Canal+ podľa nej natočil televízny seriál s Romainom Durisom v hlavnej úlohe. Prvý diel získal mnoho ocenení a v roku 2018 sa stal finalistom Man Booker International Prize. V slovenčine vyšla aj jej kniha Teória King Kong.

Po trilógii Život Vernona Subutexa sa Virginie Despentes vracia s románom, ktorý pripomína ultrasúčasnú verziu Nebezpečných známostí. Ide o príbeh plný hnevu aj útechy, vzdoru aj prijatia. V sérii mejlov medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa najprv stretnú v prudkej výmene názorov na sociálnych sieťach, sa postupne otvárajú témy starnutia, závislostí, sexuálneho násilia, kultúry rušenia aj osamelosti v digitálnom svete. Z ostrých slov sa pomaly rodí nečakané spojenectvo – rozhovor, ktorý je miestami brutálne úprimný, inokedy nežný a prekvapivo liečivý. Autorka s iróniou a nekompromisnosťou zachytáva dobu, v ktorej sa verejná debata mení na bojisko.

Keď sa moderné manželstvo rozpadne, začína sa skutočný príbeh. New York, rok 1924. Peter a Patricia majú všetko, čo má mať moderná dvojica: obaja pracujú, pijú koktaily, fajčia cigarety a veria v úprimnosť dokonca aj v otázke vernosti, až kým v ňu jeden z nich veriť neprestane. Patricia, úspešná reklamná copywriterka, sa po rozvode ocitá sama v meste tajných barov počas prohibície, nočných klubov a nekonečných večierkov. Začína odznova – tentoraz ako exmanželka. Medzi rannými aspirínmi, návštevami telocvične a rozhovormi s priateľmi sa pokúša pochopiť, čo znamená byť slobodnou ženou v dobe, keď sa sukne síce skracujú, ale pravidlá stále píšu muži. Román sa po anonymnom vydaní v roku 1929 okamžite stal bestsellerom a škandalizoval džezový vek. Ursula Parrott v ňom s chladnou presnosťou a bolestnou úprimnosťou zachytáva nielen pulzujúci Manhattan, ale aj tiché izby, lekárske ordinácie, osamelé rána a krehké nádeje. Drsný, inteligentný a prekvapivo súčasný román o láske, strate, ženských ilúziách a odvahe začať znova.

Autorka bestselleru denníka New York Times a držiteľka National Book Award za román Priateľ svojím osobitým hlasom rozpráva príbeh o zmysle života a smrti a o hodnote spolupatričnosti. Rozprávačka opisuje sériu stretnutí s rôznymi ľuďmi v každodennom prúde života: s bývalým partnerom, na ktorého náhodne natrafí na verejnom podujatí; s majiteľkou bytu na Airbnb, ktorá nevie komunikovať so svojimi hosťami; s neznámym mužom hľadajúcim pomoc, pretože netuší, ako utešiť svoju starú matku; s priateľkou z mladosti, hospitalizovanou s nevyliečiteľnou rakovinou. Pri všetkých rozpoznáva spoločnú potrebu – túžbu hovoriť o sebe a mať poslucháča. Rozprávačka tieto hlasy väčšinou trpezlivo prijíma, až kým ju jedna z postáv nepožiada o niečo naozaj mimoriadne a veľmi osobné. V románe Čo ťa trápi prináša Sigrid Nunez múdrosť, humor a prenikavým pohľadom skúma ľudské interakcie či podobu vzťahov v našej dobe. Prekvapivý príbeh o empatii a neobyčajných spôsoboch, akými si ľudia dokážu navzájom pomôcť v ťažkých chvíľach, ponúka dojímavý a podnetný portrét dnešného sveta. Knihu v roku 2024 sfilmoval Pedro Almodóvar pod názvom Vedľajšia izba s Tildou Swinton a Julianne Moore v hlavných úlohách.

Choroba, ktorá nebola je román o sile predstavivosti a detstva. O zostupe do temných vrstiev vlastného vnútra a o návrate k svetlému prameňu, ku ktorému sa – ak chceme – dokážeme vrátiť. Tak ako sa to darí holubom, ktoré vždy nájdu cestu späť. Svet sa niekedy zdá rozdelený na tých, ktorí konajú a nenechajú sa vystrašiť, a na ľudí s tichou bolesťou ukrytou pod kožou. Pre Lorisa sa všetko začalo v detstve, v lete plnom čara, v záhrade starého otca. Práve tam sa jeho úzkosti rozplývali, tam sa učil stavať voliéry a chovať holuby. Dnes má Loris tridsať rokov, čítanie sa stalo jeho povolaním, žije v meste a má priateľku Jo. Práca vo vydateľstve je však neistá, tlak dospelosti drvivý a úzkosť zlyhania ho postupne pohlcuje. Loris sa začína uzatvárať do seba: najprv z obrany, neskôr preto, aby načúval varovným signálom vlastného tela. Vnútri sa usídľuje neurčitá choroba, bez diagnózy, no schopná odniesť so sebou všetky zvyšky nádeje. Keď sa lekári, partnerka aj rodičia vzďaľujú, zostávajú mu už len dvaja spojenci: sociálne siete, ktoré živia jeho fantómy, a Katastrofa – premenlivá bytosť, raz mačka, raz vlčica, raz priateľka či nevesta, zvodná a posmešná sprievodkyňa jeho najťažších chvíľ. Giulia Caminito sa vracia k sebe samej a k svojej generácii, ktorá nezažila vojny ani hmotný nedostatok, no zdedila samotu siete a neistotu. Jej presná, úsporná próza sa tu otvára prekvapivo snovej atmosfére. Hypochondria sa mení na nezabudnuteľnú protagonistku a medzi mestskými blokmi vyrastá temný les, v ktorom sa pohybujú naše najintímnejšie a najbolestnejšie skúsenosti.

Keď sa moderné manželstvo rozpadne, začína sa skutočný príbeh. New York, rok 1924. Peter a Patricia majú všetko, čo má mať moderná dvojica: obaja pracujú, pijú koktaily, fajčia cigarety a veria v úprimnosť dokonca aj v otázke vernosti, až kým v ňu jeden z nich veriť neprestane. Patricia, úspešná reklamná copywriterka, sa po rozvode ocitá sama v meste tajných barov počas prohibície, nočných klubov a nekonečných večierkov. Začína odznova – tentoraz ako exmanželka. Medzi rannými aspirínmi, návštevami telocvične a rozhovormi s priateľmi sa pokúša pochopiť, čo znamená byť slobodnou ženou v dobe, keď sa sukne síce skracujú, ale pravidlá stále píšu muži. Román sa po anonymnom vydaní v roku 1929 okamžite stal bestsellerom a škandalizoval džezový vek. Ursula Parrott v ňom s chladnou presnosťou a bolestnou úprimnosťou zachytáva nielen pulzujúci Manhattan, ale aj tiché izby, lekárske ordinácie, osamelé rána a krehké nádeje. Drsný, inteligentný a prekvapivo súčasný román o láske, strate, ženských ilúziách a odvahe začať znova.

Autorka bestselleru denníka New York Times a držiteľka National Book Award za román Priateľ svojím osobitým hlasom rozpráva príbeh o zmysle života a smrti a o hodnote spolupatričnosti. Rozprávačka opisuje sériu stretnutí s rôznymi ľuďmi v každodennom prúde života: s bývalým partnerom, na ktorého náhodne natrafí na verejnom podujatí; s majiteľkou bytu na Airbnb, ktorá nevie komunikovať so svojimi hosťami; s neznámym mužom hľadajúcim pomoc, pretože netuší, ako utešiť svoju starú matku; s priateľkou z mladosti, hospitalizovanou s nevyliečiteľnou rakovinou. Pri všetkých rozpoznáva spoločnú potrebu – túžbu hovoriť o sebe a mať poslucháča. Rozprávačka tieto hlasy väčšinou trpezlivo prijíma, až kým ju jedna z postáv nepožiada o niečo naozaj mimoriadne a veľmi osobné. V románe Čo ťa trápi prináša Sigrid Nunez múdrosť, humor a prenikavým pohľadom skúma ľudské interakcie či podobu vzťahov v našej dobe. Prekvapivý príbeh o empatii a neobyčajných spôsoboch, akými si ľudia dokážu navzájom pomôcť v ťažkých chvíľach, ponúka dojímavý a podnetný portrét dnešného sveta. Knihu v roku 2024 sfilmoval Pedro Almodóvar pod názvom Vedľajšia izba s Tildou Swinton a Julianne Moore v hlavných úlohách.