Inaque.sk strana 3 z 31

Radostné aj tragické, viditeľné i skryté, rozchody, zlomy, odlúčenia udávajú rytmus nášho života. Ako ich zladiť s predstavou stabilnej identity? Odhaľujú mnohotvárnosť nášho bytia alebo nás čistia, vyprázdňujú, rozrušujú? Pre francúzsku filozofku Claire Marin sú rozchody rovnako dôležité ako spojenia. Lásky, straty, choroby, vnútorné a vonkajšie kataklizmy nás vytrhávajú zo známych koľají, otvárajú trhliny a kladú otázku: Čo všetko musíme stratiť, aby sme mohli znovu žiť? Sú rozchody len katastrofou alebo aj šancou? Claire Main píše o tejto každodennej a zároveň výsostne filozofickej skúsenosti citlivo a presne. Píše o tom, ako sa rozpadať, a pritom zostať. Alebo začať odznova.

Všetci utekáme. Niekto pred hanbou, iný pred láskou. A niekto len tak – na Západ. Slávny herec Alexis Zagner zmizne tesne pred premiérou Dona Juana. Všetci ho hľadajú, no on sa rozhodne pre gesto: daruje svoju rolu žene, stiahne sa z verejného života a odíde. Kde? Do ticha, na kraj sveta. Aurore je vyčerpaná matka, ktorá po kolapse uteká s malým synom z Paríža do opusteného vidieckeho domu. Chce sa konečne prestať prepadávať do minulosti, podliehať únave a pochybnostiam. Dve bytosti na úteku, každá z iného dôvodu, sa stretnú v dome, kde niet signálu ani plánu. Ich spolunažívanie je bolestne trápne, občas nežné, často trýznivé. Ale možno práve ono im pomôže pochopiť, čo znamená začať znova. Western nie je žáner. Je to stav, v ktorom už nemáme čo stratiť. Strhujúci, poetický a kruto láskavý román o vyhorení, hanbe, zlyhaní a túžbe zmiznúť. A možno aj o nádeji.

Elizabeth Strout, majsterka nenápadných gest a ticha, ktoré v sebe nesie celé svety, sa vracia do mestečka Crosby v štáte Maine — a spolu s ňou aj Lucy Bartonová, Olive Kitteridgeová, Bob Burgess a ďalšie postavy známe z jej predchádzajúcich románov. Čelíme s nimi nečakanému zločinu, láske, ktorá sa odmieta naplniť, aj otázke, čo vlastne znamená ľudský život. Je jeseň. Právnik Bob Burgess sa ujme prípadu osamelého muža obvineného z vraždy vlastnej matky. Popri vyšetrovaní sa upevňuje jeho priateľstvo so spisovateľkou Lucy Bartonovou, ktorá žije na útese v dome so svojím bývalým manželom. Prechádzajú sa a zdôverujú sa s tým, čo stratili a čo si nikdy netrúfli vysloviť. Vďaka Bobovi Lucy po rokoch stretáva legendárnu Olive Kitteridgeovú, navštevuje ju v domove dôchodcov a rozprávajú si príbehy o ľuďoch, ktorých životy nikto nezaznamenal , no zaslúžia si byť vypočuté. Povedz mi všetko je román naplnený súcitom, ľudskosťou a múdrosťou. Elizabeth Strout v ňom opäť potvrdzuje svoju jedinečnú schopnosť zachytiť krehkosť vzťahov, bolesť i krásu obyčajného života. Lebo ako hovorí Lucy: „Láska prichádza v najrozličnejších formách, ale vždy je to láska.“

Jean Roscoff, čerstvo penzionovaný univerzitný profesor s pochybnou akademickou kariérou, rozvedený skrachovanec so sklonom k alkoholizmu, sa rozhodne chytiť druhý dych, vrátiť sa k odloženému projektu a objaviť pre literárny svet zabudnutého amerického básnika. Podujme sa napísať knihu o mladom mužovi plnom ideálov, ktorý v päťdesiatych rokoch opúšťa vlasť, odchádza do Paríža, kde sa pripojí k ľavicovým intelektuálom, zakrátko sa však odsťahuje na vidiek, začne písať básne vo francúzštine a zahynie pri autonehode. Abel Quentin s brilantnou iróniou a presným okom zachytáva pád romantického búrliváka, cynického antihrdinu, rozoberá mechanizmy spoločenského odsúdenia a polarizácie, keď nevinný literárny projekt starnúceho akademika vyvolá v ére sociálnych sietí, kultúry rušenia a identitárnych sporov lavínu morálneho pobúrenia a internetového lynču. Vizionár je ostrý, zábavný a bolestne presný portrét generácie, ktorá sa stráca v dobe, ktorú sama pomohla vytvoriť. Abel Quentin je francúzsky spisovateľ a právnik, ktorý sa do literárneho sveta zapísal ako prenikavý pozorovateľ spoločenských nálad a generačných zlyhaní. Vo svojej tvorbe sa zameriava na tému kultúrnych vojen, identít a verejného diskurzu, ktoré spracúva s veľkou dávkou irónie, elegancie a intelektuálneho odstupu ostrým a zároveň ľudským štýlom. Vie byť vtipný aj vážny a svojím citom pre jazyk i nuansu sa zaradil medzi najzaujímavejšie hlasy súčasnej francúzskej literatúry. Jeho druhý román Vizionár sa stal literárnym fenoménom – získal Prix de Flore a dostal sa do užšieho výberu na Goncourtovu cenu.

Elizabeth Strout, majsterka nenápadných gest a ticha, ktoré v sebe nesie celé svety, sa vracia do mestečka Crosby v štáte Maine — a spolu s ňou aj Lucy Bartonová, Olive Kitteridgeová, Bob Burgess a ďalšie postavy známe z jej predchádzajúcich románov. Čelíme s nimi nečakanému zločinu, láske, ktorá sa odmieta naplniť, aj otázke, čo vlastne znamená ľudský život. Je jeseň. Právnik Bob Burgess sa ujme prípadu osamelého muža obvineného z vraždy vlastnej matky. Popri vyšetrovaní sa upevňuje jeho priateľstvo so spisovateľkou Lucy Bartonovou, ktorá žije na útese v dome so svojím bývalým manželom. Prechádzajú sa a zdôverujú sa s tým, čo stratili a čo si nikdy netrúfli vysloviť. Vďaka Bobovi Lucy po rokoch stretáva legendárnu Olive Kitteridgeovú, navštevuje ju v domove dôchodcov a rozprávajú si príbehy o ľuďoch, ktorých životy nikto nezaznamenal , no zaslúžia si byť vypočuté. Povedz mi všetko je román naplnený súcitom, ľudskosťou a múdrosťou. Elizabeth Strout v ňom opäť potvrdzuje svoju jedinečnú schopnosť zachytiť krehkosť vzťahov, bolesť i krásu obyčajného života. Lebo ako hovorí Lucy: „Láska prichádza v najrozličnejších formách, ale vždy je to láska.“

Na okraji Tokia, v mestečku medzi horami a oceánom, stojí dom, kde Šúiči prežil detstvo. Teraz, vo veku štyridsať rokov, sa doň vracia ako známy ilustrátor so surfovacou doskou a jazvou uprostred hrude. Každý večer si počúva srdce, akoby v jeho rytme mohol nájsť odpovede na otázky, ktoré ho prenasledujú. No jeho spomienky sú mätúce – matka mu celý život rozprávala krajšie verzie bolestivých chvíľ, aby ho chránila. A predsa: ako môžeme čeliť budúcnosti, keď si nemôžeme byť istí, že sme v minulosti niečo prekonali? Jedného dňa si Šúiči všimne zvláštneho chlapca, ktorý sa potuluje okolo domu. Volá sa Kenta, má osem rokov a žije sám v tichom svete plnom fantázie, kde pláva ako ryba. Medzi mužom a chlapcom sa rodí nevšedné priateľstvo, ktoré ich zavedie až na ostrov Tešima – do Archívu tlčúcich sŕdc, kde sa v desiatkach jazykov uchováva tlkot života. Laura Imai Messina zasadila svoj román do jedinečných kútov Japonska, kde realita splýva s poéziou a strata nachádza nový tvar. Ostrov tlčúcich sŕdc je láskavý, citlivý príbeh o smútku, pamäti, priateľstve a možnostiach uzdravenia – a o tom, ako si znovu nájsť cestu k radosti.

Jean Roscoff, čerstvo penzionovaný univerzitný profesor s pochybnou akademickou kariérou, rozvedený skrachovanec so sklonom k alkoholizmu, sa rozhodne chytiť druhý dych, vrátiť sa k odloženému projektu a objaviť pre literárny svet zabudnutého amerického básnika. Podujme sa napísať knihu o mladom mužovi plnom ideálov, ktorý v päťdesiatych rokoch opúšťa vlasť, odchádza do Paríža, kde sa pripojí k ľavicovým intelektuálom, zakrátko sa však odsťahuje na vidiek, začne písať básne vo francúzštine a zahynie pri autonehode. Abel Quentin s brilantnou iróniou a presným okom zachytáva pád romantického búrliváka, cynického antihrdinu, rozoberá mechanizmy spoločenského odsúdenia a polarizácie, keď nevinný literárny projekt starnúceho akademika vyvolá v ére sociálnych sietí, kultúry rušenia a identitárnych sporov lavínu morálneho pobúrenia a internetového lynču. Vizionár je ostrý, zábavný a bolestne presný portrét generácie, ktorá sa stráca v dobe, ktorú sama pomohla vytvoriť. Vydanie knihy finančne podporil Fond na podporu umenia.

Keď do vzťahu spisovateľky Françoise a jej partnera Pierra vstúpi mladá Xaviere, ich starostlivo vybudovaná rovnováha sa začne rúcať. Čo spočiatku vyzerá ako nevinné priateľstvo, mení sa na nebezpečnú hru túžby, moci a manipulácie. Pozvaná je intenzívnym psychologickým románom o láske, žiarlivosti a slobode, v ktorom Simone de Beauvoir skúma krehkosť ľudských vzťahov a morálne dilemy, s ktorými sa stretávame pri hľadaní vlastnej identity. Kniha, považovaná za jeden z prvých feministických románov, ponúka prenikavý pohľad na city, ktoré nás dokážu povzniesť, ale aj zničiť. Simone de Beauvoir (1908 – 1986) bola francúzska spisovateľka, filozofka a významná predstaviteľka existencializmu a feminizmu. Preslávila sa dielom Druhé pohlavie, ktoré zásadne ovplyvnilo feministické myslenie. Vo svojich románoch a esejach skúmala slobodu, vzťahy a postavenie žien v spoločnosti. Vo vydavateľstve Inaque vyšli jej knihy Zlomená žena a Nerozlučné, ktoré ponúkajú pohľad na ženské prežívanie, lásku a priateľstvo.

Keď do vzťahu spisovateľky Françoise a jej partnera Pierra vstúpi mladá Xaviere, ich starostlivo vybudovaná rovnováha sa začne rúcať. Čo spočiatku vyzerá ako nevinné priateľstvo, mení sa na nebezpečnú hru túžby, moci a manipulácie. Pozvaná je intenzívnym psychologickým románom o láske, žiarlivosti a slobode, v ktorom Simone de Beauvoir skúma krehkosť ľudských vzťahov a morálne dilemy, s ktorými sa stretávame pri hľadaní vlastnej identity. Kniha, považovaná za jeden z prvých feministických románov, ponúka prenikavý pohľad na city, ktoré nás dokážu povzniesť, ale aj zničiť.

„18. augusta 2021 som strávila noc v Dome Anny Frankovej, presnejšie v zadnom dome. O Anne Frankovej, ktorú pozná celý svet, sa v skutočnosti veľa nevie. Ako by sme mali nazvať jej slávny denník, ktorý čítal každý školák a ktorého obsah si nikto z dospelých naozaj nepamätá? Je to svedectvo, testament, umelecké dielo? Je to denník mladého dievčaťa, ktorého jediná cesta viedla hore a dolu schodmi v priestore s plochou necelých štyridsať metrov štvorcových počas sedemstošesťdesiat dní. Predstavovala som si noc ako čas rozjímania, ticha. Predstavovala som si noc ako čas, keď vítam neprítomnosť Anny Frankovej, keď som v súlade s prázdnotou, keď ju prijímam. Mýlila som sa. Noc sa stala obývanou, osvetlenou odrazmi, zatiaľ čo v srdci zadného domu stále číhala naliehavosť, čakajúca, kým ju nájdem.“ Dom Anny Frankovej je prázdny byt. To, okolo čoho návštevníci v skutočnosti prechádzajú, je neprítomnosť jeho obyvateľov. A práve táto prázdnota mení byt – zadný dom – na múzeum. Lola Lafon spája osobné spomienky s úvahami o histórii, identite a literatúre. Keď začuješ túto pieseň nie je len príbehom jednej noci, ale aj skúmaním samotnej podstaty písania a pamäti.

Po manželovej smrti si Nives ťažko zvyká na samotu a ticho na vŕšku Poggio Corbello. Starostlivosť o gazdovstvo bez možnosti prehodiť s niekým slovo z nej robí prízrak. Noci sú najhoršie. Odrazu je tu riešenie: Džakomína. Obľúbená kvočka, ktorú si vdova nasťahuje k sebe. Všetky úzkosti odrazu pominú. Cíti sa povznesene, hoci na to nemá odpoveď: manžela nahradila sliepkou. Dokonca nadobudne pocit, že je šťastná... Až do osudového momentu, ktorý Nives prinúti urobiť zásadné rozhodnutie: zavolať veterinárovi Lorianovi Bottaiovi. Nasleduje telefonát dlhý ako sám život. Slovná výmena medzi Nives a Lorianom sa od záchrany urieknutej sliepky rýchlo uberie iným smerom. Cez nové interpretácie dávnych udalostí a starú nevraživosť sa predierajú na povrch stratené lásky, premrhané príležitosti, ťažké odhalenia a nezahojiteľné rany. Až kým nezaznie krutá otázka: Čo ak zistíme, že sme doposiaľ žili v nevedomosti o sebe samých?

Po manželovej smrti si Nives ťažko zvyká na samotu a ticho na vŕšku Poggio Corbello. Starostlivosť o gazdovstvo bez možnosti prehodiť s niekým slovo z nej robí prízrak. Noci sú najhoršie. Odrazu je tu riešenie: Džakomína. Obľúbená kvočka, ktorú si vdova nasťahuje k sebe. Všetky úzkosti odrazu pominú. Cíti sa povznesene, hoci na to nemá odpoveď: manžela nahradila sliepkou. Dokonca nadobudne pocit, že je šťastná... Až do osudového momentu, ktorý Nives prinúti urobiť zásadné rozhodnutie: zavolať veterinárovi Lorianovi Bottaiovi. Nasleduje telefonát dlhý ako sám život. Slovná výmena medzi Nives a Lorianom sa od záchrany urieknutej sliepky rýchlo uberie iným smerom. Cez nové interpretácie dávnych udalostí a starú nevraživosť sa predierajú na povrch stratené lásky, premrhané príležitosti, ťažké odhalenia a nezahojiteľné rany. Až kým nezaznie krutá otázka: Čo ak zistíme, že sme doposiaľ žili v nevedomosti o sebe samých?

Zija má len šestnásť rokov, keď ho tajne odvedú do kúta súdnej siene, kde sa má svoj trest dozvedieť vrah jeho staršieho brata. Mladý Čerkes, ktorý zastrelí svojho nepriateľa jedinou guľkou priamo počas pojednávania, si vyslúži obdiv všetkých prítomných. Po roku strávenom vo väzení, kde sa naučil hrať kocky, ho presunú na vidiek neďaleko Alexandrie. Tam stretáva mladú dievčinu, užíva si jej spoločnosť, ale zároveň ho znepokojuje nový pocit, ktorý nedokáže pochopiť. Po návrate do Turecka na Noru nikdy nezabudne. Ahmet Altan vo svojom románe opäť prináša postavu s komplexným charakterom. Sleduje muža, ktorý sa už v detstve naučil potláčať svoje city. Pragmatický, túžiaci po spravodlivosti a hrdý, tento nevyspytateľný a záhadný muž predstavuje absolútnu oddanosť tých, ktorí sú ochotní urobiť čokoľvek, aby ochránili svojich.

Zija má len šestnásť rokov, keď ho tajne odvedú do kúta súdnej siene, kde sa má svoj trest dozvedieť vrah jeho staršieho brata. Mladý Čerkes, ktorý zastrelí svojho nepriateľa jedinou guľkou priamo počas pojednávania, si vyslúži obdiv všetkých prítomných. Po roku strávenom vo väzení, kde sa naučil hrať kocky, ho presunú na vidiek neďaleko Alexandrie. Tam stretáva mladú dievčinu, užíva si jej spoločnosť, ale zároveň ho znepokojuje nový pocit, ktorý nedokáže pochopiť. Po návrate do Turecka na Noru nikdy nezabudne. Ahmet Altan vo svojom románe opäť prináša postavu s komplexným charakterom. Sleduje muža, ktorý sa už v detstve naučil potláčať svoje city. Pragmatický, túžiaci po spravodlivosti a hrdý, tento nevyspytateľný a záhadný muž predstavuje absolútnu oddanosť tých, ktorí sú ochotní urobiť čokoľvek, aby ochránili svojich.

„18. augusta 2021 som strávila noc v Dome Anny Frankovej, presnejšie v zadnom dome. O Anne Frankovej, ktorú pozná celý svet, sa v skutočnosti veľa nevie. Ako by sme mali nazvať jej slávny denník, ktorý čítal každý školák a ktorého obsah si nikto z dospelých naozaj nepamätá? Je to svedectvo, testament, umelecké dielo? Je to denník mladého dievčaťa, ktorého jediná cesta viedla hore a dolu schodmi v priestore s plochou necelých štyridsať metrov štvorcových počas sedemstošesťdesiat dní. Predstavovala som si noc ako čas rozjímania, ticha. Predstavovala som si noc ako čas, keď vítam neprítomnosť Anny Frankovej, keď som v súlade s prázdnotou, keď ju prijímam. Mýlila som sa. Noc sa stala obývanou, osvetlenou odrazmi, zatiaľ čo v srdci zadného domu stále číhala naliehavosť, čakajúca, kým ju nájdem.“ Dom Anny Frankovej je prázdny byt. To, okolo čoho návštevníci v skutočnosti prechádzajú, je neprítomnosť jeho obyvateľov. A práve táto prázdnota mení byt – zadný dom – na múzeum. Lola Lafon spája osobné spomienky s úvahami o histórii, identite a literatúre. Keď začuješ túto pieseň nie je len príbehom jednej noci, ale aj skúmaním samotnej podstaty písania a pamäti.