Inaque.sk strana 31 z 31

Jedenásť rokov po 11. septembri vychádza román venovaný všetkým konšpiráciám súvisiacimi s teroristickými útokmi na Svetové obchodné centrum v New Yorku. Dej románu Prieskumníci začína v deň teroristických útokov na Svetové obchodné centrum z 11. septembra 2001. Pre Sliva Dartunghuvera začína ďalšie z pátrání, v ktorom musí zodpovedať náročné otázky: Aký bol podiel tajnej organizácie CFR na zosnovaní tohto atentátu? Kto vytvoril al-Káidu? A ako sa dostali informácie o neexistujúcich zbraniach hromadného ničenia v Iraku na stôl do Bieleho domu? Román Prieskumníci je pokračovaním príbehu Falzifikátorov. Je príbehom tajnej medzinárodnej organizácie, ktorá sa snaží ovplyvniť ľudskú históriu, a ktorej existencia je vážne ohrozená udalosťami z 11. septembra 2001. Je príbehom Jusufa rozpolteného medzi vierou a priateľstvom, príbehom mladej ženy Magy, ktorá sa vydá do fundamentalistickej rodiny, a príbehom Leny, za ktorej profesionálnym vzťahom k Slivovi sa pravdepodobne skrývajú úplne iné city. Je príbehom USA, ktoré zradili svoje hodnoty vo chvíli, keď ich svet najviac potreboval.

Príbeh románu Kandidát sa odohráva počas dvoch mesiacov kampane pred nekonkrétnymi prezidentskými voľbami v jednej konkrétnej krajine. Autor denníkových zápiskov netuší, pre koho zaznamenáva odpočúvania a nadšenie zo zaujímavej zákazky, v ktorej sleduje biskupa, šialeného majiteľa reklamnej agentúry a nevýrazného prezidentského kandidáta s írečitým menom Potôň a ešte ľubozvučnejšou rodinnou históriou, zakrátko vystriedajú znechutenie a zmätenosť. Z jeho denníka sa stáva spis s prepisom rozhovorov, informáciami o postavách a postavičkách, mailami, útržkami z psychiatrických chorobopisov a obrázkov, ktoré najskôr čmára z nudy, neskôr preto, že slová a racionálne vysvetlenia už nestačia. Kandidát je politickou fraškou, smutno-smiešnym zobrazením toho, čo sa v tejto malej krajine udialo, deje a veľmi ľahko udiať môže. Je satirickou analýzou spoločnosti, ktorá sa nechá manipulovať bohatými a mocnými. Kandidát je o obyčajných ľuďoch, ktorí pod týmto tlakom potápajú jeden druhého a pomáhajú si naozaj až vtedy, keď ide o život. Kandidát je manifestom proti tajomstvu. Vo svojej podstate je všetko totiž veľmi jednoduché a aj tie najkomplikovanejšie situácie začnú dávať zmysel, keď sa dozvieme pravdu a pripustíme si ju. Nepochopiteľné zostávajú len veci medzi nebom a zemou a tie netreba ani analyzovať, ani šifrovať, stačí si užiť ich krásu. Pretože krása chráni aj pred tým najväčším zlom. „Celé dni odpočúvam. Rozhovory, banálne frázy, ktorými ľudia šifrujú svoje tajomstvá. Slová, ktoré používajú namiesto tmavých okuliarov v tejto odpornej pokerovej hre. Prepisujem, analyzujem, hľadám súvislosti. Pozorujem, pretože pravda sa poväčšine ukrýva v zamlčanom, nevypovedanom. Pretože niekedy stačí obyčajné podanie ruky, mdlý či pevný stisk dlane, aby sa tmavé okuliare a esá v rukáve stali bezvýznamnými.“

Sú príbehom tajnej medzinárodnej organizácie CFR (Konzorcium pre falzifikáciu reality), ktorá falšuje skutočnosť, ale ktorej pohnútky nikto nepozná. Sú príbehom niektorých z najväčších podvodov našej doby: Lajky, prvého psa vo vesmíre, ktorý nikdy neexistoval; Krištofa Kolumba, ktorý neobjavil Ameriku či falošných archívov Stasi. Sú príbehom mladého muža, ktorý sa zamestnal v CFR a ktorý sa snaží pochopiť prečo a pre koho pracuje. Sú príbehom skupiny priateľov, ktorí chcú byť úspešní, hoci presne nevedia, čo úspech znamená. Sú tak trochu príbehom nášho storočia. Falzifikátori sú však hlavne príbehom Sliva Dartunghuvera, čerstvého absolventa, ktorý sa zamestná v kancelárii environmentálnych štúdií v Reykjavíku. Veľmi rýchlo však pochopí, že jeho šéf Gunnar pracuje pre tajnú spoločnosť CFR, ktorej islandská firma poskytuje len krytie. CFR falšuje realitu, dopĺňa biele miesta v histórii a vytvára mýty. Aké sú však ciele konzorcia? Pre koho vlastne Sliv pracuje? Je falšovanie reality len hrou? Alebo zúfalým pokusom zmeniť minulosť v záujme lepšej budúcnosti? Román Falzifikátori sa odohráva v paranoidnom svete medzinárodnej tajnej organizácie. Jeho dezorientovaný hlavný hrdina – Islanďan Sliv, pripomína postavy z príbehov Jorgeho Luisa Borgesa, Philipa K. Dicka či špionážnych románov Johna Le Carrého. V tomto trileri sa úvahy o moci informácií, ktoré formujú naše predstavy o svete, spájajú s magickou silou slov a literatúry, ktoré tento svet môžu zmeniť. Konzorcium na falzifikáciu reality sa vracia do minulosti, ktorú falšuje, aby zabezpečilo lepšiu budúcnosť. Tematicky tak tento román pripomína krátky film Chrisa Markera Rampa či Dvanásť opíc režiséra Terryho Gilliama.

Sibír v roku 1919: sekta kastrátov, kanibali a československé légie. Výborne napísaný historický román nominovaný na Bookerovu cenu. James Meek, britský spisovateľ a publicista vo svojom sibírskom románe opisuje roky ruskej revolúcie v mestečku obsadenom československými légiami, ktoré očakáva útok boľševikov blížiacich sa po Transsibírskej magistrále. Záhadný Samarin, hlavná z postáv románu do tohto mesta prichádza s príbehom o svojom úteku z pracovného tábora za polárnym kruhom a postupne odhaľuje svoju skutočnú podstatu. Meekov román je verný historickým udalostiam. Odohráva sa v roku 1919, keď sa Rusko zmietalo v občianskej vojne medzi komunistickými červenými a monarchistickými bielymi. Dejiskom je odľahlé sibírske mestečko Jazyk, kde sa po svojej veľkej ceste z Rakúsko-Uhorskej monarchie dostali aj československí vojaci. Zostali tam ako odpadky v veľkej vojnovej kuchyne. Zvyšky, na ktoré novo vzniknutá Československá republika pravdepodobne zabudla. Československí vojaci sa snažia zorientovať v novej situácii a skutočnosť, že zostali v meste, ktoré obývajú členovia zvláštnej kresťanskej sekty kastrátov, okolo ktorého sa neustále obšmietajú trestanci z cárových táborov na Sibíri, im život nijakým spôsobom neuľahčuje. Každodenná nerozhodnosť, túžba vrátiť sa domov a fanatici schopní v mene lásky či nenávisti úplne absurdných skutkov, ich postupne privádzajú do šialenstva.

Čo majú spoločné hurikány a infarkty s úmrtiami na diaľniciach, prečo by mali samovražední atentátnici kupovať životné poistky, prečo odísť autom z večierka býva bezpečnejšie než ísť pešo? Po veľkom úspechu Freakonomics jej autori čakali štyri roky , než svetu predstavili voľné pokračovanie. Kniha postavila na hlavu mnohé bežné predstavy, vrátane toho, akým témam sa môžu venovať ekonómovia. Robia to opäť zábavne, bez ohľadu na to, či sa zaoberajú tým, prečo tak klesli ceny orálneho sexu, alebo hľadajú riešenie globálneho otepľovania. - Prečo by si mal samovražedný terorista kúpiť životnú poistku? - Ako zabrániť tomu, aby vám dom neodniesol hurikán? - Čo majú prostitútky spoločné so Santa Clausom? - Môže jedenie kengúr zachrániť planét u? Odpovede nájdete v SuperFreakonomics, kde si autori pokračovania svetového bestselleru opäť kladú nezvyčajné otázky. Knihy ekonóma Stevena D. Levitta a novinára Stephena J. Dubnera sú skrížením prenikavého uvažovania a veľkého rozprávačského tal entu. Autorská metóda sa nezmenila, tentoraz sa popri každodenných problémoch venujú aj otázkam s oveľa širším dosahom. Ukazujú, že aj tie najväčšie svetové problémy sa dajú eliminovať bez obrovských investícii, najmä ak sa uplatní tvorivé myslenie a inovácie. Opäť píšu o netradičných témach, vrátane krvilačných slonov a bezzubých žralokov, spôsoboch ako oddialiť smrť, dobre zarobiť na vlastnom tele či skrotiť hurikány. Prekvapujúce ekonomické paralely nachádzajú medzi životom luxusných prostitú tok a realitnými maklérmi, skúmajú dopad televízie na ľudské správanie a na záver v kapitole o mikroekonómii uvažujú nad štúdiou, podľa ktorej by sa mohli opice naučiť zaobchádzať s peniazmi tak ako ľudia. A ak sa pozriete na priebeh ekonomickej kríz y, tak možno aj lepšie.

Čo majú spoločné hurikány a infarkty s úmrtiami na diaľniciach, prečo by mali samovražední atentátnici kupovať životné poistky, prečo odísť autom z večierka býva bezpečnejšie než ísť pešo? Po veľkom úspechu Freakonomics jej autori čakali štyri roky , než svetu predstavili voľné pokračovanie. Kniha postavila na hlavu mnohé bežné predstavy, vrátane toho, akým témam sa môžu venovať ekonómovia. Robia to opäť zábavne, bez ohľadu na to, či sa zaoberajú tým, prečo tak klesli ceny orálneho sexu, alebo hľadajú riešenie globálneho otepľovania. - Prečo by si mal samovražedný terorista kúpiť životnú poistku? - Ako zabrániť tomu, aby vám dom neodniesol hurikán? - Čo majú prostitútky spoločné so Santa Clausom? - Môže jedenie kengúr zachrániť planét u? Odpovede nájdete v SuperFreakonomics, kde si autori pokračovania svetového bestselleru opäť kladú nezvyčajné otázky. Knihy ekonóma Stevena D. Levitta a novinára Stephena J. Dubnera sú skrížením prenikavého uvažovania a veľkého rozprávačského tal entu. Autorská metóda sa nezmenila, tentoraz sa popri každodenných problémoch venujú aj otázkam s oveľa širším dosahom. Ukazujú, že aj tie najväčšie svetové problémy sa dajú eliminovať bez obrovských investícii, najmä ak sa uplatní tvorivé myslenie a inovácie. Opäť píšu o netradičných témach, vrátane krvilačných slonov a bezzubých žralokov, spôsoboch ako oddialiť smrť, dobre zarobiť na vlastnom tele či skrotiť hurikány. Prekvapujúce ekonomické paralely nachádzajú medzi životom luxusných prostitú tok a realitnými maklérmi, skúmajú dopad televízie na ľudské správanie a na záver v kapitole o mikroekonómii uvažujú nad štúdiou, podľa ktorej by sa mohli opice naučiť zaobchádzať s peniazmi tak ako ľudia. A ak sa pozriete na priebeh ekonomickej kríz y, tak možno aj lepšie.

Je nebezpecnejšia strelná zbran alebo záhradný bazén? Aký vplyv majú rodicia na to, co sa z nás stane? Preco drogoví díleri zostávajú tak dlho žit u svojich matiek? Co majú spolocné ucitelia so zápasníkmi sumo? Preco tak prudko klesol pocet clenov Ku Klux Klanu a aký dopad na životnú kariéru vášho dietata má meno, ktoré mu dáte? To sú len niektoré otázky, ktoré si kladú autori Freakonomics, aby prišli s necakanými odpovedmi vyvracajúcimi konvencné predstavy. Ekonóm, ktorý neznáša matematiku (Levitt) a novinár, ktorý miluje všetko nezvycajné (Dubner) používajú pritom nielen ekonómiu, ale aj sociológiu ci kriminológiu. Zo zdanlivo nezáživných štatistík dokážu urobit strhujúci príbeh, vdaka comu bola kniha dva roky v rebrícku najväcších bestsellerov New York Times a celosvetovo sa predalo viac ako 4 milióny výtlackov. Slovenské vydanie Freakonomics vychádza v prepracovanom a rozšírenom vydaní obsahuje aj clánky a výber z blogu autorov. Slovenské vydanie volného pokracovania knih y s názvom Superfreakonomics vyjde v novembri.

Poviedky v tejto zbierke sú vtipné, smutné, ironické a niektoré doslova pritiahnuté za vlasy. Napriek tomu nie sú napísané sentimentálne či pateticky. Príbehy o láske, pochybnostiach, nevere a žiarlivosti, či o snoch, ktoré sa celkom obyčajne dokážu splniť, majú prekvapivé pointy a rozuzlenia. Príbehy zaujmú rôzne typy čitateľov. Takých, ktorí sa radi pobavia nad bizarnými situáciami ukrývajúcimi sa za zdanlivou všednosťou. Aj takých, ktorí sa dokážu zamyslieť nad príbehmi o vzťahoch, problémoch a množstvom iných vecí s nimi súvisiacich. Poviedky zo zbierky Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov sa dajú prečítať veľmi rýchlo, ale s čitateľom zostávajú ešte veľmi dlho. Vanda Rozenbergová (1971) sa trikrát dostala medzi najlepších v súťaži Poviedka, jej poviedky vychádzali v časopisoch, boli uvedené aj v Slovenskom rozhlase a Českom rozhlase. Prvý knižný výber z jej textov vychádza v ilustrovanom vydaní.