Inaque.sk strana 29 z 31

„Pretože ten, kto má prísť, príde. Inak by láska bola len narýchlo vypitým pohárom vody.“ V malej dedinke pri Bielom mori, na severe Sovietskeho zväzu, Vera aj po tridsiatich rokoch ešte stále čaká na muža, ktorého miluje a ktorý v roku 1945 odišiel na front. Rozprávač tohto príbehu, mladý, dvadsaťšesťročný spisovateľ, na jeseň roku 1975 príde z Leningradu do vzdialenej oblasti Archangeľska s úlohou napísať reportáž o miestnych zvykoch a tradíciách; reportáž, ktorú chce obrátiť na antisovietsku satiru. Po týždňoch strávených na severe sa mu však čoraz ťažšie pozerá so sarkazmom na z veľkej časti opustené a chudobné dediny. Navyše ho čoraz viac priťahuje Vera, jej tajomstvo a nežná krása. Prostredníctvom lyricky opísanej krásy Archangeľskej oblasti Andrei Makine rozpráva večný príbeh o ľudskom srdci a jeho schopnosti vášnivo a nesebecky milovať a zbabelo zrádzať. Andrei Makine sa narodil v Krasnojarsku na Sibíri. Ako tridsaťročný emigroval do Francúzska, kde po počiatočnom pretĺkaní sa a existenčných ťažkostiach triumfoval ako spisovateľ. Jeho román Francúzsky testament (1995) získal prestížnu Gouncourtovu cenu a odvtedy je jeho písanie porovnávané s majstrovstvom Marcela Prousta a Milana Kunderu.V slovenčine vyšiel jeho román Kniha krátkych lások, čo trvajú večne. Román Žena, ktorá čakala je najlepšie čítať neskoro večer alebo skoro ráno, keď všetko stíchne. Nie preto, že by bol náročný, práve naopak, štýl je jednoduchý, priamy bez umelých okrás a ozdôb. Jazyk je krištáľovo čistý a obrúsený; opisy emócií a nálad sú také priliehavé, že cítite priestor, v ktorom sa udiali. Príbeh mladého sklamaného dvadsaťšesťročného umelca, ktorý príde do zamrznutej dedinky na severe Sovietskeho zväzu je jednoduchý. V období apatie ho upúta žena, ktorá celý život obetovala čakaniu na muža, ktorého miluje, muža, čo sa nevrátil z jednej z posledných bitiek druhej svetovej vojny. Mladý muž s ňou trávi čas a premýšľa o živote, láske, strate, sebectve a nesebeckosti.

Kniha írskej spisovateľky Danielle McLaughlin poteší milovníkov Alice Munroovej, Anne Enrightovej a Williama Trevora. Rozprávačky a rozprávači príbehov sa na svet dívajú originálnym spôsobom a vnímajú tak zvláštne okamihy lásky, zrady a prelomových momentov v životoch obyčajných ľudí. V chatke na pobreží mladá žena pozoruje, ako sa jej priateľ so svojím bratom neskoro v noci vydávajú na záhadnú cestu, o ktorej by nemala nič vedieť. Mužovi zavolá jeho švagriná, aby mu oznámila, že jeho manželka a dcéra sa v ten deň nedostavili do škôlky. Matka sa dozvie, že jej dospievajúca dcéra povedala učiteľke o manželských problémoch rodičov – o problémoch, ktoré si sama nedokáže pripustiť. Danielle McLaughlin píše o týchto postavách tak živo, že čitatelia majú pocit, že ich pocity naozaj prežívajú. Často sa v nich objaví krátky záblesk jasnosti a pochopenie, po ktorom už nič nemôže byť ako predtým. Danielle McLaughlin je spisovateľka so zmyslom pre jemné detaily a nezvyčajné udalosti. V jej príbehoch sa menia bežní ľudia, ktorí náhle pochopia prekvapivú pravdu.

„Nepoznám nikoho, kto by poviedky Lucie Berlin nechcel čítať.“ ? Stephen Emerson Príbehy, ktoré rozpráva Lucia Berlin, sa odohrávajú v Kalifornii, Mexiku a Čile, ich rozprávačkou je dievča, žena, ktorá sa snaží nájsť zmysel vo všednosti sveta na okraji spoločnosti. V Manuáli pre upratovačky sa čitatelia a čitateľky stretávajú so starými Indiánmi, narkomafiánmi, kráľovnami krásy či svojskými lekármi, ktorým sa trasú ruky, ale predovšetkým s rozprávačkou – so ženou, ktorá vidí krásu v tých najtemnejších zákutiach ľudskej duše a má pochopenie pre ľudské chyby a slabosti. Lucia Berlin právom stojí vedľa Alice Munroovej, Raymonda Carvera či A. P. Čechova. Lucia Berlin písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade; úžasnými rokmi, čo prežila v čilskom Santiagu; tromi manželstvami; celoživotným problémom s alkoholizmom a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. V 90. rokoch začala učiť na univerzite. V roku 2004 umrela v kalifornskom meste Marina del Rey. „V zbierke poviedok Manuál pre upratovačky máme možnosť spoznať významnú, hoci počas svojho života prehliadanú, americkú autorku. Príbehy Lucie Berlin nás nútia zamyslieť sa nad všetkými možnosťami v živote. Jej poviedky idú hlboko, na dreň a na dno miest, nálad a myslí.“ ? Dwight Garner, New York Times „Zbierka poviedok Manuál pre upratovačky od Lucie Berlin je zázrakom rozprávačskej úspornosti, ktorá dokazuje génia tejto prehliadanej autorky, ako aj jej životnú skúsenosť a náhle záblesky pochopenia.“ ?Lisa Shea, Elle „Poviedky Lucie Berlin by sa mali ceniť nielen za literárne kvality, ale aj ako testament jedinečného životného obdobia pre ženy (najmä belošky) v Severnej Amerike. Jej texty sú spolu s poviedkami Alice Munro a Mavis Gallant a románmi Mary McCarthy a Joan Chase záznamom radikálne odlišných cieľov a životných skúseností generácií žien v dvadsiatom storočí. Ale Lucia Berlin píše aj o spoločenských triedach v Spojených štátoch a Mexiku či Čile vlastnou poetikou, ktorú nemám ku komu prirovnať.“ ? Lucia Cowles, Bookslut „Poviedky Lucie Berlin... preskakujú zo svetla do tmy tak nebadane a náhle, že niektoré pocity nestihnú ani vyprchať a už ich striedajú úplne iné... Výsledkom je celý svet v celej svojej rozmanitosti a ľudskej skúsenosti. Lucia Berlin si zaslúži stáť vedľa Alice Munroovej, Raymonda Carvera a Antona Čechova. Jej písanie má dokonalé tempo, štruktúru, dialógy, opisy a všetko potrebné na vykreslenie živých postáv.“ ? Nick Romeo, Boston Globe „Príbehmi odohrávajúcimi sa v nemocniciach, na odvykacích liečbach, v domovoch pre seniorov a vo väzeniach sa prepletá samota a hanba, ale napriek týmto ponurým miestam je pre písanie Lucie Berlin typická chuť žiť, smiať sa, milovať... Štýl Lucie Berlin je priamy, zo stránok sa dotýka čitateľa. Niekedy môže mať pocit, že číta listy od priateľky, keď narazí na poznámky ako ,Viem, že všetko romantizujem` alebo ,Dosť preháňam a niekedy sa mi mieša fikcia s realitou, ale nikdy neklamem`. Ale tento takmer konverzačný štýl podčiarkujú brutálne jednoduché vety, prudké zvraty, ktoré čitateľovi pripomenú, že číta starostlivo napísané poviedky.“ ? Catherine O`Flynn, Guardian „Niektorí poviedkari – Čechov, Alice Munro, William Trevor – k vám jemne pristúpia, nežne vás poklepkajú po pleci: Poď, šepkajú, posaď sa, počúvaj, čo hovorím. Lucia Berlin vás otočí a zhodí na zem. Budete ma počúvať, nech sa deje čokoľvek, kričia jej príbehy. Ale prečo...? Pretože v jej poviedkach existujú druhé šance. Čitateľ má možnosť zoznámiť sa s útržkami zo života, požutými a vypľutými ako tabak, trpkými a silnými.“ ? Ruth Franklin, New York Times Book Review „Lucia Berlin je možno najzaujímavejší človek, ktorého ste nikdy nestretli... Život a dlhý boj s alkoholizmom jej bránili v pravidelnom publikovaní, ale v tejto zbierke je takmer tridsať autobiografických príbehov, ktoré sa čítajú ako jeden dlhý,

Neapolská sága 2 Druhá kniha z Neapolskej ságy začína vo chvíli, keď Elena spolu so svojou „geniálnou priateľkou“ Lilou nechávajú za sebou svoje klaustrofobické dievčenstvo a vstupujú do sveta búrlivej mladej dospelosti, ktorú sprevádza láska, strata a zmätok. Na pozadí Neapola 60. a 70. rokov sa predtým nerozlučné priateľky vyberajú každá svojou cestou. Lila sa ako šestnásťročná vydala za bohatého Stefana Carraciho len, aby v svadobný večer zistila, že ju zradil, a tak ich manželstvo pochoval. Elena si naopak vybrala školu, netradičnejší spôsob, ako sa oslobodiť od dusivého života štvrti. Príbeh dvoch priateliek z neapolskej štvrte pokračuje. Elena a Lila majú dvadsať rokov. Lila je uväznená v tradičnom manželstve, zatiaľ čo Elena pokračuje na svojej ceste hľadania seba samej. Komplikovaný a meniaci sa vzťah medzi nimi ich často spája, ale aj rozdeľuje. Každá z nich sa ocitá na pomedzí bolestivého odporu a hlbokej lásky, ktorú k tej druhej cíti. Dievčatá dospievajú, sú z nich ženy, uprostred života ktorých stojí toto zvláštne a dokonale vykreslené priateľstvo.

Zima v monarchistickej Viedni v roku 1902 je neobyčajne krutá. No nekonvenčného detektíva Rheinhardta nevydesí tak mrazivé počasie, ako nezvyčajne brutálne vraždy, ktorých sa zrejme dopustil sériový vraho. Čo má s nimi spoločné Mozartova Čarovná flauta? A tajné konšpiračné spolky? Pomôže detektívovi v pátraní jeho blízky priateľ, Freudov žiak, lekár Max Liebermann? Napätie pri horúčkovitom pátraní sprevádzajú Maxove pochybnosti o citoch k snúbenici Kláre a k jednej z prvých medičiek na fakulte rakúskej monarchie, Angličanke Amelii Lydgateovej. Objavia sa s novými prípadmi aj nové ženy? Príbeh sa začína zdanlivo nezmyselným zabitím veľkej anakondy vo viedenskej zoologickej záhrade. Z prvých indícií je však zrejmé, že nejde o dielo vandala, ani riaditeľovho neprajníka či urazeného zamestnanca. Všetko naznačuje, že ide o rituálnu vraždu, ktorá má byť prelúdiom k ďalším násilným činom. Keď sa detektív Oskar Rheinhardt ocitne zoči-voči brutálne zavraždeným štyrom ženám pochybnej povesti v nevestinci v centre mesta, nevyvádza ho z miery ani tak krvilačnosť neznámeho páchateľa či páchateľov, ako zvrátene sofistikované prevedenie týchto vrážd. Zločinec alebo zločinci chcú cez vraždy poslať nejaký odkaz svetu. Pútavo a dômyselne napísaný napínavý príbeh, ktorému nechýbajú ani pasáže plné humoru a poučenia nás zavedie do sveta hlavného mesta zanikajúcej rakúskej monarchie. Komparzom ale aj protagonistom sú znamenité zákusky, káva a alkoholické nápoje v typických cukrárňach a kaviarňach v meste, kde sa miešajú národy strednej Európy, tajné spolky, ľudské predsudky a ideály, idealisti, pragmatici, fanatici a tí, ktorí sa za žiadnych okolností nevzdávajú zdravého rozumu.

Teraz stojím tvárou v tvár smrti, ale ešte som neskončil so životom. V štvorici esejí, ktoré britský neurológ Oliver Sacks napísal dva roky pred svojou smrťou sa venuje témam starnutia, pominuteľnosti a zázraku, ktorým je ľudský život. Poeticky sa vracia do detstva, obzerá sa za životom a takmer storočím, ktoré prežil, vďačný za život, priateľstvá, sklamania aj úspechy. Oliver Sacks sa narodil v roku 1933 v Londýne a študoval na Queen’s College v Oxforde. Medicínske vzdelanie ukončil v nemocnici Mount Zion v San Franciscu a na Kalifornskej univerzite v Los Angeles a presťahoval sa do New Yorku, kde čoskoro stretol pacientov, o ktorých napísal knihu Čas prebúdzania. Doktor Sacks viac ako päťdesiat rokov pracoval ako neurológ a napísal množstvo kníh, napríklad Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom, Antropologička na Marse či Halucinácie o zvláštnych neurologických poruchách a ochoreniach svojich pacientov. Denník New York Times ho označil za „básnika medicíny“ a počas svojho života dostal množstvo cien a uznaní napríklad od Guggenheimovej nadácie, Národnej nadácie pre vedu, Americkej akadémie pre umenie a literatúru a Kráľovskej lekárskej fakulty. Krátko pred jeho smrťou v auguste 2015 vyšli jeho memoáre On the Move.

Anna a Max, trinásťroční občania Východného Nemecka, vyrazia na cestu. Rozhodnú sa utiecť z detstva, zo systému, ktorému neveria, od rodičov, ktorí sa s nimi nerozprávajú. Stopujú ošarpanými, sivými a spustnutými krajinami východného bloku, aby sa dostali k Čiernemu moru, po ktorom chcú na tureckej lodi preplávať na druhú stranu železnej opony. Podarí sa im pritom oklamať obchodníkov s deťmi, uniknúť rumunskej polícii, a zažijú aj prvú lásku, žiarlivosť a krehké záblesky šťastia. Piaty román Sibylle Berg je rozprávkou i románom dozrievania, satirou i nežným ľúbostným príbehom, kritikou komunistického režimu i bláznivou road-movie. Zo striedajúcej sa perspektívy Anny a Maxa sledujeme romanticko-utopický príbeh, v ktorom však autorka známa skeptickým pohľadom na svet nešetrí ani na vtipných a drsne výstižných komentároch. Sibylle Berg sa narodila vo Weimare a žije v Zürichu. Doposiaľ uverejnila dvanásť kníh: Niekoľko ľudí hľadá šťastie a nasmeje sa k smrti, Sex II, Amerika, Zlato, Nepríjemné má prednosť – pánske príbehy, Koniec dobrý, Ozaj, a už som ti rozprávala... Rozprávka pre každého, Cesta, Muž spí, Vďaka za život, Ako to len môžem všetko vydržať?, Deň, keď moja žena našla muža. Divadelné hry Sibylle Berg Helgin život, Pes, muž, žena, Pozri, zapadá slnko a iné uvádzajú divadlá vo viacerých krajinách. Sibylle Berg pravidelne prispieva stĺpčekmi a článkami do nemeckých novín a časopisov.

Viedeň je v roku 1902 hlavným mestom monarchie, ktoré žije umením, filozofiou, hudbou a vedou. Na zlaté mesto secesie však vrhá tieň podozrivá vražda. Polícia si zavolá na pomoc mladého lekára Maxa Liebermanna, ktorý je žiakom Sigmunda Freuda. Ako môže znalosť psychológie a hypnózy pomôcť pri riešení záhady vraždy krásnej mladej ženy? Charlotta Löwensteinová je médium, u ktorého sa každý štvrtok stretáva krúžok priaznivcov čiernej mágie na seansu spojenú s vyvolávaním duchov. Jedného dňa však za zamknutými dverami dôjde k vražde. Charlottu niekto zastrelil, ale nikde nie je stopa po guľke. Podozrivými sú všetci členovia špiritistického krúžku od umelca Otta Brauna a maďarského grófa Záborszkeho cez neurotického bankára Hölderlina a ambiciózneho Bruckmüllera až po krajčírku Natalie Heckovú. Polícia, ktorá je pod tlakom verejnosti, ktorú takýto škandál nesmierne zaujíma, sa obráti na mladého psychológa Maxa Liebermanna. Román tak nie je len opisom riešenia záhady a pátrania po vrahovi, ale aj výletom do sveta psychoanalýzy, do obdobia a spoločenskej klímy, v ktorej tento odbor vznikal. Určite je aj zaujímavým pohľadom na ženy, ktoré lekári považovali za takmer nesvojprávne hysterické osoby náchylné na tie najrôznejšie psychiatrické ochorenia. Samotná Viedeň s jej kaviarenským životom na prelome storočí sa stáva postavou románu a dáva za pravdu tvrdeniu, že v kaviarni sa človek o ľuďoch naučí viac ako v divadle. Za predpokladu, že sa vie pozerať.

Viedeň je v roku 1902 hlavným mestom monarchie, ktoré žije umením, filozofiou, hudbou a vedou. Na zlaté mesto secesie však vrhá tieň podozrivá vražda. Polícia si zavolá na pomoc mladého lekára Maxa Liebermanna, ktorý je žiakom Sigmunda Freuda. Ako môže znalosť psychológie a hypnózy pomôcť pri riešení záhady vraždy krásnej mladej ženy? Charlotta Löwensteinová je médium, u ktorého sa každý štvrtok stretáva krúžok priaznivcov čiernej mágie na seansu spojenú s vyvolávaním duchov. Jedného dňa však za zamknutými dverami dôjde k vražde. Charlottu niekto zastrelil, ale nikde nie je stopa po guľke. Podozrivými sú všetci členovia špiritistického krúžku od umelca Otta Brauna a maďarského grófa Záborszkeho cez neurotického bankára Hölderlina a ambiciózneho Bruckmüllera až po krajčírku Natalie Heckovú. Polícia, ktorá je pod tlakom verejnosti, ktorú takýto škandál nesmierne zaujíma, sa obráti na mladého psychológa Maxa Liebermanna. Román tak nie je len opisom riešenia záhady a pátrania po vrahovi, ale aj výletom do sveta psychoanalýzy, do obdobia a spoločenskej klímy, v ktorej tento odbor vznikal. Určite je aj zaujímavým pohľadom na ženy, ktoré lekári považovali za takmer nesvojprávne hysterické osoby náchylné na tie najrôznejšie psychiatrické ochorenia. Samotná Viedeň s jej kaviarenským životom na prelome storočí sa stáva postavou románu a dáva za pravdu tvrdeniu, že v kaviarni sa človek o ľuďoch naučí viac ako v divadle. Za predpokladu, že sa vie pozerať.

Neapolská sága 1 Neapol na konci päťdesiatych rokov. Dve dievčatá vyrastajú vo svete chudoby a násilia, v uzavretom vesmíre, v ktorom je nutné prispôsobiť sa, dodržiavať pravidlá a zvyky, byť ako ostatní. Dve dievčatá, od začiatku iné, k sebe nachádzajú cestu, až sa stanú neoddeliteľnými. Elena je pekná a svetlovlasá. Učí sa, snaží sa každému vyhovieť, splniť, čo sa od nej čaká. Rebelantská Lila je tmavá, zlá, ale nesmierne bystrá… priam geniálna. Nebojí sa nikoho a ničoho. Zo školy však odchádza pomáhať otcovi a bratovi v obuvníckej dielni. Naopak, Elena, ktorú podporuje učiteľka, pokračuje v štúdiu na gymnáziu ako deti z bohatších rodín, ktorých rodičia si to môžu dovoliť. Dievčatá sa menia navonok aj vo vnútri, ich cesty sa rozchádzajú a znovu krížia na pozadí živej, ale temnej a drsnej neapolskej štvrte. A tie cesty ich vedú k dospelosti. Detstvo nezostáva bez následkov, bez spomienok na túženie a utrpenie. Geniálna priateľka je portrétom dvoch nezabudnuteľných dievčat, ktorý Elena Ferrante vykresľuje s vášňou a nehou až do dna ich duše.Je to fascinujúci román. Freska z hluku, obrazov a farieb, poodchýlené okno do druhého sveta, do inej doby. Nezabudnuteľný príbeh priateľstva.

Neapolská sága 1 Neapol na konci päťdesiatych rokov. Dve dievčatá vyrastajú vo svete chudoby a násilia, v uzavretom vesmíre, v ktorom je nutné prispôsobiť sa, dodržiavať pravidlá a zvyky, byť ako ostatní. Dve dievčatá, od začiatku iné, k sebe nachádzajú cestu, až sa stanú neoddeliteľnými. Elena je pekná a svetlovlasá. Učí sa, snaží sa každému vyhovieť, splniť, čo sa od nej čaká. Rebelantská Lila je tmavá, zlá, ale nesmierne bystrá… priam geniálna. Nebojí sa nikoho a ničoho. Zo školy však odchádza pomáhať otcovi a bratovi v obuvníckej dielni. Naopak, Elena, ktorú podporuje učiteľka, pokračuje v štúdiu na gymnáziu ako deti z bohatších rodín, ktorých rodičia si to môžu dovoliť. Dievčatá sa menia navonok aj vo vnútri, ich cesty sa rozchádzajú a znovu krížia na pozadí živej, ale temnej a drsnej neapolskej štvrte. A tie cesty ich vedú k dospelosti. Detstvo nezostáva bez následkov, bez spomienok na túženie a utrpenie. Geniálna priateľka je portrétom dvoch nezabudnuteľných dievčat, ktorý Elena Ferrante vykresľuje s vášňou a nehou až do dna ich duše.Je to fascinujúci román. Freska z hluku, obrazov a farieb, poodchýlené okno do druhého sveta, do inej doby. Nezabudnuteľný príbeh priateľstva.

Neapolská sága 1 Neapol na konci päťdesiatych rokov. Dve dievčatá vyrastajú vo svete chudoby a násilia, v uzavretom vesmíre, v ktorom je nutné prispôsobiť sa, dodržiavať pravidlá a zvyky, byť ako ostatní. Dve dievčatá, od začiatku iné, k sebe nachádzajú cestu, až sa stanú neoddeliteľnými. Elena je pekná a svetlovlasá. Učí sa, snaží sa každému vyhovieť, splniť, čo sa od nej čaká. Rebelantská Lila je tmavá, zlá, ale nesmierne bystrá… priam geniálna. Nebojí sa nikoho a ničoho. Zo školy však odchádza pomáhať otcovi a bratovi v obuvníckej dielni. Naopak, Elena, ktorú podporuje učiteľka, pokračuje v štúdiu na gymnáziu ako deti z bohatších rodín, ktorých rodičia si to môžu dovoliť. Dievčatá sa menia navonok aj vo vnútri, ich cesty sa rozchádzajú a znovu krížia na pozadí živej, ale temnej a drsnej neapolskej štvrte. A tie cesty ich vedú k dospelosti. Detstvo nezostáva bez následkov, bez spomienok na túženie a utrpenie. Geniálna priateľka je portrétom dvoch nezabudnuteľných dievčat, ktorý Elena Ferrante vykresľuje s vášňou a nehou až do dna ich duše.Je to fascinujúci román. Freska z hluku, obrazov a farieb, poodchýlené okno do druhého sveta, do inej doby. Nezabudnuteľný príbeh priateľstva.

Ak ste dlho bez priateľky, zdá sa vám to ako najhoršia vec na svete. Ale ak žijete v Nemecku v roku 1931, tak to pravdepodobne tá najhoršia vec na svete nie je. Táto skutočnosť však nijako neuteší Egona Loesera, ktorého posadnutosť jednou ženou vyženie z experimentálnej scény berlínskeho divadla cez absintové bary v Paríži až do fyzikálnych laboratórií v Los Angeles. Egon sa popri cestovaní snaží vyriešiť dve záhady či Adriano Lavicini, geniálny scénograf 17. storočia, uzavrel zmluvu s diablom, a prečo taký milý, kultivovaný a pekný mladý muž ako on nedokáže zbaliť žiadne dievča. Teleportová nehoda je nesmierne originálny, vtipný a nebezpečne prekvapujúci román o sexe, násilí, priestore a čase a o tom, že najlepším spôsobom, ako sa vyrovnať s históriou, je nevšímať si ju. DÚFAJME, ŽE TEN VEČIEROK STÁL ZA TO! NED BEAUMAN je mladý britský prozaik, Jeho debutový román Boxer, brouk (2011) získal viacero ocenení a jeho autor sa dostal do rebríčka dvanástich najlepších britských spisovateľov. Román Teleportová nehoda bol v roku 2012 nominovaný na Man Bookerovu cenu.

Poviedka Zadie Smith nám predstavuje príbeh mladej ženy Fatou, ktorá pracuje ako domáca v rodine Derawalovcov a jej život je únikom z jedného otroctva do druhého. Príbeh Fatou sa začína aj končí pred Kambodžskou ambasádou, ktorá sa objavila vo Wille sdene v severozápadnom Londýne. Poviedka Zadie Smith čitateľa zasiahne, fascinuje a ukáže mu, ako maličkosti bežného života vedú k výnimočným otázkam. Keby sme sledovali históriu a vývoj v každej malej krajine tohto sveta počas dramatických aj po kojných časov nezostal by nám priestor, v ktorom by sme žili vlastné životy, alebo sa venovali nevyhnutným veciam. Nemali by sme čas na občasné radosti a už vôbec nie napríklad na plávanie.

Poviedka Zadie Smith nám predstavuje príbeh mladej ženy Fatou, ktorá pracuje ako domáca v rodine Derawalovcov a jej život je únikom z jedného otroctva do druhého. Príbeh Fatou sa začína aj končí pred Kambodžskou ambasádou, ktorá sa objavila vo Wille sdene v severozápadnom Londýne. Poviedka Zadie Smith čitateľa zasiahne, fascinuje a ukáže mu, ako maličkosti bežného života vedú k výnimočným otázkam. Keby sme sledovali históriu a vývoj v každej malej krajine tohto sveta počas dramatických aj po kojných časov nezostal by nám priestor, v ktorom by sme žili vlastné životy, alebo sa venovali nevyhnutným veciam. Nemali by sme čas na občasné radosti a už vôbec nie napríklad na plávanie.

Ilona Švihlíková uvažuje o soudobé globální krizové kapitalistické realitě jako o skutečně přelomové době, kdy se nebývale vyhrocují nerovnoměrnosti, asymetrie i nespravedlnosti. Autorka pokračuje v kritickém náhledu překonávajícím omezené mantinely mainstreamové ekonomické i politické vědy, a to s využitím systémového přístupu a teorie chaosu. Mnohostranné vlivy globalizace na krize (nejen) ekonomické mapovala její úspěšná publikace Globalizace & krize. Kniha Přelom předkládá další argumenty i náměty k přemýšlení ohledně podstaty a fungování systému neoliberálního kapitalismu a jeho zostřujících se globálních rozporů. Bude pokračovat naplňování „Černého scénáře“, nebo se vývoj obrátí směrem k vizi „Velké transformace“? Kniha čtivá, fundovaná, přemýšlivá, potřebná, ale i provokativní. doc. Ing. Pavel Sirůček, Ph.D. Vysoká škola ekonomická v Praze a Centrum strategických a teoretických studií Málokdo je dnes ochoten zpochybnit fakt, že žijeme ve vysoce dynamickém a nestabilním světě. Zkušenost několika posledních let a desetiletí ukazuje, že tradiční recepty a přístupy selhávají, neboť nevedou k očekávané stabilitě. Je stále zjevnější, že potřebujeme nové přístupy, které by lépe odrážely komplikovanost existujícího světa. Tato kniha je pokusem nově pohlednout na problémy, ukázat jejich možnou logiku a řešení. Přestože nemusíme souhlasit se všemi závěry či s hodnoceními jednotlivých idálostí, jak je předkládá autorka, kniha je nesporně inspirující a otvírá prostor pro další diskuzi. doc. Prorok