Inaque.sk strana 27 z 31

Ženy na celom svete zisťujú, že majú silu. Stačí roztvoriť dlaň, pohnúť prstom a dokážu spôsobiť ukrutnú bolesť či dokonca smrť. Prišiel Deň dievčat, ale ako a kde sa skončí? Sila je feministickou sci-fi, ktorú denník Guardian vybral za knihu roka 2017. Dievča v americkom zapadákove utečie od nevlastného otca, ktorý ho zneužíva. Mladík v Nigérii natočí video, ako sa dievča v supermarkete obráni pred útočníkom. Dcéra mafiána z východného Londýna je svedkyňou popravy svojej matky. Senátorka v Novom Anglicku sa pokúša chrániť svoju dcéru. Allie, Tunde, Roxy a Margot trpia nerovnosťou, ktorá sa udržiavala vo svete počas celých storočí. Využijú pohnuté časy, aby zaviedli nový poriadok. Iskra revolúcie preskakuje z jednej krajiny do druhej, nová sila, výnimočná a ničivá, ktorú v sebe objavili dievčatá a mladé ženy, navždy zmení svet. Recenzie, kritiky Naomi Alderman odvážne opisuje najextrémnejšie následky hnutia, ktoré túži po moci namiesto toho, aby ju podrývalo ak sa z feminizmu stane prostriedok na ovládnutie iných, ženské hnutie stratilo svoj cieľ. Bridget Read, Vogue Jedna z najlepších kníh, aké som čítal v roku 2017. Barack Obama V románe Sila sa pred nami otvára fascinujúci svet, v ktorom sa tisícročie sexizmu obracia úplne naruby. Times Drzé sci-fi, inteligentné a drsné, presné a hektické... Naomi Alderman dokonale predstavuje svoju myšlienku. Nový svetový poriadok nakoniec reflektuje ten, ktorý porazil... Observer Nahradiac protokoly jedného rodu druhým, Naomi Alderman vytvorila vzrušujúci príbeh plný provokácií a myšlienkových experimentov. Financial Times Znie to šialene: dospievajúce dievčatá na celom svete zrazu zistia, že majú záhadnú silu, na končekoch prstov im iskrí elektrina a nebezpečne bzučí. Len si predstavte potenciál na pomstu a odplatu... Román Sila je napísaný pod vysokým napätím a čitateľstvo núti k tomu, aby sa zamyslelo nad úplne všetkým. Psychologies Odvážny a nezvyčajný román, ktorý určite vyvolá pozornosť a prinúti zamyslieť sa mimo bežných schém. Sunday Times Vo svete tohto románu v románe je všetko naopak: tie ženy, ktoré nemôžu šoférovať, podpaľujú autá; obete obchodu s bielym mäsom sa oslobodzujú a zo Všemohúceho sa stáva Všemohúca. Tak ako najlepšie sci-fi aj táto feministická dystópia odzrkadľuje našu súčasnosť. Mail on Sunday 5 hodín čítania

Ste feministka? Veríte, že ženy sú ľudské bytosti a zaslúžia si rovnaké práva ako muži? Ak áno, potom ste feministka... Naozaj? Naozaj je to také jednoduché? Kritička Jessa Crispin vo svojej knihe tvrdí, že hnutie za ženské práva a oslobodenie obetovalo význam a túžiac po všeobecnom prijatí sa zmenilo na banálnu, zdvorilú, disneyovsky neškodnú pózu, ktorá si nedovolí spochybniť status quo. Vo svojom odvážnom manifeste žiada viac: úplnú deštrukciu systému utláčania a toho, o čom dnes ľudia hovoria ako o „feminizme“.

Britta Söldnerová a jej obchodný partner Babak Hamwi nemajú ilúzie. Sú pragmatickí a možno práve preto sa tak dobre zariadili v súčasnej spoločnosti. Vyrovnali sa s tým, ako je svet usporiadaný, a nechcú byť zodpovední za to, čo zle funguje. Namiesto toho si spoločne založili malú firmu s názvom Most a zbohatli. Čo presne sa za Mostom skrýva, nikto našťastie presne nevie. Pretože za fasádou nenápadných kancelárskych priestorov funguje lukratívny obchod so smrťou. Keď Mostu hrozí, že na trh prenikne konkurencia, Britta sa snaží urobiť všetko pre to, aby ju odstránila. Lenže svojich protivníkov podcenila. Britta, Babak a Most sa ocitnú v nebezpečenstve… Román Prázdne srdcia je provokatívny, strhujúci a aktuálny politický triler z Nemecka blízkej budúcnosti. Poučné dielo o základoch a ohrozeniach demokracie a zároveň desivý psychologický príbeh o generácii, ktorá stratila vieru, presvedčenia a ktorej srdcia sú prázdne.

Adèle je debutový román francúzskej spisovateľky a novinárky Leïly Slimani. Ide o príbeh tridsaťpäťročnej ženy, parížskej novinárky, ktorá trpí sexuálnou závislosťou a od sveta ju oddeľuje hrubé sklo. Svojho manžela lekára Richarda podvedie vždy, keď sa jej na to naskytne príležitosť. Prácu, rodinu, syna kladie vždy na druhé miesto a vo svetlých momentoch či vo chvíľach absolútneho znechutenia si to vyčíta. Pri dobrodružstvách ju sprevádzajú pohŕdanie, nepochopenie, rezignácia, pocity trpkosti, frustrácie, smutného potešenia, chladnej ľahostajnosti a napriek tomu ju niečo stále ženie ďalej a bráni jej srdcu úplne zatvrdnúť. Leïla Slimani sa narodila v roku 1981. Pracovala ako novinárka pre časopis Jeune Afrique, v ktorom sa venovala najmä reportážam zo severnej Afriky. V roku 2014 jej vyšiel debutový román Adèle a bol nominovaný na cenu Flora. Za svoj druhý román Uspávanka, ktorého filmová adaptácia sa práve nakrúca, dostala v roku 2016 prestížnu Goncourtovu cenu.

Pre Sofiu, „dievča s problémami“, je život bojom už od narodenia. Bojuje proti svojej rodine, blízkym, celému svetu. Nervózna, excentrická Sofia chodí vždy v čiernom a čierna je často aj jej nálada. Napriek tomu však fascinuje všetkých, ktorí sa s ňou majú možnosť stretnúť: sestrička sklonená nad jej postieľkou, kamarát z detstva, s ktorým sa hrá na pirátov, teta Marta žijúca v parížskom exile, rodičia uväznení v každodennosti. Sofia vždy chodí v čiernom je originálnym románom-mozaikou, ktorý v desiatich samostatných, ale vzájomne prepojených poviedkach odhaľuje príbeh Sofiinho detstva a dospievania. Román o hľadaní vlastnej životnej cesty strohým štýlom a atmosférou pripomína poviedky Raymonda Carvera či J. D. Salingera.

Spomedzi množstva novinárov a reportérov, ktorí v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch písali pre časopis New Yorker, je najvýraznejšou Írka Maeve Brennan. Od roku 1954 do roku 1981 písala do rubriky Šum mesta pod pseudonymom Rozvláčna dáma. Jej nezabudnuteľné momentky zo života malých reštaurácií, lacných hotelov a preplnených ulíc okolo Times Square a vo Village predstavujú nadčasovú, trpkosladkú poctu mestu, ktoré nazývala najľahostajnejším, najambicióznejším, najzmätenejším, najkomickejším, najsmutnejším a najchladnejším a zároveň najľudskejším z miest. Momentky z New Yorku niekedy pripomínajú maľby Edwarda Hoppera. Maeve Brennan v nich zachytáva svetlo, ktoré dopadá na scénu pri stole v reštaurácii, hotelovej lobby či v metre a osvetľuje ju.

V roku 1921 si poľská prisťahovalkyňa Françoise Frenkel otvorila svoje prvé kníhkupectvo v Berlíne. Miluje knihy, francúzsku literatúru a kultúru. Jej obchod navštevujú autori, štátnici, čitateľky a možno medzi jej police a stolíky s klasikou a novými románmi zablúdil aj Vladimir Nabokov. Françoise sa splnil sen, ktorý mohla snívať takmer dve desaťročia. Potom sa náhle skončil, keď polícia začala zabavovať a rozbíjať židovský majetok počas Krištáľovej noci. Françoise uteká do Francúzska pár týždňov pred vypuknutím vojny. V Paríži sa z rozhlasu a novín dozvedá o hrôzach, ktoré sa začali diať. Krátko predtým, ako na mesto spadnú prvé bomby, utečie do Avignonu, potom do Nice. Má strach, že sa so svojou rodinou už nikdy neuvidí. Nice je plné utečencov a utrpenia; stratených detí, násilne rozbitých rodín. Vydesená Françoise sa musí ukryť. Prežíva len vďaka láskavosti cudzích ľudí, ktorí pre ňu riskujú vlastný život. Kníhkupkyňa z Berlína je podobne ako Denník Anny Frankovej záznamom doby, každodenného života počas druhej svetovej vojny v južnom Francúzsku a je príbehom o ľudskej krutosti a bezbrehej láskavosti; príbehom ženy, ktorú túžba žiť neopúšťa ani v tých najťažších chvíľach.

Vo svojej komickej, ostrej eseji s názvom Muži mi to vysvetlia pomenúva Rebecca Solnit častý problém rozhovorov medzi mužmi a ženami. Píše o mužoch, ktorí mylne predpokladajú, že niečo vedia a mylne predpokladajú, že ženy to nevedia; píše o tom, kde táto domnienka pramení a ako funguje v praxi. V knihe je okrem tejto, dnes už známej eseje, šesť ďalších vrátane zamyslenia nad spôsobom, akým spisovateľka Virginia Woolfová prijala tajomstvo, nevedomosť, pochybnosť a dvojznačnosť; originálne skúmanie rovnosti v manželstve a desivé zhrnutie rozsahu násilia páchaného na ženách. Rebecca Solnit svojím čitateľsky prístupným štýlom dokazuje, že je jednou z najvplyvnejších mysliteliek feministického hnutia. „Muži mi to stále vysvetľujú. A žiaden z nich sa mi nikdy neospravedlnil za to, že mi nesprávne vysvetľoval niečo, čo poznám, a on nie.“

Vo svojej komickej, ostrej eseji s názvom Muži mi to vysvetlia pomenúva Rebecca Solnit častý problém rozhovorov medzi mužmi a ženami. Píše o mužoch, ktorí mylne predpokladajú, že niečo vedia a ženy to nevedia; píše o tom, kde táto domnienka pramení a ako funguje v praxi. V  knihe je okrem tejto, dnes už známej, eseje šesť ďalších vrátane zamyslenia nad spôsobom, akým spisovateľka Virginia Woolf prijala tajomstvo, nevedomosť, pochybnosť a dvojznačnosť; originálne skúmanie rovnosti v manželstve a desivé zhrnutie rozsahu násilia páchaného na ženách. Rebecca Solnit svojím čitateľsky prístupným štýlom dokazuje, že je jednou z najvplyvnejších mysliteliek feministického hnutia. Muži mi to stále vysvetľujú. A žiaden z nich sa mi nikdy neospravedlnil za to, že mi nesprávne vysvetľoval niečo, čo poznám, ale on nie. Rebecca Solnit je novinárka a historička. Je autorkou takmer dvadsiatich kníh venovaných feminizmu, dejinám západných a pôvodných kultúr, spoločenskej zmene, horskej turistike a chodeniu, nádeji a katastrofe. Pravidelne prispieva do časopisu Harpers, London Review of Books a Los Angeles Times. Žije v San Franciscu.

Román nominovaný na cenu Man Booker Prize Zadie Smith, jedna z najtalentovanejších súčasných spisovateliek, autorka románov Biele zuby či O kráse, napísala veľký spoločenský román pôvabne plynúci v rytme swingu. Ako sa stávame tým, kým sme? Naozaj dokážeme utiecť pred svojím pôvodom? Musíme tancovať na hudbu našich čias? Román Swing Time sa odohráva v Londýne, New Yorku a Západnej Afrike a je príbehom dvoch dievčat, ktoré snívajú o tom, že sa stanú tanečníčkami, ale len jedna, Tracey, má talent. Tá druhá premýšľa: o rytme a takte, o černošských telách a hudbe, o tom, čo tvorí komunitu a kedy je človek skutočne slobodný. Ich priateľstvo je komplikované a končí, keď majú dvadsať rokov. K niekdajšej blízkosti sa nikdy nevrátia, ale ani na ňu nezabudnú. Tracey sa podarí dostať medzi zboristky, ale nezvláda život v dospelosti, jej priateľka štvrť detstva opustí, precestuje svet ako asistentka popovej hviezdy a má možnosť pozorovať zblízka, čo znamená byť bohatou a slávnou. Swing Time je románom o hľadaní šťastia na tých najnešťastnejších miestach a o smútku uprostred radosti. Je o rozhodnutiach, ktoré robíme, a o rozhodnutiach urobených za nás. Predovšetkým je to však príbeh o priateľstvách, ktoré nám dávajú smer, definujú nás a navždy nás menia.

Baba Duňa sa môže vykašľať na vládne varovania o úrovni radiácie vo svojom rodnom meste kúsok od Černobyľu. Ide domov! A so sebou berie aj pár svojich starých susedov. S lesmi plnými ovocia a mestom, ktoré je viac-menej iba pre nich, majú vlastne všetko, čo potrebujú, a rozhodnú sa začať odznova. Smrteľne chorý Petrov si v hojdacej sieti číta ľúbostné básne; Mária si začne s takmer storočným Sidorovom; baba Duňa trávi dni písaním listov dcére. Život je nádherný. Teda až do dňa, keď sa v mestečku objaví cudzinec. A táto idyla je znova v ohrození. Alina Bronsky opisuje staršiu ženu so železnou vôľou, nezabudnuteľnú Rusku, a prostredníctvom nej rozpráva príbeh o jednej katastrofe a nezvyčajnej žene, ktorá na sklonku života nachádza svoj raj na zemi.

Finalistka Pulitzerovej ceny Jedna z desiatich naj kníh roka podľa New York Times Book Review Keď sa feministická spisovateľka Susan Faludi dozvie, že jej sedemdesiatšesťročný otec, s ktorým sa už dávno odcudzili a odsťahoval sa do Maďarska, podstúpil operáciu na zmenu pohlavia, vydáva sa na nezvyčajnú cestu za zmyslom identity v modernom svete i v znepokojivej minulosti vlastnej rodiny. Čo má spoločné tento nový rodič, ktorý je teraz „kompletná žena“, s tým mlčanlivým, výbušným, ba až násilníckym otcom, ktorého poznala, či s fotografom, ktorý si vybudoval kariéru na úprave fotografií? Faludi sa vydáva za touto záhadou do zákutí svojho detstva na predmestí i medzi mnohé predchádzajúce otcove osobnosti: amerického tatka, alpského horolezca, dobrodruha v amazonskej divočine, židovského utečenca počas holokaustu v Budapešti. Keď vycestuje do Maďarska, aby sa znova stretla so svojím otcom, spadne do bludiska temných dejín a riskantnej politiky krajiny, ktorá zaťato potláča vlastnú minulosť a vytvára si snovú, no jedovatú národnosť. Faludiovej snaha čeliť otcovej metamorfóze ju zavedie za hranice – historické, politické, náboženské, sexuálne –, až sa ocitne zoči-voči otázke dnešnej doby: Je identita niečo, čo si „vyberáte“, alebo je to skôr niečo, pred čím sa nedá ujsť?

Nevlastní bratia Michel a Bruno majú spoločnú matku, ale inak nič viac. Michel je výskumník, idealista, prísny zástanca determinizmu, ktorý je neschopný milovať, nahrádza život prácou, jedlom z Monoprix a sedatívami. Bruno je voľnomyšlienkar, hoci viac v teoretickej ako v praktickej rovine, a len zúfalo sa snaží dopracovať k sexuálnym pôžitkom. Obaja sú typickými príslušníkmi atomizovanej spoločnosti, v ktorej náboženstvo ustúpilo plytkej ezoterike a filozofiám New Age a lásku nahradilo prázdne sexuálne splynutie. Román Elementárne častice je príbehom dvoch bratov, ale jeho skutočnou témou je rozklad súčasnej spoločnosti, jej predstáv o sebe samej, domnienok, jej politickej nekorektnosti a prejavov vo všetkom od antropológie po listy čitateliek v dievčenských časopisoch. Rozklad moderných životov a lásky. Román Michela Houellebecqa je raz vtipný, ostrý, inokedy didaktický, dojemný a naturalistický.

V knihe Sebectvo tých druhých esejistka Kristin Dombek prináša príbeh o tom, ako sa zo zriedkavej klinickej diagnózy stal veľký kultúrny fenomén, úložný priestor pre náš strach a úzkosti z lásky, priateľstva a vzťahov. Autorka sa odosobňuje od hystérie a kreslí jasnú hranicu medzi patológiou a obyčajným sebectvom. A v neposlednom rade píše o sebe v úprimnej snahe nájsť cestu von zo začarovaného kruhu strachu a obvinení, ktorá by viedla k uvoľnenejšiemu a uspokojivejšiemu životu.

Tento titul je dostupný aj v kolekcii za výhodnú cenu! „Nič podobné tu ešte nikdy nevyšlo,“ napísal britský Guardian o Neapolskej ságe. Na pozadí Neapola, ktorý je tak zvodný, ako aj nebezpečný a radikálne sa meniaceho sveta, rozpráva Elena Ferrante s bezprecedentnou úprimnosťou a genialitou príbeh celoživotného priateľstva dvoch žien. Príbeh stratenej dcéry je záverečným dielom strhujúcej ságy o dvoch ženách – premýšľajúcej a vzdelanej Eleny a neskrotnej Lily. Obe sú dospelé, majú manželov, milencov, deti a starnúcich rodičov. Priateľstvo im slúžilo ako kotva v živote. Obe sa snažili uniknúť zo štvrte, v ktorej vyrástli – bola väzením konformity, násilia a neporušiteľných tabu. Elena sa vydala, odišla do Florencie a napísala niekoľko kníh. V záverečnej časti ju neviditeľná sila znovu ťahá do Neapola. Vzťahy medzi ženami sa neriadia takými pevnými pravidlami ako priateľstvá mužov. Chcela som prerozprávať, ako celoživotné priateľstvo dvoch žien dokáže uniesť a prežiť dobré a zlé pocity, závislosť a emancipáciu, vzájomnú podporu a zradu. Elena Ferrante

Neapolská sága 4 „Nič podobné tu ešte nikdy nevyšlo,“ napísal britský Guardian o Neaposlskej ságe. Na pozadí Neapola, ktorý je tak zvodný, ako aj nebezpečný a radikálne sa meniaceho sveta, rozpráva Elena Ferrante s bezprecedentnou úprimnosťou a genialitou príbeh celoživotného priateľstva dvoch žien. Príbeh stratenej dcéry je záverečným dielom strhujúcej ságy o dvoch ženách – premýšľajúcej a vzdelanej Eleny a neskrotnej Lily. Obe sú dospelé, majú manželov, milencov, deti a starnúcich rodičov. Priateľstvo im slúžilo ako kotva v živote. Obe sa snažili uniknúť zo štvrte, v ktorej vyrástli – bola väzením konformity, násilia a neporušiteľných tabu. Elena sa vydala, odišla do Florencie a napísala niekoľko kníh. V záverečnej časti ju neviditeľná sila znovu ťahá do Neapola. „Vzťahy medzi ženami sa neriadia takými pevnými pravidlami ako priateľstvá mužov. Chcela som prerozprávať, ako celoživotné priateľstvo dvoch žien dokáže uniesť a prežiť dobré a zlé pocity, závislosť a emancipáciu, vzájomnú podporu a zradu.” – Elena Ferrante Ak ste nečítali romány Eleny Ferrante, je to akoby ste nečítali Gustava Flauberta v 1856... Nesporne geniálne.“ – Granta