Inaque.sk strana 26 z 31

Život z tisícov kúskov skladačky. „Bola taká komplikovaná ako skladačka zložená z tisícov kúskov – a ja som tieto kúsky musela nájsť a pospájať ich dokopy,“ píše o svojej matke Angelika Schrobsdorff. Kúskami skladačky sú pre ňu listy, fotoalbumy, spomienky priateľov a neskôr ich spoločne prežitý život. Všetko sa začalo celkom harmonicky v zámožnom židovskom dome berlínskeho obchodníka na začiatku 20. storočia. Else Kirschner je šarmantná mladá žena s tmavými kučerami a žiarivými očami, dojímavo milovaná rodičmi a milujúca život, ktorý jej doprial roky blahobytu, naplnené divadlami, koncertami, prázdninami v letnom dome pri jazere a veľkými vášňami. Všetkému však urobili rázny koniec nacisti. Else, medzitým vydatá za pruského junkera Ericha Schrobsdorffa, uteká s obomi dcérami do Bulharska. Vo svojom autobiografickom románe Angelika Schrobsdorff rozpráva o živote svojej židovskej matky, nekonvenčnej ženy, v Berlíne v období Weimarskej republiky, Tretej ríše a povojnového Nemecka. Podáva zaujímavý, takmer archeologický a pritom veľmi osobný pohľad na dejiny dvadsiateho storočia.

Niekedy prísna, inokedy trpezlivá, niekedy vnímavá, inokedy smutne popierajúca skutočnosť. Olive je učiteľka na dôchodku v malom mestečku Crosby na pobreží v americkom Maine. Neznáša zmeny v meste ani vo svete, ale nie vždy si všimne, ako sa menia ľudia okolo nej: klaviristka prenasledovaná starou láskou, bývalý študent, ktorý stratil túžbu žiť, jej vlastný dospelý syn, ktorého mučí jej iracionálna povaha, alebo jej manžel Henry, ktorý svoju vernosť ich vzťahu považuje za požehnanie a prekliatie zároveň. Kým ľudia okolo nej zápasia so svojimi problémami, Olive začína lepšie rozumieť sebe a svojmu životu niekedy je to bolestné, ale vždy úprimné. Román Olive Kitteridge vyrozprávaný v trinástich príbehoch je pôsobivým a presným skúmaním ľudskej duše.

Táto kniha vás zavedie do ateliéru Eleny Ferrante, poskytne pohľad do zásuviek jej písacieho stola, za ktorým vznikli tri romány a štvorzväzková Neapolská sága. Frantumaglia obsahuje listy, eseje, zamyslenia, zápisky a rozhovory, ktoré autorka poskytla za viac než dvadsať rokov. Elena Ferrante tu odpovedá na množstvo otázok jej čitateliek a čitateľov. Píše o svojom rozhodnutí zostať v úzadí a dovoliť svojim knihám žiť si samostatný život. Píše si s režisérmi, vyjadruje sa k filmovým adaptáciám svojich románov, opisuje neľahké formulovanie odpovedí na novinárske otázky. Uvažuje o svojom vzťahu k psychoanalýze, mestám, v ktorých žila, k feminizmu a k detstvu, ktoré je pre ňu studnicou spomienok, dojmov a predstáv. Frantumaglia je živým a intímnym autoportrétom premýšľajúcej spisovateľky.

Niekedy prísna, inokedy trpezlivá, niekedy vnímavá, inokedy smutne popierajúca skutočnosť. Olive je učiteľka na dôchodku v malom mestečku Crosby na pobreží v americkom Maine. Neznáša zmeny v meste ani vo svete, ale nie vždy si všimne, ako sa menia ľudia okolo nej: klaviristka prenasledovaná starou láskou, bývalý študent, ktorý stratil túžbu žiť, jej vlastný dospelý syn, ktorého mučí jej iracionálna povaha, alebo jej manžel Henry, ktorý svoju vernosť ich vzťahu považuje za požehnanie a prekliatie zároveň. Kým ľudia okolo nej zápasia so svojimi problémami, Olive začína lepšie rozumieť sebe a svojmu životu niekedy je to bolestné, ale vždy úprimné. Román Olive Kitteridge vyrozprávaný v trinástich príbehoch je pôsobivým a presným skúmaním ľudskej duše.

Nadia Terranova rozpráva v románe Zbohom príznaky o posadnutosti stratou, o tom, ako nás minulosť ovládne, ak sa jej nepozrieme do očí. Na začiatku románu sa stretávame s Idou v sicílskom prístave Messina, kde sa narodila. Jej matka ju požiadala o pomoc pri oprave rodného domu, ktorý má v úmysle predať. Obklopená predmetmi z dávnych čias stojí pred dilemou, čo uchovať a čoho sa zbaviť, ako sa vyrovnať s traumou z detstva. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi jej otec zmizol. Nezomrel: jedného dňa jednoducho odišiel a už sa nevrátil. So stratou otca si Ida spája zdrvujúce matkino mlčanie, svoju identitu a dokonca aj vzťah s vlastným manželom, ktorý je jej záchranou a skazou zároveň. V momente, keď ju rodný dom ovládne aj so svojimi prízrakmi, musí prelomiť kliatbu a dovoliť, aby jej otec nadobro odišiel z jej života aj vnútra.

Dom medzi dvomi morami. Do jeho izieb sa vracia tridsaťšesťročná Ida, aby sa raz a navždy rozlúčila s prízrakmi svojho detstva a dospievania. Nadia Terranova rozpráva o posadnutosti stratou, o tom, ako nás minulosť ovládne, ak sa jej nepozrieme do očí. Na začiatku románu sa stretávame s Idou v sicílskom prístave Messina, kde sa narodila. Jej matka ju požiadala o pomoc pri oprave rodného domu, ktorý má v úmysle predať. Obklopená predmetmi z dávnych čias stojí pred dilemou, čo uchovať a čoho sa zbaviť, ako sa vyrovnať s traumou z detstva. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi jej otec zmizol. Nezomrel: jedného dňa jednoducho odišiel a už sa nevrátil. So stratou otca si Ida spája zdrvujúce matkino mlčanie, svoju identitu a dokonca aj vzťah s vlastným manželom, ktorý je jej záchranou a skazou zároveň. V momente, keď ju rodný dom ovládne aj so svojimi prízrakmi, musí prelomiť kliatbu a dovoliť, aby jej otec nadobro odišiel z jej života aj vnútra.

„Láska je rovnostárska. Každý po nej túži, každý sa zaľúbi, každý ju stratí a spozná jej poblúznenie; a keď je láska nešťastná, naše relatívne bohatstvo, vzdelanie a postavenie sú nám nanič. Ohrdnutý aristokrat je rovnako zraniteľný ako ohrdnutý vodič autobusu. V podstate všetci poprední teoretici psychoterapie počínajúc Freudom sa zhodujú, že človek nevyhnutne potrebuje lásku, aby bol šťastný. Som presvedčený, že problémy vyplývajúce z lásky si zaslúžia náležitú pozornosť a že hranica oddeľujúca normálnu lásku od nenormálnej je často nejasná. Dúfam, že toto moje presvedčenie podporia nasledujúce, občas trochu znepokojivé odhalenia.“ Frank Tallis je spisovateľ a klinický psychológ. U nás ho poznáme ako autora detektívnych románov z Viedne na začiatku dvadsiateho storočia, no v tejto knihe sa predstaví ako chápavý psychoterapeut. Vybral zo svojej praxe nezvyčajné prípady pacientov, ktorí sa trápili pre lásku v jej najrôznejších podobách, a ukazuje nám, že hranica medzi normálnym a nenormálnym je aj v prípade lásky a zaľúbenosti naozaj tenučká. Predstaví nám ženu, ktorá je presvedčená, že jej zubár ju miluje na veky, muža zblázneného do vlastného odrazu, krásku posadnutú bezdôvodnou žiarlivosťou, mladíka sužovaného smilným démonom či starú paniu, ktorú navštevuje duch jej zosnulého manžela... a ďalších ľudí s originálnymi príbehmi túžby a vášne. Tallis k nim pristupuje citlivo, s nadhľadom i humorom aj s využitím najnovších poznatkov z výskumu biologických a psychologických mechanizmov romantiky a zaľúbenosti.

Jojo má trinásť rokov a snaží sa pochopiť, čo znamená byť mužom. Môže sa inšpirovať viacerými otcovskými postavami – najmä jeho černošským starým otcom, ktorému hovorí pap. Ale iní muži mu dospievanie neuľahčujú. Jeho otec Michael sedí vo väzení a belošský starý otec ani neuznal jeho existenciu. Jojo okrem sveta živých počuje aj hlasy mŕtvych, najmä strýka Givena, ktorý umrel na strednej škole. Jojova matka Leonie nie je veľmi prítomná v živote svojich detí. Túžila by byť lepšia, ale nedokáže uprednostniť potreby svojich detí pred svojimi, čo jej komplikuje závislosť – drogová aj citová. Mučená a konfrontovaná víziami svojho mŕtveho brata, ktoré k nej prichádzajú v opojení, zápasí s brutálnou realitou svojho života. Keď Michaela prepustia z väznice, Leonie posadí deti a svoju priateľku do auta a vydá sa na sever do srdca Mississippi k farme Parchman – štátnej väznici. Duch trinásťročného chlapca, ktorý tam zahynul polstoročia predtým, má Joja tiež čo naučiť o otcoch a synoch, o minulosti, násilí a o láske.

Jojo má trinásť rokov a snaží sa pochopiť, čo znamená byť mužom. Môže sa inšpirovať viacerými otcovskými postavami najmä jeho černošským starým otcom, ktorému hovorí pap. Ale iní muži mu dospievanie neuľahčujú. Jeho otec Michael sedí vo väzení a belošský starý otec ani neuznal jeho existenciu. Jojo okrem sveta živých počuje aj hlasy mŕtvych, najmä strýka Givena, ktorý umrel na strednej škole. Jojova matka Leonie nie je veľmi prítomná v živote svojich detí. Túžila by byť lepšia, ale nedokáže uprednostniť potreby svojich detí pred svojimi, čo jej komplikuje závislosť drogová aj citová. Mučená a konfrontovaná víziami svojho mŕtveho brata, ktoré k nej prichádzajú v opojení, zápasí s brutálnou realitou svojho života. Keď Michaela prepustia z väznice, Leonie posadí deti a svoju priateľku do auta a vydá sa na sever do srdca Mississippi k farme Parchman štátnej väznici. Duch trinásťročného chlapca, ktorý tam zahynul polstoročia predtým, má Joja tiež čo naučiť o otcoch a synoch, o minulosti, násilí a o láske.

Svieži a pútavý portrét priateľstva dvoch žien, ktoré sa stretli v materskej škôlke a odvtedy si boli súdené. Julia Robinsonová a Cassie Burnesová sa poznajú od detstva a delia sa o všetko. Spoločnú majú aj túžbu uniknúť z dusivého zovretia svojho rodného mesta Roystonu v štáte Massachusetts. Ale dospievanie ich načas rozdelí. Julia je dievča zo strednej vrstvy, jej rodina je súdržná a šťastná. Cassie je v tomto iná: otec jej zomrel, keď bola maličká, a s matkou, ktorá ju vychováva sama, vychádza čoraz horšie. Keď do ich života vstúpi záhadný Anders Shute a zvedie jej matku, Cassie si pripadá nechcená a opustená. A tak sa pod vplyvom hnevu a zúfalej túžby nájsť odpovede na svoje otázky vyberie na cestu, ktorá zničí všetko – ešte aj jej najstaršie priateľstvo. Claire Messud napísala krásny aj nekonečne smutný, príbeh o detstve, priateľstve a ľudských vzťahoch, ale aj neúprosné odhaľovanie poloprávd a lží, aké si nahovárame sami o sebe. Geniálne skombinovala folklórne motívy so žánrom Bildungsroman a výsledok je strhujúci: dozviete sa, že naše výmysly mávajú až príliš reálne dôsledky.

Keď sa Olivia Laing presťahovala do New Yorku, ocitla sa v priestore osamelosti. Tejto zahanbujúcej skúsenosti sa spoločnosť vyhýba ako moru, ale ju začala fascinovať a rozhodla sa „mesto osamelosti“ skúmať prostredníctvom výtvarného umenia. Vo svojej knihe sa prechádza New Yorkom, dielami a životmi Edwarda Hoppera, Andyho Warhola, Davida Wojnarowicza či Henryho Dargera a poskytuje živý obraz toho, čo znamená byť sám a osamelý. Neskúma len príčiny tohto stavu a jeho prejavy, ale aj spôsob, ako mu vzdorovať a ako sa z osamelosti vymaniť.

Dobrá výchova je príbehom dievčaťa, ktoré vyrástlo v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch v rímskej aristokratickej rodine. Osamelé a citlivé dieťa žije v nádhernom dome a letá trávi u francúzskych príbuzných v Normandii a v napoleonskej vile v Toskánsku. Dobrá výchova je podľa jej rodiny prísna výchova s jasným cieľom: Gaia sa vydá a zdvojnásobí rodinný majetok. Jej guvernantkou je Miss Blu, Rolls Royce medzi vychovávateľkami, škótska Mary Poppinsová, puritánka bez zmyslu pre humor, ktorá bola v službách rumunskej kráľovskej rodiny. Dievča s modrou krvou sa musí riadiť pravidlami - zásadami jazyka a správania, obliekania a štýlu. Príbeh rozhodne nemá núdzu o podivné postavičky: sofistikovaných príbuzných, ktorí sa stretli s Proustom či Picassom, nádherné tety, hlučné tety, neurotické psy, šialených šľachticov, výstredných umelcov, bezchybných komorníkov, staromódne slúžky, prezidentov a aristokratov a dokonca sa objaví aj princ Charles, ktorý sa pozval do ich toskánskej vily bez toho, aby niekto vedel ako a prečo. Dobrá výchova sa zakladá na schopnosti prispôsobiť vlastné prirodzené pocity tak, aby sme druhým dali pocítiť, že sú výnimoční, aj keď to tak nie je.

Dobrá výchova je príbehom dievčaťa, ktoré vyrástlo v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch v rímskej aristokratickej rodine. Osamelé a citlivé dieťa žije v nádhernom dome a letá trávi u francúzskych príbuzných v Normandii a v napoleonskej vile v Toskánsku. Dobrá výchova je podľa jej rodiny prísna výchova s jasným cieľom: Gaia sa vydá a zdvojnásobí rodinný majetok. Jej guvernantkou je Miss Blu, Rolls Royce medzi vychovávateľkami, škótska Mary Poppinsová, puritánka bez zmyslu pre humor, ktorá bola v službách rumunskej kráľovskej rodiny. Dievča s modrou krvou sa musí riadiť pravidlami – zásadami jazyka a správania, obliekania a štýlu. Príbeh rozhodne nemá núdzu o podivné postavičky: sofistikovaných príbuzných, ktorí sa stretli s Proustom či Picassom, nádherné tety, hlučné tety, neurotické psy, šialených šľachticov, výstredných umelcov, bezchybných komorníkov, staromódne slúžky, prezidentov a aristokratov a dokonca sa objaví aj princ Charles, ktorý sa pozval do ich toskánskej vily bez toho, aby niekto vedel ako a prečo. Dobrá výchova sa zakladá na schopnosti prispôsobiť vlastné prirodzené pocity tak, aby sme druhým dali pocítiť, že sú výnimoční, aj keď to tak nie je.

Keď sa Olivia Laing presťahovala do New Yorku, ocitla sa v priestore osamelosti. Tejto zahanbujúcej skúsenosti sa spoločnosť vyhýba ako moru, ale ju začala fascinovať a rozhodla sa "mesto osamelosti" skúmať prostredníctvom výtvarného umenia. Vo svojej knihe sa prechádza New Yorkom, dielami a životmi Edwarda Hoppera, Andyho Warhola, Davida Wojnarowicza či Henryho Dargera a poskytuje živý obraz toho, čo znamená byť sám a osamelý. Neskúma len príčiny tohto stavu a jeho prejavy, ale aj spôsob, ako mu vzdorovať a ako sa z osamelosti vymaniť.

Súčasná kontroverzia týkajúca sa hodnôt rodiny je v skutočnosti diskusiou o monogamii. O tom, čo dvoch ľudí drží spolu a prečo by mali spolu zostať. Adam Phillips sa v knihe 121 aforizmov pýta, prečo veríme v monogamiu a prečo sa nám o nej tak ťažko premýšľa. Každý vie, že väčšina ľudí bez ohľadu na to, ako svojho partnera či partnerku miluje, je schopná ľúbiť a túžiť po viacerých iných ľuďoch zároveň. Možnože je to upokojujúce zistenie, ale v skutočnosti je veľmi náročné – a často kruté – predpokladať, že jediný človek nám môže poskytnúť všetko, čo chceme. Monogamia sa pokladá za samozrejmosť, za základ rodiny a rodinných hodnôt, a tak ako v prípade všetkého, čo pôsobí zásadne, sme obozretní pri jej kritizovaní. Ale ako naznačuje Adam Phillips, určite stojí za zamyslenie, prečo má verná dvojica také významné miesto v našej predstavivosti a ako sa z nej stal taký ideál. „Každé manželstvo je schôdzka naslepo, na ktorej premýšľate, aké máte alternatívy k schôdzke naslepo.“

Ženy na celom svete zisťujú, že majú silu. Stačí roztvoriť dlaň, pohnúť prstom a dokážu spôsobiť ukrutnú bolesť či dokonca smrť. Prišiel Deň dievčat, ale ako a kde sa skončí? Sila je feministickou sci-fi, ktorú denník Guardian vybral za knihu roka 2017. Dievča v americkom zapadákove utečie od nevlastného otca, ktorý ho zneužíva. Mladík v Nigérii natočí video, ako sa dievča v supermarkete obráni pred útočníkom. Dcéra mafiána z východného Londýna je svedkyňou popravy svojej matky. Senátorka v Novom Anglicku sa pokúša chrániť svoju dcéru. Allie, Tunde, Roxy a Margot trpia nerovnosťou, ktorá sa udržiavala vo svete počas celých storočí. Využijú pohnuté časy, aby zaviedli nový poriadok. Iskra revolúcie preskakuje z jednej krajiny do druhej, nová sila, výnimočná a ničivá, ktorú v sebe objavili dievčatá a mladé ženy, navždy zmení svet.