Inaque.sk strana 19 z 24

V mladosti bola Tara divoká. Odišla z manželstva bez lásky, vstúpila do ašramu, žobrala, aby nahnevala svojich zámožných rodičov, a roky sa naháňala za „umelcom“ bez domova – a to všetko s malým dieťaťom v náručí. Teraz zabúda a upadá a jej dospelá dcéra sa musí starať o ženu, ktorá sa o ňu nikdy nestarala. Spálený cukor je príbeh lásky a príbeh o zrade. Nie však medzi milencami, ale medzi matkou a dcérou.

Román Všetko je možné svojou bohatosťou, štruktúrou a komplexnosťou pripomína poviedkový román Olive Kitteridgeová. Skúma celú škálu ľudských emócií prostredníctvom intímnych drám ľudí, ktorí sa snažia porozumieť sebe a druhým. Rozpráva príbeh obyvateľov vidieckeho Amgash v štáte Illinois, rodného mesta Lucy Bartonovej, úspešnej newyorskej spisovateľky, ktorá sa po sedemnástich rokoch konečne vracia navštíviť príbuzných. Na román Volám sa Lucy Bartonová nadväzujú tri časti Všetko je možné, Ach, William! a Lucy pri mori. Elizabeth Strout získala za poviedkový román Olive Kitteridgeová Pulitzerovu cenu. V roku 2014 vznikol podľa neho miniseriál v produkcii HBO, v ktorom hlavnú postavu stvárnila Frances McDormand. Nadväzuje naň ďalší poviedkový román s názvom Znova Olive. V slovenčine vyšiel aj autorkin debutový román Amy a Isabelle a vychádza aj voľná románová tetralógia Volám sa Lucy Bartonová, Všetko je možné, Ach, William! a Lucy pri mori.

Prvá slovenská ucelená kniha o kríze! Prečo kríza trafila jadro svetovej ekonomiky a iba lízla perifériu? Ako je možné, že finančné špekulácie vedú k rastu cien a k hladomorom? Môže krízu zastaviť tlačenie peňazí? Zhrešili iba štáty s dlhmi alebo aj s rozpočtovými prebytkami? Sú úsporné opatrenia receptom na hospodársku obnovu alebo na prehĺbenie recesie? Prečo sú ratingové agentúry mocnejšie než vlády? Čo spasí Európu - euroval, spoločné dlhopisy, federalizácia, dlhová brzda, alebo záchranné balíčky bankám? O čo ide v Grécku, Portugalsku či Írsku? Ako sa s krízou vysporiadavame v postkomunistickej Európe? Zachráni nás Medzinárodný menový fond alebo príklady krajín, ktoré sa mu vzopreli? Môže Slovensko krízu prestáť? Ako mu v tom pomôže resp. poškodí spoločná mena? Autori sledujú krízu od jej začiatku a na bežné otázky kladú nekonvenčné a zrozumiteľné odpovede. Finančná a hospodárska kríza, ktorá zasiahla vyspelé aj rozvíjajúce sa ekonomiky, nie je dielom záhaľčivých Grékov či Španielov, ako sa to verejnosti snažia vsugerovať populisti. Ekonómovia Joachim Becker a Ivan Lesay v knihe Život na úver vidia korene krízy v stratégiách ekonomického rastu, ktoré boli postavené na iluzórnych predpokladoch. Analyzujú nielen príčiny krízy a jej rozšírenie z USA do ostatných častí sveta, ale aj kriticky hodnotia, ako jednotlivé vlády a organizácie na prepuknutie krízy reagovali. Venujú sa tiež tomu, ako kríza zasiahla Slovensko a ako sa s ňou vyrovnalo. Autori dúfajú, že sa nebude opakovať história z 30. rokov 20. storočia, kedy reštriktívne opatrenia viedli k tragickým následkom.

Musilove dve novely z roku 1911, vydané pod názvom Dve spojenia, sú neoddeliteľnou súčasťou diela tohto modernistického spisovateľa a témami a poetikou predznamenávajú jeho opus magnum Muž bez vlastností. V dvoch textoch, ktorých hrdinkami sú Claudine a Veronika, sa stretávajú láska, žiarlivosť, pochybnosť či nemožnosť niektorých zväzkov. Za zdanlivo stabilným svetom manželstva sa ukrýva svet iný – znepokojujúci, ale o to fascinujúcejší.

Ve svých temně laděných, absurdních povídkách hledá slovenský prozaik a loňský finalista ceny Anasoft litera Ondrej Štefánik (nar. 1978) s postmoderní vervou smysl života, který mu s postmoderní obratností také uniká. Čtenáři je umožněno takříkajíc pod drobnohledem sledovat marnou snahu svérázných postav o nalezení východiska z vlastní existenciální krize či „zlomového okamžiku“ jejich života. Autor postupně zkoumá možné únikové východy: altruismus, náboženství, profesní úspěch, lásku, radikální „proměnu“… Jak ovšem s typickým černým humorem nakonec konstatuje povídka, jejíž jméno nese celá kniha, pochybností a bolesti se nelze zbavit, aniž bychom současně přišli také o vlastní lidskost. Smysl pro pointu, ironický nadhled a autorovo tragikomické pojetí existence činí z jeho povídek velmi zábavné, nikoli však povrchní čtení.

Ilona Švihlíková uvažuje o soudobé globální krizové kapitalistické realitě jako o skutečně přelomové době, kdy se nebývale vyhrocují nerovnoměrnosti, asymetrie i nespravedlnosti. Autorka pokračuje v kritickém náhledu překonávajícím omezené mantinely mainstreamové ekonomické i politické vědy, a to s využitím systémového přístupu a teorie chaosu. Mnohostranné vlivy globalizace na krize (nejen) ekonomické mapovala její úspěšná publikace Globalizace & krize. Kniha Přelom předkládá další argumenty i náměty k přemýšlení ohledně podstaty a fungování systému neoliberálního kapitalismu a jeho zostřujících se globálních rozporů. Bude pokračovat naplňování „Černého scénáře“, nebo se vývoj obrátí směrem k vizi „Velké transformace“? Kniha čtivá, fundovaná, přemýšlivá, potřebná, ale i provokativní. doc. Ing. Pavel Sirůček, Ph.D. Vysoká škola ekonomická v Praze a Centrum strategických a teoretických studií

Vo vyľudnenom Miláne v polovici augusta spojí náhoda dve veľmi odlišné mladé ženy. Cecílii, narodenej a žijúcej v toskánskej dedinke, diagnostikovali rakovinu; ostáva jej niekoľko mesiacov života. Opúšťa domov a manžela a spolu s dcérkou prichádza do Milána, aby sa nechala vyšetriť známym profesorom, ktorý je však práve na dovolenke. Zatiaľ čo sa túla aj s dievčatkom mestom, stretne ďalšiu ženu, ktorá žije v Miláne a pracuje ako lekárka. Medzi dvoma ženami sa spontánne zrodí náklonnosť, ktorá sa čoskoro zmení na priateľstvo. Pre doktorku je tento nezvyčajný, mimopracovný vzťah príležitosťou zamyslieť sa nad chorobou, vedou, medicínou, politickou angažovanosťou, hodnotou individuálneho života a smrťou. Pre jednoduché dievča z provincie predstavuje veľkomesto magické miesto, kde sa môže stať nemožné. Cecília tak začína hru na schovávačku pred smrťou a preukazuje nezlomné, nikdy nie pasívne, naopak, nečakane premyslené upnutie sa na existenciu, pričom uniká pred súcitom a kráča po svojej kľukatej ceste. Ale veľkomesto obývajú aj zákerné bytosti zneužívajúce iných, dokonca „čarodejnice“, pripravené parazitovať na jej zúfalej situácii.

Simone de Beauvoir bezpochyby najvýraznejšie prispela k modernému mysleniu svojou veľmi vplyvnou kritikou vzťahu mužov a žien Druhé pohlavie, no je tiež autorkou mnohých románov a poviedok, v ktorých sa zrkadlia jej skúsenosti a filozofické postoje. V zbierke Zlomená žena sa vydáva na pôsobivú cestu k pôvodu našej zraniteľnosti prostredníctvom osudov troch žien, ktoré uviazli v konkrétnych situáciách a usilujú sa vytvoriť si život nanovo. V príbehu, podľa ktorého sa kniha volá, sa Monique snaží poskladať úlomky svojho niekdajšieho života po tom, čo sa jej manžel prizná k nevere s mladšou ženou. V Monológu bohatú ženu zžiera zatrpknutosť a osamelosť po manželovom a synovom odchode. Vo Veku diskrétnosti čelí úspešná a šťastne vydatá profesorka drsnému odmietnutiu svojej najnovšej práce a nezáujmu syna, posadnutého svojou manželkou a jej svetskými hodnotami. Bolesti starnutia, blížiaca sa samota, desivá ľahostajnosť milovaného človeka a vyhasnutie vášne. Analýza Simone de Beauvoir je neprekonateľná. Literárne pútavé príbehy sú zároveň ponorom do komplexnosti ženského života.

Michel pracuje ako úradník na ministerstve kultúry. Keď mu zavraždia otca, zoberie si dovolenku a odíde do Thajska. Účastníci zájazdu ho rozčuľujú svojou priemernosťou a pokrytectvom a jeho pozornosť upúta jedine zvláštna Valérie. Michel je však príliš plachý na to, aby s ňou nadviazal nejaký vzťah, a tak si radšej užíva nekomplikované pôžitky thajských masážnych salónov. Po návrate do Paríža sa Michel odváži Valérie ozvať a začnú si vášnivý románik s občasnými sadomasochistickými úletmi vo swingových kluboch. Michel dá v práci výpoveď a snaží sa Valérie a jej šéfovi pomôcť postaviť na nohy ich upadajúcu cestovnú agentúru. K poznávacím zájazdom pridajú sexturistické okruhy. Keď ich projekt začne prinášať ovocie, vyberú sa všetci traja späť do Thajska, kde Michel zistí, že sex nie je tou najväčšou ani najnebezpečnejšou z ľudských vášní... Michel Houellebecq pokračuje v sociologickom pozorovaní západnej spoločnosti, ktoré začal v románe Elementárne častice. V románe Platforma sa presúvame na začiatok nového milénia a jeho rozprávač nie je o nič menej cynický, o nič menej ľudský. Jeden z najkontroverznejších francúzskych románov zo začiatku tohto storočia.

Sheila Heti sa v knihe Materstvo pýta, čo žena získa a stratí, keď sa stane matkou, a toto najzávažnejšie rozhodnutie ranej dospelosti spracúva s otvorenosťou, originalitou a humorom, ktoré jej priniesli medzinárodné uznanie. Rozprávačkou tohto intímneho príbehu je takmer štyridsiatnička, ktorá pri otázkach svojich priateľov zvažuje, či sa vôbec stane matkou. Z premýšľania o materstve odstreďuje vplyv rovesníčok, partnera a povinnosti voči rodine. Po hľadaní usmernenia vo filozofii, vlastnom tele, v mystike a náhode objaví odpoveď oveľa bližšie, ako by čakala. Materstvo je odvážny, precítený a drsne originálny román, ktorý určite povedie k živým úvahám o ženskosti, rodičovstve a o tom, ako – a najmä pre koho – žiť.

Páchne morskými riasami a pieskom. Je to staroveký kráter, teraz plný vody: na brehu jazera Bracciano sa na úteku pred ľahostajnosťou Ríma ocitne rodina Antonie, odvážnej matky s invalidným manželom a štyrmi deťmi. Antonia je čestná a učí svoju dcéru, aby od druhých nič neočakávala. A Gaia sa učí: nesťažovať sa, ponárať sa do jazera, aj keď ju prúdy ťahajú na dno, čítať knihy a nepozerať televíziu, schovávať mobil do krabice od topánok a svoje nešťastie tam, kde ho nikto nevidí. Premio Campiello 2021 Finalista Premio Strega 2021

New York Times zaradil Vedľajšie postavy medzi päťdesiat najlepších memoárov za uplynulých päťdesiat rokov Cena National Book Critics Circle Award Memoárová kniha beatnickej generácie odhaľuje skryté ženské postavy, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v napredovaní literárneho hnutia v Amerike päťdesiatych rokov. „Kniha patrí medzi najväčšie americké literárne memoáre minulého storočia… je strhujúcim portrétom jednej éry…“ Dwight Garner, New York Times V roku 1954 profesor na Barnard College vyhlásil, že väčšina žien nikdy nemôže prežiť niečo, o čom by stálo za to písať. Nebol to nezvyčajný postoj v čase, keď „slušné“ ženy neodchádzali z domu a vydávali sa ako panny; dokonca aj tie, ktoré porušovali pravidlá, mohli očakávať, že budú len vedľajšími postavami v drámach hraných mužmi. Joyce Johnson mala dvadsaťjeden a práve začala písať prvý román, keď ju Allen Ginsberg zoznámil s Jackom Kerouacom. O deväť mesiacov neskôr, keď ho zo dňa na deň preslávilo vydanie knihy Na ceste, už bola jeho priateľkou. Joyce sa s ním túžila vydať na cestu, no namiesto toho sa stala svedkyňou kultúrnej revolúcie, na ktorú sa útočilo zo všetkých strán. Našla si nových priateľov, neskôr označovaných za zakladateľov beatnickej generácie, a ocitla sa v situácii, keď musela bojovať za to, aby plachý, charizmatický a utrápený Kerouac nepodľahol sebadeštrukcii. Joyce a ďalšie ženy beatnickej generácie mali objaviť riziká, bolesti a opojné vzrušenie z toho, že sa pokúšajú žiť rovnako slobodne ako rebeli, ktorých milovali. „Toto je pohľad múzy. Ukázalo sa, že múza dokáže písať rovnako dobre ako ktokoľvek iný.“ Angela Carter Joyce Johnson (rodená Glassman) sa narodila v roku 1935 v New Yorku. Ako osemročná začala krátku kariéru detskej herečky. V šestnástich nastúpila na Barnard College. V devätnástich rokoch odišla z domu a získala prvú prácu v literárnej agentúre Curtis Brown. V januári 1957 sa stretla s Jackom Kerouacom, s ktorým chodila dva roky – ich vzťah opísal v románe Anjeli zúfalstva. Je autorkou niekoľkých románov, publicistických a memoárových kníh.