Inaque.sk strana 17 z 31

Náhodné úvahy sú zbierkou päťdesiatich dvoch rôznorodých fragmentov, čerpajúcich zo skúseností a poetiky, intuície a autobiografie. Názvy týchto krátkych textov vytvárajú pohyblivú mapu, ktorú si musí poskladať samotný čitateľ. Opis nespavosti plynulo prechádza k potrebe písať, tri bodky k zbabelosti, príťažlivosť amerického herca k autonómii umeleckého diela, trauma zo sťahovania k emancipácii žien. Snaha ísť do hĺbky, hľadať v podvedomí, napokon vedie k tomu, aby sme uvideli ženskú skúsenosť ako úžasný, ešte čiastočne neodhalený obraz. Náhodné úvahy idú ďalej než patriarchálna predstavivosť, rétorika emancipácie či spoločnosťou akceptované pocity.

Román o manželstve a putách, ktoré nás zväzujú, napísal jeden z najpopulárnejších talianskych súčasných spisovateľov. Vandino a Aldovo manželstvo sa tak ako mnoho iných nevyhlo nástrahám rutiny, vyčerpania, chladu. Napriek tomu prežilo. Alebo aspoň tak to na prvý pohľad vyzerá. Napriek tomu, že k zlomu v ich vzťahu došlo už pred mnohými rokmi, pri bližšom pohľade sú praskliny stále badateľné. Sú ako popraskaná váza, ktorá sa môže pri najmenšom otrase rozpadnúť. Alebo sa už rozbila, len si to nikto nechce priznať. Domenico Starnone napísal strhujúci príbeh o vzťahoch, rodine, rozviazaných a pritesných uzloch a o nevyhnutných následkoch našich činov.

"Významný míľnik povojnového realizmu..." - David Foster Wallace Otto a Sophie Bentwoodovci žijú v meniacej sa štvrti newyorského Brooklynu. Práve si zariadili nerezovú kuchyňu a na chodníku pred domom parkuje ich Mercedes. Potom čo Sophie uhryzne pravdepodobne besná túlavá mačka, ktorú kŕmi, manželov začnú stretať malé zlovestné nešťastia, odhaľujúce praskliny v ich vzťahu a v rozpadávajúcej sa spoločnosti. Novela Zúfalé postavy vyšla prvýkrát v sedemdesiatych rokoch a kritika ju označila za jedno z najvýraznejších diel povojnovej americkej literatúry a prirovnala ju k románom ako Fitzgeraldov Veľký Gatsby či Ani deň! od Saula Bellowa. "Majstrovské dielo minimalistickej prózy. Človek len premýšľa, kto desivejšie klame sám seba: zúfalé postavy z čias Bentwoodovcov alebo supersebavedomé postavy dneška." - Andrew O'Hehir, Salon "Zúfalé postavy patria k tomu najlepšiemu zo súčasnej literatúry: originálne, trvalé dielo nabité inteligenciou, životom a napätím prežitia v modernom svete." - Shirley Hazzard "Dokonalo priezračná novela o bolesti. Uveriteľná a liečivá..." - Frederick Busch Paula Fox (1923 - 2017) napísala niekoľko románov, memoáre a množstvo kníh pre deti. Vďaka svojim pozorovaniam, úspornej próze a nepochybne zaujímavému životnému príbehu sa stala jednou z kultových amerických autoriek.

Novela Dáma s magrebským psíčkom je nielen príbehom nezvyčajnej, práve sa začínajúcej lásky, ale aj príbehom umenia a nádherným portrétom Zürichu. Anna je úspešná primabalerína a Gürkan turecký Kurd. Hoci majú obaja celkom iný pôvod a žijú v odlišných svetoch, pociťujú k sebe navzájom silnú príťažlivosť a sympatie. Už samotný názov nepochybne odkazuje na slávnu poviedku Antona Pavloviča Čechova Dáma so psíčkom z roku 1899, no Dana Grigorcea si ju interpretuje po svojom a predstavuje nám jej variáciu, v ktorej šikovne zamieňa roly. Tento príbeh je ako balet s presne naplánovanou choreografiou na úžasnú hudbu, kde sú tanečníkmi aj okoloidúci. Aj keď je novela obhajobou letmého šťastia a zmyselnosti, súčasne otvára témy ako osamelosť v manželstve. Dana Grigorcea je oceňovaná švajčiarska spisovateľka rumunského pôvodu. Je autorkou takmer desiatky kníh.

"Domenico Starnone je môj najobľúbenejší spisovateľ. Je výnimočným rozprávačom ľudských vzťahov, jeho štýl je presný a veľmi hlboký, jeho príbehy sú naše vlastné. " - Nadia Terranova, autorka románu Zbohom prízraky Román o manželstve a putách, ktoré nás zväzujú, napísal jeden z najpopulárnejších talianskych súčasných spisovateľov. Vandino a Aldovo manželstvo sa tak ako mnoho iných nevyhlo nástrahám rutiny, vyčerpania, chladu. Napriek tomu prežilo. Alebo aspoň tak to na prvý pohľad vyzerá. Napriek tomu, že k zlomu v ich vzťahu došlo už pred mnohými rokmi, pri bližšom pohľade sú praskliny stále badateľné. Sú ako popraskaná váza, ktorá sa môže pri najmenšom otrase rozpadnúť. Alebo sa už rozbila, len si to nikto nechce priznať. Domenico Starnone napísal strhujúci príbeh o vzťahoch, rodine, rozviazaných a pritesných uzloch a o nevyhnutných následkoch našich činov. "V krátkom románe je toho zabaleného veľmi veľa, ale zároveň je otvorený ako Pandorina skrinka." - Asymptote Journal "Román Zviazaní je röntgenovou snímkou lásky, ktorá už láskou nie je, a jej zničenia." - Giornale Domenico Starnone je taliansky spisovateľ, scenárista a novinár. Narodil sa v Neapole, pracoval ako učiteľ a novinár. Je autorom trinástich románov. Za román Via Gemito získal v roku 2001 najprestížnejšie literárne ocenenie Premio Strega. "Majstrovské spojenie Starnoneho rozprávačského štýlu s úžasným príbehom." - Internazionale "Starnone rozpráva teleskopicky a zároveň mikroskopicky, tak sa v jeho texte okamih natiahne a celé desaťročia sa zredukujú na jediný odsek. Čas sa prejavuje v agónii jeho postáv." - Public Books

Yejide dúfa, že sa stane zázrak a jej sa narodí dieťa. Túži po ňom aj jej manžel a svokra. Yejide vyskúšala všetko. Radikálne rozhodnutie svojich príbuzných však nedokáže uniesť. Román Zostaň so mnou sa odohráva na pozadí spoločenských a politických nepokojov v Nigérii v osemdesiatych rokoch a je príbehom o krehkosti manželstva, rozpade rodiny, sile smútku a všetko pohlcujúcej túžbe po dieťati. Ayobami Adebayo napísala román o tom, ako sa zúfalo a niekedy ničivo sa snažíme uchrániť seba a svojich blízkych pred žiaľom.

V knihe Vitaj doma Lucia Berlin opisuje miesta, na ktorých strávila prvých dvadsaťdeväť rokov svojho života. Banícke usadlosti, dom starých rodičov v Texase či vilu v Čile dopĺňajú fotografie a autorkine listy, písané mnohým ľuďom po celý život. Lucia Berlin písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade, úžasnými rokmi v čilskom Santiagu, tromi manželstvami, celoživotným problémom s alkoholizmom a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. V 90. rokoch začala učiť na univerzite. Zomrela v roku 2004 v kalifornskom meste Marina del Rey. V slovenčine vyšla jej zbierka poviedok Manuál pre upratovačky.

V knihe Vitaj doma Lucia Berlin opisuje miesta, na ktorých strávila prvých dvadsaťdeväť rokov svojho života. Banícke usadlosti, dom starých rodičov v Texase či vilu v Čile dopĺňajú fotografie a autorkine listy, písané mnohým ľuďom po celý život. Lucia Berlin písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade, úžasnými rokmi v čilskom Santiagu, tromi manželstvami, celoživotným problémom s alkoholizmom a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. V 90. rokoch začala učiť na univerzite. Zomrela v roku 2004 v kalifornskom meste Marina del Rey. V slovenčine vyšla jej zbierka poviedok Manuál pre upratovačky.

Sedem poviedok, sedem portrétov žien: dievčat bojujúcich o lásku, konfrontujúcich sa s materstvom, hľadajúcich si prácu. Sedem príbehov žien, ktoré cestujú, robia kariéru a dedia majetok; žien, ktoré prichádzajú o prácu, milenci ich podvádzajú a opúšťajú; žien, ktoré účtujú s nepriazňou osudu, začínajú odznova, rebelujú, plavia sa rozbúrenými vodami každodennosti. A po ich boku stoja slabí a dezorientovaní, zbabelí muži, ktorým chýba ich irónia, ale aj samota. Paolo Cognetti strohým a priamočiarym štýlom napísal sedem kapitol imaginárneho "manuálu pre úspešné dievčatá": sedem spôsobov, ako nájsť šťastie či oň prísť, sedem príbehov, hovoriacich nezabudnuteľným hlasom.

Život z tisícov kúskov skladačky. „Bola taká komplikovaná ako skladačka zložená z tisícov kúskov – a ja som tieto kúsky musela nájsť a pospájať ich dokopy,“ píše o svojej matke Angelika Schrobsdorff. Kúskami skladačky sú pre ňu listy, fotoalbumy, spomienky priateľov a neskôr ich spoločne prežitý život. Všetko sa začalo celkom harmonicky v zámožnom židovskom dome berlínskeho obchodníka na začiatku 20. storočia. Else Kirschner je šarmantná mladá žena s tmavými kučerami a žiarivými očami, dojímavo milovaná rodičmi a milujúca život, ktorý jej doprial roky blahobytu, naplnené divadlami, koncertami, prázdninami v letnom dome pri jazere a veľkými vášňami. Všetkému však urobili rázny koniec nacisti. Else, medzitým vydatá za pruského junkera Ericha Schrobsdorffa, uteká s obomi dcérami do Bulharska. Vo svojom autobiografickom románe Angelika Schrobsdorff rozpráva o živote svojej židovskej matky, nekonvenčnej ženy, v Berlíne v období Weimarskej republiky, Tretej ríše a povojnového Nemecka. Podáva zaujímavý, takmer archeologický a pritom veľmi osobný pohľad na dejiny dvadsiateho storočia.

Tento vizionársky a zdrvujúci román sa zrodil z príbehu, ktorý sa skutočne stal. Keď sa Angela rozhodne ísť na prekliaty ostrov, na ostrov-láger, ešte netuší, že tajomstvo pochované medzi sivými obrovskými budovami je horšie, než si dokáže predstaviť. A že je napokon na nej, aby toto tajomstvo vyhrabala a čelila mu. Nech to stojí, čo to stojí, pre dobro všetkých. Angela nerátala s tým, že na Lerose zažije dobrodružstvo svojho života. V roku 1992 sa Angela, mladá talianska bádateľka, vylodí na ostrove Leros. Spoločne s dobrovoľníkmi z každého kúta Európy, lekármi a zdravotníkmi na ostrove sa stará o desivé prípady, ktoré britská tlač označila za "hanebné tajomstvo Európy": ostrov-blázinec, kde svojho času diktátorský režim deportoval politických oponentov z celého Grécka a nútil ich spolunažívať s duševne chorými. Tí z nich, čo medzičasom neumreli, sú ešte stále tam, premenení na ľudské trosky. Angelu na ostrove privítajú znepokojivé, nepochopiteľné stopy. Kto je Basil, mních, a prečo je presvedčený, že vysoko v horách pochoval "to, čo ostalo z Boha"? A kto v skutočnosti je tajomná, tvrdohlavá Lina, dobrovoľníčka, ktorá akoby mala k ostrovu vzťah odjakživa? Každé tajomstvo nájde svoju odpoveď v pokladnici príbehov zabudnutých, porazených ľudí, vylúčených z dejín, "v archíve duší", v ktorom práve čítaním ožijú príbehy tragickej a neúprosnej krásy, básnika Stefanosa, dievčaťa Teresy a chlapca s kameňom v ústach.

Táto kniha vás zavedie do ateliéru Eleny Ferrante, poskytne pohľad do zásuviek jej písacieho stola, za ktorým vznikli tri romány a štvorzväzková Neapolská sága. Frantumaglia obsahuje listy, eseje, zamyslenia, zápisky a rozhovory, ktoré autorka poskytla za viac než dvadsať rokov. Elena Ferrante tu odpovedá na množstvo otázok jej čitateliek a čitateľov. Píše o svojom rozhodnutí zostať v úzadí a dovoliť svojim knihám žiť si samostatný život. Píše si s režisérmi, vyjadruje sa k filmovým adaptáciám svojich románov, opisuje neľahké formulovanie odpovedí na novinárske otázky. Uvažuje o svojom vzťahu k psychoanalýze, mestám, v ktorých žila, k feminizmu a k detstvu, ktoré je pre ňu studnicou spomienok, dojmov a predstáv. Frantumaglia je živým a intímnym autoportrétom premýšľajúcej spisovateľky. 

Dom medzi dvomi morami. Do jeho izieb sa vracia tridsaťšesťročná Ida, aby sa raz a navždy rozlúčila s prízrakmi svojho detstva a dospievania. Nadia Terranova rozpráva o posadnutosti stratou, o tom, ako nás minulosť ovládne, ak sa jej nepozrieme do očí. Na začiatku románu sa stretávame s Idou v sicílskom prístave Messina, kde sa narodila. Jej matka ju požiadala o pomoc pri oprave rodného domu, ktorý má v úmysle predať. Obklopená predmetmi z dávnych čias stojí pred dilemou, čo uchovať a čoho sa zbaviť, ako sa vyrovnať s traumou z detstva. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi jej otec zmizol. Nezomrel: jedného dňa jednoducho odišiel a už sa nevrátil. So stratou otca si Ida spája zdrvujúce matkino mlčanie, svoju identitu a dokonca aj vzťah s vlastným manželom, ktorý je jej záchranou a skazou zároveň. V momente, keď ju rodný dom ovládne aj so svojimi prízrakmi, musí prelomiť kliatbu a dovoliť, aby jej otec nadobro odišiel z jej života aj vnútra.

Rozprávačom románu Sérotonín je štyridsaťšesťročný poľnohospodársky inžinier Florent-Claude a jeho príbeh je o Francúzsku, ktoré dupe po svojich tradíciách, ničí svoje mestá a búriaci sa vidiek. Deprimovaný rozprávač odchádza z Paríža a spoločne s bývalým spolužiakom - farmárom s aristokratickým pôvodom chodí po francúzskom vidieku hľadajúc nádej a svoje "mŕtve" lásky. Sérotonín je románom o pustošení sveta bez dobra, spolupatričnosti a zároveň je románom o smútku, výčitkách a ľútosti. "Houellebecq pre nás nikdy nebol cynikom či nihilistom. Nikdy sa nepovyšoval nad svoje úbohé postavy, skôr stál po ich boku. Ak ho niečo spája so Célinom a jeho románom Smrť na úver, je to predovšetkým pozornosť, ktorú venuje porazeným. Umenie provokácie - úprimné alebo vypočítavé - je až na druhom mieste." Alexis Brocas (Le Nouveau Magazine Littéraire)

Rozprávačom románu Sérotonín je štyridsaťšesťročný Florent-Claude, ktorý pracuje na Ministerstve poľnohospodárstva, a jeho príbeh je o Francúzsku, ktoré dupe po svojich tradíciách, ničí svoje mestá a búriaci sa vidiek. Florent-Claude rozpráva o svojom priateľstve s roľníkom so šľachtickým pôvodom, o zmarených snoch ich mladosti a možno rovnako márnej nádeji, že nájdu ženu, ktorú stratili. Sérotonín je románom o pustošení sveta bez dobra, spolupatričnosti a zároveň je románom o smútku, výčitkách a ľútosti.

"Frank Tallis spája svoje celoživotné skúsenosti psychoterapeuta s múdrym nadhľadom do úvah, ktoré nás svojimi osobitými chodníčkami vedú priamo k podstate lásky. Je to skvelá, strhujúca kniha." Ian McEwan "Láska je rovnostárska. Každý po nej túži, každý sa zaľúbi, každý ju stratí a spozná jej poblúznenie; a keď je láska nešťastná, naše relatívne bohatstvo, vzdelanie a postavenie sú nám nanič. Ohrdnutý aristokrat je rovnako zraniteľný ako ohrdnutý vodič autobusu. V podstate všetci poprední teoretici psychoterapie počínajúc Freudom sa zhodujú, že človek nevyhnutne potrebuje lásku, aby bol šťastný. Som presvedčený, že problémy vyplývajúce z lásky si zaslúžia náležitú pozornosť a že hranica oddeľujúca normálnu lásku od nenormálnej je často nejasná. Dúfam, že toto moje presvedčenie podporia nasledujúce, občas trochu znepokojivé odhalenia." Frank Tallis je spisovateľ a klinický psychológ. U nás ho poznáme ako autora detektívnych románov z Viedne na začiatku dvadsiateho storočia, no v tejto knihe sa predstaví ako chápavý psychoterapeut. Vybral zo svojej praxe nezvyčajné prípady pacientov, ktorí sa trápili pre lásku v jej najrôznejších podobách, a ukazuje nám, že hranica medzi normálnym a nenormálnym je aj v prípade lásky a zaľúbenosti naozaj tenučká. Predstaví nám ženu, ktorá je presvedčená, že jej zubár ju miluje na veky, muža zblázneného do vlastného odrazu, krásku posadnutú bezdôvodnou žiarlivosťou, mladíka sužovaného smilným démonom či starú paniu, ktorú navštevuje duch jej zosnulého manžela... a ďalších ľudí s originálnymi príbehmi túžby a vášne. Tallis k nim pristupuje citlivo, s nadhľadom i humorom aj s využitím najnovších poznatkov z výskumu biologických a psychologických mechanizmov romantiky a zaľúbenosti.