Inaque.sk strana 17 z 24

Súčasná kontroverzia týkajúca sa hodnôt rodiny je v skutočnosti diskusiou o monogamii. O tom, čo dvoch ľudí drží spolu a prečo by mali spolu zostať. Adam Phillips sa v knihe 121 aforizmov pýta, prečo veríme v monogamiu a prečo sa nám o nej tak ťažko premýšľa. Každý vie, že väčšina ľudí bez ohľadu na to, ako svojho partnera či partnerku miluje, je schopná ľúbiť a túžiť po viacerých iných ľuďoch zároveň. Možnože je to upokojujúce zistenie, ale v skutočnosti je veľmi náročné – a často kruté – predpokladať, že jediný človek nám môže poskytnúť všetko, čo chceme. Monogamia sa pokladá za samozrejmosť, za základ rodiny a rodinných hodnôt, a tak ako v prípade všetkého, čo pôsobí zásadne, sme obozretní pri jej kritizovaní. Ale ako naznačuje Adam Phillips, určite stojí za zamyslenie, prečo má verná dvojica také významné miesto v našej predstavivosti a ako sa z nej stal taký ideál. „Každé manželstvo je schôdzka naslepo, na ktorej premýšľate, aké máte alternatívy k schôdzke naslepo.“

Ženy na celom svete zisťujú, že majú silu. Stačí roztvoriť dlaň, pohnúť prstom a dokážu spôsobiť ukrutnú bolesť či dokonca smrť. Prišiel Deň dievčat, ale ako a kde sa skončí? Sila je feministickou sci-fi, ktorú denník Guardian vybral za knihu roka 2017. Dievča v americkom zapadákove utečie od nevlastného otca, ktorý ho zneužíva. Mladík v Nigérii natočí video, ako sa dievča v supermarkete obráni pred útočníkom. Dcéra mafiána z východného Londýna je svedkyňou popravy svojej matky. Senátorka v Novom Anglicku sa pokúša chrániť svoju dcéru. Allie, Tunde, Roxy a Margot trpia nerovnosťou, ktorá sa udržiavala vo svete počas celých storočí. Využijú pohnuté časy, aby zaviedli nový poriadok. Iskra revolúcie preskakuje z jednej krajiny do druhej, nová sila, výnimočná a ničivá, ktorú v sebe objavili dievčatá a mladé ženy, navždy zmení svet.

Keď sa Olivia Laing presťahovala do New Yorku, ocitla sa v priestore osamelosti. Tejto zahanbujúcej skúsenosti sa spoločnosť vyhýba ako moru, ale ju začala fascinovať a rozhodla sa „mesto osamelosti“ skúmať prostredníctvom výtvarného umenia. Vo svojej knihe sa prechádza New Yorkom, dielami a životmi Edwarda Hoppera, Andyho Warhola, Davida Wojnarowicza či Henryho Dargera a poskytuje živý obraz toho, čo znamená byť sám a osamelý. Neskúma len príčiny tohto stavu a jeho prejavy, ale aj spôsob, ako mu vzdorovať a ako sa z osamelosti vymaniť.

„Láska je rovnostárska. Každý po nej túži, každý sa zaľúbi, každý ju stratí a spozná jej poblúznenie; a keď je láska nešťastná, naše relatívne bohatstvo, vzdelanie a postavenie sú nám nanič. Ohrdnutý aristokrat je rovnako zraniteľný ako ohrdnutý vodič autobusu. V podstate všetci poprední teoretici psychoterapie počínajúc Freudom sa zhodujú, že človek nevyhnutne potrebuje lásku, aby bol šťastný. Som presvedčený, že problémy vyplývajúce z lásky si zaslúžia náležitú pozornosť a že hranica oddeľujúca normálnu lásku od nenormálnej je často nejasná. Dúfam, že toto moje presvedčenie podporia nasledujúce, občas trochu znepokojivé odhalenia.“ Frank Tallis je spisovateľ a klinický psychológ. U nás ho poznáme ako autora detektívnych románov z Viedne na začiatku dvadsiateho storočia, no v tejto knihe sa predstaví ako chápavý psychoterapeut. Vybral zo svojej praxe nezvyčajné prípady pacientov, ktorí sa trápili pre lásku v jej najrôznejších podobách, a ukazuje nám, že hranica medzi normálnym a nenormálnym je aj v prípade lásky a zaľúbenosti naozaj tenučká. Predstaví nám ženu, ktorá je presvedčená, že jej zubár ju miluje na veky, muža zblázneného do vlastného odrazu, krásku posadnutú bezdôvodnou žiarlivosťou, mladíka sužovaného smilným démonom či starú paniu, ktorú navštevuje duch jej zosnulého manžela... a ďalších ľudí s originálnymi príbehmi túžby a vášne. Tallis k nim pristupuje citlivo, s nadhľadom i humorom aj s využitím najnovších poznatkov z výskumu biologických a psychologických mechanizmov romantiky a zaľúbenosti.

Svieži a pútavý portrét priateľstva dvoch žien, ktoré sa stretli v materskej škôlke a odvtedy si boli súdené. Julia Robinsonová a Cassie Burnesová sa poznajú od detstva a delia sa o všetko. Spoločnú majú aj túžbu uniknúť z dusivého zovretia svojho rodného mesta Roystonu v štáte Massachusetts. Ale dospievanie ich načas rozdelí. Julia je dievča zo strednej vrstvy, jej rodina je súdržná a šťastná. Cassie je v tomto iná: otec jej zomrel, keď bola maličká, a s matkou, ktorá ju vychováva sama, vychádza čoraz horšie. Keď do ich života vstúpi záhadný Anders Shute a zvedie jej matku, Cassie si pripadá nechcená a opustená. A tak sa pod vplyvom hnevu a zúfalej túžby nájsť odpovede na svoje otázky vyberie na cestu, ktorá zničí všetko – ešte aj jej najstaršie priateľstvo. Claire Messud napísala krásny aj nekonečne smutný, príbeh o detstve, priateľstve a ľudských vzťahoch, ale aj neúprosné odhaľovanie poloprávd a lží, aké si nahovárame sami o sebe. Geniálne skombinovala folklórne motívy so žánrom Bildungsroman a výsledok je strhujúci: dozviete sa, že naše výmysly mávajú až príliš reálne dôsledky.

Život z tisícov kúskov skladačky. „Bola taká komplikovaná ako skladačka zložená z tisícov kúskov – a ja som tieto kúsky musela nájsť a pospájať ich dokopy,“ píše o svojej matke Angelika Schrobsdorff. Kúskami skladačky sú pre ňu listy, fotoalbumy, spomienky priateľov a neskôr ich spoločne prežitý život. Všetko sa začalo celkom harmonicky v zámožnom židovskom dome berlínskeho obchodníka na začiatku 20. storočia. Else Kirschner je šarmantná mladá žena s tmavými kučerami a žiarivými očami, dojímavo milovaná rodičmi a milujúca život, ktorý jej doprial roky blahobytu, naplnené divadlami, koncertami, prázdninami v letnom dome pri jazere a veľkými vášňami. Všetkému však urobili rázny koniec nacisti. Else, medzitým vydatá za pruského junkera Ericha Schrobsdorffa, uteká s obomi dcérami do Bulharska. Vo svojom autobiografickom románe Angelika Schrobsdorff rozpráva o živote svojej židovskej matky, nekonvenčnej ženy, v Berlíne v období Weimarskej republiky, Tretej ríše a povojnového Nemecka. Podáva zaujímavý, takmer archeologický a pritom veľmi osobný pohľad na dejiny dvadsiateho storočia.

Sedem poviedok, sedem portrétov žien: dievčat bojujúcich o lásku, konfrontujúcich sa s materstvom, hľadajúcich si prácu. Sedem príbehov žien, ktoré cestujú, robia kariéru a dedia majetok; žien, ktoré prichádzajú o prácu, milenci ich podvádzajú a opúšťajú; žien, ktoré účtujú s nepriazňou osudu, začínajú odznova, rebelujú, plavia sa rozbúrenými vodami každodennosti. A po ich boku stoja slabí a dezorientovaní, zbabelí muži, ktorým chýba ich irónia, ale aj samota. Paolo Cognetti strohým a priamočiarym štýlom napísal sedem kapitol imaginárneho „manuálu pre úspešné dievčatá“: sedem spôsobov, ako nájsť šťastie či oň prísť, sedem príbehov, hovoriacich nezabudnuteľným hlasom.

Yejide dúfa, že sa stane zázrak a jej sa narodí dieťa. Túži po ňom aj jej manžel a svokra. Yejide vyskúšala všetko. Radikálne rozhodnutie svojich príbuzných však nedokáže uniesť. Román Zostaň so mnou sa odohráva na pozadí spoločenských a politických nepokojov v Nigérii v osemdesiatych rokoch a je príbehom o krehkosti manželstva, rozpade rodiny, sile smútku a všetko pohlcujúcej túžbe po dieťati. Ayobami Adebayo napísala román o tom, ako sa zúfalo a niekedy ničivo sa snažíme uchrániť seba a svojich blízkych pred žiaľom.

V knihe Vitaj doma Lucia Berlin opisuje miesta, na ktorých strávila prvých dvadsaťdeväť rokov svojho života. Banícke usadlosti, dom starých rodičov v Texase či vilu v Čile dopĺňajú fotografie a autorkine listy, písané mnohým ľuďom po celý život. Lucia Berlin písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade, úžasnými rokmi v čilskom Santiagu, tromi manželstvami, celoživotným problémom s alkoholizmom a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. V 90. rokoch začala učiť na univerzite. Zomrela v roku 2004 v kalifornskom meste Marina del Rey.

Román o manželstve a putách, ktoré nás zväzujú, napísal jeden z najpopulárnejších talianskych súčasných spisovateľov. Vandino a Aldovo manželstvo sa tak ako mnoho iných nevyhlo nástrahám rutiny, vyčerpania, chladu. Napriek tomu prežilo. Alebo aspoň tak to na prvý pohľad vyzerá. Napriek tomu, že k zlomu v ich vzťahu došlo už pred mnohými rokmi, pri bližšom pohľade sú praskliny stále badateľné. Sú ako popraskaná váza, ktorá sa môže pri najmenšom otrase rozpadnúť. Alebo sa už rozbila, len si to nikto nechce priznať. Domenico Starnone napísal strhujúci príbeh o vzťahoch, rodine, rozviazaných a pritesných uzloch a o nevyhnutných následkoch našich činov.