Domenico Starnone

"Domenico Starnone je môj najobľúbenejší spisovateľ. Je výnimočným rozprávačom ľudských vzťahov, jeho štýl je presný a veľmi hlboký, jeho príbehy sú naše vlastné. " - Nadia Terranova, autorka románu Zbohom prízraky Román o manželstve a putách, ktoré nás zväzujú, napísal jeden z najpopulárnejších talianskych súčasných spisovateľov. Vandino a Aldovo manželstvo sa tak ako mnoho iných nevyhlo nástrahám rutiny, vyčerpania, chladu. Napriek tomu prežilo. Alebo aspoň tak to na prvý pohľad vyzerá. Napriek tomu, že k zlomu v ich vzťahu došlo už pred mnohými rokmi, pri bližšom pohľade sú praskliny stále badateľné. Sú ako popraskaná váza, ktorá sa môže pri najmenšom otrase rozpadnúť. Alebo sa už rozbila, len si to nikto nechce priznať. Domenico Starnone napísal strhujúci príbeh o vzťahoch, rodine, rozviazaných a pritesných uzloch a o nevyhnutných následkoch našich činov. "V krátkom románe je toho zabaleného veľmi veľa, ale zároveň je otvorený ako Pandorina skrinka." - Asymptote Journal "Román Zviazaní je röntgenovou snímkou lásky, ktorá už láskou nie je, a jej zničenia." - Giornale Domenico Starnone je taliansky spisovateľ, scenárista a novinár. Narodil sa v Neapole, pracoval ako učiteľ a novinár. Je autorom trinástich románov. Za román Via Gemito získal v roku 2001 najprestížnejšie literárne ocenenie Premio Strega. "Majstrovské spojenie Starnoneho rozprávačského štýlu s úžasným príbehom." - Internazionale "Starnone rozpráva teleskopicky a zároveň mikroskopicky, tak sa v jeho texte okamih natiahne a celé desaťročia sa zredukujú na jediný odsek. Čas sa prejavuje v agónii jeho postáv." - Public Books

Co je to rodina a co ji drží pohromadě? Aldovo a Vandino manželství prošlo hned v počátcích těžkou zkouškou. Přetrvalo, je však plné trhlin a stále otevřených ran, o nichž postupně promlouvají oba manželé i jejich dvě děti. Každý z nich jako by ale vyprávěl jiný příběh. Každý má svou pravdu, svou vinu i svou pomstu. Všichni hledají způsob, jak s těmito závazky žít a jak nalézt rovnováhu mezi povinnostmi a osobními touhami.

Co je to rodina a co ji drží pohromadě? Aldovo a Vandino manželství prošlo hned v počátcích těžkou zkouškou. Přetrvalo, je však plné trhlin a stále otevřených ran, o nichž postupně promlouvají oba manželé i jejich dvě děti. Každý z nich jako by ale vyprávěl jiný příběh. Každý má svou pravdu, svou vinu i svou pomstu. Všichni hledají způsob, jak s těmito závazky žít a jak nalézt rovnováhu mezi povinnostmi a osobními touhami.

Učitel a později úspěšný spisovatel Pietro je celý život vázán důvěrným poutem ke své bývalé studentce Terese, s níž prožil vášnivý vztah. Kdysi si totiž vzájemně svěřili kompromitující informaci. Vzniklá důvěrnost je jim tmelem, ale i zbraní, kterou se drží v šachu. Co tedy provedli? Je lepší lásku živit milosrdnou lží, nebo nelítostnou pravdou? Podobá se láska lávě z vybuchlé sopky, nebo stojaté vodě v bezpečném přístavu? Zná nás lépe ten, s kým jsme prožili celý život, nebo ten, kdo zná naše tajemství?

Sme posadnutí pohľadom iných, čerpáme z neho sebavedomie, je meradlom našich úzkostí. Robíme všetko preto, aby sme vyzerali čo najlepšie, aby naše ľúbostné vzťahy vyzerali čo najkrajšie, pričom vieme, že temnota nikdy nie je ďaleko. Stačí, aby jediný človek na svete poznal naše tajomstvá. Mladý muž a veľmi mladá žena prežijú búrlivý románik. Po jednej z hádok dostane Teresa nápad. "Povedz mi niečo, čo si ešte nikomu nepovedal," navrhne Pietrovi. "Takto budeme navždy spojení." Prirodzene, zakrátko sa rozídu. Pietro stretne Nadiu, ktorou je úplne očarený, no pár dní pred ich svadbou sa objaví Teresa a spolu s ňou tieň tajomstva ako varovanie: "Dávaj si pozor!" Po medzinárodnom úspechu románu Zviazaní sa Domenico Starnone vracia k skúmaniu protichodnosti ľudských vzťahov, citov a vášní. "Domenico Starnone je môj najobľúbenejší spisovateľ. Je výnimočným rozprávačom ľudských vzťahov, jeho štýl je presný a veľmi hlboký, jeho príbehy sú naše vlastné." Nadia Terranova, autorka románu Zbohom prízraky DOMENICO STARNONE (1943) píše romány a poviedky. V roku 2001 získal cenu Strega za román Via Gemito. V slovenčine vyšiel jeho román Zviazaní, ktorého filmová adaptácia mala premiéru v roku 2020.

Po smrti svojho otca Federiho sa rozprávač vydáva po stopách života tohto rozmarného a impulzívneho muža, cez deň železničného robotníka a v noci maliara. Najstarší syn vo svojich spomienkach na otca a detstvo strávené v tieni jeho nálad a rozmarov odkrýva rôzne otázky ľudskej existencie. Určujú náš život vonkajšie okolnosti? Alebo sa na ne iba vyhovárame? Federi sa celý život tváril ako obeť svojho nízkeho pôvodu, pre ktorý sa nikam nedostal, bol človek, ktorý vláči manželku a deti ako bremeno, brániace preraziť mu vo svete umenia. Svojimi výbuchmi a urážlivosťou určuje život celej rodiny. A čo rodičia, dokážu deťom odovzdať svoje hodnoty alebo sa deti musia voči nim vymedziť a tak nájsť vlastnú cestu? Syn neznáša otcove poznámky o ženách, o sexe, jeho svetácke, arogantné správanie, a preto sa rozhodne, že nikdy nebude taký, že bude robiť presný opak. A tak mu otec určuje život, aj keď s ním už nie je. Retušovaním vrstiev spomienok syn postupne otvára okná do svojej minulosti v byte na Via Gemito, kde žil obklopený veľkou rodinou, a prežíva tak svoje detstvo poznačené úzkosťou, rešpektom a strachom, ktoré v ňom Federi vzbudzoval. Barokové rekviem za otca, ktorý odmieta úplne zomrieť, nasiaknuté neapolským temperamentom.

Po smrti svojho otca Federiho sa rozprávač vydáva po stopách života tohto rozmarného a impulzívneho muža, cez deň železničného robotníka a v noci maliara. Najstarší syn vo svojich spomienkach na otca a detstvo strávené v tieni jeho nálad a rozmarov odkrýva rôzne otázky ľudskej existencie. Určujú náš život vonkajšie okolnosti? Alebo sa na ne iba vyhovárame? Federi sa celý život tváril ako obeť svojho nízkeho pôvodu, pre ktorý sa nikam nedostal, bol človek, ktorý vláči manželku a deti ako bremeno, brániace preraziť mu vo svete umenia. Svojimi výbuchmi a urážlivosťou určuje život celej rodiny. A čo rodičia, dokážu deťom odovzdať svoje hodnoty alebo sa deti musia voči nim vymedziť a tak nájsť vlastnú cestu? Syn neznáša otcove poznámky o ženách, o sexe, jeho svetácke, arogantné správanie, a preto sa rozhodne, že nikdy nebude taký, že bude robiť presný opak. A tak mu otec určuje život, aj keď s ním už nie je. Retušovaním vrstiev spomienok syn postupne otvára okná do svojej minulosti v byte na Via Gemito, kde žil obklopený veľkou rodinou, a prežíva tak svoje detstvo poznačené úzkosťou, rešpektom a strachom, ktoré v ňom Federi vzbudzoval. Barokové rekviem za otca, ktorý odmieta úplne zomrieť, nasiaknuté neapolským temperamentom.

Sme posadnutí pohľadom iných, čerpáme z neho sebavedomie, je meradlom našich úzkostí. Robíme všetko preto, aby sme vyzerali čo najlepšie, aby naše ľúbostné vzťahy vyzerali čo najkrajšie, pričom vieme, že temnota nikdy nie je ďaleko. Stačí, aby jediný človek na svete poznal naše tajomstvá. Mladý muž a veľmi mladá žena prežijú búrlivý románik. Po jednej z hádok dostane Teresa nápad. „Povedz mi niečo, čo si ešte nikomu nepovedal,“ navrhne Pietrovi. „Takto budeme navždy spojení.“ Prirodzene, zakrátko sa rozídu. Pietro stretne Nadiu, ktorou je úplne očarený, no pár dní pred ich svadbou sa objaví Teresa a spolu s ňou tieň tajomstva ako varovanie: „Dávaj si pozor!“ Po medzinárodnom úspechu románu Zviazaní sa Domenico Starnone vracia k skúmaniu protichodnosti ľudských vzťahov, citov a vášní. „Domenico Starnone je môj najobľúbenejší spisovateľ. Je výnimočným rozprávačom ľudských vzťahov, jeho štýl je presný a veľmi hlboký, jeho príbehy sú naše vlastné.“ Nadia Terranova, autorka románu Zbohom prízraky DOMENICO STARNONE (1943) píše romány a poviedky. V roku 2001 získal cenu Strega za román Via Gemito. V slovenčine vyšiel jeho román Zviazaní, ktorého filmová adaptácia mala premiéru v roku 2020.

„Paměť je tak záludná, že každá vzpomínka už je prvním stadiem lži.“ Jak se vyrovnat s dětstvím stráveným ve stínu autoritativního a zahořklého otce? V silně autobiografické rodinné kronice jednoho z nejvýznamnějších současných italských spisovatelů ožívá genius loci italské Neapole druhé poloviny minulého století. Složité vztahy, nenaplněné ambice, prokletí průměrnosti, žárlivost – to vše v sugestivním vyprávění, z něhož dýchá syrovost života.

„Paměť je tak záludná, že každá vzpomínka už je prvním stadiem lži.“ Jak se vyrovnat s dětstvím stráveným ve stínu autoritativního a zahořklého otce? V silně autobiografické rodinné kronice jednoho z nejvýznamnějších současných italských spisovatelů ožívá jedinečný genius loci italské Neapole druhé poloviny minulého století. Složité vztahy, nenaplněné ambice, prokletí průměrnosti, žárlivost – to vše v sugestivním vyprávění, z něhož dýchá syrovost života.

Jsme tím, za koho se považujeme, nebo tím, koho v nás vidí druzí?  Učitel a později úspěšný spisovatel Pietro je celý život vázán důvěrným poutem ke své bývalé studentce Terese, s níž prožil vášnivý vztah. Kdysi si totiž vzájemně svěřili kompromitující informaci. Vzniklá důvěrnost je jim tmelem, ale i zbraní, kterou se drží v šachu. Co tedy provedli? Je lepší lásku živit milosrdnou lží, nebo nelítostnou pravdou? Podobá se láska lávě z vybuchlé sopky, nebo stojaté vodě v bezpečném přístavu? Zná nás lépe ten, s kým jsme prožili celý život, nebo ten, kdo zná naše tajemství?

Křehké vyprávění o manželství a rodinných vztazích Co je to rodina a co ji drží pohromadě? Aldovo a Vandino manželství prošlo hned v počátcích těžkou zkouškou. Přetrvalo, je však plné trhlin a stále otevřených ran, o nichž postupně promlouvají oba manželé i jejich dvě děti. Každý z nich jako by ale vyprávěl jiný příběh.