Inaque.sk strana 18 z 31

Michel pracuje ako úradník na ministerstve kultúry. Keď mu zavraždia otca, zoberie si dovolenku a odíde do Thajska. Účastníci zájazdu ho rozčuľujú svojou priemernosťou a pokrytectvom a jeho pozornosť upúta jedine zvláštna Valérie. Michel je však príliš plachý na to, aby s ňou nadviazal nejaký vzťah, a tak si radšej užíva nekomplikované pôžitky thajských masážnych salónov. Po návrate do Paríža sa Michel odváži Valérie ozvať a začnú si vášnivý románik s občasnými sadomasochistickými úletmi vo swingových kluboch. Michel dá v práci výpoveď a snaží sa Valérie a jej šéfovi pomôcť postaviť na nohy ich upadajúcu cestovnú agentúru. K poznávacím zájazdom pridajú sexturistické okruhy. Keď ich projekt začne prinášať ovocie, vyberú sa všetci traja späť do Thajska, kde Michel zistí, že sex nie je tou najväčšou ani najnebezpečnejšou z ľudských vášní... Michel Houellebecq pokračuje v sociologickom pozorovaní západnej spoločnosti, ktoré začal v románe Elementárne častice. V románe Platforma sa presúvame na začiatok nového milénia a jeho rozprávač nie je o nič menej cynický, o nič menej ľudský. Jeden z najkontroverznejších francúzskych románov zo začiatku tohto storočia.

"Geniálne... Phillips je Martinom Amisom britskej psychoanalýzy." Times Súčasná kontroverzia týkajúca sa hodnôt rodiny je v skutočnosti diskusiou o monogamii. O tom, čo dvoch ľudí drží spolu a prečo by mali spolu zostať. Adam Phillips sa v knihe 121 aforizmov pýta, prečo veríme v monogamiu a prečo sa nám o nej tak ťažko premýšľa. Každý vie, že väčšina ľudí bez ohľadu na to, ako svojho partnera či partnerku miluje, je schopná ľúbiť a túžiť po viacerých iných ľuďoch zároveň. Možnože je to upokojujúce zistenie, ale v skutočnosti je veľmi náročné - a často kruté - predpokladať, že jediný človek nám môže poskytnúť všetko, čo chceme. Monogamia sa pokladá za samozrejmosť, za základ rodiny a rodinných hodnôt, a tak ako v prípade všetkého, čo pôsobí zásadne, sme obozretní pri jej kritizovaní. Ale ako naznačuje Adam Phillips, určite stojí za zamyslenie, prečo má verná dvojica také významné miesto v našej predstavivosti a ako sa z nej stal taký ideál. "Každé manželstvo je schôdzka naslepo, na ktorej premýšľate, aké máte alternatívy k schôdzke naslepo."

Vďaka rozprávaniu Chiary, osamelej ženy v strednom veku, ktorá sa obklopená haraburdím v spomienkach vracia do detstva a raného dospievania, sa vďaka jej rozprávaniu prenesieme do provinčného mestečka v povojnovom Taliansku. Rozoznie sa tak chorál ľudských osudov a vzťahov drsného a neprehľadného stredomorského kraja, v ktorom sa postavy usilujú prežiť svoju malú každodennosť na pozadí veľkých dejín. Ženy sa stávajú ľahkými obeťami mužského sebectva a zbabelosti. Román získal v roku 1995 najprestížnejšiu taliansku literárnu cenu Premio Strega. Mariateresa Di Lascia píše elegantným štýlom a citlivo vykresľuje postavy, vďaka čomu ju prirovnávajú k Else Morante, jednej z najvýznamnejších talianskych spisovateliek. Di Lascia nepochybne patrí k literárnym predchodkyniam Eleny Ferrante, ktorej Neapolská sága uchvátila čitateľov a čitateľky na celom svete. Napriek tomu, že ich štýl sa líši, obe sa zaoberajú tým, čo sa skrýva v duši žien. V románe Cesta tieňmi je to skupina žien obmedzovaná prostredím, ale túžiaca po slobode, pričom za túto túžbu platí vysokú cenu. "Okúzľujúci, zemitý román. Akoby jeho slová boli tesané do kameňa. Svojím živým štýlom mi pripomína romány Elsy Morante. Cesta tieňmi je malým majstrovským dielom." - Antonio Tabucchi

Ste feministka? Veríte, že ženy sú ľudské bytosti a zaslúžia si rovnaké práva ako muži? Ak áno, potom ste feministka... Naozaj? Naozaj je to také jednoduché? Kritička Jessa Crispin vo svojej knihe tvrdí, že hnutie za ženské práva a oslobodenie obetovalo význam a túžiac po všeobecnom prijatí sa zmenilo na banálnu, zdvorilú, disneyovsky neškodnú pózu, ktorá si nedovolí spochybniť status quo. Vo svojom odvážnom manifeste žiada viac: úplnú deštrukciu systému utláčania a toho, o čom dnes ľudia hovoria ako o feminizme. Jessa Crispin ponúka ostrú kritiku moderného feminizmu... Čítanie pre každú feministku, ktorá hľadá priestor na sebareflexiu, alebo akéhokoľvek človeka, ktorý sa pozastaví nad konzumnosťou moderného feminizmu. Eugene Pointou knihy Prečo nie som feministka nie je fakt, že ňou nie je Jessa Crispin; pointou je, že nechce byť súčasťou klubu, ktorý otvoril svoje brány pre všetkých a zabudol na vlastnú politiku... Autorkine argumenty sú zriedkavým vyvážením diskusie, keďže v prípade feminizmu sa prijatie širokou verejnosťou ešte stále prezentuje ako nespochybniteľné dobro. New Yorker Ostrý pohľad na silné a slabé stránky feminizmu. Jessa Crispin vracia do diskusie radikálnosť. Booklist Krátka, ale silná, kontroverzná kniha plná hnevu. Radikálny text napísaný dostupným štýlom. Pre všetky ženy, ktorým záleží na rovnoprávnosti nielen pre ženy, ale pre všetky ľudské bytosti. Flavorwire Jessa Crispin poukazuje na súčasný feminizmus, ktorý si zamieňa pokrok s konzumom status quo, a žiada o to, aby sme sa zamysleli, čo feminizmus znamená a čo dokáže. Elle

Britta Söldnerová a jej obchodný partner Babak Hamwi nemajú ilúzie. Sú pragmatickí a možno práve preto sa tak dobre zariadili v súčasnej spoločnosti. Vyrovnali sa s tým, ako je svet usporiadaný, a nechcú byť zodpovední za to, čo zle funguje. Namiesto toho si spoločne založili malú firmu s názvom Most a zbohatli. Čo presne sa za Mostom skrýva, nikto našťastie presne nevie. Pretože za fasádou nenápadných kancelárskych priestorov funguje lukratívny obchod so smrťou. Keď Mostu hrozí, že na trh prenikne konkurencia, Britta sa snaží urobiť všetko pre to, aby ju odstránila. Lenže svojich protivníkov podcenila. Britta, Babak a Most sa ocitnú v nebezpečenstve… Román Prázdne srdcia je provokatívny, strhujúci a aktuálny politický triler z Nemecka blízkej budúcnosti. Poučné dielo o základoch a ohrozeniach demokracie a zároveň desivý psychologický príbeh o generácii, ktorá stratila vieru, presvedčenia a ktorej srdcia sú prázdne.

Adéle je debutový román francúzskej spisovateľky a novinárky Leily Slimani. Ide o príbeh tridsaťpäťročnej ženy, parížskej novinárky, ktorá trpí sexuálnou závislosťou a od sveta ju oddeľuje hrubé sklo. Svojho manžela lekára Richarda podvedie vždy, keď sa jej na to naskytne príležitosť. Prácu, rodinu, syna kladie vždy na druhé miesto a vo svetlých momentoch či vo chvíľach absolútneho znechutenia si to vyčíta. Pri dobrodružstvách ju sprevádzajú pohŕdanie, nepochopenie, rezignácia, pocity trpkosti, frustrácie, smutného potešenia, chladnej ľahostajnosti a napriek tomu ju niečo stále ženie ďalej a bráni jej srdcu úplne zatvrdnúť.

Olga mala kedysi literárne ambície, ale vymenila ich za manželstvo a materstvo. Presťahovala sa do Turína, kde žije s manželom Mariom, dvomi deťmi a psom. Keď ju Mario po pätnástich rokoch spoločného života opustí, je úplne zmätená. Hoci sama seba presviedča, že všetko zvládne, že nie je „úbohá opustená žena“, o ktorej toľko počula počas svojho neapolského detstva, nevie sa odnaučiť ľúbiť svojho manžela. Rutinné povinnosti jej prerastajú cez hlavu, zanedbáva sa, opúšťa sa. Po mesiacoch sebaľútosti, hnevu, pochybností, zúrivosti, zúfalstva a takmer šialenstva začína vnímať svet a aj svoje manželstvo jasnejšie. Román Dni opustenia šokuje a zároveň fascinuje svojou surovou úprimnosťou, opisom zostupu do prázdnoty, ktorá Olge zostala po ilúzii manželstva a seba samej. Keď sa ocitne doslova uväznená medzi štyrmi stenami bytu, je nútená konfrontovať sa so svojimi démonmi, stratou vlastnej identity a sveta, aký poznala, ako aj s možnosťou, že život už nikdy nebude ako predtým.

Olga mala kedysi literárne ambície, ale vymenila ich za manželstvo a materstvo. Presťahovala sa do Turína, kde žije s manželom Mariom, dvomi deťmi a psom. Keď ju Mario po pätnástich rokoch spoločného života opustí, je úplne zmätená. Hoci sama seba presviedča, že všetko zvládne, že nie je úbohá opustená žena, o ktorej toľko počula počas svojho neapolského detstva, nevie sa odnaučiť ľúbiť svojho manžela. Rutinné povinnosti jej prerastajú cez hlavu, zanedbáva sa, opúšťa sa. Po mesiacoch sebaľútosti, hnevu, pochybností, zúrivosti, zúfalstva a takmer šialenstva začína vnímať svet a aj svoje manželstvo jasnejšie. Román Dni opustenia šokuje a zároveň fascinuje svojou surovou úprimnosťou, opisom zostupu do prázdnoty, ktorá Olge zostala po ilúzii manželstva a seba samej. Keď sa ocitne doslova uväznená medzi štyrmi stenami bytu, je nútená konfrontovať sa so svojimi démonmi, stratou vlastnej identity a sveta, aký poznala, ako aj s možnosťou, že život už nikdy nebude ako predtým.

Spomedzi množstva novinárov a reportérov, ktorí v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch písali pre časopis New Yorker, je najvýraznejšou Írka Maeve Brennan. Od roku 1954 do roku 1981 písala do rubriky Šum mesta pod pseudonymom Rozvláčna dáma. Jej nezabudnuteľné momentky zo života malých reštaurácií, lacných hotelov a preplnených ulíc okolo Times Square a vo Village predstavujú nadčasovú, trpkosladkú poctu mestu, ktoré nazývala najľahostajnejším, najambicióznejším, najzmätenejším, najkomickejším, najsmutnejším a najchladnejším a zároveň najľudskejším z miest. Momentky z New Yorku niekedy pripomínajú maľby Edwarda Hoppera. Maeve Brennan v nich zachytáva svetlo, ktoré dopadá na scénu pri stole v reštaurácii, hotelovej lobby či v metre a osvetľuje ju.

V roku 1921 si poľská prisťahovalkyňa Françoise Frenkel otvorila svoje prvé kníhkupectvo v Berlíne. Miluje knihy, francúzsku literatúru a kultúru. Jej obchod navštevujú autori, štátnici, čitateľky a možno medzi jej police a stolíky s klasikou a novými románmi zablúdil aj Vladimir Nabokov. Françoise sa splnil sen, ktorý mohla snívať takmer dve desaťročia. Potom sa náhle skončil, keď polícia začala zabavovať a rozbíjať židovský majetok počas Krištáľovej noci. Françoise uteká do Francúzska pár týždňov pred vypuknutím vojny. V Paríži sa z rozhlasu a novín dozvedá o hrôzach, ktoré sa začali diať. Krátko predtým, ako na mesto spadnú prvé bomby, utečie do Avignonu, potom do Nice. Má strach, že sa so svojou rodinou už nikdy neuvidí. Nice je plné utečencov, utečeniek a utrpenia; stratených detí, násilne rozbitých rodín. Vydesená Françoise sa musí ukryť. Prežíva len vďaka láskavosti cudzích ľudí, ktorí pre ňu riskujú vlastný život. Kníhkupkyňa z Berlína je podobne ako Denník Anny Frankovej záznamom doby, každodenného života počas druhej svetovej vojny, tentoraz v južnom Francúzsku a je príbehom o ľudskej krutosti a bezbrehej láskavosti; príbehom ženy, ktorú túžba žiť neopúšťa ani v tých najťažších chvíľach.

V roku 1921 si poľská prisťahovalkyňa Françoise Frenkel otvorila svoje prvé kníhkupectvo v Berlíne. Miluje knihy, francúzsku literatúru a kultúru. Jej obchod navštevujú autori, štátnici, čitateľky a možno medzi jej police a stolíky s klasikou a novými románmi zablúdil aj Vladimir Nabokov. Françoise sa splnil sen, ktorý mohla snívať takmer dve desaťročia. Potom sa náhle skončil, keď polícia začala zabavovať a rozbíjať židovský majetok počas Krištáľovej noci. Françoise uteká do Francúzska pár týždňov pred vypuknutím vojny. V Paríži sa z rozhlasu a novín dozvedá o hrôzach, ktoré sa začali diať. Krátko predtým, ako na mesto spadnú prvé bomby, utečie do Avignonu, potom do Nice. Má strach, že sa so svojou rodinou už nikdy neuvidí. Nice je plné utečencov, utečeniek a utrpenia; stratených detí, násilne rozbitých rodín. Vydesená Françoise sa musí ukryť. Prežíva len vďaka láskavosti cudzích ľudí, ktorí pre ňu riskujú vlastný život. Kníhkupkyňa z Berlína je podobne ako Denník Anny Frankovej záznamom doby, každodenného života počas druhej svetovej vojny, tentoraz v južnom Francúzsku a je príbehom o ľudskej krutosti a bezbrehej láskavosti; príbehom ženy, ktorú túžba žiť neopúšťa ani v tých najťažších chvíľach.

Pre Sofiu, "dievča s problémami", je život bojom už od narodenia. Bojuje proti svojej rodine, blízkym, celému svetu. Nervózna, excentrická Sofia chodí vždy v čiernom a čierna je často aj jej nálada. Napriek tomu však fascinuje všetkých, ktorí sa s ňou majú možnosť stretnúť: sestrička sklonená nad jej postieľkou, kamarát z detstva, s ktorým sa hrá na pirátov, teta Marta žijúca v parížskom exile, rodičia uväznení v každodennosti. Sofia vždy chodí v čiernom je originálnym románom-mozaikou, ktorý v desiatich samostatných, ale vzájomne prepojených poviedkach odhaľuje príbeh Sofiinho detstva a dospievania. Román o hľadaní vlastnej životnej cesty strohým štýlom a atmosférou pripomína poviedky Raymonda Carvera či J. D. Salingera.

Román nominovaný na cenu Man Booker Prize Zadie Smith, jedna z najtalentovanejších súčasných spisovateliek, autorka románov Biele zuby či O kráse, napísala veľký spoločenský román pôvabne plynúci v rytme swingu. Ako sa stávame tým, kým sme? Naozaj dokážeme utiecť pred svojím pôvodom? Musíme tancovať na hudbu našich čias? Román Swing Time sa odohráva v Londýne, New Yorku a Západnej Afrike a je príbehom dvoch dievčat, ktoré snívajú o tom, že sa stanú tanečníčkami, ale len jedna, Tracey, má talent. Tá druhá premýšľa: o rytme a takte, o černošských telách a hudbe, o tom, čo tvorí komunitu a kedy je človek skutočne slobodný. Ich priateľstvo je komplikované a končí, keď majú dvadsať rokov. K niekdajšej blízkosti sa nikdy nevrátia, ale ani na ňu nezabudnú. Tracey sa podarí dostať medzi zboristky, ale nezvláda život v dospelosti, jej priateľka štvrť detstva opustí, precestuje svet ako asistentka popovej hviezdy a má možnosť pozorovať zblízka, čo znamená byť bohatou a slávnou. Swing Time je románom o hľadaní šťastia na tých najnešťastnejších miestach a o smútku uprostred radosti. Je o rozhodnutiach, ktoré robíme, a o rozhodnutiach urobených za nás. Predovšetkým je to však príbeh o priateľstvách, ktoré nám dávajú smer, definujú nás a navždy nás menia.

Román o Arminute – tej, čo sa vracia, nás do svojej hĺbky vtiahne už na prvých stránkach, vo chvíli, keď rozprávačka zazvoní pred neznámymi dverami v jednej ruke s kufrom a s taškou plnou topánok v tej druhej. Otvoriť prichádza jej sestra Adriana s rozstrapatenými vrkočmi: nikdy predtým sa nevideli. Začína sa strhujúci a okúzľujúci príbeh o dievčati, ktoré zo dňa na deň príde o všetko: o pohodlný domov, najdrahšie kamarátky, bezpodmienečnú lásku rodičov. Trinásťročné dievča objavuje úplne nový a odlišný život. Dom je malý, tmavý, všade naokolo je plno súrodencov a na stole málo jedla. Je tam však Adriana, s ktorou spolu spávajú na jednej posteli. A je tu aj Vincenzo, ktorý sa na ňu pozerá ako na ženu, a v jeho samopašnom, ostrieľanom pohľade sa vie aj stratiť, aby sa opäť mohla nájsť. Aby dokázala prijať fakt, že sa jej dvakrát zriekli, musí sa vrátiť k svojej podstate. Donatella di Pietrantonio dokáže tento príbeh o vzťahoch matiek a dcér, zodpovednosti a starostlivosti vyrozprávať veľmi originálnym a expresívne silným spôsobom.

Román o Arminute - "tej, čo sa vracia", nás do svojej hĺbky vtiahne už na prvých stránkach, vo chvíli, keď rozprávačka zazvoní pred neznámymi dverami v jednej ruke s kufrom a s taškou plnou topánok v tej druhej. Otvoriť prichádza jej sestra Adriana s rozstrapatenými vrkočmi: nikdy predtým sa nevideli. Začína sa strhujúci a okúzľujúci príbeh o dievčati, ktoré zo dňa na deň príde o všetko: o pohodlný domov, najdrahšie kamarátky, bezpodmienečnú lásku rodičov. Trinásťročné dievča objavuje úplne nový a odlišný život. Dom je malý, tmavý, všade naokolo je plno súrodencov a na stole málo jedla. Je tam však Adriana, s ktorou spolu spávajú na jednej posteli. A je tu aj Vincenzo, ktorý sa na ňu pozerá ako na ženu, a v jeho samopašnom, ostrieľanom pohľade sa vie aj stratiť, aby sa opäť mohla nájsť. Aby dokázala prijať fakt, že sa jej dvakrát zriekli, musí sa vrátiť k svojej podstate. Donatella di Pietrantonio dokáže tento príbeh o vzťahoch matiek a dcér, zodpovednosti a starostlivosti vyrozprávať veľmi originálnym a expresívne silným spôsobom.

Debutový román Eleny Ferrante, autorky Neapolskej ságy, sa odohráva v Neapole a rozpráva príbeh o matkách a dcérach v komplikovanej spleti lží, citov a spoločnej minulosti, ktorá si spútala. Po matkinej predčasnej a záhadnej smrti sa Delia vydáva hľadať pravdu do chaotických, dusivých ulíc svojho rodného Neapola. Séria tajomných telefonátov ju privedie k pôsobivým a znepokojivým zisteniam o matkinom živote a jej posledných dňoch. Zúrivý prúd rozprávania Eleny Ferrante je zriedkavým úkazom, napísal denník New York Times. Elena Ferrante je skutočne jedinečná spisovateľka, ktorá dokáže vystihnúť paradoxy rodinných vzťahov, bludných kruhov fyzického či psychického násilia. Elena Ferrante je autorkou Neapolskej ságy, ktorú tvorí štvorica románov Geniálna priateľka, Príbeh nového priezviska, Tí, čo odchádzajú tí, čo zostávajú a Príbeh stratenej dcéry. Podľa románu Zraňujúca láska nakrútil Mario Martone rovnomenný film, a jej nasledujúci román Dni opustenia sfilmoval Roberto Faenza. V zbierke listov, rozhovorov a krátkych textov s názvom Frantumaglia približuje svoje spisovateľské skúsenosti. Kniha pre deti Pláž v noci tematicky dopĺňa román Temná dcéra.