Inaque.sk strana 11 z 24

Druhý diel trilógie, ktorá sa začala románom Obrys, jedna z desiatich najlepších kníh roka podľa denníka New York Times. Faye sa po rozvode presťahuje aj so synmi do Londýna. Rozpad sa stáva katalyzátorom viacerých osobných, morálnych, umeleckých a praktických zmien a posunov, kým sa pre seba a svoje deti snaží vytvoriť novú realitu. V meste sa musí konfrontovať s aspektmi života, ktorým sa doposiaľ snažila vyhýbať, a uvažuje o zraniteľnosti a moci, skaze a obnove. Inteligentná rozprávačka sa ponára hlbšie do tém načrtnutých v románe Obrys a poskytuje prenikavé a dojemné úvahy o detstve a osude, hodnote utrpenia, o morálnych problémoch osobnej zodpovednosti a záhadnom spôsobe, akým sa meníme.

Po smrti svojho otca Federiho sa rozprávač vydáva po stopách života tohto rozmarného a impulzívneho muža, cez deň železničného robotníka a v noci maliara. Najstarší syn vo svojich spomienkach na otca a detstvo strávené v tieni jeho nálad a rozmarov odkrýva rôzne otázky ľudskej existencie. Určujú náš život vonkajšie okolnosti? Alebo sa na ne iba vyhovárame? Federi sa celý život tváril ako obeť svojho nízkeho pôvodu, pre ktorý sa nikam nedostal, bol človek, ktorý vláči manželku a deti ako bremeno, brániace preraziť mu vo svete umenia. Svojimi výbuchmi a urážlivosťou určuje život celej rodiny. A čo rodičia, dokážu deťom odovzdať svoje hodnoty alebo sa deti musia voči nim vymedziť a tak nájsť vlastnú cestu? Syn neznáša otcove poznámky o ženách, o sexe, jeho svetácke, arogantné správanie, a preto sa rozhodne, že nikdy nebude taký, že bude robiť presný opak. A tak mu otec určuje život, aj keď s ním už nie je. Retušovaním vrstiev spomienok syn postupne otvára okná do svojej minulosti v byte na Via Gemito, kde žil obklopený veľkou rodinou, a prežíva tak svoje detstvo poznačené úzkosťou, rešpektom a strachom, ktoré v ňom Federi vzbudzoval. Barokové rekviem za otca, ktorý odmieta úplne zomrieť, nasiaknuté neapolským temperamentom.

Stella má všetko potrebné k šťastiu: v tridsiatich šiestich rokoch pracuje pre regionálne noviny a vedie stredostavovský život v elegantnej štvrti Hamburgu so svojím synom a manželom, televíznym režisérom. Všetko sa však zrúti v deň, keď sa objaví Ivo. Stella a Ivo sa poznajú od detstva. Mala šesť rokov, keď mal jej otec pomer s Ivovou matkou. Od chvíle, keď Ivo zmizol z jej života, uplynulo sedem rokov. Stella sa za ním ešte naposledy vydá do Tbilisi, kde objavuje nedávnu tragédiu bývalej sovietskej republiky a snaží sa odhaliť, ako pochopiť a prijať svoju minulosť. Román o láske, vojne a rodinnej tragédii, ktorý prostredníctvom silného príbehu rieši existenciálne otázky. Nekompromisné skúmanie všetkých foriem devastácie spôsobenej konfliktmi – medzi národmi aj jednotlivcami, v rodine alebo vo dvojici. Môj nežný blíženec je príbeh veľkej lásky a osudovej vášne a krok za krokom, vrstvu za vrstvou odhaľuje rodinnú drámu, ktorá visí ako tieň nad životom Iva a Stelly.

Goncourtova cena roku 2020 za román Anomália je dnes medzinárodný literárny fenomén, v ktorom sa spája zločin so sci-fi a trilerom. Kým by sme boli, keby sme spravili iné rozhodnutia? Prezradili tajomstvá, odišli zo vzťahu, napísali knihu? Všetci nad tým premýšľame, avšak pasažieri letu Air France 006 to zistia. V júni 2021 otrasie životmi stoviek mužov a žien na palube letu Air France z Paríža do New Yorku nečakaná udalosť. V istom zmysle viedli dvojitý život, už keď nasadali do lietadla: či už seriózny otec rodiny a podnikateľ Blake pracujúci ako nájomný vrah, nigérijská popstar Slimboy využívajúca povesť sukničkára na maskovanie svojej sexuálnej orientácie, alebo nenápadný spisovateľ Victor Miesel nepôsobiaci ako autor celosvetového bestsellera. Pri klesaní na letisko JFK sa stroj dostane do oblasti silných turbulencií a lietadlo pristane na druhej strane dokonale známej, no zároveň absolútne bizarnej reality. Anomália je brilantný román, v ktorom sa logické stretáva s magickým v skúmaní toho, čo uniká nášmu pochopeniu. Hervé Le Tellier je francúzsky spisovateľ, člen literárnej školy OULIPO. Vyštudoval matematiku a pôsobil ako novinár. Je autorom desiatok románov a zbierok poviedok.

Diktatúra štátu v štýle Veľkého brata je bezmála dokonalá. Každý deň sa ďalšia západná krajina mení na autokraciu. Ľudí nahrádzajú algoritmy, ľudia sa nahrádzajú navzájom, miesto pre sny už takmer neexistuje. Iba v hudbe. Štyria mladí ľudia sa pokúšajú o revolúciu – sprevádza ich grim, najlepší britský vynález od čias panku. Nejde o dystópiu. Je to svet, v ktorom žijeme. Dnes. Alebo možno zajtra. Nebude to zlé. Len iné. Vitajte vo svete GRM.

Pokračovanie románu Tá, čo sa vracia. V najhlbšej tme noci tesne pred svitaním, Adriana mláti do dverí s novorodencom v náručí. So sestrou sa dlho nevideli, a tá vôbec netušila, že Adriana čaká dieťa. Pred kým uteká? Je naozaj v nebezpečenstve? Adriana v sebe nosí večný nepokoj, zosobňuje bezočivosť a predovšetkým neochvejnú silu postaviť sa zoči-voči pravde, hoci môže byť nepohodlná či príliš krutá. A tak sa odrazu izby zaplnia hlasmi, pochybnosťami, vynárajú sa otázky. Rozstrapatená a vystrašená Adriana prináša do sestrinho bytu a manželstva chaos, odhaľuje vážnu trhlinu, jej sestra vníma manželove úniky, nehu, či rezervovanú eleganciu v novom svetle. O niekoľko rokov musí rozprávačka tohto príbehu po nečakanom telefonáte náhle opustiť francúzske mesto, v ktorom sa rozhodla žiť. Vydáva sa tak na nekonečnú cestu nocou, sprevádzaná vynárajúcimi sa spomienkami. Vracia sa na Južné predmestie, do rybárskej štvrte Pescary. V tomto nepreniknuteľnom avšak pohostinnom mikrokozme môže vďaka pevným pravidlám a drsným obyvateľom s veľkým srdcom zistiť, čo sa vlastne stalo a zmieriť sa s minulosťou. Donatella Di Pietrantonio po svojom úspešnom románe Tá, čo sa vracia, prichádza s intímnym príbehom plným napätia, v ktorom sa spája silná emócia s hĺbkou myšlienok.

Kto z vás si zaslúži život večný? V románe Možnosť ostrova Michel Houellebecq opäť rieši problém ľudstva na hranici úpadku, krátko pred zánikom západnej civilizácie na Zemi a po ňom. Daniel je úspešný komik, ktorý sa preslávil skečmi o predsudkoch svojho publika. Ale začiatkom 21. storočia začal neznášať smiech a ľudstvo vo všeobecnosti. Smrteľnú ranu mu zasadí oveľa mladšia milenka. Napriek tomu neprestal veriť na možnosť lásky. Vo svete budúcnosti po vojne, suchu a zemetraseniach, ktoré zničili planétu, žije Daniel24 – klonovaný neočlovek – v zabezpečenom obydlí a jeho jediným spoločníkom psom Foxom. Kým zvyšky ľudského druhu vo svorkách blúdia po okolí, Daniel24 sa pokúša rozlúštiť príbeh svojho predchodcu a podobne ako on premýšľa o zmysle lásky, utrpenia a ľútosti. Daniel25 sa s ďalším psím klonom vydáva hľadať vytúžený ostrov.

„Život bez nej by bol smrťou.“ Nikdy nevydaná autobiografická novela veľkej filozofky a feministickej ikony Simone de Beauvoir, ktorú napísala v roku 1954. Vyrozprávala v nej príbeh svojho priateľstva s Élisabeth Lacoinovou, ktorú stretla ako deväťročná v súkromnej katolíckej škole Adeline Désirovej. V novele sa volajú Sylvie a Andrée. Andrée je na svoj vek drobná, ale vystupuje so sebaistotou dospelej. Pod červeným kabátikom ukrýva jazvy po popáleninách. Sylvie je presvedčená, že Andrée je geniálne dievča, o ktorom sa budú písať knihy. Spoločne sa učia vymaniť sa z pút konvencií a dusivých očakávaní svojho okolia, netušiac, akú vysokú cenu zaplatia za intelektuálnu slobodu. Dievčatá trávia celé hodiny rozhovormi o rovnosti, spravodlivosti, vojne a náboženstve. Vytvárajú si vlastný svet, v ktorom však nemôžu zostať navždy. Príbeh inšpirovaný priateľkou, ktorá umrela krátko pred svojimi dvadsiatymi druhými narodeninami, bol pre Simone de Beauvoir pravdepodobne príliš osobný, aby ho uverejnila v čase jeho vzniku. Dnes však doplnený fotografiami zachytávajúcimi reálne priateľstvo, ktoré Simone de Beauvoir inšpirovalo a mučilo, ako aj doslovom autorkinej adoptívnej dcéry, ktorá ho objavila v zásuvke, predstavuje literárnu udalosť.

Hlasy žien z Ovídiových Premien sa dožadujú vypočutia, búria sa proti moci mýtov a rozprávajú svoje príbehy tak, ako ich doteraz nikto nepovedal. Ja som domovom tohto príbehu. Po tisíckach rokov, počas ktorých tento príbeh rozprávali iní ľudia, po všetkých tých rôznych mostoch, po nesprávnych slovách, ktoré význam a pravdu zaviedli na scestie, ho vyrozprávam sama. Mýty, ktoré vo svojich slávnych Premenách prerozprával Ovídius, obývajú rôzne ženské bytosti: zvodkyne a obludy, nymfy a polobohyne. Čo však počujeme, keď príbeh o žene utekajúcej pred mužom vyrozpráva tá, ktorá túžila len uniknúť znásilneniu? Alebo keď milovaný chladne opätuje pohľad zvádzajúcej? Keď sa o obludných metamorfózach dozvieme od tých, ktoré sa premenili? Prebuď sa, Siréna je novým pohľadom na mýty, tónom moderným aj starobylým znovu otvára príbehy o láske, strate, znásilnení, pomste a premene. Obnažuje násilie, ktoré je podhubím a stále zvučiacou strunou Ovídiových stránok, príbehov, ktoré pomohli vybudovať a posilňovať skreslený pohľad na ženy v celých stáročiach výtvarného umenia a literatúry. Nina MacLaughlin zapája reč hrdinskej epiky aj rockovej hudby, bežných ľudí aj ľudových piesní, príbehov šepotaných pri ohni aj terapeutických sedení a tak odhaľuje pravdy, ktoré sa strácajú, keď príbehy žien rozprávajú a prekladajú muži. Obľúbeným, ale zároveň ošúchaným mýtom vdychuje nový život.

Spisovateľku a univerzitnú profesorku žijúcu v malom newyorskom byte osloví tretia manželka jej nedávno zosnulého najlepšieho priateľa. Požiada ju, aby si vzala jeho psa Apolóna, pretože sama sa oňho nedokáže postarať. Apolón, obrovská nemecká doga, váži osemdesiat kilogramov. Jej byt je preňho príliš malý a tiež psy nie sú v jej bytovom dome povolené. Ale akosi nedokáže povedať nie a prijme psa, ktorý rovnako ako ona prežíva hlboký smútok. Kúsok po kúsku si obaja nachádzajú cestu späť do života. Kniha Priateľ je o láske, priateľstve a sile literatúry, ako aj o upokojujúcom pute medzi človekom a psom. National Book Award 2018

Roky sa považujú za jedno z ikonických diel francúzskej memoárovej prózy. Text je osobným rozprávaním o období od 1941 do 2006 prostredníctvom optiky pamäti, minulých a súčasných dojmov, dokonca aj predstáv budúcnosti: fotografie, knihy, skladby, rádio, televízia a desaťročia reklamy, titulkov z tlače v kontraste s intímnymi konfliktmi a denníkovými záznamami. Prehovárajú tu dialekty, slová spojené s danou dobou, slogany, značky a názvy množiacich sa predmetov. Autorkin hlas sa stráca a opätovne vynára, plynutie času sa stáva hmatateľným a čas si určuje smerovanie rozprávania, z ktorého vzniká nová autobiografia – subjektívna a neosobná, súkromná a kolektívna zároveň.

Zoe Howardová má sedemnásť rokov, keď ju jej brat Russell zoznámi so Stephenom Quaylom. Stephen je jedinečný, Zoe nikdy v živote nikoho podobného nestretla. Je zvláštny a prchký ako postava z ruského románu. Jeho sestra Anna je plachá a uvážlivá sirota. Zoe a Russell, Stephen a Anna pochádzajú z rôznych spoločenských kruhov, ktorých tieňa sa za celý život nezbavia. Ich príbeh sa odohráva v nádherných záhradách a vilách severne od prístavu v Sydney a je psychologickou drámou o rodine a láske, tyranii a slobode.

Nová zbierka poviedok od autorky Manuálu pre upratovačky, ktorý sa stal literárnou senzáciou. Lucia Berlin si vďaka nej vyslúžila prirovnanie k Raymondovi Carverovi, Grace Paleyovej, Alice Munroovej a Antonovi Čechovovi.  Večer v raji obsahuje dvadsaťdva poviedok odohrávajúcich sa na rôznych miestach a napísaných štýlom, vďaka ktorému si ju čitatelia a čitateľky obľúbili. Od Texasu cez Čile a Mexiko až po New York autorka nachádza krásu na najtemnejších miestach a temnotu v zdanlivo priezračnom svete. V poviedkach čerpá zo svojho nezvyčajného života poznačeného troma manželstvami, závislosťou, rokmi v Berkeley, Mexiku a Novom Mexiku, ako aj rôznymi prácami, vďaka ktorým sa jej podarilo vychovať štyroch synov. Zmyslom pre humor dokázala prekonať rôzne prekážky, objaviť v nich malé zázraky a elegantne ich premeniť na literárne šperky. Lucia Berlin sporadicky písala poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom stráveným v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade či úžasnými rokmi v čilskom Santiagu. V slovenčine vyšla jej zbierka poviedok Manuál pre upratovačky a memoáre doplnené korešpondenciou a fotografiami Vitaj doma.

New York 1954. Krátke vlasy, šaty so zaobleným golierom, prvé vrásky okolo očí, dvadsaťosemročná Vivian reagovala na inzerát v New York Herald Tribune. Hľadali opatrovateľku. Ideálne miesto pre ňu. Rodiny ju vždy zaujímali. Rada vstupovala do ich sveta, stala sa diváčkou ich malých drám a pozorovateľkou hry, pantomímy života. Mladá matka z inzerátu je dokonale upravená. Za touto maskou však Vivian vidí prasklinu, nemé volanie o pomoc. Napokon, toto je jej práca: starať sa o ostatných. Rýchlo sa dohodnú. Nepotrebuje veľa: miestnosť na zhromažďovanie svojich vecí a mesto ako New York, kde môžete pozorovať život na ulici, skúmať zovretie rúk, hnevlivé gesto, nehu v pohľade, neznesiteľnú pominuteľnosť každého okamihu. A zároveň byť neviditeľná, sama na otvorenom mori veľkomesta s kočíkom alebo pobehujúcim dieťaťom. Skúmať iných a dávať si pozor, aby sa jej nedotkli, chrániť sa pred spomienkami na rany z detstva. Sama v pridelenej izbe Vivian roztiahne záclony a zahľadí sa na tienistý dvor v zapadajúcom slnku, vyberie fotoaparát a hľadá správny uhol, v ktorom by zachytila vlastný odraz. Vďaka tomu si Vivian Maierová nachádza svoje miesto na svete: zviera fotoaparát a kradne okamihy, miesta a príbehy.

„Všestranná a odvážna zbierka esejí. Zadie Smith píše eseje v tradícii Georgea Orwella, Virginie Woolfovej a Angely Carterovej.“ Financial Times „Geniálna kniha!“ Independent Zadie Smith nie je len autorkou niekoľkých kriticky aj čitateľsky oceňovaných románov, ale genialita jej premýšľania sa prejavuje aj v kratších textoch a esejach. Žiadna z tém pre ňu nie je príliš okrajová či mainstreamová. So zvedavosťou premýšľa o otázkach sociálnych sietí, životného prostredia, píše o raperoch, filozofii, filmoch či fotografiách, o cudzích aj vlastných románoch. „Eseje o osobnej zmyslovej skúsenosti už od podstaty stoja na vode. Disponujú len svojou voľnosťou. A ich čitateľka je tiež nezvyčajne slobodná, pretože ju v ničom nepresahujem, nie som jej autoritou. Moje pocity môže odmietnuť, kedykoľvek môže povedať: ‚Nie, takto som to nikdy nemala.‘“ Zadie Smith uvažuje o popkultúre, vysokom umení, spoločenskej zmene a politických debatách v kontexte súčasnosti, pričom čitateľom a čitateľkám nič nepodsúva, dáva im rovnakú slobodu v premýšľaní, akú si pri ich písaní dopriala sama. Zadie Smith je jedna z najtalentovanejších súčasných britských spisovateliek, napísala romány Biele zuby, O kráse, Zberateľ autogramov, Severozápad a Swing Time. Jej najnovšou knihou je zbierka poviedok Grand Union, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade.

Veda, technológia a západná liberálna demokracia dramaticky ovplyvňujú kvalitu nášho života. V porovnaní s predchádzajúcimi generáciami máme nevídaný prístup k informáciám, väčšiu osobnú slobodu, vyššie materiálne pohodlie a viac vlastníctva. A predsa, ešte pred šokom z pandémie covid-19 sa oveľa viac ľudí než kedykoľvek predtým sťažuje na depresiu, úzkosti a nespokojnosť. V lepších materiálnych podmienkach akoby bol život ťažší. Prečo je to tak? Police sa prehýbajú pod váhou motivačných kníh a internet je zaplavený radami vplyvných osobností a slávnych guru, no do akej miery možno od týchto zdrojov očakávať zmysluplné, praktické odpovede, relevantné pre skeptických ľudí žijúcich v modernej, technologicky vyspelej kultúre? Psychoterapeuti už vyše sto rokov rozvíjajú a zdokonaľujú modely ľudskej mysle. Usilujú sa uľaviť od trápenia a ponúkajú pomoc ľuďom, ktorí si chcú lepšie usporiadať život. Hoci je klinický pôvod psychoterapie dôležitý, jej odkaz má oveľa širší význam. Ponúka originálne pohľady na veľké otázky, zvyčajne kladené fi lozofom a predstaviteľom viery: Kto som? Prečo som tu? Ako mám žiť? Táto zaujímavá a dôležitá kniha vysvetľuje hlavný prínos významných osobností spájaných s praktickou psychoterapiou: od Freuda po Ellisa, od Junga po Lainga, od Adlera po Hayesa. Frank Tallis tvrdí, že ak sa na psychoterapiu pozrieme ako na kompaktnú intelektuálnu tradíciu, stáva sa ohromne cenným a málo preskúmaným zdrojom rozmýšľania o svete.