Inaque.sk strana 10 z 24

Vo Francúzsku blízkej budúcnosti akademik François sleduje postupný rozklad svojho života. Sexuálna túžba upadá, nemá blízkych priateľov a vrchol svojej kariéry dosiahol prácou o spisovateľovi z 19. storočia Jorisovi-Karlovi Huysmansovi. V spoločnosti neskorého kapitalizmu, v ktorej sa z konzumizmu stalo náboženstvo, je François duchovne vyprázdnený, a tak hľadá spôsob zaplnenia vákua svojej existencie. A nie je jediný. V prezidentských voľbách roku 2022 sa do druhého kola dostávajú Marine Le Penová z Národného frontu a Mohamed Ben Abbes z novovzniknutej strany Moslimské bratstvo. V kontroverznej koalícii s mainstreamovými stranami sa Ben Abbes dostáva k moci a Francúzsko sa zo dňa na deň radikálne zmení. Začína platiť islamské právo: ženy musia chodiť zahalené, podporuje sa polygamia a pred Françoisom sa otvára nový život. Podvolenie je krutou satirou a zároveň hlbokým zamyslením nad izoláciou, vierou a láskou. Autor vďaka talentu a vizionárstvu svoj pohľad na našu starnúcu civilizáciu formuluje s dávkou komiky a zároveň fatalistickou melanchóliou. Podvolenie je podmanivým politickým a morálnym podobenstvom.

Druhý diel trilógie, ktorá sa začala románom Obrys, jedna z desiatich najlepších kníh roka podľa denníka New York Times. Faye sa po rozvode presťahuje aj so synmi do Londýna. Rozpad sa stáva katalyzátorom viacerých osobných, morálnych, umeleckých a praktických zmien a posunov, kým sa pre seba a svoje deti snaží vytvoriť novú realitu. V meste sa musí konfrontovať s aspektmi života, ktorým sa doposiaľ snažila vyhýbať, a uvažuje o zraniteľnosti a moci, skaze a obnove. Inteligentná rozprávačka sa ponára hlbšie do tém načrtnutých v románe Obrys a poskytuje prenikavé a dojemné úvahy o detstve a osude, hodnote utrpenia, o morálnych problémoch osobnej zodpovednosti a záhadnom spôsobe, akým sa meníme.

Zbierka poviedok Niečo malé, čo každú chvíľu vybuchne obsahuje päť príbehov odohrávajúcich sa v najnežnejšom, najnásilnejšom a najúzkostnejšom období nášho života. Rozprávajú ich dievčatá zavreté na klinike pre anorektičky, synovia a dcéry, prežívajúci v troskách manželstva svojich rodičov a nachádzajú útechu vo fantázii. Príbehy spája životný moment, v ktorom si uvedomujeme svoju identitu, objavujeme sex, priateľstvo, krutosť sveta, prekračujeme hranicu, búrime sa. Vo svojej tretej zbierke poviedok Paolo Cognetti zaznamenáva každodenný život a v období dospievania nachádza magické miesto, v ktorom postavy rozprávajúce o svojom živote odhaľujú náš.

Oliver Sacks vo svojej najznámejšej knihe rozpráva dvadsaťštyri príbehov ľudí so zvláštnymi neurologickými poruchami - je tu muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom, ľudia, ktorým sa v hlave spustila hudba z ich detstva, ktorí prestali rozoznávať tváre svojich blízkych či časti vlastného tela. V citlivom rozprávaní doktora Sacksa sa z každej poviedky stáva jedinečná a ľudská štúdia živej bytosti bojujúcej proti nepredstaviteľnej chorobe. "Postavy doktora Sacksa sú takmer románové. Dokazujú, aké úžasné schopnosti má náš mozog a aká krehká je naša myseľ." Sunday Times

Do siedmich paradoxných príbehov neurologických porúch a kreativity Oliver Sacks vložil nesmiernu empatiu a ľudskosť, vďaka ktorým sú jeho klinické poviedky oceňované na celom svete. Autor úspešnej knihy Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom čitateľovi otvára zvláštne svety svojich pacientov - umelca, ktorý stratil schopnosť rozoznávať a vidieť farby, chirurga, ktorý dokáže operovať napriek rôznych tikom a začínajúcemu Tourettovmu syndrómu, a autistickej profesorky, ktorá má doktorát z prírodných vied, ale je taká fascinovaná komplikovaným svetom ľudských emócií, že sa cíti ako "antropologička na Marse". Prostredníctvom príbehov týchto výnimočných ľudí doktor Sacks skúma, ako cítime, vnímame a spomíname, a pátra po tom, čo z toho z nás robí vzácne ľudské bytosti.

Keby ju niekto požiadal, aby presne určila začiatok ich priateľstva, Elisa by nedokázala odpovedať. Bola to noc, keď sa Beatrice zjavila na pláži, náhle ako padajúca hviezda, so smaragdovozelenými očami, ktoré sa v tme leskli? Alebo to bolo neskôr, keď ukradli džínsy z elegantného butiku a utiekli na mopedoch? Koniec je istý: uplynulo trinásť rokov, ale spomienka stále bolí. Pretože teraz si každý myslí, že Beatrice pozná: vie, čo nosí, čo jedáva, kam chodí na dovolenku. Obdivujú ju, závidia jej, nenávidia ju, zbožňujú ju. Nikto však nedokáže uhádnuť tajomstvo ukryté za jej neustále sa meniacim úsmevom, nikto si nedokáže predstaviť časy, keď "Rossettiová" bola len Bea - jej najlepšia priateľka.

Po smrti svojho otca Federiho sa rozprávač vydáva po stopách života tohto rozmarného a impulzívneho muža, cez deň železničného robotníka a v noci maliara. Najstarší syn vo svojich spomienkach na otca a detstvo strávené v tieni jeho nálad a rozmarov odkrýva rôzne otázky ľudskej existencie. Určujú náš život vonkajšie okolnosti? Alebo sa na ne iba vyhovárame? Federi sa celý život tváril ako obeť svojho nízkeho pôvodu, pre ktorý sa nikam nedostal, bol človek, ktorý vláči manželku a deti ako bremeno, brániace preraziť mu vo svete umenia. Svojimi výbuchmi a urážlivosťou určuje život celej rodiny. A čo rodičia, dokážu deťom odovzdať svoje hodnoty alebo sa deti musia voči nim vymedziť a tak nájsť vlastnú cestu? Syn neznáša otcove poznámky o ženách, o sexe, jeho svetácke, arogantné správanie, a preto sa rozhodne, že nikdy nebude taký, že bude robiť presný opak. A tak mu otec určuje život, aj keď s ním už nie je. Retušovaním vrstiev spomienok syn postupne otvára okná do svojej minulosti v byte na Via Gemito, kde žil obklopený veľkou rodinou, a prežíva tak svoje detstvo poznačené úzkosťou, rešpektom a strachom, ktoré v ňom Federi vzbudzoval. Barokové rekviem za otca, ktorý odmieta úplne zomrieť, nasiaknuté neapolským temperamentom.

Otec a syn sa vydávajú na cestu z Buenos Aires k vodopádom Iguazú na severnej hranici Argentíny s Brazíliou. Krajina, v ktorej vládne vojenská junta, je plná ozbrojených vojakov, kontrolných stanovíšť, vo vzduchu cítiť napätie. Chlapec sa volá Gaspar a otec sa ho snaží ochrániť pred osudom, ktorý má predurčený. Jeho matka zomrela za záhadných okolností, pri nehode, ktorá možno nebola náhodná. Juan, Gasparov otec, je médium v tajnom spoločenstve Bratstva, ktoré sa kontaktuje s Temnotou a hľadá večný život prostredníctvom hrôzostrašných rituálov. Rovnaký údel čaká aj Gaspara, pretože Bratstvo potrebuje nové médium. Osud týchto bytostí obdarených zvláštnymi schopnosťami je krutý, o fyzické aj duševné sily prichádzajú rýchlo a neúprosne. Počiatky Bratstva, ktorému vládne vplyvná rodina Gasparovej matky, siahajú do obdobia, keď objav Temnoty pred stáročiami putoval zo srdca Afriky do Anglicka a potom sa preniesol do Južnej Ameriky. Šesť kapitol románu prináša šesť obrazov dejín Argentíny od šesťdesiatych rokov po koniec 20. storočia. Na jeho stránkach čitateľ nájde domy so stenami, ktoré sa pohybujú; dvere, ktoré sú prechodmi do iných svetov; sály ukrývajúce nepredstaviteľné príšery; rituály s desivými ľudskými obeťami končiace extázou; dobrodružstvá v psychodelickom Londýne šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď sa Gasparovi rodičia ocitli medzi slávnymi členmi hnutia hippies; vzťahy otcov a detí, poznačené ťarchou krutého dedičstva, a v pozadí toho všetkého represálie vojenskej diktatúry, desaťtisíce nezvestných a neskôr neistý príchod demokracie, prvé ohniská AIDS v Buenos Aires... Nadprirodzené temné scény plné hrôzy sa v tomto znepokojujúcom, no súčasne uhrančivom románe prelínajú so skutočnými udalosťami z minulosti i súčasnosti. Mariana Enriquez je jednou zo zásadných spisovateliek latinskoamerickej literatúry 21. storočia.

Spisovateľku a univerzitnú profesorku žijúcu v malom newyorskom byte osloví tretia manželka jej nedávno zosnulého najlepšieho priateľa. Požiada ju, aby si vzala jeho psa Apolóna, pretože sama sa oňho nedokáže postarať. Apolón, obrovská nemecká doga, váži osemdesiat kilogramov. Jej byt je preňho príliš malý a tiež psy nie sú v jej bytovom dome povolené. Ale akosi nedokáže povedať nie a prijme psa, ktorý rovnako ako ona prežíva hlboký smútok. Kúsok po kúsku si obaja nachádzajú cestu späť do života. Kniha Priateľ je o láske, priateľstve a sile literatúry, ako aj o upokojujúcom pute medzi človekom a psom.

Víťazka Bookerovej ceny v roku 2019. Takto ste o Británii ešte nečítali. Takto sa o Británii ešte nepísalo. Od Newcastlu po Cornwall, od zrodu dvadsiateho storočia po obdobie dospievania dvadsiateho prvého sleduje Dievča, žena, iné dvanásť postáv a ich životy v tejto krajine za posledných sto rokov. Každá niečo hľadá: spoločnú minulosť, nečakanú budúcnosť, miesto, ktoré by mohla nazývať domovom, lásku, chýbajúcu matku, strateného otca či aspoň záblesk nádeje...

Kimiâ Sadrová ako desaťročná spolu s matkou a sestrami utiekla z Iránu za otcom do Francúzska. V momente, keď ju stretávame, sa vrhá do budúcnosti, ale zároveň na ňu doliehajú spomienky a príbehy predkov, ktoré k nej prichádzajú v nezastaviteľných vlnách. V čakárni parížskej kliniky zameranej na liečbu neplodnosti sa k nej vracajú generácie vášnivých Sadrovcov vrátane jej impozantného pradedka Montazemolmolka s jeho háremom päťdesiatich dvoch manželiek a jej rodičov Dáriusa a Sáry, neoblomných odporcov každého režimu. Kimiâ je milovníčka punku, výnimočná rozprávačka, Šahrazád našich čias, no predovšetkým moderná žena, ktorá rozpráva príbeh o rodinných tradíciách a vlastnej „dezorientácie“.

Keby ju niekto požiadal, aby presne určila začiatok ich priateľstva, Elisa by nedokázala odpovedať. Bola to noc, keď sa Beatrice zjavila na pláži, náhle ako padajúca hviezda, so smaragdovozelenými očami, ktoré sa v tme leskli? Alebo to bolo neskôr, keď ukradli džínsy z elegantného butiku a utiekli na mopedoch? Koniec je istý: uplynulo trinásť rokov, ale spomienka stále bolí. Pretože teraz si každý myslí, že Beatrice pozná: vie, čo nosí, čo jedáva, kam chodí na dovolenku. Obdivujú ju, závidia jej, nenávidia ju, zbožňujú ju. Nikto však nedokáže uhádnuť tajomstvo ukryté za jej neustále sa meniacim úsmevom, nikto si nedokáže predstaviť časy, keď „Rossettiová“ bola len Bea – jej najlepšia priateľka.

Leila Slimani nerada opúšťa svoj domov a dáva prednosť samote pred rozptýlením. Prečo teda prijala návrh stráviť noc v Punta della Dogana v Benátkach, medzi umeleckými zbierkami Pinaultovej nadácie? Popri úvahách o písaní nám autorka počas jednej noci v Benátkach hovorí o sebe, o obmedzenosti, pohybe, cestovaní, intimite, identite, o priestore medzi Východom a Západom, v ktorom sa plaví ako mesto na koloch odsúdené na zánik a krásu, obohacujúce, mlčiace a rozprávajúce zároveň. Je to tiež intenzívna kniha, osvetlená zvnútra, o miznutí krásy, o naliehavosti tešiť sa z nej, z nádhery pominuteľnosti. V skorých ranných hodinách sa autorka vynorí z budovy ako zo sna a z noci nezostane nič okrem vône kvetov. A knihy. „Písanie je hra s mlčaním, ide o to vysloviť okľukou tajomstvá, ktoré sú v skutočnom živote nevysloviteľné.“

Úžasný príbeh citového vzplanutia medzi mladým mužom a zrelou ženou, ktorá mu ukáže iný pohľad na zmysel života. Kniha, v ktorej kľúčovú úlohu zohráva rozprávačova prvá láska – literatúra. Pretože v meste, kde vládne strach, ho môže zachrániť len predstavivosť. Mladý rozprávač Fazil študuje ďaleko od domova. Po otcovej smrti dostal štipendium a prenajíma si izbu v skromnej ubytovni, ktorou prechádzajú nezabudnuteľné postavy v snahe prekĺznuť trhlinami v hrôze doliehajúcej na mesto. Fazil pracuje ako komparzista v televíznej šou a práve tu stretne zmyselnú ženu, ktorá ho očarí. Jej meno Hayat v turečtine znamená život a práve vďaka nej objaví jeho rôznorodosť. Láska a jej odtiene sa stávajú metaforami túžby po slobode v uzamknutej krajine.

Zbierka poviedok Niečo malé, čo každú chvíľu vybuchne obsahuje päť príbehov odohrávajúcich sa v najnežnejšom, najnásilnejšom a najúzkostnejšom období nášho života. Rozprávajú ich dievčatá zavreté na klinike pre anorektičky, synovia a dcéry, prežívajúci v troskách manželstva svojich rodičov a nachádzajú útechu vo fantázii. Príbehy spája životný moment, v ktorom si uvedomujeme svoju identitu, objavujeme sex, priateľstvo, krutosť sveta, prekračujeme hranicu, búrime sa. Vo svojej tretej zbierke poviedok Paolo Cognetti zaznamenáva každodenný život a v období dospievania nachádza magické miesto, v ktorom postavy rozprávajúce o svojom živote odhaľujú náš.

Vo Francúzsku blízkej budúcnosti akademik François sleduje postupný rozklad svojho života. Sexuálna túžba upadá, nemá blízkych priateľov a vrchol svojej kariéry dosiahol prácou o spisovateľovi z 19. storočia Jorisovi-Karlovi Huysmansovi. V spoločnosti neskorého kapitalizmu, v ktorej sa z konzumizmu stalo náboženstvo, je François duchovne vyprázdnený, a tak hľadá spôsob zaplnenia vákua svojej existencie. A nie je jediný. V prezidentských voľbách roku 2022 sa do druhého kola dostávajú Marine Le Penová z Národného frontu a Mohamed Ben Abbes z novovzniknutej strany Moslimské bratstvo. V kontroverznej koalícii s mainstreamovými stranami sa Ben Abbes dostáva k moci a Francúzsko sa zo dňa na deň radikálne zmení. Začína platiť islamské právo: ženy musia chodiť zahalené, podporuje sa polygamia a pred Françoisom sa otvára nový život. Podvolenie je krutou satirou a zároveň hlbokým zamyslením nad izoláciou, vierou a láskou. Autor vďaka talentu a vizionárstvu svoj pohľad na našu starnúcu civilizáciu formuluje s dávkou komiky a zároveň fatalistickou melanchóliou. Podvolenie je podmanivým politickým a morálnym podobenstvom. MICHEL HOUELLEBECQ, francúzsky básnik, prozaik a esejista. Za román Mapa a územie dostal v roku 2010 Goncourtovu cenu. Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho romány Elementárne častice, Platforma, Možnosť ostrova, Sérotonín a zbierka esejí Zostať nažive a iné texty.