Inaque.sk strana 8 z 24

KTO JE VERNON SUBUTEX? Mestská legenda. Nehanebník. Strážca tajomstva. Posledný svedok zaniknutého sveta. Tvár našej neľudskej komédie. Zrkadlo, v ktorom sa všetci vidíme. Prízrak nás všetkých. Vernon Subutex kedysi vlastnil neslávne známy obchod s hudbou Revolver v parížskej štvrti Bastila. Bol legendou v celom meste. Ale so začiatkom nového milénia začali obchody upadať. Keď priateľ, ktorý mu platil nájomné, náhle umrie, Vernon sa bez úspor a bez podpory v nezamestnanosti ocitá na ulici. V rukáve však má poslednú kartu. Ešte sa na ulici ani nestihne "ohriať", keď sa ľudia dozvedia, že Vernon Subutex vlastní posledný videozáznam slávneho hudobníka Alexa Bleacha, ktorý bol jeho mecenášom a práve zomrel na predávkovanie. Filmoví producenti, trollovia, ba aj pornohviezdy sú Vernonovi v pätách, aby tento poklad získali. "Život Vernona Subutexa je veľký román len preto, že vás vyrušuje. Despentes je výnimočná spisovateľka." François Busnel "Čiastočne spoločenská freska, čiastočne punkrockový triler, Život Vernona Subutexa je výnimočným portrétom súčasnej spoločnosti… napísaný so zúrivosťou, ktorá láme kosti." Christine Ferniot "Sex, drogy a punk rock 90. rokov: Život Vernona Subutexa je Ľudskou komédiou našich čias." Laurence Houot "Obrovská freska dnešného sveta. Všetci sme vedeli, že Despentes vie písať, ale toto sme nečakali." Frédéric Beigbeder

Skvelá zabudnutá feministická klasika, v ktorej sa rodinná dráma preplieta s medzinárodnými intrigami. Románik medzi Shirley a Coenraadom trvá už desiatky rokov, ale jej túžba po ňom je stále rovnako mocná ako na začiatku. Shirley je žena v domácnosti z Toronta, Coenraad pracuje pre medzinárodnú organizáciu známu iba ako Agentúra. Stretávajú sa v Tangeri, Hongkongu či Ríme a schôdzky si dohadujú pomocou zložitého kódu poznámok prepašovaných do časopisu National Geographic. On ju spoznáva podľa jej kostýmu: elegantných čiernych šiat a perlového náhrdelníka, sám však svoj vzhľad neustále mení. No niečo sa stalo, ich kód odhalili a Coenraad pošle Shirley, ktorá radšej vystupuje pod menom Lola Montezová, do Toronta, na posledné miesto, kam by chcela ísť. Pátranie po milencovi ju zavedie na miesta, kde prežila svoje detstvo v chudobe, až sa napokon dostane k sebe domov, kde zloží perly a vymení čierne šaty za hodvábne žiarivých farieb.

Najznámejšia odborníčka na históriu antického Grécka a Ríma Mary Beard je aj feministka. So suchým humorom sa vracia k rodovým problémom a ukazuje, ako sa história zachovala k mocným ženám. Ako príklady používa postavy z antiky až po súčasnosť, píše o ženách od Medúzy a Atény po Theresu Mayovú a Hilary Clintonovú, skúma kultúrne korene mizogýnie, hlas žien vo verejnom priestore, kultúrne predsudky týkajúce sa ženského vzťahu k moci a spôsob, akým mocné ženy vzdorujú obmedzeniam mužských vzorcov. Mary Beard je profesorka antickej histórie na Univerzite v Cambridgei. Napísala niekoľko kníh o histórii antického Ríma. Je členkou Britskej akadémie a Americkej akadémie pre umenie a vedu. Pre britskú televíziu pripravuje seriály na témy z klasickej archeológie a histórie.

Mníchov, 2014: Módnu dizajnérku Juliu čaká konečne jej prvý úspech. Keď sa odrazu objaví muž, ktorý sa volá Vincent a tvrdí, že je jej starý otec, jej svet sa rozpadá. Miláno, 1954: Mladý Vincent prichádza z Mníchova cez Brennerský priesmyk za prácou do Milána. Prepadne šarmu krajiny a stretne Giuliettu. Láska na prvý pohľad. No Giuliettu sľúbili niekomu inému. Tragická láska si kráča vlastnou cestou a aj o desaťročia neskôr celkom zmení Juliin život. Bella Germania je veľký nemecko-taliansky rodinný román o troch generáciách naplnený dobovým koloritom, dramatickými zmenami a veľkými citmi. "Podal mi starú fotku. Mladý pár pred Milánskym dómom. Žena mala čierne vlasy a vyzerala ako ja. Akoby som sa dívala priamo do zrkadla. ‚To je Giulietta,' povedal, ‚tvoja stará mama.'" Dojímavý rodinný a strhujúci príbeh lásky medzi dvomi krajinami, na pozadí dejín gastarbajterstva a terorizmu v Nemecku. Kaleidoskop farieb, chutí, vôní a hľadania koreňov. Bella Germania bol najúspešnejší nemecký debut roku 2016.

"Vlasť pripomenula Španielsku, ako literatúra dokáže otriasť spoločnosťou." Politico Europe V oceňovanom románe Fernanda Aramburua ožíva nedoriešená história násilia v postavách a ich životoch, ktorými otriasol baskický terorizmus. Zároveň sa však do diskusie vracajú témy pravdy a zmierenia. Zo spriatelených rodín sa stávajú nepriatelia, keď otca z jednej zabije komando, ktorého príslušníkom je syn z druhej rodiny. Príbeh vyrozprávaný z množstva pohľadov dokonale vystihuje nelineárnosť morálnych dilem, ktorým čelí tak rodina obete, ako aj útočníka. Aramburu len v náznakoch opisuje historické pozadie a sústredí sa na psychologickú komplexnosť postáv a vytvára takmer neznesiteľné napätie.

Posmrtne vydaný súbor esejí úspešného autora kníh Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom, Antropologička na Marse, Halucinácie či Zrak mysle je ukážkou širokého záberu záujmov Olivera Sacka od vášne pre paprade, plávanie a múzeá po jeho záverečné klinické príbehy o schizofrénii, demencii a Alzheimerovej choroby. Vedca a spisovateľa Olivera Sacksa si čitatelia obľúbili vďaka jeho klinickým prípadom z neurológie a fascinácii tými najneočakávanejšími a najnezvyčajnejšími prejavmi ľudského správania a snahe o ich pochopenie. Všetko na svojom mieste je oslavou jeho nespočetných záujmov, o ktorých píše so svojím typickým šarmom a erudovanosťou a vycibreným štýlom. Je to ohromujúci pohľad do mysle človeka fascinovaného okolitým svetom, ktorý aj po smrti naďalej fascinuje svojich čitateľov.

Nepoznám nikoho, kto by poviedky Lucie Berlinovej nechcel čítať. ? Stephen Emerson Príbehy, ktoré rozpráva Lucia Berlin, sa odohrávajú v Kalifornii, Mexiku a Čile, ich rozprávačkou je dievča, žena, ktorá sa snaží nájsť zmysel vo všednosti sveta na okraji spoločnosti. V Manuáli pre upratovačky sa čitatelia a čitateľky stretávajú so starými Indiánmi, narkomafiánmi, kráľovnami krásy či svojskými lekármi, ktorým sa trasú ruky, ale predovšetkým s rozprávačkou so ženou, ktorá vidí krásu v tých najtemnejších zákutiach ľudskej duše a má pochopenie pre ľudské chyby a slabosti. Lucia Berlin právom stojí vedľa Alice Munroovej, Raymonda Carvera či A. P. Čechova.

Píše sa rok 2003 a Romy Hallová, ktorej dali meno po nemeckej herečke, si začína odpykávať dva za sebou nasledujúce doživotné tresty v ženskej väznici v Stanville v kalifornskej Central Valley. Vonku zostal svet, od ktorého ju odstrihli: jej synček Jackson aj San Francisco jej mladosti. Vnútri je nová realita: tisíce žien zápasiacich o to najnutnejšie na prežitie; blufy, predstieranie, každodenné násilie zo strany dozorcov aj väzenkýň; a k tomu čierny humor a absurdity inštitucionalizovaného ľudského života, to všetko zobrazené nesmierne vtipne a presne.

Mladá Alsasanka Mathilde sa v roku 1944 zamiluje do Maročana Amina Belhaja, ktorý bojuje vo francúzskej armáde. Po vojne za ním odíde do Maroka. Manželia sa usadia v Meknese, kde sa striktne dodržiavajú pravidlá koloniálnej segregácie. Amin sa pustí do práce na statku a kamenistých poliach a s Mathilde sa im narodia dve deti: Aicha a Selim. Rodina to nemá ľahké, Mathilde dusí atmosféra v Maroku, osamelosť na statku a nedôvera, ktorú vzbudzuje svojím cudzím pôvodom a nedostatkom peňazí. Vzťahy medzi kolonizátormi a marockým obyvateľstvom sú napäté a Amin je v nepríjemnej situácii: zobral si Francúzku, vlastní pozemky a zamestnáva Maročanov, takže miestni ho považujú za kolonizátora, no Francúzi ho ponižujú, pretože nie je jedným z nich. Aicha vyrastá v atmosfére násilia v katolíckej škole, ktorú navštevuje spolu s dievčatami z bohatých francúzskych rodín. Prvá časť románovej trilógie sa končí opäť násilím, ktoré je predzvesťou boja za nezávislosť v roku 1956.

Román Krutosť, za ktorý jeho autor získal cenu Strega, "má všetky prvky trileru a zároveň je majstrovsky napísaným barokovým, viacvrstvovým portrétom moderného Talianska". Spectator Bari v južnom Taliansku: V dusivú letnú noc na okraji mesta sa mladá žena Clara, dcéra jedného z najprominentnejších developerov v regióne, potáca nahá, omámená a zakrvavená po výpadovke z mesta. Jej smrť označia za samovraždu. Clarin odcudzený nevlastný brat sa však nedokáže zbaviť spomienky na sestru a otázok vznášajúcich sa nad jej smrťou a čím viac Clarin život spoznáva, tým viac morálnej skazenosti odhaľuje v srdci svojej rodiny.

Živila som sa slovami druhých, nechala sa nimi unášať a napĺňať ich energiou a emóciami. Až do smrti môjho brata, 14. októbra 2015 v Montreale, som nemala potrebu písať. Alexova samovražda ma bolestivo zasiahla a zároveň šialene naštvala. Lebo samovražda je dvojitá bolesť, zúrivosť takéhoto odchodu plodí rozpačité ticho, ktoré zaberie všetko miesto a bráni aj spomínaniu na šťastné dni. Ale ja som nechcela mlčať. Alex bol neskrotná bytosť, mal pekný, naplnený a vášnivý život, miloval a bol milovaný. Bojoval proti depresii, no ona vyhrala. Rozpovedať príbeh o jeho odvahe, vyjadriť šťastie, že bol mojím bratom, sa mi zdalo zásadné. Nechcela som spracovať jeho odchod ani sa podvoliť zúfalstvu. Túžila som vymyslieť radostný spôsob, ako byť smutná.

Ostrá, sarkastická, odmietajúca zmeniť sa, a predsa nekonečne úprimná a empatická Olive Kitteridgeová je späť. A znova sa snaží pochopiť nielen sama seba, ale aj mikrosvet mestečka Crosby na pobreží Maine. Či už je to školáčka, ktorá sa snaží vyrovnať so smrťou svojho otca, dievča, ktoré začne rodiť v tej najnevhodnejšej chvíli, zdravotná sestra priznávajúca sa k tajnej stredoškolskej láske alebo právnička odmietajúca prijať dedičstvo, ktoré jej patrí. Olive Kitteridgeová nás neprestáva prekvapovať, dojímať a inšpirovať.

"Prischol mi osud, ktorý som zaznamenal vo svojom románe. Som zadržaný rovnako.Už nikdy neuvidím svet ako hlavná postava, ktorú som pred rokmi stvárnil. Rovnako ako môj hrdina čakám na rozsudok, ktorý rozhodne o mojej budúcnosti. Netuším, čo príde, a zrejme o tom už bolo rozhodnuté rovnako ako v jeho prípade. Zažívam patetické muky z bezbrehej bezmocnosti, presne tak isto ako on. Svoju budúcnosť som sťa prekliata veštica predvídal už pred rokmi, avšak nevediac, že je moja." Turecký spisovateľ a novinár Ahmet Altan, väznený v cele dlhej štyri metre pre absurdné, kafkovské obvinenie, je jedným z mnohých spisovateľov, ktorých odsúdil represívny režim Recepa Tayyipa Erdogana. Altan vo svojich pozoruhodných memoároch, napísaných vo väzenskej cele, uvažuje o svojom odsúdení, o životnom priestore zredukovanom na nádvorie obohnané mrežami, o nádeji a úteche, aké myseľ spisovateľa dokáže poskytnúť dokonca i na tých najtemnejších miestach.

Kto z vás si zaslúži život večný? Celosvetový fenomén a najvýznamnejší francúzsky spisovateľ od čias Alberta Camusa v románe Možnosť ostrova predstavuje príbeh našej doby z pohľadu budúcnosti, v ktorej ľudstvo, ako ho poznáme, už neexistuje. V románe Možnosť ostrova Michel Houellebecq opäť rieši problém ľudstva na hranici úpadku, krátko pred zánikom západnej civilizácie na Zemi a po ňom. Daniel je úspešný komik, ktorý sa preslávil skečmi o predsudkoch svojho publika. Ale začiatkom 21. storočia začal neznášať smiech a ľudstvo vo všeobecnosti. Smrteľnú ranu mu zasadí oveľa mladšia milenka. Napriek tomu neprestal veriť na možnosť lásky. Vo svete budúcnosti po vojne, suchu a zemetraseniach, ktoré zničili planétu, žije Daniel24 - klonovaný neočlovek - v zabezpečenej rezidencii a jeho jediným spoločníkom je pes Fox. Kým zvyšky ľudského druhu vo svorkách blúdia po okolí, Daniel24 sa pokúša rozlúštiť príbeh svojho predchodcu a podobne ako on premýšľa o zmysle lásky, utrpenia a ľútosti. Jeho nástupca Daniel25 sa s ďalším psím klonom rozhodne ísť hľadať vytúžený ostrov. Prekvapivo trefný, filozoficky podmanivý a miestami veľmi zábavný román je obvinením, elégiou a zároveň oslavou všetkého, čo máme a môžeme stratiť.