Inaque.sk strana 8 z 31

Mária Oliveriová, známa aj ako Ciccilla, sa narodila v Casole v kalábrijskej Sile vo veľmi chudobnej rodine. Z ulíc dediny vystupuje do hôr, ktoré sú divoké, niekedy temné, ale aj veľkorysé. Cesty, chodníčky si vybrala už ako mladé dievča, keď sa jej staršia sestra Tereza vrátila k rodine a vzala jej posteľ a strechu nad hlavou. A sú to cesty, po ktorých sa Mária vydáva bojovať po boku Pietra, zbojníka a rebela, a čoskoro sa stane prvou a jedinou ženou, ktorá povedie zbojnícku skupinu do boja. Ciccilla trávi mladosť v lese, osvojuje si zákon slobody, číta prírodu, spoznáva hory, učí sa rozlišovať dobro od zla a nebojí sa bojovať, keď ide o city, aj keď ide o oveľa širší horizont nového ľudstva. Všetko jej ukazuje, že zakaždým môže začať odznova, vybojovať si svoju budúcnosť ako žena, ako revolucionárka, ako Talianka z národa, ktorý ešte neexistuje, ale možno sa rodí spolu s ňou. Giuseppe Catozzella rekonštruuje príbeh Márie Oliveriovej v živom románe, mieša dokumenty a legendy, vykresľuje rodinnú a historickú drámu a evokuje epickú veľkoleposť takmer neznámej občianskej vojny vedenej vo víre vášne, krvi a nádeje.

Mária Oliveriová, známa aj ako Ciccilla, sa narodila v Casole v kalábrijskej Sile vo veľmi chudobnej rodine. Z ulíc dediny vystupuje do hôr, ktoré sú divoké, niekedy temné, ale aj veľkorysé. Cesty, chodníčky si vybrala už ako mladé dievča, keď sa jej staršia sestra Tereza vrátila k rodine a vzala jej posteľ a strechu nad hlavou. A sú to cesty, po ktorých sa Mária vydáva bojovať po boku Pietra, zbojníka a rebela, a čoskoro sa stane prvou a jedinou ženou, ktorá povedie zbojnícku skupinu do boja. Ciccilla trávi mladosť v lese, osvojuje si zákon slobody, číta prírodu, spoznáva hory, učí sa rozlišovať dobro od zla a nebojí sa bojovať, keď ide o city, aj keď ide o oveľa širší horizont nového ľudstva. Všetko jej ukazuje, že zakaždým môže začať odznova, vybojovať si svoju budúcnosť ako žena, ako revolucionárka, ako Talianka z národa, ktorý ešte neexistuje, ale možno sa rodí spolu s ňou. Giuseppe Catozzella rekonštruuje príbeh Márie Oliveriovej v živom románe, mieša dokumenty a legendy, vykresľuje rodinnú a historickú drámu a evokuje epickú veľkoleposť takmer neznámej občianskej vojny vedenej vo víre vášne, krvi a nádeje.

Kto je Vernon Subutex? Mestská legenda. Mŕtvy muž, ktorý nikdy nevstane z mŕtvych. Posledný svedok zaniknutého sveta. Muž poznajúci tajomstvo. Všetko sa to začalo, keď svetoznámy Alex Bleach, spevák s búrlivým životom, zomrel na predávkovanie vo svojej vani. Obrovská rana pre fanúšikov, ale predovšetkým pre Vernona Subutexa, ktorý bol v osemdesiatych rokoch majiteľom najznámejšieho obchodu s platňami v Paríži a zdrvený krízou žil podporovaný svojím priateľom, popovou hviezdou. Vernon už nie je schopný platiť nájom, ocitá sa na ulici a nemá nič okrem niekoľkých nahrávok Alexa Bleacha, po ktorých teraz všetci túžia. Rozvíja sa okolo neho kaleidoskop postáv: prostí ľudia a mešťania, intelektuáli a grázli, transsexuáli a zahalené ženy, všetci predurčení ocitnúť sa v istom momente sami a dezorientovaní v novom storočí, ktoré mení hranice sveta. Ale predovšetkým je spolu s Vernonom – rezignovaným a zároveň rebelujúcim – skutočnou postavou románu Paríž: rovnako elegantný a hučiaci ako písanie Virginie Despentes. „Virginie Despentes surovo odhaľuje realitu, ktorú dnes žijeme, a ponúka nám protijed. Je skutočná spisovateľka – slobodná, jedinečná, zžieravá.“ Nelly Kaprielian

Od autora románu Anomália oceneného v roku 2020 Goncourtovou cenou. Anna a Louise sa nepoznajú. Sú vydaté, matky, šťastné. Takmer v ten istý deň sa Anna stretne s Yvesom a Louise s Thomasom. V štyridsiatke ešte stále môže udrieť blesk a čiary osudu sa môžu prepísať, ale za akú cenu?

ZÁVEREČNÝ DIEL EPICKEJ ROCKANDROLLOVEJ TRILÓGIE KULTOVEJ AUTORKY VIRGINIE DESPENTES Kto je Vernon Subutex? Mestská legenda. Mŕtvy muž, ktorý nikdy nevstane z mŕtvych. Posledný svedok zaniknutého sveta. Muž poznajúci tajomstvo. Všetko sa to začalo, keď svetoznámy Alex Bleach, spevák s búrlivým životom, zomrel na predávkovanie vo svojej vani. Obrovská rana pre fanúšikov, ale predovšetkým pre Vernona Subutexa, ktorý bol v osemdesiatych rokoch majiteľom najznámejšieho obchodu s platňami v Paríži a zdrvený krízou žil podporovaný svojím priateľom, popovou hviezdou. Vernon už nie je schopný platiť nájom, ocitá sa na ulici a nemá nič okrem niekoľkých nahrávok Alexa Bleacha, po ktorých teraz všetci túžia. Rozvíja sa okolo neho kaleidoskop postáv: prostí ľudia a mešťania, intelektuáli a grázli, transsexuáli a zahalené ženy, všetci predurčení ocitnúť sa v istom momente sami a dezorientovaní v novom storočí, ktoré mení hranice sveta. Ale predovšetkým je spolu s Vernonom – rezignovaným a zároveň rebelujúcim – skutočnou postavou románu Paríž: rovnako elegantný a hučiaci ako písanie Virginie Despentes. V záverečnej časti sa Vernon dozvie, že Charles, jeho starý priateľ z čias, keď žil na parížskych uliciach, zomrel a odkázal mu polovicu výhry v lotérii. Krátko po Vernonovom návrate do tábora sa však jeho stúpenci začnú obracať jeden proti druhému a jeho šťastie vyvolá rozkol v kedysi harmonickej komunite. A zanedlho sa celý Paríž bude zmietať v následkoch teroristických útokov z rokov 2015 a 2016.

ZÁVEREČNÝ DIEL EPICKEJ ROCKANDROLLOVEJ TRILÓGIE KULTOVEJ AUTORKY VIRGINIE DESPENTES Kto je Vernon Subutex? Mestská legenda. Mŕtvy muž, ktorý nikdy nevstane z mŕtvych. Posledný svedok zaniknutého sveta. Muž poznajúci tajomstvo. Všetko sa to začalo, keď svetoznámy Alex Bleach, spevák s búrlivým životom, zomrel na predávkovanie vo svojej vani. Obrovská rana pre fanúšikov, ale predovšetkým pre Vernona Subutexa, ktorý bol v osemdesiatych rokoch majiteľom najznámejšieho obchodu s platňami v Paríži a zdrvený krízou žil podporovaný svojím priateľom, popovou hviezdou. Vernon už nie je schopný platiť nájom, ocitá sa na ulici a nemá nič okrem niekoľkých nahrávok Alexa Bleacha, po ktorých teraz všetci túžia. Rozvíja sa okolo neho kaleidoskop postáv: prostí ľudia a mešťania, intelektuáli a grázli, transsexuáli a zahalené ženy, všetci predurčení ocitnúť sa v istom momente sami a dezorientovaní v novom storočí, ktoré mení hranice sveta. Ale predovšetkým je spolu s Vernonom – rezignovaným a zároveň rebelujúcim – skutočnou postavou románu Paríž: rovnako elegantný a hučiaci ako písanie Virginie Despentes. V záverečnej časti sa Vernon dozvie, že Charles, jeho starý priateľ z čias, keď žil na parížskych uliciach, zomrel a odkázal mu polovicu výhry v lotérii. Krátko po Vernonovom návrate do tábora sa však jeho stúpenci začnú obracať jeden proti druhému a jeho šťastie vyvolá rozkol v kedysi harmonickej komunite. A zanedlho sa celý Paríž bude zmietať v následkoch teroristických útokov z rokov 2015 a 2016.

Rebecca Solnit v komickej, ostrej eseji s názvom Muži mi to vysvetlia pomenúva častý problém rozhovorov medzi mužmi a ženami. Píše o mužoch, ktorí mylne predpokladajú, že niečo vedia a ženy to nevedia; píše o tom, kde táto domnienka pramení a ako funguje v praxi. V knihe je okrem tejto, dnes už známej, eseje šesť ďalších vrátane zamyslenia nad spôsobom, akým spisovateľka Virginia Woolf prijala tajomstvo, nevedomosť, pochybnosť a dvojznačnosť; originálne skúmanie rovnosti v manželstve a desivé zhrnutie rozsahu násilia páchaného na ženách. Rebecca Solnit svojím čitateľsky prístupným štýlom dokazuje, že je jednou z najvplyvnejších mysliteliek feministického hnutia. „Muži mi to stále vysvetľujú. A žiaden z nich sa mi nikdy neospravedlnil za to, že mi nesprávne vysvetľoval niečo, čo poznám, ale on nie.“ Rebecca Solnit je novinárka a historička, autorka takmer dvadsiatich kníh venovaných feminizmu, dejinám západných a pôvodných kultúr, spoločenskej zmene, horskej turistike a chodeniu, nádeji a katastrofe. V slovenčine vyšla jej zbierka esejí Sprievodca strácaním sa. Pravidelne prispieva do časopisu Harper’s, London Review of Books a Los Angeles Times. Žije v San Franciscu.

Rebecca Solnit v komickej, ostrej eseji s názvom Muži mi to vysvetlia pomenúva častý problém rozhovorov medzi mužmi a ženami. Píše o mužoch, ktorí mylne predpokladajú, že niečo vedia a ženy to nevedia; píše o tom, kde táto domnienka pramení a ako funguje v praxi. V  knihe je okrem tejto, dnes už známej, eseje šesť ďalších vrátane zamyslenia nad spôsobom, akým spisovateľka Virginia Woolf prijala tajomstvo, nevedomosť, pochybnosť a dvojznačnosť; originálne skúmanie rovnosti v manželstve a desivé zhrnutie rozsahu násilia páchaného na ženách. Rebecca Solnit svojím čitateľsky prístupným štýlom dokazuje, že je jednou z najvplyvnejších mysliteliek feministického hnutia. „Muži mi to stále vysvetľujú. A žiaden z nich sa mi nikdy neospravedlnil za to, že mi nesprávne vysvetľoval niečo, čo poznám, ale on nie.“ Rebecca Solnit je novinárka a historička, autorka takmer dvadsiatich kníh venovaných feminizmu, dejinám západných a pôvodných kultúr, spoločenskej zmene, horskej turistike a chodeniu, nádeji a katastrofe. V slovenčine vyšla jej zbierka esejí Sprievodca strácaním sa. Pravidelne prispieva do časopisu Harper’s, London Review of Books a Los Angeles Times. Žije v San Franciscu.

V roku 2020 Claire Luchette opísala obľúbenú taliansku spisovateľku Elenu Ferrante ako „jasnovidku medzi spisovateľkami.“ V týchto štyroch sviežich esejach Ferrante ponúka vzácny pohľad na pôvod svojich literárnych schopností. Píše o svojich vplyvoch, zápasoch a formovaní sa ako čitateľka i spisovateľka; opisuje nebezpečenstvá „zlého jazyka“ a naznačuje spôsoby, akými dlho vylučoval ženskú pravdu; navrhuje zborové spojenie ženského talentu, keď rozoberá dielo Emily Dickinsonovej, Gertrude Steinovej, Ingeborg Bachmannovej a mnohých ďalších. Predkladáme vám subtílnu a zároveň úprimnú knihu „jednej z najväčších prozaičiek našej doby“ o dobrodružstvách v literatúre, a to na jej okraji i za ním.

V roku 2020 Claire Luchette opísala obľúbenú taliansku spisovateľku Elenu Ferrante ako „jasnovidku medzi spisovateľkami.“ V týchto štyroch sviežich esejach Ferrante ponúka vzácny pohľad na pôvod svojich literárnych schopností. Píše o svojich vplyvoch, zápasoch a formovaní sa ako čitateľka i spisovateľka; opisuje nebezpečenstvá „zlého jazyka“ a naznačuje spôsoby, akými dlho vylučoval ženskú pravdu; navrhuje zborové spojenie ženského talentu, keď rozoberá dielo Emily Dickinsonovej, Gertrude Steinovej, Ingeborg Bachmannovej a mnohých ďalších. Predkladáme vám subtílnu a zároveň úprimnú knihu „jednej z najväčších prozaičiek našej doby“ o dobrodružstvách v literatúre, a to na jej okraji i za ním. Elena Ferrante už dvadsať rokov prekvapuje každým novým románom literárny svet. Autorka, ktorá si škrupulózne chráni súkromie a píše pod pseudonymom, vracia literatúre moc zasiahnuť čitateľstvo príbehom, nezabudnuteľnými postavami a ich intímnymi drámami. Je jednou z najpresvedčivejších, najvnímavejších a najštýlovejších autoriek. Svojimi románmi si získala obdiv medzi spisovateľmi, umelcami a kritikmi. Najväčší úspech však zožala predovšetkým u čitateľov a čitateliek, ktorí v nej objavili autorku, ktorá presvedčivo a strhujúco rozpráva o tajomstvách spolupatričnosti, vzťahov, lásky, rodiny a priateľstva.

Od autora románu Anomália oceneného v roku 2020 Goncourtovou cenou. Anna a Louise sa nepoznajú. Sú vydaté, matky, šťastné. Takmer v ten istý deň sa Anna stretne s Yvesom a Louise s Thomasom. V štyridsiatke ešte stále môže udrieť blesk a čiary osudu sa môžu prepísať, ale za akú cenu? Hervé Le Tellier je francúzsky spisovateľ, člen literárnej školy OULIPO. Vyštudoval matematiku a pôsobil ako novinár. Je autorom desiatok románov a zbierok poviedok.

Mŕtvy básnik nepíše. Preto je dôležité zostať nažive. Zbierka esejí a článkov popredného súčasného francúzskeho básnika a prozaika Michela Houellebecqa ponúka autorov chladný, často zábavný, vždy prenikavý pohľad na aspekty modernity. Texty vychádzali v deväťdesiatych rokoch a na začiatku nového tisícročia a Houellebecq v nich píše o témach, ktoré v danom čase rezonovali vo Francúzsku a prestupujú aj do jeho prozaických textov. Lanzarote je krátkym rozprávaním o januárovej dovolenke na rovnomennom ostrove. Na Lanzarote možno stretnúť fascinujúcich ľudí, konkrétne Pam a Barbaru či policajta Rudiho z Luxemburska, ktorý momentálne žije v Bruseli. A čo má s ostrovom spoločné raeliánska sekta čakajúca na príchod mimozemšťanov? MICHEL HOUELLEBECQ, francúzsky básnik, prozaik a esejista. Za román Mapa a územie dostal v roku 2010 Goncourtovu cenu. Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho romány Elementárne častice, Platforma, Možnosť ostrova, Podvolenie, Sérotonín a Zničiť.

Mŕtvy básnik nepíše. Preto je dôležité zostať nažive. Zbierka esejí a článkov popredného súčasného francúzskeho básnika a prozaika Michela Houellebecqa ponúka autorov chladný, často zábavný, vždy prenikavý pohľad na aspekty modernity. Texty vychádzali v deväťdesiatych rokoch a na začiatku nového tisícročia a Houellebecq v nich píše o témach, ktoré v danom čase rezonovali vo Francúzsku a prestupujú aj do jeho prozaických textov. Lanzarote je krátkym rozprávaním o januárovej dovolenke na rovnomennom ostrove. Na Lanzarote možno stretnúť fascinujúcich ľudí, konkrétne Pam a Barbaru či policajta Rudiho z Luxemburska, ktorý momentálne žije v Bruseli. A čo má s ostrovom spoločné raeliánska sekta čakajúca na príchod mimozemšťanov?

V tretej časti Neapolskej ságy sa z dievčat Eleny a Lily stávajú ženy. Lila, ktorá sa v šestnástich vydala, má malého syna, opustila manžela a výhody, ktoré jej prinášalo manželstvo, a pracuje ako robotníčka vo fabrike. Elena odišla zo štvrte, skončila vysokú školu a vydala úspešný román. Otvorili sa jej dvere do sveta vzdelaných ľudí. Obe ženy sa snažia prebúrať múry väzenia, ktorým je život v biede, nevedomosti a podriadení sa. Plávajú v mori príležitostí, ktoré priniesli sedemdesiate roky. A predsa ich stále spája silné puto, ktoré nemôžu preťať žiadne vonkajšie okolnosti.

Na pozadí Neapola, ktorý je tak zvodný, ako aj nebezpečný a radikálne sa meniaceho sveta, rozpráva Elena Ferrante s bezprecedentnou úprimnosťou a genialitou príbeh celoživotného priateľstva dvoch žien. Príbeh stratenej dcéry je záverečným dielom strhujúcej ságy o dvoch ženách – premýšľajúcej a vzdelanej Eleny a neskrotnej Lily. Obe sú dospelé, majú manželov, milencov, deti a starnúcich rodičov. Priateľstvo im slúžilo ako kotva v živote. Obe sa snažili uniknúť zo štvrte, v ktorej vyrástli – bola väzením konformity, násilia a neporušiteľných tabu. Elena sa vydala, odišla do Florencie a napísala niekoľko kníh. V záverečnej časti ju neviditeľná sila znovu ťahá do Neapola.

„Nič podobné tu ešte nikdy nevyšlo,“ napísal britský Guardian o Neapolskej ságe. Na pozadí Neapola, ktorý je tak zvodný, ako aj nebezpečný a radikálne sa meniaceho sveta, rozpráva Elena Ferrante s bezprecedentnou úprimnosťou a genialitou príbeh celoživotného priateľstva dvoch žien. Neapolská sága je strhujúcim príbehom o dvoch ženách – premýšľajúcej a vzdelanej Eleny a neskrotnej Lily. Priateľstvo im slúžilo ako kotva v živote. Obe sa snažili uniknúť zo štvrte, v ktorej vyrástli – bola väzením konformity, násilia a neporušiteľných tabu. „Ak ste nečítali romány Eleny Ferrante, je to akoby ste nečítali Gustava Flauberta v 1856... Nesporne geniálne.“ – Granta