Inaque.sk strana 15 z 24

Mnohé prejavy migrény sa môžu u jednotlivých ľudí výrazne líšiť, dokonca aj u toho istého jednotlivca v rôznych obdobiach. Medzi najpresvedčivejšie a najmätúcejšie z týchto príznakov patria zvláštne zrakové halucinácie a skreslenie priestoru, času a obrazu tela, ktoré sa u migrenikov niekedy vyskytujú. Zobrazenia týchto zvláštnych stavov sa dostali do mnohých umeleckých diel, od nebeských vízií Hildegardy von Bingen až po Alicu v krajine zázrakov. Doktor Oliver Sacks tvrdí, že migrénu nemožno chápať len ako chorobu, ale treba ju vnímať ako komplexný stav, ktorý zohráva v živote každého jednotlivca jedinečnú úlohu.

Páchne morskými riasami a pieskom. Je to staroveký kráter, teraz plný vody: na brehu jazera Bracciano sa na úteku pred ľahostajnosťou Ríma ocitne rodina Antonie, odvážnej matky s invalidným manželom a štyrmi deťmi. Antonia je čestná a učí svoju dcéru, aby od druhých nič neočakávala. A Gaia sa učí: nesťažovať sa, ponárať sa do jazera, aj keď ju prúdy ťahajú na dno, čítať knihy a nepozerať televíziu, schovávať mobil do krabice od topánok a svoje nešťastie tam, kde ho nikto nevidí.

V románe Svet sa rozpadá Chinuu Achebeho ide o klasické rozprávanie o kataklizmatickom stretnutí Afriky s Európou, ktorá na kontinente vytvára koloniálnu prítomnosť. Prostredníctvom fiktívnych zážitkov Okonkwa, bohatého a nebojácneho igbského bojovníka z Umuofie na konci 19. storočia, skúma márny odpor jedného muža voči znehodnocovaniu jeho igbských tradícií britskými politickými a náboženskými silami a jeho zúfalstvo, keď jeho komunita kapituluje pred novým mocenským poriadkom. Svet sa rozpadá je jedným z najosvetľujúcejších a najtrvalejších pamätníkov africkej skúsenosti. Achebe nielenže zachytáva život v predkoloniálnej africkej dedine, ale sprostredkúva tragédiu straty tohto sveta a zároveň rozširuje naše chápanie súčasnej reality. „Skutočná klasika svetovej literatúry... Majstrovské dielo, ktoré inšpirovalo generácie spisovateľov v Nigérii, v Afrike a na celom svete.“ Barack Obama

Román Zničiť miestami pôsobí ako geopolitický triler s útokmi, špiónmi a ezoterickým podtextom, no zároveň je rodinnou melodrámou s patriarchom v domove dôchodcov v srdci francúzskeho vidieka. Je to román o krehkosti existencie a osamelosti súčasného človeka vo svete bez Boha. Je o láske a manželskej oddanosti. Houellebecq napísal baladu o živote a dôvodoch, prečo ho žiť alebo sa ho vzdať, knihu o chorobe, entropii a deštrukcii, v ktorej sa všetko vznáša vo vzduchu pred dojemným vyvrcholením. V románe sa preplietajú tri príbehy. Jeden z nich patrí Brunovi Jugovi, ministrovi hospodárstva a financií, ktorý kandiduje v prezidentských voľbách v roku 2027 ako dvojka Benjamina Sarfatiho, hviezdy z televíznych tolkšou. Druhý a hlavný príbeh patrí Paulovi Raisonovi, dôverníkovi ministra Juga, ktorý je typicky houellebecqovskou cynickou a samotárskou postavou. Príbeh sa začína mŕtvicou Paulovho otca, agenta tajných služieb na dôchodku, po ktorej upadne do kómy. Choroba spojí rodinu: sestru, ktorá je oddanou katolíčkou a sympatizantkou Marine Le Penovej, švagrinú, bezohľadnú novinárku a otcovu starostlivú druhú manželku.

Na začiatku bolo ľahké predstaviť si budúcnosť. Boli mladí a ľahkovážni, sebaistí a zamilovaní. Oddelením špekulácií nazývali všetky vzrušujúce neistoty, ktoré ich čakali. Zobrali sa, narodilo sa im dieťa a prežili všetky malé katastrofy rodinného života – prebdené noci, otrasy vo vzťahu, smútok z nesplnených snov o umení. Nepripravili sa na stratosférickú úzkosť dospelého života, na skutočnosť, že ich vzťah stojí pevne na zemi, ktorá sa neustále pohybuje a otriasa. Odd. špekulácií je nikdy nenapísaným denníkom ženy, je súhrnom jej myšlienok, cynických poznámok, pozorovaní a špekulácií. Okrem Keatsa a Kafku sa k slovu dostávajú aj zabudnutí sovietski kozmonauti a rady pre manželky z roku 1897. Novela je bežným príbehom, oslobodeným od všetkých tradičných predstáv, ktoré si literatúra s manželstvom a rodinným životom spája. Jenny Offill napísala geniálny napínavý ľúbostný príbeh, kratučkú a nezabudnuteľnú novelu.

Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom Oliver Sacks vo svojej najznámejšej knihe rozpráva dvadsaťštyri príbehov ľudí so zvláštnymi neurologickými poruchami – je tu muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom, ľudia, ktorým sa v hlave spustila hudba z ich detstva, ktorí prestali rozoznávať tváre svojich blízkych či časti vlastného tela. Antropologička na Marse Do siedmich paradoxných príbehov neurologických porúch a kreativity Oliver Sacks vložil nesmiernu empatiu a ľudskosť, vďaka ktorým sú jeho klinické poviedky oceňované na celom svete. Autor čitateľovi otvára zvláštne svety svojich pacientov – umelca, ktorý stratil schopnosť rozoznávať a vidieť farby, chirurga, ktorý dokáže operovať napriek rôznych tikom a začínajúcemu Tourettovmu syndrómu, a autistickej profesorky, ktorá má doktorát z prírodných vied, ale je taká fascinovaná komplikovaným svetom ľudských emócií, že sa cíti ako „antropologička na Marse“. Migréna Mnohé prejavy migrény sa môžu u jednotlivých ľudí výrazne líšiť, dokonca aj u toho istého jednotlivca v rôznych obdobiach. Medzi najpresvedčivejšie a najmätúcejšie z týchto príznakov patria zvláštne zrakové halucinácie a skreslenie priestoru, času a obrazu tela, ktoré sa u migrenikov niekedy vyskytujú.

Elizabeth Strout vo svojom skvelom debute Amy a Isabelle opisuje odcudzenie pubertálnej dcéry od neprístupnej matky a matkino besnenie, keď odhalí dcérino sexuálne tajomstvo. V istých ohľadoch sú Isabelle a Amy ako každá iná matka a jej šestnásťročná dcéra, ktoré každým pohľadom k sebe vysielajú výbušnú zmes lásky a nenávisti. Napätie ešte zvyšuje skutočnosť, že spolu žijú a pracujú v továrenskom mestečku Shirley Falls, kde klebetia všetci o všetkých. A keď sa zdá, že to už ani nemôže byť horšie, začne sa prebúdzať Amina sexualita a otvorí medzi matkou a dcérou hlbokú mrazivú priepasť. Tá sa javí ako nepreklenuteľná, až kým sa Isabelle neodhodlá preskúmať vlastnú hanebnú minulosť, ktorú dlhé roky držala pod pokrievkou.

Nevlastní bratia Michel a Bruno majú spoločnú matku, ale inak nič viac. Michel je výskumník, idealista, prísny zástanca determinizmu, ktorý je neschopný milovať, nahrádza život prácou, jedlom z Monoprix a sedatívami. Bruno je voľnomyšlienkar, hoci viac v teoretickej ako v praktickej rovine, a len zúfalo sa snaží dopracovať k sexuálnym pôžitkom. Obaja sú typickými príslušníkmi atomizovanej spoločnosti, v ktorej náboženstvo ustúpilo plytkej ezoterike a filozofiám New Age a lásku nahradilo prázdne sexuálne splynutie. Román Elementárne častice je príbehom dvoch bratov, ale jeho skutočnou témou je rozklad súčasnej spoločnosti, jej predstáv o sebe samej, domnienok, jej politickej nekorektnosti a prejavov vo všetkom od antropológie po listy čitateliek v dievčenských časopisoch. Rozklad moderných životov a lásky. Román Michela Houellebecqa je raz vtipný, ostrý, inokedy didaktický, dojemný a naturalistický.

Lizzie Bensonová je knihovníčka v Brooklyne. Venuje sa synovi Elimu, manželovi Benovi a bratovi Henrymu, ktorý sa lieči z drogovej závislosti. Pomáha tiež bývalej profesorke so záplavou pošty, ktorú dostáva v reakcii na svoj úspešný podcast o zmene klímy, téme priťahujúcej extrémistov všetkého druhu: od tých, ktorí sa pripravujú na koniec sveta, až po tých, ktorí tvrdia, že západná kresťanská civilizácia je v ohrození. A hoci sa Lizzie snaží zostať pozitívne naladená, ani hodiny meditácie, ani rady, ktoré čerpá z regálov knižnice, nedokážu zmierniť jej duševný nepokoj súvisiaci s bratovou situáciou a hnevom bublajúcim v jej okolí.

Kniha radostná i bolestná, tajomná a nezabudnuteľná ako samotné detstvo. Kniha Viem, prečo vtáčik v klietke spieva zachytáva túžby osamelých detí, brutálnosť bigotnosti a zázrak slov, ktoré môžu napraviť svet. „Nikto ťa nebude nútiť rozprávať – asi by to ani nikto nedokázal. No daj na moje slová: jazyk je spôsob, ktorým ľudia komunikujú so svojimi blížnymi, a jedine jazyk nás odlišuje od nižších živočíchov.“ Bola to pre mňa úplne nová myšlienka a potrebovala som čas, aby som si ju poobracala v hlave. „Tvoja stará mama hovorí, že veľa čítaš. Pri každej príležitosti. To je dobre, ale nestačí to. Slová znamenajú viac ako to, čo sa z nich dostáva na papier. Len ľudský hlas im vie vštepiť odtienky hlbšieho významu.“

V mladosti bola Tara divoká. Odišla z manželstva bez lásky, vstúpila do ašramu, žobrala, aby nahnevala svojich zámožných rodičov, a roky sa naháňala za „umelcom“ bez domova – a to všetko s malým dieťaťom v náručí. Teraz zabúda a upadá a jej dospelá dcéra sa musí starať o ženu, ktorá sa o ňu nikdy nestarala. Spálený cukor je príbeh lásky a príbeh o zrade. Nie však medzi milencami, ale medzi matkou a dcérou.

Memoárová kniha beatnickej generácie odhaľuje skryté ženské postavy, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v napredovaní literárneho hnutia v Amerike päťdesiatych rokov. V roku 1954 profesor na Barnard College vyhlásil, že väčšina žien nikdy nemôže prežiť niečo, o čom by stálo za to písať. Nebol to nezvyčajný postoj v čase, keď „slušné“ ženy neodchádzali z domu a vydávali sa ako panny; dokonca aj tie, ktoré porušovali pravidlá, mohli očakávať, že budú len vedľajšími postavami v drámach hraných mužmi. Joyce Johnson mala dvadsaťjeden a práve začala písať prvý román, keď ju Allen Ginsberg zoznámil s Jackom Kerouacom. O deväť mesiacov neskôr, keď ho zo dňa na deň preslávilo vydanie knihy Na ceste, už bola jeho priateľkou. Joyce sa s ním túžila vydať na cestu, no namiesto toho sa stala svedkyňou kultúrnej revolúcie, na ktorú sa útočilo zo všetkých strán. Našla si nových priateľov, neskôr označovaných za zakladateľov beatnickej generácie, a ocitla sa v situácii, keď musela bojovať za to, aby plachý, charizmatický a utrápený Kerouac nepodľahol sebadeštrukcii. Joyce a ďalšie ženy beatnickej generácie mali objaviť riziká, bolesti a opojné vzrušenie z toho, že sa pokúšajú žiť rovnako slobodne ako rebeli, ktorých milovali.

Román Zničiť miestami pôsobí ako geopolitický triler s útokmi, špiónmi a ezoterickým podtextom, no zároveň je rodinnou melodrámou s patriarchom v domove dôchodcov v srdci francúzskeho vidieka. Je to román o krehkosti existencie a osamelosti súčasného človeka vo svete bez Boha. Je o láske a manželskej oddanosti. Houellebecq napísal baladu o živote a dôvodoch, prečo ho žiť alebo sa ho vzdať, knihu o chorobe, entropii a deštrukcii, v ktorej sa všetko vznáša vo vzduchu pred dojemným vyvrcholením. V románe sa preplietajú tri príbehy. Jeden z nich patrí Brunovi Jugovi, ministrovi hospodárstva a financií, ktorý kandiduje v prezidentských voľbách v roku 2027 ako dvojka Benjamina Sarfatiho, hviezdy z televíznych tolkšou. Druhý a hlavný príbeh patrí Paulovi Raisonovi, dôverníkovi ministra Juga, ktorý je typicky houellebecqovskou cynickou a samotárskou postavou. Príbeh sa začína mŕtvicou Paulovho otca, agenta tajných služieb na dôchodku, po ktorej upadne do kómy. Choroba spojí rodinu: sestru, ktorá je oddanou katolíčkou a sympatizantkou Marine Le Penovej, švagrinú, bezohľadnú novinárku a otcovu starostlivú druhú manželku.