Inaque.sk strana 14 z 31

Hlasy žien z Ovídiových Premien sa dožadujú vypočutia, búria sa proti moci mýtov a rozprávajú svoje príbehy tak, ako ich doteraz nikto nepovedal. Mýty, ktoré vo svojich slávnych Premenách prerozprával Ovídius, obývajú rôzne ženské bytosti: zvodkyne a obludy, nymfy a polobohyne. Čo však počujeme, keď príbeh o žene utekajúcej pred mužom vyrozpráva tá, ktorá túžila len uniknúť znásilneniu? Alebo keď milovaný chladne opätuje pohľad zvádzajúcej? Keď sa o obludných metamorfózach dozvieme od tých, ktoré sa premenili? Prebuď sa, Siréna je novým pohľadom na mýty, tónom moderným aj starobylým znovu otvára príbehy o láske, strate, znásilnení, pomste a premene. Obnažuje násilie, ktoré je podhubím a stále zvučiacou strunou Ovídiových stránok, príbehov, ktoré pomohli vybudovať a posilňovať skreslený pohľad na ženy v celých stáročiach výtvarného umenia a literatúry. Nina MacLaughlin zapája reč hrdinskej epiky aj rockovej hudby, bežných ľudí aj ľudových piesní, príbehov šepotaných pri ohni aj terapeutických sedení a tak odhaľuje pravdy, ktoré sa strácajú, keď príbehy žien rozprávajú a prekladajú muži. Obľúbeným, ale zároveň ošúchaným mýtom vdychuje nový život.

"Život bez nej by bol smrťou." Nikdy nevydaná autobiografická novela veľkej filozofky a feministickej ikony Simone de Beauvoir, ktorú napísala v roku 1954. Vyrozprávala v nej príbeh svojho priateľstva s Élisabeth Lacoinovou, ktorú stretla ako deväťročná v súkromnej katolíckej škole Adeline Désirovej. V novele sa volajú Sylvie a Andrée. Andrée je na svoj vek drobná, ale vystupuje so sebaistotou dospelej. Pod červeným kabátikom ukrýva jazvy po popáleninách. Sylvie je presvedčená, že Andrée je geniálne dievča, o ktorom sa budú písať knihy. Spoločne sa učia vymaniť sa z pút konvencií a dusivých očakávaní svojho okolia, netušiac, akú vysokú cenu zaplatia za intelektuálnu slobodu. Dievčatá trávia celé hodiny rozhovormi o rovnosti, spravodlivosti, vojne a náboženstve. Vytvárajú si vlastný svet, v ktorom však nemôžu zostať navždy. Príbeh inšpirovaný priateľkou, ktorá umrela krátko pred svojimi dvadsiatymi druhými narodeninami, bol pre Simone de Beauvoir pravdepodobne príliš osobný, aby ho uverejnila v čase jeho vzniku. Dnes však doplnený fotografiami zachytávajúcimi reálne priateľstvo, ktoré Simone de Beauvoir inšpirovalo a mučilo, ako aj doslovom autorkinej adoptívnej dcéry, ktorá ho objavila v zásuvke, predstavuje literárnu udalosť. Simone de Beauvoir sa narodila v roku 1908 do buržoáznej katolíckej rodiny. Jej literárne a filozofické dielo významne poznačilo myslenie 20. storočia. Po druhej svetovej vojne sa stala jednou z najvýznamnejších predstaviteliek existencializmu a spoločne so Jeanom-Paulom Sartrom založila revue Temps Modernes. Počas nemeckej okupácie Paríža napísala svoj prvý román Pozvaná (1943), nasledovali romány Krv iných (1944), Všetci ľudia sú smrteľní (1946), Mandaríni (1954), za ktorý získala Goncourtovu cenu, zbierky Zlomená žena (1967) a Keď je duchovno prvoradé (1979). V roku 1954 napísala novelu Nerozlučné, ktorá dnes prvýkrát vychádza knižne.

Bol jasný letný deň v roku 1900. Všetky dievčatá z Appleyardovej akadémie pre mladé dámy sa zhodli, že je ideálne počasie na piknik pri Hanging Rock. Po obede vyliezli tri dievčatá do tieňa vulkanických výčnelkov. Kráčali čoraz ďalej, až kým nezmizli ostatným z dohľadu. A nikdy sa nevrátili... Piknik pri Hanging Rock je jedným z míľnikov austrálskej literatúry a tematicky stojí ako majstrovské dielo vedľa románov Rebeka od Daphne du Maurier či Samovraždy panien Jeffreyho Eugenidesa. V roku 2019 bola uvedená šesťdielna seriálová adaptácia s Natalie Dormerovou v hlavnej úlohe. "Skutočnosť, že väčšina ľudí uverila, že tento fiktívny príbeh je záznamom skutočnej udalosti, je nielen poctou spisovateľke, ale je dôkazom atavistickej sily jeho témy." Spectator Joan Lindsay (1896 - 1984) sa narodila v austrálskom Melbourne. Navštevovala dievčenskú školu, ktorá jej v románe Piknik pri Hanging Rock poslúžila ako vzor. Neskôr vyštudovala maliarstvo. Na deň sv. Valentína v roku 1922 sa vydala za Daryla Lindsaya. Román, ktorým sa preslávila, vyšiel v roku 1967 a v roku 1975 podľa neho Peter Weir nakrútil rovnomenný film.

Zoe Howardová má sedemnásť rokov, keď ju jej brat Russell zoznámi so Stephenom Quaylom. Stephen je jedinečný, Zoe nikdy v živote nikoho podobného nestretla. Je zvláštny a prchký ako postava z ruského románu. Jeho sestra Anna je, naopak, plachá a uvážlivá. Zoe s Russellom a Stephen s Annou pochádzajú z rôznych spoločenských kruhov, ktorých tieňa sa celý život nezbavia. Ich príbeh sa odohráva v nádherných záhradách a vilách severne od prístavu v Sydney a je psychologickou drámou o rodine a láske, tyranii a slobode. "Elizabeth Harrower opisuje márnosť a zbytočnosť upadajúcej vyššej vrstvy jasne a priezračne ako Francis Scott Fitzgerald." Eimear McBride "Niekedy trpký, inokedy krutý pohľad na podstatu lásky, úlohu ženy a premenlivosť moci aj v tých najbežnejších vzťahoch je surový a bolestný ako rana bičom. Elizabeth Harrower ju však dokáže zmierniť svojím dokonalým štýlom." Geordie Williamson "V istých kruhoch je portrétom dvoch rodín napísaným v tradícii géniov, akými sú Jane Austen, Henry James či Shirley Hazzard… Máme pocit, že sledujeme skutočný život." Sydney Morning Herald Elizabeth Harrower (1928 - 2020) je autorkou piatich románov a do literatúry sa zapísala ako jedna z najvýznamnejších povojnových austrálskych spisovateliek, hoci v 70. rokoch prestala publikovať. Román V istých kruhoch je jej posledným a vyšiel po viac ako štyridsiatich rokoch od svojho napísania.

New York 1954. Krátke vlasy, šaty so zaobleným golierom, prvé vrásky okolo očí, dvadsaťosemročná Vivian reagovala na inzerát v New York Herald Tribune. Hľadali opatrovateľku. Ideálne miesto pre ňu. Rodiny ju vždy zaujímali. Rada vstupovala do ich sveta, stala sa diváčkou ich malých drám a pozorovateľkou hry, pantomímy života. Mladá matka z inzerátu je dokonale upravená. Za touto maskou však Vivian vidí prasklinu, nemé volanie o pomoc. Napokon, toto je jej práca: starať sa o ostatných. Rýchlo sa dohodnú. Nepotrebuje veľa: miestnosť na zhromažďovanie svojich vecí a mesto ako New York, kde môžete pozorovať život na ulici, skúmať zovretie rúk, hnevlivé gesto, nehu v pohľade, neznesiteľnú pominuteľnosť každého okamihu. A zároveň byť neviditeľná, sama na otvorenom mori veľkomesta s kočíkom alebo pobehujúcim dieťaťom. Skúmať iných a dávať si pozor, aby sa jej nedotkli, chrániť sa pred spomienkami na rany z detstva. Sama v pridelenej izbe Vivian roztiahne záclony a zahľadí sa na tienistý dvor v zapadajúcom slnku, vyberie fotoaparát a hľadá správny uhol, v ktorom by zachytila vlastný odraz. Vďaka tomu si Vivian Maierová nachádza svoje miesto na svete: zviera fotoaparát a kradne okamihy, miesta a príbehy.

New York 1954. Krátke vlasy, šaty so zaobleným golierom, prvé vrásky okolo očí, dvadsaťosemročná Vivian reagovala na inzerát v New York Herald Tribune. Hľadali opatrovateľku. Ideálne miesto pre ňu. Rodiny ju vždy zaujímali. Rada vstupovala do ich sveta, stala sa diváčkou ich malých drám a pozorovateľkou hry, pantomímy života. Mladá matka z inzerátu je dokonale upravená. Za touto maskou však Vivian vidí prasklinu, nemé volanie o pomoc. Napokon, toto je jej práca: starať sa o ostatných. Rýchlo sa dohodnú. Nepotrebuje veľa: miestnosť na zhromažďovanie svojich vecí a mesto ako New York, kde môžete pozorovať život na ulici, skúmať zovretie rúk, hnevlivé gesto, nehu v pohľade, neznesiteľnú pominuteľnosť každého okamihu. A zároveň byť neviditeľná, sama na otvorenom mori veľkomesta s kočíkom alebo pobehujúcim dieťaťom. Skúmať iných a dávať si pozor, aby sa jej nedotkli, chrániť sa pred spomienkami na rany z detstva. Sama v pridelenej izbe Vivian roztiahne záclony a zahľadí sa na tienistý dvor v zapadajúcom slnku, vyberie fotoaparát a hľadá správny uhol, v ktorom by zachytila vlastný odraz. Vďaka tomu si Vivian Maierová nachádza svoje miesto na svete: zviera fotoaparát a kradne okamihy, miesta a príbehy.

Simone de Beauvoir bezpochyby najvýraznejšie prispela k modernému mysleniu svojou veľmi vplyvnou kritikou vzťahu mužov a žien Druhé pohlavie, no je tiež autorkou mnohých románov a poviedok, v ktorých sa zrkadlia jej skúsenosti a filozofické postoje. V zbierke Zlomená žena sa vydáva na pôsobivú cestu k pôvodu našej zraniteľnosti prostredníctvom osudov troch žien, ktoré uviazli v konkrétnych situáciách a usilujú sa vytvoriť si život nanovo. V príbehu, podľa ktorého sa kniha volá, sa Monique snaží poskladať úlomky svojho niekdajšieho života po tom, čo sa jej manžel prizná k nevere s mladšou ženou. V Monológu bohatú ženu zžiera zatrpknutosť a osamelosť po manželovom a synovom odchode. Vo Veku diskrétnosti čelí úspešná a šťastne vydatá profesorka drsnému odmietnutiu svojej najnovšej práce a nezáujmu syna, posadnutého svojou manželkou a jej svetskými hodnotami. Bolesti starnutia, blížiaca sa samota, desivá ľahostajnosť milovaného človeka a vyhasnutie vášne. Analýza Simone de Beauvoir je neprekonateľná. Literárne pútavé príbehy sú zároveň ponorom do komplexnosti ženského života.

Simone de Beauvoir bezpochyby najvýraznejšie prispela k modernému mysleniu svojou veľmi vplyvnou kritikou vzťahu mužov a žien Druhé pohlavie, no je tiež autorkou mnohých románov a poviedok, v ktorých sa zrkadlia jej skúsenosti a filozofické postoje. V zbierke Zlomená žena sa vydáva na pôsobivú cestu k pôvodu našej zraniteľnosti prostredníctvom osudov troch žien, ktoré uviazli v konkrétnych situáciách a usilujú sa vytvoriť si život nanovo. V príbehu, podľa ktorého sa kniha volá, sa Monique snaží poskladať úlomky svojho niekdajšieho života po tom, čo sa jej manžel prizná k nevere s mladšou ženou. V Monológu bohatú ženu zžiera zatrpknutosť a osamelosť po manželovom a synovom odchode. Vo Veku diskrétnosti čelí úspešná a šťastne vydatá profesorka drsnému odmietnutiu svojej najnovšej práce a nezáujmu syna, posadnutého svojou manželkou a jej svetskými hodnotami. Bolesti starnutia, blížiaca sa samota, desivá ľahostajnosť milovaného človeka a vyhasnutie vášne. Analýza Simone de Beauvoir je neprekonateľná. Literárne pútavé príbehy sú zároveň ponorom do komplexnosti ženského života.

Nová zbierka poviedok od autorky Manuálu pre upratovačky, ktorý sa stal literárnou senzáciou. Lucia Berlin si vďaka nej vyslúžila prirovnanie k Raymondovi Carverovi, Grace Paleyovej, Alice Munroovej a Antonovi Čechovovi. Večer v raji obsahuje dvadsaťdva poviedok odohrávajúcich sa na rôznych miestach a napísaných štýlom, vďaka ktorému si ju čitatelia a čitateľky obľúbili. Od Texasu cez Čile a Mexiko až po New York autorka nachádza krásu na najtemnejších miestach a temnotu v zdanlivo priezračnom svete. V poviedkach čerpá zo svojho nezvyčajného života poznačeného troma manželstvami, závislosťou, rokmi v Berkeley, Mexiku a Novom Mexiku, ako aj rôznymi prácami, vďaka ktorým sa jej podarilo vychovať štyroch synov. Zmyslom pre humor dokázala prekonať rôzne prekážky, objaviť v nich malé zázraky a elegantne ich premeniť na literárne šperky.

Nová zbierka poviedok od autorky Manuálu pre upratovačky, ktorý sa stal literárnou senzáciou. Lucia Berlin si vďaka nej vyslúžila prirovnanie k Raymondovi Carverovi, Grace Paleyovej, Alice Munroovej a Antonovi Čechovovi.  Večer v raji obsahuje dvadsaťdva poviedok odohrávajúcich sa na rôznych miestach a napísaných štýlom, vďaka ktorému si ju čitatelia a čitateľky obľúbili. Od Texasu cez Čile a Mexiko až po New York autorka nachádza krásu na najtemnejších miestach a temnotu v zdanlivo priezračnom svete. V poviedkach čerpá zo svojho nezvyčajného života poznačeného troma manželstvami, závislosťou, rokmi v Berkeley, Mexiku a Novom Mexiku, ako aj rôznymi prácami, vďaka ktorým sa jej podarilo vychovať štyroch synov. Zmyslom pre humor dokázala prekonať rôzne prekážky, objaviť v nich malé zázraky a elegantne ich premeniť na literárne šperky. Lucia Berlin sporadicky písala poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom stráveným v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade či úžasnými rokmi v čilskom Santiagu. V slovenčine vyšla jej zbierka poviedok Manuál pre upratovačky a memoáre doplnené korešpondenciou a fotografiami Vitaj doma.

"Všestranná a odvážna zbierka esejí. Zadie Smith píše eseje v tradícii Georgea Orwella, Virginie Woolfovej a Angely Carterovej." Financial Times "Geniálna kniha!" Independent Zadie Smith nie je len autorkou niekoľkých kriticky aj čitateľsky oceňovaných románov, ale genialita jej premýšľania sa prejavuje aj v kratších textoch a esejach. Žiadna z tém pre ňu nie je príliš okrajová či mainstreamová. So zvedavosťou premýšľa o otázkach sociálnych sietí, životného prostredia, píše o raperoch, filozofii, filmoch či fotografiách, o cudzích aj vlastných románoch. "Eseje o osobnej zmyslovej skúsenosti už od podstaty stoja na vode. Disponujú len svojou voľnosťou. A ich čitateľka je tiež nezvyčajne slobodná, pretože ju v ničom nepresahujem, nie som jej autoritou. Moje pocity môže odmietnuť, kedykoľvek môže povedať: ‚Nie, takto som to nikdy nemala.'" Zadie Smith uvažuje o popkultúre, vysokom umení, spoločenskej zmene a politických debatách v kontexte súčasnosti, pričom čitateľom a čitateľkám nič nepodsúva, dáva im rovnakú slobodu v premýšľaní, akú si pri ich písaní dopriala sama. Zadie Smith je jedna z najtalentovanejších súčasných britských spisovateliek, napísala romány Biele zuby, O kráse, Zberateľ autogramov, Severozápad a Swing Time. Jej najnovšou knihou je zbierka poviedok Grand Union, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade.

Sme posadnutí pohľadom iných, čerpáme z neho sebavedomie, je meradlom našich úzkostí. Robíme všetko preto, aby sme vyzerali čo najlepšie, aby naše ľúbostné vzťahy vyzerali čo najkrajšie, pričom vieme, že temnota nikdy nie je ďaleko. Stačí, aby jediný človek na svete poznal naše tajomstvá. Mladý muž a veľmi mladá žena prežijú búrlivý románik. Po jednej z hádok dostane Teresa nápad. "Povedz mi niečo, čo si ešte nikomu nepovedal," navrhne Pietrovi. "Takto budeme navždy spojení." Prirodzene, zakrátko sa rozídu. Pietro stretne Nadiu, ktorou je úplne očarený, no pár dní pred ich svadbou sa objaví Teresa a spolu s ňou tieň tajomstva ako varovanie: "Dávaj si pozor!" Po medzinárodnom úspechu románu Zviazaní sa Domenico Starnone vracia k skúmaniu protichodnosti ľudských vzťahov, citov a vášní. "Domenico Starnone je môj najobľúbenejší spisovateľ. Je výnimočným rozprávačom ľudských vzťahov, jeho štýl je presný a veľmi hlboký, jeho príbehy sú naše vlastné." Nadia Terranova, autorka románu Zbohom prízraky DOMENICO STARNONE (1943) píše romány a poviedky. V roku 2001 získal cenu Strega za román Via Gemito. V slovenčine vyšiel jeho román Zviazaní, ktorého filmová adaptácia mala premiéru v roku 2020.

Sme posadnutí pohľadom iných, čerpáme z neho sebavedomie, je meradlom našich úzkostí. Robíme všetko preto, aby sme vyzerali čo najlepšie, aby naše ľúbostné vzťahy vyzerali čo najkrajšie, pričom vieme, že temnota nikdy nie je ďaleko. Stačí, aby jediný človek na svete poznal naše tajomstvá. Mladý muž a veľmi mladá žena prežijú búrlivý románik. Po jednej z hádok dostane Teresa nápad. „Povedz mi niečo, čo si ešte nikomu nepovedal,“ navrhne Pietrovi. „Takto budeme navždy spojení.“ Prirodzene, zakrátko sa rozídu. Pietro stretne Nadiu, ktorou je úplne očarený, no pár dní pred ich svadbou sa objaví Teresa a spolu s ňou tieň tajomstva ako varovanie: „Dávaj si pozor!“ Po medzinárodnom úspechu románu Zviazaní sa Domenico Starnone vracia k skúmaniu protichodnosti ľudských vzťahov, citov a vášní. „Domenico Starnone je môj najobľúbenejší spisovateľ. Je výnimočným rozprávačom ľudských vzťahov, jeho štýl je presný a veľmi hlboký, jeho príbehy sú naše vlastné.“ Nadia Terranova, autorka románu Zbohom prízraky DOMENICO STARNONE (1943) píše romány a poviedky. V roku 2001 získal cenu Strega za román Via Gemito. V slovenčine vyšiel jeho román Zviazaní, ktorého filmová adaptácia mala premiéru v roku 2020.

Roky sa považujú za jedno z ikonických diel francúzskej memoárovej prózy. Text je osobným rozprávaním o období od 1941 do 2006 prostredníctvom optiky pamäti, minulých a súčasných dojmov, dokonca aj predstáv budúcnosti: fotografie, knihy, skladby, rádio, televízia a desaťročia reklamy, titulkov z tlače v kontraste s intímnymi konfliktmi a denníkovými záznamami. Prehovárajú tu dialekty, slová spojené s danou dobou, slogany, značky a názvy množiacich sa predmetov. Autorkin hlas sa stráca a opätovne vynára, plynutie času sa stáva hmatateľným a čas si určuje smerovanie rozprávania, z ktorého vzniká nová autobiografia – subjektívna a neosobná, súkromná a kolektívna zároveň.

Roky sa považujú za jedno z ikonických diel francúzskej memoárovej prózy. Text je osobným rozprávaním o období medzi rokmi 1941 až 2006 prostredníctvom pamäti, minulých a súčasných dojmov, ba dokonca aj predstáv budúcnosti: fotografie, knihy, skladby, rádio, televízia a desaťročia reklamy či titulkov z tlače v kontraste s intímnymi konfliktmi a denníkovými záznamami. Prehovárajú tu dialekty, slová spojené s danou dobou, slogany, značky a názvy množiacich sa predmetov. Autorkin hlas sa stráca a opätovne vynára, plynutie času sa stáva hmatateľným a čas si určuje smerovanie rozprávania, z ktorého vzniká nová autobiografia - subjektívna a neosobná, súkromná a kolektívna zároveň.

Kto z vás si zaslúži život večný? Celosvetový fenomén a najvýznamnejší francúzsky spisovateľ od čias Alberta Camusa v románe Možnosť ostrova predstavuje príbeh našej doby z pohľadu budúcnosti, v ktorej ľudstvo, ako ho poznáme, už neexistuje. V románe Možnosť ostrova Michel Houellebecq opäť rieši problém ľudstva na hranici úpadku, krátko pred zánikom západnej civilizácie na Zemi a po ňom. Daniel je úspešný komik, ktorý sa preslávil skečmi o predsudkoch svojho publika. Ale začiatkom 21. storočia začal neznášať smiech a ľudstvo vo všeobecnosti. Smrteľnú ranu mu zasadí oveľa mladšia milenka. Napriek tomu neprestal veriť na možnosť lásky. Vo svete budúcnosti po vojne, suchu a zemetraseniach, ktoré zničili planétu, žije Daniel24 - klonovaný neočlovek - v zabezpečenej rezidencii a jeho jediným spoločníkom je pes Fox. Kým zvyšky ľudského druhu vo svorkách blúdia po okolí, Daniel24 sa pokúša rozlúštiť príbeh svojho predchodcu a podobne ako on premýšľa o zmysle lásky, utrpenia a ľútosti. Jeho nástupca Daniel25 sa s ďalším psím klonom rozhodne ísť hľadať vytúžený ostrov. Prekvapivo trefný, filozoficky podmanivý a miestami veľmi zábavný román je obvinením, elégiou a zároveň oslavou všetkého, čo máme a môžeme stratiť.