Inaque.sk strana 14 z 31

New York 1954. Krátke vlasy, šaty so zaobleným golierom, prvé vrásky okolo očí, dvadsaťosemročná Vivian reagovala na inzerát v New York Herald Tribune. Hľadali opatrovateľku. Ideálne miesto pre ňu. Rodiny ju vždy zaujímali. Rada vstupovala do ich sveta, stala sa diváčkou ich malých drám a pozorovateľkou hry, pantomímy života. Mladá matka z inzerátu je dokonale upravená. Za touto maskou však Vivian vidí prasklinu, nemé volanie o pomoc. Napokon, toto je jej práca: starať sa o ostatných. Rýchlo sa dohodnú. Nepotrebuje veľa: miestnosť na zhromažďovanie svojich vecí a mesto ako New York, kde môžete pozorovať život na ulici, skúmať zovretie rúk, hnevlivé gesto, nehu v pohľade, neznesiteľnú pominuteľnosť každého okamihu. A zároveň byť neviditeľná, sama na otvorenom mori veľkomesta s kočíkom alebo pobehujúcim dieťaťom. Skúmať iných a dávať si pozor, aby sa jej nedotkli, chrániť sa pred spomienkami na rany z detstva. Sama v pridelenej izbe Vivian roztiahne záclony a zahľadí sa na tienistý dvor v zapadajúcom slnku, vyberie fotoaparát a hľadá správny uhol, v ktorom by zachytila vlastný odraz. Vďaka tomu si Vivian Maierová nachádza svoje miesto na svete: zviera fotoaparát a kradne okamihy, miesta a príbehy.

Simone de Beauvoir bezpochyby najvýraznejšie prispela k modernému mysleniu svojou veľmi vplyvnou kritikou vzťahu mužov a žien Druhé pohlavie, no je tiež autorkou mnohých románov a poviedok, v ktorých sa zrkadlia jej skúsenosti a filozofické postoje. V zbierke Zlomená žena sa vydáva na pôsobivú cestu k pôvodu našej zraniteľnosti prostredníctvom osudov troch žien, ktoré uviazli v konkrétnych situáciách a usilujú sa vytvoriť si život nanovo. V príbehu, podľa ktorého sa kniha volá, sa Monique snaží poskladať úlomky svojho niekdajšieho života po tom, čo sa jej manžel prizná k nevere s mladšou ženou. V Monológu bohatú ženu zžiera zatrpknutosť a osamelosť po manželovom a synovom odchode. Vo Veku diskrétnosti čelí úspešná a šťastne vydatá profesorka drsnému odmietnutiu svojej najnovšej práce a nezáujmu syna, posadnutého svojou manželkou a jej svetskými hodnotami. Bolesti starnutia, blížiaca sa samota, desivá ľahostajnosť milovaného človeka a vyhasnutie vášne. Analýza Simone de Beauvoir je neprekonateľná. Literárne pútavé príbehy sú zároveň ponorom do komplexnosti ženského života.

Simone de Beauvoir bezpochyby najvýraznejšie prispela k modernému mysleniu svojou veľmi vplyvnou kritikou vzťahu mužov a žien Druhé pohlavie, no je tiež autorkou mnohých románov a poviedok, v ktorých sa zrkadlia jej skúsenosti a filozofické postoje. V zbierke Zlomená žena sa vydáva na pôsobivú cestu k pôvodu našej zraniteľnosti prostredníctvom osudov troch žien, ktoré uviazli v konkrétnych situáciách a usilujú sa vytvoriť si život nanovo. V príbehu, podľa ktorého sa kniha volá, sa Monique snaží poskladať úlomky svojho niekdajšieho života po tom, čo sa jej manžel prizná k nevere s mladšou ženou. V Monológu bohatú ženu zžiera zatrpknutosť a osamelosť po manželovom a synovom odchode. Vo Veku diskrétnosti čelí úspešná a šťastne vydatá profesorka drsnému odmietnutiu svojej najnovšej práce a nezáujmu syna, posadnutého svojou manželkou a jej svetskými hodnotami. Bolesti starnutia, blížiaca sa samota, desivá ľahostajnosť milovaného človeka a vyhasnutie vášne. Analýza Simone de Beauvoir je neprekonateľná. Literárne pútavé príbehy sú zároveň ponorom do komplexnosti ženského života.

Nová zbierka poviedok od autorky Manuálu pre upratovačky, ktorý sa stal literárnou senzáciou. Lucia Berlin si vďaka nej vyslúžila prirovnanie k Raymondovi Carverovi, Grace Paleyovej, Alice Munroovej a Antonovi Čechovovi. Večer v raji obsahuje dvadsaťdva poviedok odohrávajúcich sa na rôznych miestach a napísaných štýlom, vďaka ktorému si ju čitatelia a čitateľky obľúbili. Od Texasu cez Čile a Mexiko až po New York autorka nachádza krásu na najtemnejších miestach a temnotu v zdanlivo priezračnom svete. V poviedkach čerpá zo svojho nezvyčajného života poznačeného troma manželstvami, závislosťou, rokmi v Berkeley, Mexiku a Novom Mexiku, ako aj rôznymi prácami, vďaka ktorým sa jej podarilo vychovať štyroch synov. Zmyslom pre humor dokázala prekonať rôzne prekážky, objaviť v nich malé zázraky a elegantne ich premeniť na literárne šperky.

Nová zbierka poviedok od autorky Manuálu pre upratovačky, ktorý sa stal literárnou senzáciou. Lucia Berlin si vďaka nej vyslúžila prirovnanie k Raymondovi Carverovi, Grace Paleyovej, Alice Munroovej a Antonovi Čechovovi.  Večer v raji obsahuje dvadsaťdva poviedok odohrávajúcich sa na rôznych miestach a napísaných štýlom, vďaka ktorému si ju čitatelia a čitateľky obľúbili. Od Texasu cez Čile a Mexiko až po New York autorka nachádza krásu na najtemnejších miestach a temnotu v zdanlivo priezračnom svete. V poviedkach čerpá zo svojho nezvyčajného života poznačeného troma manželstvami, závislosťou, rokmi v Berkeley, Mexiku a Novom Mexiku, ako aj rôznymi prácami, vďaka ktorým sa jej podarilo vychovať štyroch synov. Zmyslom pre humor dokázala prekonať rôzne prekážky, objaviť v nich malé zázraky a elegantne ich premeniť na literárne šperky. Lucia Berlin sporadicky písala poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom stráveným v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade či úžasnými rokmi v čilskom Santiagu. V slovenčine vyšla jej zbierka poviedok Manuál pre upratovačky a memoáre doplnené korešpondenciou a fotografiami Vitaj doma.

"Všestranná a odvážna zbierka esejí. Zadie Smith píše eseje v tradícii Georgea Orwella, Virginie Woolfovej a Angely Carterovej." Financial Times "Geniálna kniha!" Independent Zadie Smith nie je len autorkou niekoľkých kriticky aj čitateľsky oceňovaných románov, ale genialita jej premýšľania sa prejavuje aj v kratších textoch a esejach. Žiadna z tém pre ňu nie je príliš okrajová či mainstreamová. So zvedavosťou premýšľa o otázkach sociálnych sietí, životného prostredia, píše o raperoch, filozofii, filmoch či fotografiách, o cudzích aj vlastných románoch. "Eseje o osobnej zmyslovej skúsenosti už od podstaty stoja na vode. Disponujú len svojou voľnosťou. A ich čitateľka je tiež nezvyčajne slobodná, pretože ju v ničom nepresahujem, nie som jej autoritou. Moje pocity môže odmietnuť, kedykoľvek môže povedať: ‚Nie, takto som to nikdy nemala.'" Zadie Smith uvažuje o popkultúre, vysokom umení, spoločenskej zmene a politických debatách v kontexte súčasnosti, pričom čitateľom a čitateľkám nič nepodsúva, dáva im rovnakú slobodu v premýšľaní, akú si pri ich písaní dopriala sama. Zadie Smith je jedna z najtalentovanejších súčasných britských spisovateliek, napísala romány Biele zuby, O kráse, Zberateľ autogramov, Severozápad a Swing Time. Jej najnovšou knihou je zbierka poviedok Grand Union, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade.

Sme posadnutí pohľadom iných, čerpáme z neho sebavedomie, je meradlom našich úzkostí. Robíme všetko preto, aby sme vyzerali čo najlepšie, aby naše ľúbostné vzťahy vyzerali čo najkrajšie, pričom vieme, že temnota nikdy nie je ďaleko. Stačí, aby jediný človek na svete poznal naše tajomstvá. Mladý muž a veľmi mladá žena prežijú búrlivý románik. Po jednej z hádok dostane Teresa nápad. "Povedz mi niečo, čo si ešte nikomu nepovedal," navrhne Pietrovi. "Takto budeme navždy spojení." Prirodzene, zakrátko sa rozídu. Pietro stretne Nadiu, ktorou je úplne očarený, no pár dní pred ich svadbou sa objaví Teresa a spolu s ňou tieň tajomstva ako varovanie: "Dávaj si pozor!" Po medzinárodnom úspechu románu Zviazaní sa Domenico Starnone vracia k skúmaniu protichodnosti ľudských vzťahov, citov a vášní. "Domenico Starnone je môj najobľúbenejší spisovateľ. Je výnimočným rozprávačom ľudských vzťahov, jeho štýl je presný a veľmi hlboký, jeho príbehy sú naše vlastné." Nadia Terranova, autorka románu Zbohom prízraky DOMENICO STARNONE (1943) píše romány a poviedky. V roku 2001 získal cenu Strega za román Via Gemito. V slovenčine vyšiel jeho román Zviazaní, ktorého filmová adaptácia mala premiéru v roku 2020.

Sme posadnutí pohľadom iných, čerpáme z neho sebavedomie, je meradlom našich úzkostí. Robíme všetko preto, aby sme vyzerali čo najlepšie, aby naše ľúbostné vzťahy vyzerali čo najkrajšie, pričom vieme, že temnota nikdy nie je ďaleko. Stačí, aby jediný človek na svete poznal naše tajomstvá. Mladý muž a veľmi mladá žena prežijú búrlivý románik. Po jednej z hádok dostane Teresa nápad. „Povedz mi niečo, čo si ešte nikomu nepovedal,“ navrhne Pietrovi. „Takto budeme navždy spojení.“ Prirodzene, zakrátko sa rozídu. Pietro stretne Nadiu, ktorou je úplne očarený, no pár dní pred ich svadbou sa objaví Teresa a spolu s ňou tieň tajomstva ako varovanie: „Dávaj si pozor!“ Po medzinárodnom úspechu románu Zviazaní sa Domenico Starnone vracia k skúmaniu protichodnosti ľudských vzťahov, citov a vášní. „Domenico Starnone je môj najobľúbenejší spisovateľ. Je výnimočným rozprávačom ľudských vzťahov, jeho štýl je presný a veľmi hlboký, jeho príbehy sú naše vlastné.“ Nadia Terranova, autorka románu Zbohom prízraky DOMENICO STARNONE (1943) píše romány a poviedky. V roku 2001 získal cenu Strega za román Via Gemito. V slovenčine vyšiel jeho román Zviazaní, ktorého filmová adaptácia mala premiéru v roku 2020.

Roky sa považujú za jedno z ikonických diel francúzskej memoárovej prózy. Text je osobným rozprávaním o období od 1941 do 2006 prostredníctvom optiky pamäti, minulých a súčasných dojmov, dokonca aj predstáv budúcnosti: fotografie, knihy, skladby, rádio, televízia a desaťročia reklamy, titulkov z tlače v kontraste s intímnymi konfliktmi a denníkovými záznamami. Prehovárajú tu dialekty, slová spojené s danou dobou, slogany, značky a názvy množiacich sa predmetov. Autorkin hlas sa stráca a opätovne vynára, plynutie času sa stáva hmatateľným a čas si určuje smerovanie rozprávania, z ktorého vzniká nová autobiografia – subjektívna a neosobná, súkromná a kolektívna zároveň.

Roky sa považujú za jedno z ikonických diel francúzskej memoárovej prózy. Text je osobným rozprávaním o období medzi rokmi 1941 až 2006 prostredníctvom pamäti, minulých a súčasných dojmov, ba dokonca aj predstáv budúcnosti: fotografie, knihy, skladby, rádio, televízia a desaťročia reklamy či titulkov z tlače v kontraste s intímnymi konfliktmi a denníkovými záznamami. Prehovárajú tu dialekty, slová spojené s danou dobou, slogany, značky a názvy množiacich sa predmetov. Autorkin hlas sa stráca a opätovne vynára, plynutie času sa stáva hmatateľným a čas si určuje smerovanie rozprávania, z ktorého vzniká nová autobiografia - subjektívna a neosobná, súkromná a kolektívna zároveň.

Kto z vás si zaslúži život večný? Celosvetový fenomén a najvýznamnejší francúzsky spisovateľ od čias Alberta Camusa v románe Možnosť ostrova predstavuje príbeh našej doby z pohľadu budúcnosti, v ktorej ľudstvo, ako ho poznáme, už neexistuje. V románe Možnosť ostrova Michel Houellebecq opäť rieši problém ľudstva na hranici úpadku, krátko pred zánikom západnej civilizácie na Zemi a po ňom. Daniel je úspešný komik, ktorý sa preslávil skečmi o predsudkoch svojho publika. Ale začiatkom 21. storočia začal neznášať smiech a ľudstvo vo všeobecnosti. Smrteľnú ranu mu zasadí oveľa mladšia milenka. Napriek tomu neprestal veriť na možnosť lásky. Vo svete budúcnosti po vojne, suchu a zemetraseniach, ktoré zničili planétu, žije Daniel24 - klonovaný neočlovek - v zabezpečenej rezidencii a jeho jediným spoločníkom je pes Fox. Kým zvyšky ľudského druhu vo svorkách blúdia po okolí, Daniel24 sa pokúša rozlúštiť príbeh svojho predchodcu a podobne ako on premýšľa o zmysle lásky, utrpenia a ľútosti. Jeho nástupca Daniel25 sa s ďalším psím klonom rozhodne ísť hľadať vytúžený ostrov. Prekvapivo trefný, filozoficky podmanivý a miestami veľmi zábavný román je obvinením, elégiou a zároveň oslavou všetkého, čo máme a môžeme stratiť.

"Prischol mi osud, ktorý som zaznamenal vo svojom románe. Som zadržaný rovnako.Už nikdy neuvidím svet ako hlavná postava, ktorú som pred rokmi stvárnil. Rovnako ako môj hrdina čakám na rozsudok, ktorý rozhodne o mojej budúcnosti. Netuším, čo príde, a zrejme o tom už bolo rozhodnuté rovnako ako v jeho prípade. Zažívam patetické muky z bezbrehej bezmocnosti, presne tak isto ako on. Svoju budúcnosť som sťa prekliata veštica predvídal už pred rokmi, avšak nevediac, že je moja." Turecký spisovateľ a novinár Ahmet Altan, väznený v cele dlhej štyri metre pre absurdné, kafkovské obvinenie, je jedným z mnohých spisovateľov, ktorých odsúdil represívny režim Recepa Tayyipa Erdogana. Altan vo svojich pozoruhodných memoároch, napísaných vo väzenskej cele, uvažuje o svojom odsúdení, o životnom priestore zredukovanom na nádvorie obohnané mrežami, o nádeji a úteche, aké myseľ spisovateľa dokáže poskytnúť dokonca i na tých najtemnejších miestach.

Ostrá, sarkastická, odmietajúca zmeniť sa, a predsa nekonečne úprimná a empatická Olive Kitteridgeová je späť. A znova sa snaží pochopiť nielen sama seba, ale aj mikrosvet mestečka Crosby na pobreží Maine. Či už je to školáčka, ktorá sa snaží vyrovnať so smrťou svojho otca, dievča, ktoré začne rodiť v tej najnevhodnejšej chvíli, zdravotná sestra priznávajúca sa k tajnej stredoškolskej láske alebo právnička odmietajúca prijať dedičstvo, ktoré jej patrí. Olive Kitteridgeová nás neprestáva prekvapovať, dojímať a inšpirovať.

Živila som sa slovami druhých, nechala sa nimi unášať a napĺňať ich energiou a emóciami. Až do smrti môjho brata, 14. októbra 2015 v Montreale, som nemala potrebu písať. Alexova samovražda ma bolestivo zasiahla a zároveň šialene naštvala. Lebo samovražda je dvojitá bolesť, zúrivosť takéhoto odchodu plodí rozpačité ticho, ktoré zaberie všetko miesto a bráni aj spomínaniu na šťastné dni. Ale ja som nechcela mlčať. Alex bol neskrotná bytosť, mal pekný, naplnený a vášnivý život, miloval a bol milovaný. Bojoval proti depresii, no ona vyhrala. Rozpovedať príbeh o jeho odvahe, vyjadriť šťastie, že bol mojím bratom, sa mi zdalo zásadné. Nechcela som spracovať jeho odchod ani sa podvoliť zúfalstvu. Túžila som vymyslieť radostný spôsob, ako byť smutná.

Román Krutosť, za ktorý jeho autor získal cenu Strega, "má všetky prvky trileru a zároveň je majstrovsky napísaným barokovým, viacvrstvovým portrétom moderného Talianska". Spectator Bari v južnom Taliansku: V dusivú letnú noc na okraji mesta sa mladá žena Clara, dcéra jedného z najprominentnejších developerov v regióne, potáca nahá, omámená a zakrvavená po výpadovke z mesta. Jej smrť označia za samovraždu. Clarin odcudzený nevlastný brat sa však nedokáže zbaviť spomienky na sestru a otázok vznášajúcich sa nad jej smrťou a čím viac Clarin život spoznáva, tým viac morálnej skazenosti odhaľuje v srdci svojej rodiny.

Mladá Alsasanka Mathilde sa v roku 1944 zamiluje do Maročana Amina Belhaja, ktorý bojuje vo francúzskej armáde. Po vojne za ním odíde do Maroka. Manželia sa usadia v Meknese, kde sa striktne dodržiavajú pravidlá koloniálnej segregácie. Amine sa pustí do práce na statku a kamenistých poliach a s Mathilde sa im narodia dve deti: Aïcha a Sélim. Rodina to nemá ľahké, Mathilde dusí atmosféra v Maroku, osamelosť na statku a nedôvera, ktorú vzbudzuje svojím cudzím pôvodom a nedostatkom peňazí. Vzťahy medzi kolonizátormi a marockým obyvateľstvom sú napäté a Amine je v nepríjemnej situácii: zobral si Francúzku, vlastní pozemky a zamestnáva Maročanov, takže miestni ho považujú za kolonizátora, no Francúzi ho ponižujú, pretože nie je jedným z nich. Aïcha vyrastá v atmosfére násilia v katolíckej škole, ktorú navštevuje spolu s dievčatami z bohatých francúzskych rodín. Prvá časť románovej trilógie sa končí opäť násilím, ktoré je predzvesťou boja za nezávislosť v roku 1956.