Inaque.sk strana 7 z 31

Keď sa Olivia Laing presťahovala do New Yorku, ocitla sa v priestore osamelosti. Tejto zahanbujúcej skúsenosti sa spoločnosť vyhýba ako moru, ale ju začala fascinovať a rozhodla sa „mesto osamelosti“ skúmať prostredníctvom výtvarného umenia. Vo svojej knihe sa prechádza New Yorkom, dielami a životmi Edwarda Hoppera, Andyho Warhola, Davida Wojnarowicza či Henryho Dargera a poskytuje živý obraz toho, čo znamená byť sám a osamelý. Neskúma len príčiny tohto stavu a jeho prejavy, ale aj spôsob, ako mu vzdorovať a ako sa z osamelosti vymaniť.

Keď sa Olivia Laing presťahovala do New Yorku, ocitla sa v priestore osamelosti. Tejto zahanbujúcej skúsenosti sa spoločnosť vyhýba ako moru, ale ju začala fascinovať a rozhodla sa „mesto osamelosti“ skúmať prostredníctvom výtvarného umenia. Vo svojej knihe sa prechádza New Yorkom, dielami a životmi Edwarda Hoppera, Andyho Warhola, Davida Wojnarowicza či Henryho Dargera a poskytuje živý obraz toho, čo znamená byť sám a osamelý. Neskúma len príčiny tohto stavu a jeho prejavy, ale aj spôsob, ako mu vzdorovať a ako sa z osamelosti vymaniť.

Keď sa Olivia Laing presťahovala do New Yorku, ocitla sa v priestore osamelosti. Tejto zahanbujúcej skúsenosti sa spoločnosť vyhýba ako moru, ale ju začala fascinovať a rozhodla sa „mesto osamelosti“ skúmať prostredníctvom výtvarného umenia. Vo svojej knihe sa prechádza New Yorkom, dielami a životmi Edwarda Hoppera, Andyho Warhola, Davida Wojnarowicza či Henryho Dargera a poskytuje živý obraz toho, čo znamená byť sám a osamelý. Neskúma len príčiny tohto stavu a jeho prejavy, ale aj spôsob, ako mu vzdorovať a ako sa z osamelosti vymaniť.

Knihe Ja a moja matka udelila knižná kritika prvé miesto v rebríčku najlepších memoárov za uplynulých päťdesiat rokov. Vivian Gornick rozpráva príbeh svojho celoživotného boja s matkou o nezávislosť. O matke a dcére vyšlo už mnoho kníh, ale žiadna sa nezaoberala týmto najbližším rodinným vzťahom tak priamo a nemilosrdne. Gornick sa vo svojej prelomovej knihe vyrovnáva s tým, čo Edna O´Brien označila za „podstatu ženského zúfalstva“: s nepriznanou oidipovskou povahou vzťahu medzi matkou a dcérou. Vivian Gornick sa narodila a vyrastala v Bronxe ako dcéra „mestských sedliakov“ v domácnosti, ktorú ovláda depresia jej inteligentnej, ale formálne nevzdelanej matky z predčasnej smrti manžela. Dom je plný žien, ktoré sú pre Vivian protikladnými modelmi a ešte aj v dospelosti ovplyvňujú jej boj o uplatnenie sa v láske a v práci. Keď sa prechádza so svojou starnúcou matkou ulicami New Yorku, háda sa s ňou a spomína na minulosť, každá z nich si získava čitateľov obdiv: žičlivá a jasne mysliaca dcéra pre svoju odvahu a vytrvalosť, s ktorou otvára najzákladnejšie otázky života, ako aj stále silná a intuitívne múdra stará žena.

Knihe Ja a moja matka udelila knižná kritika prvé miesto v rebríčku najlepších memoárov za uplynulých päťdesiat rokov. Vivian Gornick rozpráva príbeh svojho celoživotného boja s matkou o nezávislosť. O matke a dcére vyšlo už mnoho kníh, ale žiadna sa nezaoberala týmto najbližším rodinným vzťahom tak priamo a nemilosrdne. Gornick sa vo svojej prelomovej knihe vyrovnáva s tým, čo Edna O'Brien označila za „podstatu ženského zúfalstva“: s nepriznanou oidipovskou povahou vzťahu medzi matkou a dcérou. Vivian Gornick sa narodila a vyrastala v Bronxe ako dcéra „mestských sedliakov“ v domácnosti, ktorú ovláda depresia jej inteligentnej, ale formálne nevzdelanej matky z predčasnej smrti manžela. Dom je plný žien, ktoré sú pre Vivian protikladnými modelmi a ešte aj v dospelosti ovplyvňujú jej boj o uplatnenie sa v láske a v práci. Keď sa prechádza so svojou starnúcou matkou ulicami New Yorku, háda sa s ňou a spomína na minulosť, každá z nich si získava čitateľov obdiv: žičlivá a jasne mysliaca dcéra pre svoju odvahu a vytrvalosť, s ktorou otvára najzákladnejšie otázky života, ako aj stále silná a intuitívne múdra stará žena.

Walter Schmidt je človek zo starej školy: až do dôchodku žil bez toho, aby vedel uvariť polievku z vrecúška a bez toho, aby niekedy používal vysávač. Napokon, vždy tu bola jeho manželka Barbara. Tá však jedného rána nevstane. A od tej chvíle sa všetko zmení. Alina Bronsky s trpkým vtipom a zároveň veľkou srdečnosťou rozpráva o tom, ako sa odťažitý Walter Schmidt musí na sklonku života zrazu nanovo objaviť: ako opatrovateľ, ako manžel v domácnosti a starostlivý partner, ktorým za všetky spoločné roky s Barbarou nikdy nebol. A samozrejme, všetko sa pokazí, nielen v kuchyni. Potom však Walter objaví televízneho šéfkuchára a jeho stránku na facebooku, kde čoskoro nájde nielen recepty, ale aj nečakanú podporu. Postupne sa Walterova drsná fasáda začína rúcať – a s ňou aj staré istoty o jeho živote a rodine.

Walter Schmidt je človek zo starej školy: až do dôchodku žil bez toho, aby vedel uvariť polievku z vrecúška a bez toho, aby niekedy používal vysávač. Napokon, vždy tu bola jeho manželka Barbara. Tá však jedného rána nevstane. A od tej chvíle sa všetko zmení. Alina Bronsky s trpkým vtipom a zároveň veľkou srdečnosťou rozpráva o tom, ako sa odťažitý Walter Schmidt musí na sklonku života zrazu nanovo objaviť: ako opatrovateľ, ako manžel v domácnosti a starostlivý partner, ktorým za všetky spoločné roky s Barbarou nikdy nebol. A samozrejme, všetko sa pokazí, nielen v kuchyni. Potom však Walter objaví televízneho šéfkuchára a jeho stránku na facebooku, kde čoskoro nájde nielen recepty, ale aj nečakanú podporu. Postupne sa Walterova drsná fasáda začína rúcať – a s ňou aj staré istoty o jeho živote a rodine.

Silná, provokatívna a osobná kniha je úprimnou výpoveďou o tom, ako sa autorka kultovej trilógie Život Vernona Subutexa stala Virginie Despentes. Čerpá z osobných skúseností, rúca zaužívané predstavy o znásilnení a prostitúcii a búra zaužívané postoje o sexe a pohlaví. Teória King Kong, autobiografia, výzva k revolte, manifest nového punkového feminizmu, je autorkiným najobľúbenejším a najzavrhovanejším dielom.

Silná, provokatívna a osobná kniha je úprimnou výpoveďou o tom, ako sa autorka kultovej trilógie Život Vernona Subutexa stala Virginie Despentes. Čerpá z osobných skúseností, rúca zaužívané predstavy o znásilnení a prostitúcii a búra zaužívané postoje o sexe a pohlaví. Autobiografický feministický manifest spisovateľky a filmárky Virginie Despentes je „plný hnevu a tak presne formulovaný, že je nespravodlivé ho zhrnúť". – Nadja Spielgelman „Despentes je často označovaná za ‚rockandrollového‘ Balzaca. . . Striedavo pripomína aj Williama Gibsona, George Eliot a Michela Houellebecqa, len s optimistickejším postojom." Chris Kraus „Virginie Despentes je skutočne originálna punkrocková George Eliot s citom pre žalostné vnútro svojich postáv: nikto iný nemá jej prenikavý pohľad, ostrý zmysel pre humor, inteligenciu, ktorá ako žiletka reže do nánosu zaužívaných vzorcov myslenia našej doby.“ Alexandra Kleeman „Despentes sa stala akousi kultovou hrdinkou, patrónkou neviditeľných žien: ohavných a marginalizovaných, vyčerpaných, unavených a prudko nezamestnateľných." Parul Sehgal „Prequel k #MeToo. Jedinečný radikálny hlas queer feministiek, ktorý bol kľúčový pre transformáciu beletristického písania aj politického diania v roku 2010.“ Paul B. Preciado Teória King Kong, autobiografia, výzva k revolte, manifest nového punkového feminizmu, je autorkiným najobľúbenejším a najzavrhovanejším dielom.

Lucy Bartonová je úspešná spisovateľka v New Yorku, ktorá prežíva druhú polovicu života ako čerstvá vdova a matka dvoch dospelých dcér. Nečakané stretnutie ju privedie k opätovnému stretnutiu s Williamom, jej prvým manželom – a dlhoročným priateľom a dôverníkom. Elizabeth Strout spomína na ich vysokoškolské roky, narodenie dcér, bolestivý rozpad manželstva a životy, ktoré si vybudovali s inými ľuďmi, a vytvára ohromujúci portrét desaťročia trvajúceho partnerstva. Ach, William! je román o nespočetných záhadách, ktoré tvoria manželstvo, o objavovaní rodinných tajomstiev na sklonku života, ktoré zmenia všetko, čo si myslíme, že vieme o svojich najbližších, a o spôsobe, akým ľudia napriek všetkému pokračujú v živote a láske. V centre príbehu je nezabudnuteľný, nezlomný hlas Lucy Bartonovej, ktorá opäť ponúka hlboké, trvalé zamyslenie nad tajomstvom existencie. Na román Volám sa Lucy Bartonová nadväzujú tri časti Všetko je možné, Ach, William! a Lucy pri mori.

Lucy Bartonová je úspešná spisovateľka v New Yorku, ktorá prežíva druhú polovicu života ako čerstvá vdova a matka dvoch dospelých dcér. Nečakané stretnutie ju privedie k opätovnému stretnutiu s Williamom, jej prvým manželom – a dlhoročným priateľom a dôverníkom. Elizabeth Strout spomína na ich vysokoškolské roky, narodenie dcér, bolestivý rozpad manželstva a životy, ktoré si vybudovali s inými ľuďmi, a vytvára ohromujúci portrét desaťročia trvajúceho partnerstva. Ach, William! je román o nespočetných záhadách, ktoré tvoria manželstvo, o objavovaní rodinných tajomstiev na sklonku života, ktoré zmenia všetko, čo si myslíme, že vieme o svojich najbližších, a o spôsobe, akým ľudia napriek všetkému pokračujú v živote a láske. V centre príbehu je nezabudnuteľný, nezlomný hlas Lucy Bartonovej, ktorá opäť ponúka hlboké, trvalé zamyslenie nad tajomstvom existencie. Na román Volám sa Lucy Bartonová nadväzujú tri časti Všetko je možné, Ach, William! a Lucy pri mori.

Mária Oliveriová, známa aj ako Ciccilla, sa narodila v Casole v kalábrijskej Sile vo veľmi chudobnej rodine. Z ulíc dediny vystupuje do hôr, ktoré sú divoké, niekedy temné, ale aj veľkorysé. Cesty, chodníčky si vybrala už ako mladé dievča, keď sa jej staršia sestra Tereza vrátila k rodine a vzala jej posteľ a strechu nad hlavou. A sú to cesty, po ktorých sa Mária vydáva bojovať po boku Pietra, zbojníka a rebela, a čoskoro sa stane prvou a jedinou ženou, ktorá povedie zbojnícku skupinu do boja. Ciccilla trávi mladosť v lese, osvojuje si zákon slobody, číta prírodu, spoznáva hory, učí sa rozlišovať dobro od zla a nebojí sa bojovať, keď ide o city, aj keď ide o oveľa širší horizont nového ľudstva. Všetko jej ukazuje, že zakaždým môže začať odznova, vybojovať si svoju budúcnosť ako žena, ako revolucionárka, ako Talianka z národa, ktorý ešte neexistuje, ale možno sa rodí spolu s ňou. Giuseppe Catozzella rekonštruuje príbeh Márie Oliveriovej v živom románe, mieša dokumenty a legendy, vykresľuje rodinnú a historickú drámu a evokuje epickú veľkoleposť takmer neznámej občianskej vojny vedenej vo víre vášne, krvi a nádeje.

Mária Oliveriová, známa aj ako Ciccilla, sa narodila v Casole v kalábrijskej Sile vo veľmi chudobnej rodine. Z ulíc dediny vystupuje do hôr, ktoré sú divoké, niekedy temné, ale aj veľkorysé. Cesty, chodníčky si vybrala už ako mladé dievča, keď sa jej staršia sestra Tereza vrátila k rodine a vzala jej posteľ a strechu nad hlavou. A sú to cesty, po ktorých sa Mária vydáva bojovať po boku Pietra, zbojníka a rebela, a čoskoro sa stane prvou a jedinou ženou, ktorá povedie zbojnícku skupinu do boja. Ciccilla trávi mladosť v lese, osvojuje si zákon slobody, číta prírodu, spoznáva hory, učí sa rozlišovať dobro od zla a nebojí sa bojovať, keď ide o city, aj keď ide o oveľa širší horizont nového ľudstva. Všetko jej ukazuje, že zakaždým môže začať odznova, vybojovať si svoju budúcnosť ako žena, ako revolucionárka, ako Talianka z národa, ktorý ešte neexistuje, ale možno sa rodí spolu s ňou. Giuseppe Catozzella rekonštruuje príbeh Márie Oliveriovej v živom románe, mieša dokumenty a legendy, vykresľuje rodinnú a historickú drámu a evokuje epickú veľkoleposť takmer neznámej občianskej vojny vedenej vo víre vášne, krvi a nádeje.

Kto je Vernon Subutex? Mestská legenda. Mŕtvy muž, ktorý nikdy nevstane z mŕtvych. Posledný svedok zaniknutého sveta. Muž poznajúci tajomstvo. Všetko sa to začalo, keď svetoznámy Alex Bleach, spevák s búrlivým životom, zomrel na predávkovanie vo svojej vani. Obrovská rana pre fanúšikov, ale predovšetkým pre Vernona Subutexa, ktorý bol v osemdesiatych rokoch majiteľom najznámejšieho obchodu s platňami v Paríži a zdrvený krízou žil podporovaný svojím priateľom, popovou hviezdou. Vernon už nie je schopný platiť nájom, ocitá sa na ulici a nemá nič okrem niekoľkých nahrávok Alexa Bleacha, po ktorých teraz všetci túžia. Rozvíja sa okolo neho kaleidoskop postáv: prostí ľudia a mešťania, intelektuáli a grázli, transsexuáli a zahalené ženy, všetci predurčení ocitnúť sa v istom momente sami a dezorientovaní v novom storočí, ktoré mení hranice sveta. Ale predovšetkým je spolu s Vernonom – rezignovaným a zároveň rebelujúcim – skutočnou postavou románu Paríž: rovnako elegantný a hučiaci ako písanie Virginie Despentes. „Virginie Despentes surovo odhaľuje realitu, ktorú dnes žijeme, a ponúka nám protijed. Je skutočná spisovateľka – slobodná, jedinečná, zžieravá.“ Nelly Kaprielian

Od autora románu Anomália oceneného v roku 2020 Goncourtovou cenou. Anna a Louise sa nepoznajú. Sú vydaté, matky, šťastné. Takmer v ten istý deň sa Anna stretne s Yvesom a Louise s Thomasom. V štyridsiatke ešte stále môže udrieť blesk a čiary osudu sa môžu prepísať, ale za akú cenu?

ZÁVEREČNÝ DIEL EPICKEJ ROCKANDROLLOVEJ TRILÓGIE KULTOVEJ AUTORKY VIRGINIE DESPENTES Kto je Vernon Subutex? Mestská legenda. Mŕtvy muž, ktorý nikdy nevstane z mŕtvych. Posledný svedok zaniknutého sveta. Muž poznajúci tajomstvo. Všetko sa to začalo, keď svetoznámy Alex Bleach, spevák s búrlivým životom, zomrel na predávkovanie vo svojej vani. Obrovská rana pre fanúšikov, ale predovšetkým pre Vernona Subutexa, ktorý bol v osemdesiatych rokoch majiteľom najznámejšieho obchodu s platňami v Paríži a zdrvený krízou žil podporovaný svojím priateľom, popovou hviezdou. Vernon už nie je schopný platiť nájom, ocitá sa na ulici a nemá nič okrem niekoľkých nahrávok Alexa Bleacha, po ktorých teraz všetci túžia. Rozvíja sa okolo neho kaleidoskop postáv: prostí ľudia a mešťania, intelektuáli a grázli, transsexuáli a zahalené ženy, všetci predurčení ocitnúť sa v istom momente sami a dezorientovaní v novom storočí, ktoré mení hranice sveta. Ale predovšetkým je spolu s Vernonom – rezignovaným a zároveň rebelujúcim – skutočnou postavou románu Paríž: rovnako elegantný a hučiaci ako písanie Virginie Despentes. V záverečnej časti sa Vernon dozvie, že Charles, jeho starý priateľ z čias, keď žil na parížskych uliciach, zomrel a odkázal mu polovicu výhry v lotérii. Krátko po Vernonovom návrate do tábora sa však jeho stúpenci začnú obracať jeden proti druhému a jeho šťastie vyvolá rozkol v kedysi harmonickej komunite. A zanedlho sa celý Paríž bude zmietať v následkoch teroristických útokov z rokov 2015 a 2016.