Inaque.sk strana 9 z 31

„Nič podobné tu ešte nikdy nevyšlo,“ napísal britský Guardian o Neaposlskej ságe. Na pozadí Neapola, ktorý je tak zvodný, ako aj nebezpečný a radikálne sa meniaceho sveta, rozpráva Elena Ferrante s bezprecedentnou úprimnosťou a genialitou príbeh celoživotného priateľstva dvoch žien. Príbeh stratenej dcéry je záverečným dielom strhujúcej ságy o dvoch ženách – premýšľajúcej a vzdelanej Eleny a neskrotnej Lily. Obe sú dospelé, majú manželov, milencov, deti a starnúcich rodičov. Priateľstvo im slúžilo ako kotva v živote. Obe sa snažili uniknúť zo štvrte, v ktorej vyrástli – bola väzením konformity, násilia a neporušiteľných tabu. Elena sa vydala, odišla do Florencie a napísala niekoľko kníh. V záverečnej časti ju neviditeľná sila znovu ťahá do Neapola.

V tretej časti Neapolskej ságy sa z dievčat Eleny a Lily stávajú ženy. Lila, ktorá sa v šestnástich vydala, má malého syna, opustila manžela a výhody, ktoré jej prinášalo manželstvo, a pracuje ako robotníčka vo fabrike. Elena odišla zo štvrte, skončila vysokú školu a vydala úspešný román. Otvorili sa jej dvere do sveta vzdelaných ľudí. Obe ženy sa snažia prebúrať múry väzenia, ktorým je život v biede, nevedomosti a podriadení sa. Plávajú v mori príležitostí, ktoré priniesli sedemdesiate roky. A predsa ich stále spája silné puto, ktoré nemôžu preťať žiadne vonkajšie okolnosti. „Vzťahy medzi ženami sa neriadia takými pevnými pravidlami ako priateľstvá mužov. Chcela som prerozprávať, ako celoživotné priateľstvo dvoch žien dokáže uniesť a prežiť dobré a zlé pocity, závislosť a emancipáciu, vzájomnú podporu a zradu.“ – Elena Ferrante

Druhá kniha z Neapolskej ságy začína vo chvíli, keď Elena spolu so svojou „geniálnou priateľkou“ Lilou nechávajú za sebou svoje klaustrofobické dievčenstvo a vstupujú do sveta búrlivej mladej dospelosti, ktorú sprevádza láska, strata a zmätok. Na pozadí Neapola 60. a 70. rokov sa predtým nerozlučné priateľky vyberajú každá svojou cestou. Lila sa ako šestnásťročná vydala za bohatého Stefana Carraciho len, aby v svadobný večer zistila, že ju zradil, a tak ich manželstvo pochoval. Elena si naopak vybrala školu, netradičnejší spôsob, ako sa oslobodiť od dusivého života štvrti. Príbeh dvoch priateliek z neapolskej štvrte pokračuje. Elena a Lila majú dvadsať rokov. Lila je uväznená v tradičnom manželstve, zatiaľ čo Elena pokračuje na svojej ceste hľadania seba samej. Komplikovaný a meniaci sa vzťah medzi nimi ich často spája, ale aj rozdeľuje. Každá z nich sa ocitá na pomedzí bolestivého odporu a hlbokej lásky, ktorú k tej druhej cíti. Dievčatá dospievajú, sú z nich ženy, uprostred života ktorých stojí toto zvláštne a dokonale vykreslené priateľstvo.

Druhá kniha z Neapolskej ságy začína vo chvíli, keď Elena spolu so svojou „geniálnou priateľkou“ Lilou nechávajú za sebou svoje klaustrofobické dievčenstvo a vstupujú do sveta búrlivej mladej dospelosti, ktorú sprevádza láska, strata a zmätok. Na pozadí Neapola 60. a 70. rokov sa predtým nerozlučné priateľky vyberajú každá svojou cestou. Lila sa ako šestnásťročná vydala za bohatého Stefana Carraciho len, aby v svadobný večer zistila, že ju zradil, a tak ich manželstvo pochoval. Elena si naopak vybrala školu, netradičnejší spôsob, ako sa oslobodiť od dusivého života štvrti. Príbeh dvoch priateliek z neapolskej štvrte pokračuje. Elena a Lila majú dvadsať rokov. Lila je uväznená v tradičnom manželstve, zatiaľ čo Elena pokračuje na svojej ceste hľadania seba samej. Komplikovaný a meniaci sa vzťah medzi nimi ich často spája, ale aj rozdeľuje. Každá z nich sa ocitá na pomedzí bolestivého odporu a hlbokej lásky, ktorú k tej druhej cíti. Dievčatá dospievajú, sú z nich ženy, uprostred života ktorých stojí toto zvláštne a dokonale vykreslené priateľstvo. V roku 2019 bol román adaptovaný do druhej série osemdielneho seriálu v koprodukcii HBO a RAI. Príbeh Eleny a Lily pokračuje románmi Tí, čo odchádzajú – tí, čo zostávajú, Príbeh stratenej dcéry.

Sheila Heti sa v knihe Materstvo pýta, čo žena získa a stratí, keď sa stane matkou, a toto najzávažnejšie rozhodnutie ranej dospelosti spracúva s otvorenosťou, originalitou a humorom, ktoré jej priniesli medzinárodné uznanie. Rozprávačkou tohto intímneho príbehu je takmer štyridsiatnička, ktorá pri otázkach svojich priateľov zvažuje, či sa vôbec stane matkou. Z premýšľania o materstve odstreďuje vplyv rovesníčok, partnera a povinnosti voči rodine. Po hľadaní usmernenia vo filozofii, vlastnom tele, v mystike a náhode objaví odpoveď oveľa bližšie, ako by čakala. Materstvo je odvážny, precítený a drsne originálny román, ktorý určite povedie k živým úvahám o ženskosti, rodičovstve a o tom, ako – a najmä pre koho – žiť.

Vo vyľudnenom Miláne v polovici augusta spojí náhoda dve veľmi odlišné mladé ženy. Cecílii, narodenej a žijúcej v toskánskej dedinke, diagnostikovali rakovinu; ostáva jej niekoľko mesiacov života. Opúšťa domov a manžela a spolu s dcérkou prichádza do Milána, aby sa nechala vyšetriť známym profesorom, ktorý je však práve na dovolenke. Zatiaľ čo sa túla aj s dievčatkom mestom, stretne ďalšiu ženu, ktorá žije v Miláne a pracuje ako lekárka. Medzi dvoma ženami sa spontánne zrodí náklonnosť, ktorá sa čoskoro zmení na priateľstvo. Pre doktorku je tento nezvyčajný, mimopracovný vzťah príležitosťou zamyslieť sa nad chorobou, vedou, medicínou, politickou angažovanosťou, hodnotou individuálneho života a smrťou. Pre jednoduché dievča z provincie predstavuje veľkomesto magické miesto, kde sa môže stať nemožné. Cecília tak začína hru na schovávačku pred smrťou a preukazuje nezlomné, nikdy nie pasívne, naopak, nečakane premyslené upnutie sa na existenciu, pričom uniká pred súcitom a kráča po svojej kľukatej ceste. Ale veľkomesto obývajú aj zákerné bytosti zneužívajúce iných, dokonca „čarodejnice“, pripravené parazitovať na jej zúfalej situácii.

Vo vyľudnenom Miláne v polovici augusta spojí náhoda dve veľmi odlišné mladé ženy. Cecílii, narodenej a žijúcej v toskánskej dedinke, diagnostikovali rakovinu; ostáva jej niekoľko mesiacov života. Opúšťa domov a manžela a spolu s dcérkou prichádza do Milána, aby sa nechala vyšetriť známym profesorom, ktorý je však práve na dovolenke. Zatiaľ čo sa túla aj s dievčatkom mestom, stretne ďalšiu ženu, ktorá žije v Miláne a pracuje ako lekárka. Medzi dvoma ženami sa spontánne zrodí náklonnosť, ktorá sa čoskoro zmení na priateľstvo. Pre doktorku je tento nezvyčajný, mimopracovný vzťah príležitosťou zamyslieť sa nad chorobou, vedou, medicínou, politickou angažovanosťou, hodnotou individuálneho života a smrťou. Pre jednoduché dievča z provincie predstavuje veľkomesto magické miesto, kde sa môže stať nemožné. Cecília tak začína hru na schovávačku pred smrťou a preukazuje nezlomné, nikdy nie pasívne, naopak, nečakane premyslené upnutie sa na existenciu, pričom uniká pred súcitom a kráča po svojej kľukatej ceste. Ale veľkomesto obývajú aj zákerné bytosti zneužívajúce iných, dokonca „čarodejnice“, pripravené parazitovať na jej zúfalej situácii.

Vo vyľudnenom Miláne v polovici augusta spojí náhoda dve veľmi odlišné mladé ženy. Cecílii, narodenej a žijúcej v toskánskej dedinke, diagnostikovali rakovinu; ostáva jej niekoľko mesiacov života. Opúšťa domov a manžela a spolu s dcérkou prichádza do Milána, aby sa nechala vyšetriť známym profesorom, ktorý je však práve na dovolenke. Zatiaľ čo sa túla aj s dievčatkom mestom, stretne ďalšiu ženu, ktorá žije v Miláne a pracuje ako lekárka. Medzi dvoma ženami sa spontánne zrodí náklonnosť, ktorá sa čoskoro zmení na priateľstvo. Pre doktorku je tento nezvyčajný, mimopracovný vzťah príležitosťou zamyslieť sa nad chorobou, vedou, medicínou, politickou angažovanosťou, hodnotou individuálneho života a smrťou. Pre jednoduché dievča z provincie predstavuje veľkomesto magické miesto, kde sa môže stať nemožné. Cecília tak začína hru na schovávačku pred smrťou a preukazuje nezlomné, nikdy nie pasívne, naopak, nečakane premyslené upnutie sa na existenciu, pričom uniká pred súcitom a kráča po svojej kľukatej ceste. Ale veľkomesto obývajú aj zákerné bytosti zneužívajúce iných, dokonca „čarodejnice“, pripravené parazitovať na jej zúfalej situácii.

Román Všetko je možné svojou bohatosťou, štruktúrou a komplexnosťou pripomína poviedkový román Olive Kitteridgeová. Skúma celú škálu ľudských emócií prostredníctvom intímnych drám ľudí, ktorí sa snažia porozumieť sebe a druhým. Rozpráva príbeh obyvateľov vidieckeho Amgash v štáte Illinois, rodného mesta Lucy Bartonovej, úspešnej newyorskej spisovateľky, ktorá sa po sedemnástich rokoch konečne vracia navštíviť príbuzných. Na román Volám sa Lucy Bartonová nadväzujú tri časti Všetko je možné, Ach, William! a Lucy pri mori. Elizabeth Strout získala za poviedkový román Olive Kitteridgeová Pulitzerovu cenu. V roku 2014 vznikol podľa neho miniseriál v produkcii HBO, v ktorom hlavnú postavu stvárnila Frances McDormand. Nadväzuje naň ďalší poviedkový román s názvom Znova Olive. V slovenčine vyšiel aj autorkin debutový román Amy a Isabelle a vychádza aj voľná románová tetralógia Volám sa Lucy Bartonová, Všetko je možné, Ach, William! a Lucy pri mori.

Román Všetko je možné svojou bohatosťou, štruktúrou a komplexnosťou pripomína poviedkový román Olive Kitteridgeová. Skúma celú škálu ľudských emócií prostredníctvom intímnych drám ľudí, ktorí sa snažia porozumieť sebe a druhým. Rozpráva príbeh obyvateľov vidieckeho Amgash v štáte Illinois, rodného mesta Lucy Bartonovej, úspešnej newyorskej spisovateľky, ktorá sa po sedemnástich rokoch konečne vracia navštíviť príbuzných. Na román Volám sa Lucy Bartonová nadväzujú tri časti Všetko je možné, Ach, William! a Lucy pri mori.

New York Times zaradil Vedľajšie postavy medzi päťdesiat najlepších memoárov za uplynulých päťdesiat rokov Cena National Book Critics Circle Award Memoárová kniha beatnickej generácie odhaľuje skryté ženské postavy, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v napredovaní literárneho hnutia v Amerike päťdesiatych rokov. „Kniha patrí medzi najväčšie americké literárne memoáre minulého storočia… je strhujúcim portrétom jednej éry…“ Dwight Garner, New York Times V roku 1954 profesor na Barnard College vyhlásil, že väčšina žien nikdy nemôže prežiť niečo, o čom by stálo za to písať. Nebol to nezvyčajný postoj v čase, keď „slušné“ ženy neodchádzali z domu a vydávali sa ako panny; dokonca aj tie, ktoré porušovali pravidlá, mohli očakávať, že budú len vedľajšími postavami v drámach hraných mužmi. Joyce Johnson mala dvadsaťjeden a práve začala písať prvý román, keď ju Allen Ginsberg zoznámil s Jackom Kerouacom. O deväť mesiacov neskôr, keď ho zo dňa na deň preslávilo vydanie knihy Na ceste, už bola jeho priateľkou. Joyce sa s ním túžila vydať na cestu, no namiesto toho sa stala svedkyňou kultúrnej revolúcie, na ktorú sa útočilo zo všetkých strán. Našla si nových priateľov, neskôr označovaných za zakladateľov beatnickej generácie, a ocitla sa v situácii, keď musela bojovať za to, aby plachý, charizmatický a utrápený Kerouac nepodľahol sebadeštrukcii. Joyce a ďalšie ženy beatnickej generácie mali objaviť riziká, bolesti a opojné vzrušenie z toho, že sa pokúšajú žiť rovnako slobodne ako rebeli, ktorých milovali. „Toto je pohľad múzy. Ukázalo sa, že múza dokáže písať rovnako dobre ako ktokoľvek iný.“ Angela Carter Joyce Johnson (rodená Glassman) sa narodila v roku 1935 v New Yorku. Ako osemročná začala krátku kariéru detskej herečky. V šestnástich nastúpila na Barnard College. V devätnástich rokoch odišla z domu a získala prvú prácu v literárnej agentúre Curtis Brown. V januári 1957 sa stretla s Jackom Kerouacom, s ktorým chodila dva roky – ich vzťah opísal v románe Anjeli zúfalstva. Je autorkou niekoľkých románov, publicistických a memoárových kníh.

Oceňovaná autorka Lola Shoneyin vo svojom románe prináša neodolateľný a zábavný príbeh o manželstve, rodine a moci zasadený do súčasnej Nigérie. Keď sa Baba Segi už šiesty deň po sebe zobudil s bolesťami brucha, vedel, že je čas urobiť niečo drastické s bezdetnosťou svojej štvrtej manželky. Pre Babu Segiho je jeho zbierka manželiek a kopa detí symbolom prosperity, úspechu a potvrdením mužnosti. V jeho patriarchálnom svete je všetko v poriadku, až kým si domov nedovedie štvrtú manželku, tichú, vysokoškolsky vzdelanú Bolanle. Tri ďalšie žiarlia a sú znechutené votrelkyňou, ktorá ich ukracuje o manželovu pozornosť. Ako sa opovažuje nevedieť, kde je jej miesto? Ako sa opovažuje ponúknuť im, že ich naučí čítať? Bolanlina matka sa usilovala dcéru vzdelávať a zachrániť ju pred životom v polygamii a nedokáže pochopiť, prečo si napriek tomu vybrala takýto osud. Bolanle však skrýva tajomstvo, ktoré nechtiac odhalí klamstvá a lži usadené v domácnosti Babu Segiho. Strhujúci príbeh o mužoch a ženách, matkách a deťoch, otroctve a nezávislosti osvetľuje spoločné črty skúsenosti všetkých žien: útrapy, ktoré znášajú, boj o vymedzenie sa a túžbu chrániť milovaných.

Memoárová kniha beatnickej generácie odhaľuje skryté ženské postavy, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v napredovaní literárneho hnutia v Amerike päťdesiatych rokov. V roku 1954 profesor na Barnard College vyhlásil, že väčšina žien nikdy nemôže prežiť niečo, o čom by stálo za to písať. Nebol to nezvyčajný postoj v čase, keď „slušné“ ženy neodchádzali z domu a vydávali sa ako panny; dokonca aj tie, ktoré porušovali pravidlá, mohli očakávať, že budú len vedľajšími postavami v drámach hraných mužmi. Joyce Johnson mala dvadsaťjeden a práve začala písať prvý román, keď ju Allen Ginsberg zoznámil s Jackom Kerouacom. O deväť mesiacov neskôr, keď ho zo dňa na deň preslávilo vydanie knihy Na ceste, už bola jeho priateľkou. Joyce sa s ním túžila vydať na cestu, no namiesto toho sa stala svedkyňou kultúrnej revolúcie, na ktorú sa útočilo zo všetkých strán. Našla si nových priateľov, neskôr označovaných za zakladateľov beatnickej generácie, a ocitla sa v situácii, keď musela bojovať za to, aby plachý, charizmatický a utrápený Kerouac nepodľahol sebadeštrukcii. Joyce a ďalšie ženy beatnickej generácie mali objaviť riziká, bolesti a opojné vzrušenie z toho, že sa pokúšajú žiť rovnako slobodne ako rebeli, ktorých milovali.

Páchne morskými riasami a pieskom. Je to staroveký kráter, teraz plný vody: na brehu jazera Bracciano sa na úteku pred ľahostajnosťou Ríma ocitne rodina Antonie, odvážnej matky s invalidným manželom a štyrmi deťmi. Antonia je čestná a učí svoju dcéru, aby od druhých nič neočakávala. A Gaia sa učí: nesťažovať sa, ponárať sa do jazera, aj keď ju prúdy ťahajú na dno, čítať knihy a nepozerať televíziu, schovávať mobil do krabice od topánok a svoje nešťastie tam, kde ho nikto nevidí. Premio Campiello 2021 Finalista Premio Strega 2021

Páchne morskými riasami a pieskom. Je to staroveký kráter, teraz plný vody: na brehu jazera Bracciano sa na úteku pred ľahostajnosťou Ríma ocitne rodina Antonie, odvážnej matky s invalidným manželom a štyrmi deťmi. Antonia je čestná a učí svoju dcéru, aby od druhých nič neočakávala. A Gaia sa učí: nesťažovať sa, ponárať sa do jazera, aj keď ju prúdy ťahajú na dno, čítať knihy a nepozerať televíziu, schovávať mobil do krabice od topánok a svoje nešťastie tam, kde ho nikto nevidí.

V mladosti bola Tara divoká. Odišla z manželstva bez lásky, vstúpila do ašramu, žobrala, aby nahnevala svojich zámožných rodičov, a roky sa naháňala za „umelcom“ bez domova – a to všetko s malým dieťaťom v náručí. Teraz zabúda a upadá a jej dospelá dcéra sa musí starať o ženu, ktorá sa o ňu nikdy nestarala. Spálený cukor je príbeh lásky a príbeh o zrade. Nie však medzi milencami, ale medzi matkou a dcérou.