Inaque.sk strana 2 z 31

Autorka bestselleru denníka New York Times a držiteľka National Book Award za román Priateľ svojím osobitým hlasom rozpráva príbeh o zmysle života a smrti a o hodnote spolupatričnosti. Rozprávačka opisuje sériu stretnutí s rôznymi ľuďmi v každodennom prúde života: s bývalým partnerom, na ktorého náhodne natrafí na verejnom podujatí; s majiteľkou bytu na Airbnb, ktorá nevie komunikovať so svojimi hosťami; s neznámym mužom hľadajúcim pomoc, pretože netuší, ako utešiť svoju starú matku; s priateľkou z mladosti, hospitalizovanou s nevyliečiteľnou rakovinou. Pri všetkých rozpoznáva spoločnú potrebu – túžbu hovoriť o sebe a mať poslucháča. Rozprávačka tieto hlasy väčšinou trpezlivo prijíma, až kým ju jedna z postáv nepožiada o niečo naozaj mimoriadne a veľmi osobné. V románe Čo ťa trápi prináša Sigrid Nunez múdrosť, humor a prenikavým pohľadom skúma ľudské interakcie či podobu vzťahov v našej dobe. Prekvapivý príbeh o empatii a neobyčajných spôsoboch, akými si ľudia dokážu navzájom pomôcť v ťažkých chvíľach, ponúka dojímavý a podnetný portrét dnešného sveta. Knihu v roku 2024 sfilmoval Pedro Almodóvar pod názvom Vedľajšia izba s Tildou Swinton a Julianne Moore v hlavných úlohách.

Oceňovaná autorka Zadie Smith prichádza s kaleidoskopickým historickým románom zasadeným do súdneho procesu, ktorý rozdelil viktoriánske Anglicko. Podvod je román o tom, kto má právo rozprávať svoj príbeh a komu sa verí. Píše sa rok 1873. Eliza Touchetová je škótska domáca a zároveň príbuzná kedysi slávneho, no dnes už upadajúceho spisovateľa Williama Ainswortha, s ktorým žije už tridsať rokov. Je to žena širokých záujmov, ako sú literatúra, spravodlivosť, abolicionizmus, triedne rozdiely, minulosť aj posmrtný život. No je aj hlboko skeptická. Podozrieva svojho bratranca z nedostatku talentu, jeho úspešného priateľa Charlesa Dickensa z moralizovania a šikany a Anglicko vníma ako krajinu fasád, kde nič nie je také, ako sa zdá. Andrew Bogle vyrastal v otroctve na jamajskej plantáži. Vie, že každý kus cukru má ľudskú cenu, že bohatí klamú chudobných a že ľudia sa dajú manipulovať ľahšie, než si myslia. Keď sa ocitne v Londýne ako kľúčový svedok v slávnom procese, uvedomí si, že jeho budúcnosť závisí od toho, aký príbeh dokáže presvedčivo vyrozprávať. Proces známy ako Tichbornov prípad, v ktorom sa mäsiar z Austrálie vydáva za právoplatného dediča šľachtického titulu a rozsiahleho majetku, fascinuje pani Touchetovú aj celé Anglicko. Je sir Roger Tichborne tým, kým tvrdí, že je? Alebo je podvodník? Vo svete pokrytectva a sebaklamu sa ukazuje, že rozhodnúť o pravde je oveľa zložitejšie, než by sa zdalo. Román Podvod, inšpirovaný skutočnými historickými udalosťami, je oslnivou sondou do otázok pravdy a fikcie, Jamajky a Británie, autenticity a klamstva, ale aj do tajomstva iných ľudí, ktorým nikdy celkom nerozumieme.

Oceňovaná autorka Zadie Smith prichádza s kaleidoskopickým historickým románom zasadeným do súdneho procesu, ktorý rozdelil viktoriánske Anglicko. Podvod je román o tom, kto má právo rozprávať svoj príbeh a komu sa verí. Píše sa rok 1873. Eliza Touchetová je škótska domáca a zároveň príbuzná kedysi slávneho, no dnes už upadajúceho spisovateľa Williama Ainswortha, s ktorým žije už tridsať rokov. Je to žena širokých záujmov, ako sú literatúra, spravodlivosť, abolicionizmus, triedne rozdiely, minulosť aj posmrtný život. No je aj hlboko skeptická. Podozrieva svojho bratranca z nedostatku talentu, jeho úspešného priateľa Charlesa Dickensa z moralizovania a šikany a Anglicko vníma ako krajinu fasád, kde nič nie je také, ako sa zdá. Andrew Bogle vyrastal v otroctve na jamajskej plantáži. Vie, že každý kus cukru má ľudskú cenu, že bohatí klamú chudobných a že ľudia sa dajú manipulovať ľahšie, než si myslia. Keď sa ocitne v Londýne ako kľúčový svedok v slávnom procese, uvedomí si, že jeho budúcnosť závisí od toho, aký príbeh dokáže presvedčivo vyrozprávať. Proces známy ako Tichbornov prípad, v ktorom sa mäsiar z Austrálie vydáva za právoplatného dediča šľachtického titulu a rozsiahleho majetku, fascinuje pani Touchetovú aj celé Anglicko. Je sir Roger Tichborne tým, kým tvrdí, že je? Alebo je podvodník? Vo svete pokrytectva a sebaklamu sa ukazuje, že rozhodnúť o pravde je oveľa zložitejšie, než by sa zdalo. Román Podvod, inšpirovaný skutočnými historickými udalosťami, je oslnivou sondou do otázok pravdy a fikcie, Jamajky a Británie, autenticity a klamstva, ale aj do tajomstva iných ľudí, ktorým nikdy celkom nerozumieme.

Básnická zbierka Archívne viny je návratom k ranému autorskému obdobiu básnika, ktorého debut bol literárnou udalosťou ešte pred jeho neskoršími kontroverznými prózami. Kniha obsahuje publikované a nepublikované básne a dopĺňa ju doslov, v ktorom autor približuje okolnosti svojho vstupu do literatúry i význam poézie v jeho osobnom živote.

FRANCÚZSKY ROMÁN, KTORÝ SI PODMANIL SVET Cesta ku kráse a životu cez 52 majstrovských diel Päťdesiatdva týždňov – toľko času má Mona na to, aby objavila všetku krásu sveta. Toľko času si určil jej starý otec, vzdelaný a trochu výstredný muž, aby ju každú stredu po škole zasväcoval do tajomstiev umenia, skôr než Mona možno navždy stratí zrak. Spolu navštevujú Louvre, Orsay aj Beaubourg. Žasnú, dojímavo sa pýtajú a nechajú sa unášať podmanivým svetom obrazov a sôch. Vďaka pohľadom Botticelliho, Vermeera, Goyu, Courbeta, Camille Claudelovej, Fridy Kahlo či Basquiata Mona objavuje silu umenia a s ňou dar, pochybnosť, melanchóliu i vzdor, vzácny poklad, ktorý jej starý otec túži navždy zapísať do srdca. Všetkých 52 majstrovských diel nájdete na vnútornej strane rozkladacieho prebalu. Veľký iniciačný román o umení a živote, príbeh puta medzi dievčatkom a jeho starým otcom. Kniha Monine oči zožala mimoriadny úspech. Bola preložená do viac ako dvadsiatich jazykov ešte pred vydaním vo Francúzsku a stala sa medzinárodným fenoménom.

FRANCÚZSKY ROMÁN, KTORÝ SI PODMANIL SVET Cesta ku kráse a životu cez 52 majstrovských diel Päťdesiatdva týždňov – toľko času má Mona na to, aby objavila všetku krásu sveta. Toľko času si určil jej starý otec, vzdelaný a trochu výstredný muž, aby ju každú stredu po škole zasväcoval do tajomstiev umenia, skôr než Mona možno navždy stratí zrak. Spolu navštevujú Louvre, Orsay aj Beaubourg. Žasnú, dojímavo sa pýtajú a nechajú sa unášať podmanivým svetom obrazov a sôch. Vďaka pohľadom Botticelliho, Vermeera, Goyu, Courbeta, Camille Claudelovej, Fridy Kahlo či Basquiata Mona objavuje silu umenia a s ňou dar, pochybnosť, melanchóliu i vzdor, vzácny poklad, ktorý jej starý otec túži navždy zapísať do srdca. Všetkých 52 majstrovských diel nájdete na vnútornej strane rozkladacieho prebalu. Veľký iniciačný román o umení a živote, príbeh puta medzi dievčatkom a jeho starým otcom. Kniha Monine oči zožala mimoriadny úspech. Bola preložená do viac ako dvadsiatich jazykov ešte pred vydaním vo Francúzsku a stala sa medzinárodným fenoménom.

„Nevracaj sa. Reči o koreňoch nie sú nič iné než spôsob, ako ťa pribiť k zemi – a potom, na minulosti, dome, predmetoch, spomienkach nezáleží. Zapáľ veľký požiar a vezmi si oheň. Nepoviem ti dovidenia, miláčik, poviem ti zbohom. Postrčím ťa z útesu, pustím lano a budem sa dívať, ako plávaš. Láska moja, nerob kompromisy so slobodou, nedôveruj teplu vlastného domova.“ Tri ženy. Tri generácie. Jedna neúnavná túžba po slobode. Mia a Ines, tretia generácia rodiny Belhajovcov, prichádzajú na svet v osemdesiatych rokoch. Rovnako ako ich stará mama Mathilde, ich matka Aicha či teta Selma, aj ony túžia po slobode, no každá iným spôsobom: v exile, v samote, v zápase so svetom. Musia si vybojovať priestor pre seba, naučiť sa čítať nové pravidlá, prekračovať hranice medzi kultúrami a postaviť sa čelom k predsudkom, tichému vylúčeniu aj otvorenému rasizmu. V románe Vzal by som si oheň Leila Slimani veľkolepo uzatvára trilógiu Krajina iných, rodinnú ságu napísanú s výnimočnou citlivosťou a silou. Krajina iných je trojdielna freska o tom, čo znamená patriť – k rodine, krajine, sebe samej.

„Ale Mathilde sa nevzdala. Zmietla jeho odmietnutia zo stola. Rok čo rok sa k téme vracala. Každé leto, keď zafúkal chergui a spaľujúce horúčavy jej išli na nervy, znovu vyrukovala s nápadom na bazén, ktorý v ňom vzbudzoval odpor. Myslela si, že to nikdy nepochopí, on, ktorý nevedel plávať a bál sa vody. Zjemnela, štebotala, prosíkala ho. Nevnímala ako hanbu, že by ukázali, čo dosiahli. Nikomu tým neubližovali. Mali predsa právo užívať si život po tom všetkom, čomu obetovali svoje najkrajšie roky, najprv vojne a potom statku. Chcela bazén. Chcela ho ako náhradu za všetky obete, za samotu, za premrhanú mladosť.“ Píše sa rok 1968. Amin premenil neúrodné pole na prosperujúce hospodárstvo a stal sa súčasťou novej buržoázie, ktorá verí v pokrok, oslavuje život a s nádejou hľadí do budúcnosti. No krajina, ktorá si len nedávno vydobyla slobodu, ešte stále hľadá samu seba – rozpoltená medzi tradíciou a modernitou, medzi povrchnou ilúziou Západu a nevyrieknutou hanbou minulosti. Na tomto nestabilnom pozadí vyrastá nová generácia, ktorá sa odmieta prispôsobiť. Deti tých, ktorí bojovali o nezávislosť, sa samy musia rozhodnúť, akú cenu sú ochotné zaplatiť za slobodu, telom aj dušou. Román Dívajte sa, ako tancujeme pokračuje v pútavej rodinnej ságe, ktorú Leila Slimani začala románom Krajina iných – Vojna, vojna, vojna s rovnakou emocionálnou hĺbkou, nezabudnuteľnými postavami a nekompromisným pohľadom na spoločnosť, ktorá sa mení, no nie vždy vyvíja.

„Ale Mathilde sa nevzdala. Zmietla jeho odmietnutia zo stola. Rok čo rok sa k téme vracala. Každé leto, keď zafúkal chergui a spaľujúce horúčavy jej išli na nervy, znovu vyrukovala s nápadom na bazén, ktorý v ňom vzbudzoval odpor. Myslela si, že to nikdy nepochopí, on, ktorý nevedel plávať a bál sa vody. Zjemnela, štebotala, prosíkala ho. Nevnímala ako hanbu, že by ukázali, čo dosiahli. Nikomu tým neubližovali. Mali predsa právo užívať si život po tom všetkom, čomu obetovali svoje najkrajšie roky, najprv vojne a potom statku. Chcela bazén. Chcela ho ako náhradu za všetky obete, za samotu, za premrhanú mladosť.“ Píše sa rok 1968. Amin premenil neúrodné pole na prosperujúce hospodárstvo a stal sa súčasťou novej buržoázie, ktorá verí v pokrok, oslavuje život a s nádejou hľadí do budúcnosti. No krajina, ktorá si len nedávno vydobyla slobodu, ešte stále hľadá samu seba – rozpoltená medzi tradíciou a modernitou, medzi povrchnou ilúziou Západu a nevyrieknutou hanbou minulosti. Na tomto nestabilnom pozadí vyrastá nová generácia, ktorá sa odmieta prispôsobiť. Deti tých, ktorí bojovali o nezávislosť, sa samy musia rozhodnúť, akú cenu sú ochotné zaplatiť za slobodu, telom aj dušou. Román Dívajte sa, ako tancujeme pokračuje v pútavej rodinnej ságe, ktorú Leila Slimani začala románom Krajina iných – Vojna, vojna, vojna s rovnakou emocionálnou hĺbkou, nezabudnuteľnými postavami a nekompromisným pohľadom na spoločnosť, ktorá sa mení, no nie vždy vyvíja.

„Nevracaj sa. Reči o koreňoch nie sú nič iné než spôsob, ako ťa pribiť k zemi – a potom, na minulosti, dome, predmetoch, spomienkach nezáleží. Zapáľ veľký požiar a vezmi si oheň. Nepoviem ti dovidenia, miláčik, poviem ti zbohom. Postrčím ťa z útesu, pustím lano a budem sa dívať, ako plávaš. Láska moja, nerob kompromisy so slobodou, nedôveruj teplu vlastného domova.“ Tri ženy. Tri generácie. Jedna neúnavná túžba po slobode. Mia a Ines, tretia generácia rodiny Belhajovcov, prichádzajú na svet v osemdesiatych rokoch. Rovnako ako ich stará mama Mathilde, ich matka Aicha či teta Selma, aj ony túžia po slobode, no každá iným spôsobom: v exile, v samote, v zápase so svetom. Musia si vybojovať priestor pre seba, naučiť sa čítať nové pravidlá, prekračovať hranice medzi kultúrami a postaviť sa čelom k predsudkom, tichému vylúčeniu aj otvorenému rasizmu. V románe Vzal by som si oheň Leila Slimani veľkolepo uzatvára trilógiu Krajina iných, rodinnú ságu napísanú s výnimočnou citlivosťou a silou. Krajina iných je trojdielna freska o tom, čo znamená patriť – k rodine, krajine, sebe samej.

Pôsobivá trilógia jednej z najvýraznejších francúzskych autoriek súčasnosti zachytáva osud troch generácií rodiny Belhajovcov od 40. rokov 20. storočia až po začiatok 21. storočia. V prvom diele s názvom Vojna, vojna, vojna sledujeme mladú Francúzku Mathilde, ktorá po vojne odchádza so svojím marockým manželom Aminom budovať nový život na farme pri Meknese. V zápase s neúrodnou pôdou, tradíciami aj predsudkami sa odvíja dráma ženy, ktorá sa ocitla „v krajine iných“. Pokračovanie Dívajte sa, ako tancujeme prenáša príbeh do búrlivých šesťdesiatych rokov. Generácia detí – najmä Aicha a Selim – zápasí o vlastnú identitu, zmietajúc sa medzi túžbou po slobode a tlakom rodinných i spoločenských očakávaní. Maroko sa mení, ale rany minulosti sa nezahojili. Záverečný román Vzal by som si oheň predstavuje Miu a Ines, vnučky Mathilde a Amina. Vyrastajú v 80. a 90. rokoch medzi Rabatom a Parížom, vo svete poznačenom globalizáciou, násilím aj neustálym hľadaním seba samých. V ich príbehoch sa odráža krehkosť identity, moc túžby i ťarcha mlčania. Leila Slimani skladá veľkú rodinnú ságu – intímnu aj politickú, jemnú aj neúprosnú. Rozpráva o láske a odcudzení, o ženskom údele, o koloniálnej i postkoloniálnej skúsenosti. Jej trilógia je literárnym portrétom Maroka aj Európy, ale predovšetkým skúmaním človeka, ktorý sa nikdy necíti úplne doma. Krajina iných je príbeh o tom, ako sa dejiny vpisujú do tiel a pamätí a ako sa láska a sloboda musia vždy nanovo dobýjať.

Minulosť nikdy nezmizne úplne. Dedí sa, pretvára a ovplyvňuje aj tých, ktorí si ju nevybrali. Rodné Alžírsko bolo pre Naimu dlho len nezaujímavou kulisou. Zdá sa však, že vo francúzskej spoločnosti zmietanej otázkami identity všetko smeruje k jej pôvodu. Aké spojenie však môže mať s rodinnou históriou, ktorú jej nikto nikdy neodhalil? Jej starý otec Ali, ktorý žil v kabylských horách, zomrel skôr, ako sa ho mohla opýtať, prečo z neho história urobila harkiho. Jej stará mama by možno aj vedela odpovedať, ale nie v jazyku, ktorému by Naima rozumela. Ako priviesť krajinu späť z okraja mlčania? Alice Zeniter v oceňovanom románe majstrovsky spája veľkú históriu s intímnymi príbehmi jednotlivcov. Umenie strácať je pútavá a dojemná sága o identite, vyhnanstve a o tom, ako sa minulosť vkráda do prítomnosti.

„Nechcela som byť ničím iným než sebou. A svet si na to musel zvyknúť.“ Simone de Beauvoir vo svojich Pamätiach slušného dievčaťa zachytáva krehký proces premeny dievčaťa na mysliteľku, spisovateľku, ženu, ktorá si odmieta nechať nalinajkovať život. V kulisách Paríža – mesta škôl, salónov a samoty – sa odohráva príbeh o hľadaní vlastného hlasu. Z detskej izby plnej kníh cez školské lavice až po prednáškové sály Sorbonny de Beauvoir kráča s rozumom ostrým ako britva a citom, ktorý si ešte len formuje jazyk. Rebeluje voči tichej poslušnosti, voči role určovanej matkou, spoločnosťou, históriou. Namiesto manželstva a istoty si volí neistotu myslenia – a nachádza Sartrovu prítomnosť ako odpoveď na dlhoročné volanie. Pamäti slušného dievčaťa sú nielen kronikou dozrievania, ale aj nežnou a prenikavou ódou na slobodu – intelektuálnu, ženskú, ľudskú.

Minulosť nikdy nezmizne úplne. Dedí sa, pretvára a ovplyvňuje aj tých, ktorí si ju nevybrali. Rodné Alžírsko bolo pre Naimu dlho len nezaujímavou kulisou. Zdá sa však, že vo francúzskej spoločnosti zmietanej otázkami identity všetko smeruje k jej pôvodu. Aké spojenie však môže mať s rodinnou históriou, ktorú jej nikto nikdy neodhalil? Jej starý otec Ali, ktorý žil v kabylských horách, zomrel skôr, ako sa ho mohla opýtať, prečo z neho história urobila harkiho. Jej stará mama by možno aj vedela odpovedať, ale nie v jazyku, ktorému by Naima rozumela. Ako priviesť krajinu späť z okraja mlčania? Alice Zeniter v oceňovanom románe majstrovsky spája veľkú históriu s intímnymi príbehmi jednotlivcov. Umenie strácať je pútavá a dojemná sága o identite, vyhnanstve a o tom, ako sa minulosť vkráda do prítomnosti. Vydanie tejto knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

„Nechcela som byť ničím iným než sebou. A svet si na to musel zvyknúť.“ Simone de Beauvoir vo svojich Pamätiach slušného dievčaťa zachytáva krehký proces premeny dievčaťa na mysliteľku, spisovateľku, ženu, ktorá si odmieta nechať nalinajkovať život. V kulisách Paríža – mesta škôl, salónov a samoty – sa odohráva príbeh o hľadaní vlastného hlasu. Z detskej izby plnej kníh cez školské lavice až po prednáškové sály Sorbonny de Beauvoir kráča s rozumom ostrým ako britva a citom, ktorý si ešte len formuje jazyk. Rebeluje voči tichej poslušnosti, voči role určovanej matkou, spoločnosťou, históriou. Namiesto manželstva a istoty si volí neistotu myslenia – a nachádza Sartrovu prítomnosť ako odpoveď na dlhoročné volanie. Pamäti slušného dievčaťa sú nielen kronikou dozrievania, ale aj nežnou a prenikavou ódou na slobodu – intelektuálnu, ženskú, ľudskú.

Sága matiek, dcér a sestier – osud jednej rodiny ako zrkadlo celého storočia. Všetko sa začalo prapradedkom a jeho neodolateľnou čokoládou, ktorej konzumácia má údajne tragické následky. Vďaka receptu na jej prípravu sa do rodiny Džašiovcov dostáva kliatba, ktorá sa rovnako ako mlčanie dedí z generácie na generáciu. Román Ôsmy život (pre Brilku) sleduje osem výnimočných životov, v ich osudoch sa vynárajú ozveny hlasov predkov a aj neúprosná história 20. storočia s jeho vojnami, diktatúrami, snahami o samostatnosť a demokraciu, útekmi, vášňami, stratami, nádejami a túžbou nielen po slobode.