Inaque.sk strana 4 z 24

Pierre a Rachel prežijú koncom päťdesiatych rokov krátky a intenzívny románik v Châteauroux. Charizmatický Pierre pochádza z meštiackej parížskej rodiny a Rachel, ktorá pracuje na sociálnom úrade, je ním fascinovaná. Hoci si ju odmieta vziať, narodí sa im dcéra Christine, ktorú matka vychováva sama. Vytvorí sa medzi nimi silné puto, ktoré začne povoľovať, až keď sa po rokoch znovu objaví Pierre a dcéru vovedie do intelektuálneho sveta. Christine Angot v románe Nedosiahnuteľná láska odhaľuje vzťah s množstvom vrstiev a rozmerov, vzťah prechádzajúci od bezpodmienečnej láske k matke až k odporu na pozadí spoločensko-ľúbostnej vojny a cestu ženy zničenej životom a vášňou venovanou mužovi.

Desivý príbeh o dedičstve studenej vojny. Jeržan vyrastá v odľahlej časti sovietskeho Kazachstanu, kde sa testujú jadrové zbrane. Zamiluje sa do susedovej dcéry a v jeden večer, aby na ňu spravil dojem, skočí do zakázaného jazera. Rádioaktívna voda Jeržana zmení. Nikdy z neho nevyrastie muž, zatiaľ čo z dievčaťa, ktoré miluje, sa stane krásna žena. „Ako v Oskarovi z Plechového bubienka aj v Jeržanovi sa spájajú životy a krajiny znivočené a neporazené studenou vojnou. Počas jadrových pokusov v rokoch 1945 až 1989 bolo dvestotisíc obyvateľov Kazachstanu vystavených smrteľnej radiácii a sovietska medicína ich používala ako pokusné králiky. Ismailovova schopnosť ukázať čitateľovi, ako sú životy zdanlivo na okraji záujmu v skutočnosti v srdci ľudskej skúsenosti, dokazuje, že je spisovateľom nesmiernej poetickej sily.“ – Kapka Kassabova „Desivé a presné podobenstvo.“ – Independent „Strhujúca zmes magického a krutého realizmu... prenikavá štúdia odcudzenia sa a environmentálnej katastrofy.“ – Sunday Times „Poetické majstrovské dielo, novela šokujúceho dedičstva, cudzej krásy a zraňujúcej emocionálnej hĺbky.“ – Lancashire Evening Post „Novela čerpajúca z mýtov, rozprávok, poézie a ľudového rozprávania. Z ich zmesi vyrastá nezvyčajné podobenstvo o moderných pretekoch v zbrojení, ktoré majú kruté následky na tradičný spôsob života.“ – Daily Mail „Táto úžasná novela... sa číta ako moderná rozprávka naplnená surreálnou, a predsa obyčajnou hrôzou.“ – Independent on Sunday

Kniha s názvom Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť sú zbierkou prednášok Doris Lessingovej, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru. V týchto výnimočných textoch sa zdôrazňuje význam nezávislého myslenia, spochybňovanie zaužívaných myšlienkových schém a vzorcov a odolávanie lákavej apatii. Doris Lessing tvrdí, že len, ak sme dostatočne slobodní na to, aby sme spochybnili autoritu a dovolili si nesúhlasiť, môžeme poraziť despotizmus a nevedomosť. Doris Lessing sa narodila v roku 1919 v Iráne. Medzi jej najznámejšie diela patrí cyklus piatich románov nazvaný Deti násilia. V roku 2007 jej Švédska kráľovská akadémia udelila Nobelovu cenu za literatúru ako „spisovateľke ženskej skúsenosti, ktorá skepticky, ostro a vizionársky podrobila skúmaniu rozdelenú civilizáciu.“ Umrela v novembri 2013 v Londýne.

Dvaja malí chlapci v londýnskom byte čelia neznesiteľnému smútku z náhlej straty matky. Ich otec, ktorý sa venuje poézii Teda Hughesa, si predstavuje budúcnosť naplnenú láskavými návštevami a prázdnotou. V tejto temnej noci ich navštívi Vrana – zákerný, smutný tvor, ktorý lieči a dozerá na deti. Smutný vták je priťahovaný touto rodinou a vyhráža sa, že zostane dovtedy, kým ho už nebude potrebovať. Výnimočný debut Maxa Portera je naplnený nečakaným humorom a pravdou.

Meghan Daum osobitým štýlom napísala desať silných textov, v ktorých sa konfrontuje s prežívaním smrti svojej matky, rozhodnutím nemať deti a každodennými otázkami, ktoré sú dnes zvyčajne zaobalené do zbytočnej sentimentálnosti. Podľa skratkovitej psychológie dnešných čias by sme sa z akéhokoľvek nešťastia či osobnej krízy mali vynoriť ako lepší ľudia. Ale čo ak to tak nie je? Témou, ktorá spája týchto desať textov je náš postoj k sentimentálnosti, romantizovaniu si niektorých životných postojov, ako aj ku kultúrnym tabu - nevysloviteľným a nemysliteľným predstavám. "Výnimočné autobiografické eseje, v ktorých sa autorka s odvahou púšťa do skúmania lásky, smrti a falošne zidealizovaných rituálov každodenného života." (Slate) "Fantastická zbierka esejí, ktorá je zábavná, inteligentná a emocionálna, pričom v tých najosobnejších momentoch je najviac univerzálna. Navyše je napísaná so závideniahodnou jemnosťou." (Geoff Dyer) "Výborné…Meghan Daum dokáže dokonale opísať emócie, je nemilosrdne úprimná, vtipná a intelektuálne poctivá." (Cheryl Strayed, New York Times Book Review) "Nevysloviteľné…je úžasná, trefná a presvedčivá kniha. Autorka píše s istotou a elegantne sa vzpiera očakávaniam…Meghan Daum je nepochybne geniálna esejistka. Prečítam si od nej čokoľvek." (New York Times Book Review) "Niekedy sú naše pocity a reakcie na to, čo sa nám deje, surové. Emócie sú nevyspytateľné, nepredvídateľné, sú tým, čo z nás robí ľudí. Tieto ukryté kúty duše si ťažko priznávame a už vôbec o nich nehovoríme. Zbierka esejí Meghan Daumovej nás zasiahne priamo do tohto nepomenovateľného miesta." (Entertainment Weekly) "Je trochu zarážajúce, že tieto eseje sa mi páčia, pretože dávajú hlas a tvar mnohým z mojich vlastných potláčaných myšlienok a tajných pocitov, ktorým by som sa v živote nedokázala pozrieť priamo do očí. Meghan Daum je kultúrna jasnovidka - odhalí nám svoje tajomstvá, aby si vypočula naše vlastné. Zároveň je úžasnou, vtipnou, vnímavou a bolestivo zrelou rozprávačkou." (Julia Glass) "Táto kniha k čitateľom a čitateľkám prehovára bystrým, láskavým a úprimným štýlom. Eseje idú do hĺbky, pod povrch toho, čo by sme možno očakávali, že pocítime, s cieľom zistiť, čo cítime naozaj. Meghan Daum zostáva verná komplexnosti prežívaných skúseností." (Leslie Jamison) "Meghan Daum spochybňuje svoje a naše utkvelé predstavy o živote odvážnym, nesentimentálnym štýlom podobným veľkým britským esejistom, ako bol napríklad William Hazlitt a George Orwell. Pri opisoch emócií a duševného rozpoloženia je presná ako Joan Didion. Stranu za stranou odhaľuje rôzne aspekty lásky, smútku a bežných pocitov, ktoré nejasne cítime, ale márne hľadáme slová, ktoré by ich opísali. Prečítať si túto knihu znamená pochopiť zvláštne paradoxy života novým a prenikavým spôsobom. " (Bernard Cooper) "Joan Didion nového tisícročia. Meghan Daum prináša do každodenného života, lásky a rituálov pôvab, múdrosť a vtip." (Dan Wakefield) "Trefné, vtipné a oslobodzujúce čítanie. Daumovej eseje sú osviežujúcim pohľadom na komplexnosť života, o ktorom premýšľame, vo svete, ktorý nechce vidieť členitú krajinu pravdy." (Kirkus) "Meghan Daum píše veľmi podnetne a zábavne. Vďaka úprimnosti, s akou skúma súčasnú kultúru, ako aj naše osobné svedomie, je táto kniha pútavá a významná aj v širšom kontexte." (Sigrid Nunez)

Rozprávačka tohto surovo úprimného príbehu je štyridsaťsedemročná Leda, profesorka angličtiny na univerzite vo Florencii. Keď jej dcéry odídu za svojím otcom do Kanady, očakáva, že sa bude cítiť osamelá a opustená. Na svoje vlastné prekvapenie však cíti len úľavu, akoby sa oslobodila od veľkej ťažoby. Rozhodne sa zájsť na dovolenku k moru do malého prímorského mestečka na juhu Talianska. Na pláži ju zaujme mladá matka Nina obklopená množstvom neapolských príbuzných a pripomenie jej časy, keď sa aj ona cítila absolútne pohltená starostlivosťou o deti. Séria zdanlivo bezvýznamných udalostí však Ledu vráti späť k znepokojivým spomienkam a príbeh o príjemnom návrate k vlastnému životu sa stáva ostrou konfrontáciou s minulosťou. Elena Ferrante opisuje rozporuplné pocity, ktoré pútajú rodičov k deťom priamo, ostro a pravdivo. Z jednoduchých pozorovaní vytvára silný príbeh o nádeji a nesplnených túžbach.

V knihe Sebectvo tých druhých esejistka Kristin Dombek prináša príbeh o tom, ako sa zo zriedkavej klinickej diagnózy stal veľký kultúrny fenomén, úložný priestor pre náš strach a úzkosti z lásky, priateľstva a vzťahov. Autorka sa odosobňuje od hystérie a kreslí jasnú hranicu medzi patológiou a obyčajným sebectvom. A v neposlednom rade píše o sebe v úprimnej snahe nájsť cestu von zo začarovaného kruhu strachu a obvinení, ktorá by viedla k uvoľnenejšiemu a uspokojivejšiemu životu.

Elena Ferrante sa v tejto detskej knihe vracia k príbehu románu Temná dcéra. Tento raz však ide o rozprávku pre deti. Stratená (ukradnutá) bábika Celina rozpráva príbeh o strašnej noci, ktorú prežila na pláži, o žiarlivosti na mačiatko Minú, o pocitoch opustenosti a smútku a o nočných morách.  Spolu so snovými ilustráciami Mary Cerriovej je Pláž v noci príbehom pre všetky verné aj budúce čitateľky Eleny Ferrante. Pre deti vo veku 8 – 12 rokov.

Ako vníma informácie z očí mozog? A čo sa stane, keď sa toto spojenie preruší? Oliver Sacks v knihe Zrak mysle rozpráva príbehy ľudí, ktorí sú schopní orientovať sa vo svete a komunikovať s okolím napriek tomu, že prišli o dôležité funkcie a schopnosti, ktoré považujeme za nevyhnutné. Napríklad schopnosť rozoznávať tváre, zmysel pre trojrozmerný priestor, schopnosť čítať či vnímať prostredie okom. Pre všetkých týchto ľudí je nový spôsob života výzvou a kniha Zrak mysle je testamentom, ako sme my, ľudia, schopní vyrovnať sa s touto výzvou.

Román o Arminute - "tej, čo sa vracia", nás do svojej hĺbky vtiahne už na prvých stránkach, vo chvíli, keď rozprávačka zazvoní pred neznámymi dverami v jednej ruke s kufrom a s taškou plnou topánok v tej druhej. Otvoriť prichádza jej sestra Adriana s rozstrapatenými vrkočmi: nikdy predtým sa nevideli. Začína sa strhujúci a okúzľujúci príbeh o dievčati, ktoré zo dňa na deň príde o všetko: o pohodlný domov, najdrahšie kamarátky, bezpodmienečnú lásku rodičov. Trinásťročné dievča objavuje úplne nový a odlišný život. Dom je malý, tmavý, všade naokolo je plno súrodencov a na stole málo jedla. Je tam však Adriana, s ktorou spolu spávajú na jednej posteli. A je tu aj Vincenzo, ktorý sa na ňu pozerá ako na ženu, a v jeho samopašnom, ostrieľanom pohľade sa vie aj stratiť, aby sa opäť mohla nájsť. Aby dokázala prijať fakt, že sa jej dvakrát zriekli, musí sa vrátiť k svojej podstate. Donatella di Pietrantonio dokáže tento príbeh o vzťahoch matiek a dcér, zodpovednosti a starostlivosti vyrozprávať veľmi originálnym a expresívne silným spôsobom.

Pre Sofiu, "dievča s problémami", je život bojom už od narodenia. Bojuje proti svojej rodine, blízkym, celému svetu. Nervózna, excentrická Sofia chodí vždy v čiernom a čierna je často aj jej nálada. Napriek tomu však fascinuje všetkých, ktorí sa s ňou majú možnosť stretnúť: sestrička sklonená nad jej postieľkou, kamarát z detstva, s ktorým sa hrá na pirátov, teta Marta žijúca v parížskom exile, rodičia uväznení v každodennosti. Sofia vždy chodí v čiernom je originálnym románom-mozaikou, ktorý v desiatich samostatných, ale vzájomne prepojených poviedkach odhaľuje príbeh Sofiinho detstva a dospievania. Román o hľadaní vlastnej životnej cesty strohým štýlom a atmosférou pripomína poviedky Raymonda Carvera či J. D. Salingera.

V roku 1921 si poľská prisťahovalkyňa Françoise Frenkel otvorila svoje prvé kníhkupectvo v Berlíne. Miluje knihy, francúzsku literatúru a kultúru. Jej obchod navštevujú autori, štátnici, čitateľky a možno medzi jej police a stolíky s klasikou a novými románmi zablúdil aj Vladimir Nabokov. Françoise sa splnil sen, ktorý mohla snívať takmer dve desaťročia. Potom sa náhle skončil, keď polícia začala zabavovať a rozbíjať židovský majetok počas Krištáľovej noci. Françoise uteká do Francúzska pár týždňov pred vypuknutím vojny. V Paríži sa z rozhlasu a novín dozvedá o hrôzach, ktoré sa začali diať. Krátko predtým, ako na mesto spadnú prvé bomby, utečie do Avignonu, potom do Nice. Má strach, že sa so svojou rodinou už nikdy neuvidí. Nice je plné utečencov, utečeniek a utrpenia; stratených detí, násilne rozbitých rodín. Vydesená Françoise sa musí ukryť. Prežíva len vďaka láskavosti cudzích ľudí, ktorí pre ňu riskujú vlastný život. Kníhkupkyňa z Berlína je podobne ako Denník Anny Frankovej záznamom doby, každodenného života počas druhej svetovej vojny, tentoraz v južnom Francúzsku a je príbehom o ľudskej krutosti a bezbrehej láskavosti; príbehom ženy, ktorú túžba žiť neopúšťa ani v tých najťažších chvíľach.