Inaque.sk strana 5 z 31

Niekedy stačí naivný pohľad mladého dievčaťa, aby sa začal príbeh, ktorý zmení životy dvoch rodín a celého sveta. Anna, šestnásťročná školáčka z malého mesta v severnom Taliansku, po krátkom romániku otehotnie. Aby si zachránila povesť, vydá sa za excentrického staršieho rodinného priateľa a presťahujú sa na nehostinné miesto na juhu. Udalosti ich života na vidieku prebiehajú paralelne s vojnou a nastupujúcou hrozbou fašizmu a my sledujeme, ako sa spoločnosť vyrovnáva s úzkosťou a smútkom. Spočiatku na scéne dominujú intímne drámy a to, čo sa deje za štyrmi stenami, je čosi vzdialené, ale vojna je neúprosná. S bombami prichádzajú dôležité rozhodnutia a extrémne činy: scéna sa otvára, dýcha bolesťou, pýta si dôstojnosť a strach je bežným platidlom. Keď sa konečne skončí, tých nemnoho, ktorí prežili, bude musieť čeliť prázdnote plnej nezodpovedaných otázok. Anna, teraz už vdova, sa na to pozerá ako svedok generácie, ktorá si nemohla vybrať, pretože Dejiny s veľkým písmenom rozhodli za všetkých. Jadrom románu je záujem o zážitky, ktoré prehlbujú a umŕtvujú existenciu: cudzoložstvo a nálety, hádky a bombardovanie. Natalia Ginzburg sa pýta, ako môžeme čestne konať, keď čelíme katastrofe, a ako môžeme milovať, aj keď v sebe nesieme zmätok.

Jedného rána roku 2008 Gemma nastúpi do lietadla spolu so svojím šestnásťročným synom Pietrom. Cieľová destinácia je Sarajevo, mesto hranica medzi Západom a Východom, zranené nie tak dávnou minulosťou. Na letisku ich čaká Gojko, bosniansky básnik a priateľ, ktorý počas zimných olympijských hier 1984 priviedol Gemmu k láske jej života, fotografovi Diegovi. Príbeh môjho syna je nielen ľúbostný príbeh o vytúženom, nenaplnenom a znovuobjavenom materstve. Je aj o tajuplnej ceste života, ktorý vytryskne z prehistorickej placenty vojny. Vojny, ktorá zabíja a plodí. Dobrodružstvo Gemmy a Diega je zároveň príbehom nás všetkých, pretože ide o súčasný a nanajvýš aktuálny román o vojne a mieri. Autorka necháva postavy oscilovať medzi Talianskom utápajúcim sa v sladkokyslom náleve blahobytu a obliehaným Sarajevom a pod vplyvom radikálnych udalostí kreuje pseudohrdinov, ktorých dejiny vložili do rúk osudu číhajúceho na svoju obeť ako ostreľovač. Margaret Mazzantini nám venovala román svet, fascinujúci, strhujúci i symbolický príbeh so silným morálnym posolstvom. Príbeh môjho syna v roku 2012 sfilmoval Sergio Castellitto a hlavné postavy stvárnili Penélope Cruz a Emile Hirsch. Margaret Mazzantini je taliansko-írska spisovateľka a herečka. Za román Príbeh môjho syna získala v roku 2009 Premio Campiello.

Jedného rána roku 2008 Gemma nastúpi do lietadla spolu so svojím šestnásťročným synom Pietrom. Cieľová destinácia je Sarajevo, mesto hranica medzi Západom a Východom, zranené nie tak dávnou minulosťou. Na letisku ich čaká Gojko, bosniansky básnik a priateľ, ktorý počas zimných olympijských hier 1984 priviedol Gemmu k láske jej života, fotografovi Diegovi.    Príbeh môjho syna je nielen ľúbostný príbeh o vytúženom, nenaplnenom a znovuobjavenom materstve.  Je aj o tajuplnej ceste života, ktorý vytryskne z prehistorickej placenty vojny. Vojny, ktorá zabíja a plodí. Dobrodružstvo Gemmy a Diega je zároveň príbehom nás všetkých, pretože ide o súčasný a nanajvýš aktuálny román o vojne a mieri. Autorka necháva postavy oscilovať medzi Talianskom utápajúcim sa v sladkokyslom náleve blahobytu a obliehaným Sarajevom a pod vplyvom radikálnych udalostí kreuje pseudohrdinov, ktorých dejiny vložili do rúk osudu číhajúceho na svoju obeť ako ostreľovač. Margaret Mazzantini nám venovala román svet, fascinujúci, strhujúci i symbolický príbeh so silným morálnym posolstvom. Príbeh môjho syna v roku 2012 sfilmoval Sergio Castellitto a hlavné postavy stvárnili Penélope Cruz a Emile Hirsch.

Príbeh zúfalej a žiarlivej lásky a bolestne jasná spoveď o osamelom manželstve. Žena zdrvená pocitom menejcennosti roky znáša manželov mimomanželský pomer, až kým si neuvedomí, že aj ona má prostriedok, ako mu zabrániť v odchode. Natalia Ginzburg píše bez akejkoľvek sentimentality, je rozpálená dobiela, chladná hnevom. Nešťastný príbeh obyčajného nudného manželstva premenila na psychologický triler. Natalia Ginzburg bola talianska spisovateľka, vo svojich dielach sa venovala rodinným vzťahom, politike počas fašizmu a po ňom a druhej svetovej vojne a filozofii. Písala romány, poviedky a eseje, za ktoré získala Premio Strega a cenu Bagutta.

Príbeh zúfalej a žiarlivej lásky a bolestne jasná spoveď o osamelom manželstve. Žena zdrvená pocitom menejcennosti roky znáša manželov mimomanželský pomer, až kým si neuvedomí, že aj ona má prostriedok, ako mu zabrániť v odchode. Natalia Ginzburg píše bez akejkoľvek sentimentality, je rozpálená dobiela, chladná hnevom. Nešťastný príbeh obyčajného nudného manželstva premenila na psychologický triler.

Rose si sľúbila, že s aférami, ktoré prinášajú viac škody ako úžitku, už raz a navždy skončila. Ale to nepočítala so stretnutím s Lucom v bežný večer v bare Royal, kam sa uchyľuje každý deň po práci. Temná novela o potrebe a násilí, ovládaní a nádeji od jedného z najpopulárnejších súčasných francúzskych autorov. „Nicolas Mathieu dokáže bez príkras a so silnými obrazmi vykresliť prostredie rovnako dobre, ako opisuje násilie emócií.“ République des Pyrénées „Tento krátky príbeh, ktorý sa číta jedným dychom, navyše s pôžitkom, očakávaním a úžasom, jasne dokazuje, že kvantita nie je zárukou kvality.“ Express Nicolas Mathieu získal v roku 2018 cenu Prix Goncourt za román Leurs enfants apr?s eux. V slovenskom preklade vyšiel jeho tretí román Connemara. „Obaja mali za sebou milostné aféry, známosti na jednu noc, deti, neúspechy a smútky. Boli zrelí. Ale päťdesiatka bola ako vstup na nové, zvláštne územie. Ešte nedávno sa im päťdesiatnici zdali starí. Cítili to v kostiach – únavu, chronické choroby –, videli na už suchej pokožke, redších vlasoch. Takáto pravda nechá na vašom tele, ktoré je už na polceste, stopu. Ale teraz, keď sa rodiny rozpadali skôr, ako deti vyrástli, a život sa nekonečne predlžoval, stredný vek nadobúdal podobu druhého dospievania. Luc a Rose na seba hľadeli a nevedeli, čo si majú o tomto novom veku trápnosti myslieť. Boli opatrní, šťastie ich nepostretlo každý deň. Rose sa zdal čoraz krajší. Povedala mu to. Luc jej kompliment neopätoval, ale jeho pohľad jej stačil.“

Rose si sľúbila, že s aférami, ktoré prinášajú viac škody ako úžitku, už raz a navždy skončila. Ale to nepočítala so stretnutím s Lucom v bežný večer v bare Royal, kam sa uchyľuje každý deň po práci. Temná novela o potrebe a násilí, ovládaní a nádeji od jedného z najpopulárnejších súčasných francúzskych autorov.

V pokračovaní bestsellera Muži mi to vysvetlia Rebecca Solnit ponúka úvahy o ženách, ktoré odmietajú byť umlčané, mizogýnnom násilí, krehkej mužskosti literárneho kánonu, nedávnej histórii vtipov o znásilnení a mnohých ďalších témach. Autorka svojím charakteristickým štýlom mieša humor, bystrú analýzu a nadhľad.

V pokračovaní bestsellera Muži mi to vysvetlia Rebecca Solnit ponúka úvahy o ženách, ktoré odmietajú byť umlčané, mizogýnnom násilí, krehkej mužskosti literárneho kánonu, nedávnej histórii vtipov o znásilnení a mnohých ďalších témach. Autorka svojím charakteristickým štýlom mieša humor, bystrú analýzu a nadhľad.

V pokračovaní bestsellera Muži mi to vysvetlia Rebecca Solnit ponúka úvahy o ženách, ktoré odmietajú byť umlčané, mizogýnnom násilí, krehkej mužskosti literárneho kánonu, nedávnej histórii vtipov o znásilnení a mnohých ďalších témach. Autorka svojím charakteristickým štýlom mieša humor, bystrú analýzu a nadhľad.

V pokračovaní bestsellera Muži mi to vysvetlia Rebecca Solnit ponúka úvahy o ženách, ktoré odmietajú byť umlčané, mizogýnnom násilí, krehkej mužskosti literárneho kánonu, nedávnej histórii vtipov o znásilnení a mnohých ďalších témach. Autorka svojím charakteristickým štýlom mieša humor, bystrú analýzu a nadhľad.

Štyri romány, ktoré prečítate za jedno leto. Michel Houellebecq: Elementárne častice Nevlastní bratia Michel a Bruno majú spoločnú matku, ale inak nič viac. Michel je výskumník, idealista, prísny zástanca determinizmu, ktorý je neschopný milovať, nahrádza život prácou, jedlom z Monoprix a sedatívami. Bruno je voľnomyšlienkar, hoci viac v teoretickej ako v praktickej rovine, a len zúfalo sa snaží dopracovať k sexuálnym pôžitkom. Obaja sú typickými príslušníkmi atomizovanej spoločnosti, v ktorej náboženstvo ustúpilo plytkej ezoterike a filozofiám New Age a lásku nahradilo prázdne sexuálne splynutie. Román Elementárne častice je príbehom dvoch bratov, ale jeho skutočnou témou je rozklad súčasnej spoločnosti, jej predstáv o sebe samej, domnienok, jej politickej nekorektnosti a prejavov vo všetkom od antropológie po listy čitateliek v dievčenských časopisoch. Rozklad moderných životov a lásky. Román Michela Houellebecqa je raz vtipný, ostrý, inokedy didaktický, dojemný a naturalistický. Michel Houellebecq: Zničiť Román Zničiť miestami pôsobí ako geopolitický triler s útokmi, špiónmi a ezoterickým podtextom, no zároveň je rodinnou melodrámou s patriarchom v domove dôchodcov v srdci francúzskeho vidieka. Je to román o krehkosti existencie a osamelosti súčasného človeka vo svete bez Boha. Je o láske a manželskej oddanosti. Houellebecq napísal baladu o živote a dôvodoch, prečo ho žiť alebo sa ho vzdať, knihu o chorobe, entropii a deštrukcii, v ktorej sa všetko vznáša vo vzduchu pred dojemným vyvrcholením. V románe sa preplietajú tri príbehy. Jeden z nich patrí Brunovi Jugovi, ministrovi hospodárstva a financií, ktorý kandiduje v prezidentských voľbách v roku 2027 ako dvojka Benjamina Sarfatiho, hviezdy z televíznych tolkšou. Druhý a hlavný príbeh patrí Paulovi Raisonovi, dôverníkovi ministra Juga, ktorý je typicky houellebecqovskou cynickou a samotárskou postavou. Príbeh sa začína mŕtvicou Paulovho otca, agenta tajných služieb na dôchodku, po ktorej upadne do kómy. Choroba spojí rodinu: sestru, ktorá je oddanou katolíčkou a sympatizantkou Marine Le Penovej, švagrinú, bezohľadnú novinárku a otcovu starostlivú druhú manželku. Elizabeth Strout: Amy a Isabelle Elizabeth Strout vo svojom skvelom debute Amy a Isabelle opisuje odcudzenie pubertálnej dcéry od neprístupnej matky a matkino besnenie, keď odhalí dcérino sexuálne tajomstvo. V istých ohľadoch sú Isabelle a Amy ako každá iná matka a jej šestnásťročná dcéra, ktoré každým pohľadom k sebe vysielajú výbušnú zmes lásky a nenávisti. Napätie ešte zvyšuje skutočnosť, že spolu žijú a pracujú v továrenskom mestečku Shirley Falls, kde klebetia všetci o všetkých. A keď sa zdá, že to už ani nemôže byť horšie, začne sa prebúdzať Amina sexualita a otvorí medzi matkou a dcérou hlbokú mrazivú priepasť. Tá sa javí ako nepreklenuteľná, až kým sa Isabelle neodhodlá preskúmať vlastnú hanebnú minulosť, ktorú dlhé roky držala pod pokrievkou. Jenny Offill: Odd. Špekulácií Na začiatku bolo ľahké predstaviť si budúcnosť. Boli mladí a ľahkovážni, sebaistí a zamilovaní. Oddelením špekulácií nazývali všetky vzrušujúce neistoty, ktoré ich čakali. Zobrali sa, narodilo sa im dieťa a prežili všetky malé katastrofy rodinného života – prebdené noci, otrasy vo vzťahu, smútok z nesplnených snov o umení. Nepripravili sa na stratosférickú úzkosť dospelého života, na skutočnosť, že ich vzťah stojí pevne na zemi, ktorá sa neustále pohybuje a otriasa. Odd. špekulácií je nikdy nenapísaným denníkom ženy, je súhrnom jej myšlienok, cynických poznámok, pozorovaní a špekulácií. Okrem Keatsa a Kafku sa k slovu dostávajú aj zabudnutí sovietski kozmonauti a rady pre manželky z roku 1897. Novela je bežným príbehom, oslobodeným od všetkých tradičných predstáv, ktoré si literatúra s manželstvom a rodinným životom spája. Jenny Offill napísala geniálny napínavý ľúbostný príbeh, kratučkú a nezabudnuteľnú novelu.

Pocit hanby, že vlastním telo, sa ma zmocnil v jarné popoludnie. Vnikol do slnečného lúča, prekĺzol cez tričko, zasiahol miesto uprostred hrudníka a navždy prilipol ku kožnému tkanivu. Na začiatku knihy má Erica päť rokov a frajera, ktorého si nevybrala a ktorý jej na ihrisku materskej školy vkĺzne rukou pod tričko. Vtedy zistí, že telo môže byť zdrojom hanby, a od tej chvíle ho pozoruje, uvedomuje si, že ako jediné zachytáva malé aj veľké udalosti našich životov. Erica sa snaží uniknúť túžbe, ktorá do jej života prichádza v rozhovoroch s kamarátkami, na rande či večierkoch, kde je hranica medzi potešením a bolesťou veľmi tenká. Zbiera obrázky svätcov, číta životopisy mučeníc, no čím viac sa z tela snaží uniknúť, tým viac je prítomné. Ženské telo je profánnou púťou dievčaťa, ktoré prechádza etapami dospievania a zmieta sa v paradoxoch túžby, bolesti a rozkoše. Veronica Pacini vyštudovala antropológiu na Bolonskej univerzite a etnografiu a sociálnu antropológiu na EHESS v Paríži. Poviedky a básne publikuje v časopisoch a antológiách.

Pocit hanby, že vlastním telo, sa ma zmocnil v jarné popoludnie. Vnikol do slnečného lúča, prekĺzol cez tričko, zasiahol miesto uprostred hrudníka a navždy prilipol ku kožnému tkanivu. Na začiatku knihy má Erica päť rokov a frajera, ktorého si nevybrala a ktorý jej na ihrisku materskej školy vkĺzne rukou pod tričko. Vtedy zistí, že telo môže byť zdrojom hanby, a od tej chvíle ho pozoruje, uvedomuje si, že ako jediné zachytáva malé aj veľké udalosti našich životov. Erica sa snaží uniknúť túžbe, ktorá do jej života prichádza v rozhovoroch s kamarátkami, na rande či večierkoch, kde je hranica medzi potešením a bolesťou veľmi tenká. Zbiera obrázky svätcov, číta životopisy mučeníc, no čím viac sa z tela snaží uniknúť, tým viac je prítomné. Ženské telo je profánnou púťou dievčaťa, ktoré prechádza etapami dospievania a zmieta sa v paradoxoch túžby, bolesti a rozkoše.

Japonsko je krajina, v ktorej sa Amélie Nothomb narodila a o ktorej nikdy neprestala premýšľať a snívať. Pod jej perom a v srdci sa stala fikciou. Ale v tomto autobiografickom rozprávaní má byť všetko skutočné. Autorka knihy V strachu a chvení sa vracia na miesta a k ľuďom, ktorých miluje. Navštívi svoju pestúnku Nišio-san a stretne sa s bývalým priateľom Rinrim, s ktorým sa v dvadsiatke rozišla. Hovorí aj o svojom vzťahu k jazyku, ktorý sa naučila ako dieťa a potom ho zabudla. A bez strachu a ľútosti sa prechádza Japonskom po zemetrasení z 11. marca 2011 a Japonskom svojho detstva a mladosti... Šťastná nostalgia sa dotýka srdca, pretože je krehká ako kniha utkaná z vlákien zabúdania a spomínania.

Japonsko je krajina, v ktorej sa Amélie Nothomb narodila a o ktorej nikdy neprestala premýšľať a snívať. Pod jej perom a v srdci sa stala fikciou. Ale v tomto autobiografickom rozprávaní má byť všetko skutočné. Autorka knihy V strachu a chvení sa vracia na miesta a k ľuďom, ktorých miluje. Navštívi svoju pestúnku Nišio-san a stretne sa s bývalým priateľom Rinrim, s ktorým sa v dvadsiatke rozišla. Hovorí aj o svojom vzťahu k jazyku, ktorý sa naučila ako dieťa a potom ho zabudla. A bez strachu a ľútosti sa prechádza Japonskom po zemetrasení z 11. marca 2011 a Japonskom svojho detstva a mladosti... Šťastná nostalgia sa dotýka srdca, pretože je krehká ako kniha utkaná z vlákien zabúdania a spomínania.