Inaque.sk strana 6 z 24

Táto kniha vás zavedie do ateliéru Eleny Ferrante, poskytne pohľad do zásuviek jej písacieho stola, za ktorým vznikli tri romány a štvorzväzková Neapolská sága. Frantumaglia obsahuje listy, eseje, zamyslenia, zápisky a rozhovory, ktoré autorka poskytla za viac než dvadsať rokov. Elena Ferrante tu odpovedá na množstvo otázok jej čitateliek a čitateľov. Píše o svojom rozhodnutí zostať v úzadí a dovoliť svojim knihám žiť si samostatný život. Píše si s režisérmi, vyjadruje sa k filmovým adaptáciám svojich románov, opisuje neľahké formulovanie odpovedí na novinárske otázky. Uvažuje o svojom vzťahu k psychoanalýze, mestám, v ktorých žila, k feminizmu a k detstvu, ktoré je pre ňu studnicou spomienok, dojmov a predstáv. Frantumaglia je živým a intímnym autoportrétom premýšľajúcej spisovateľky. 

Dom medzi dvomi morami. Do jeho izieb sa vracia tridsaťšesťročná Ida, aby sa raz a navždy rozlúčila s prízrakmi svojho detstva a dospievania. Nadia Terranova rozpráva o posadnutosti stratou, o tom, ako nás minulosť ovládne, ak sa jej nepozrieme do očí. Na začiatku románu sa stretávame s Idou v sicílskom prístave Messina, kde sa narodila. Jej matka ju požiadala o pomoc pri oprave rodného domu, ktorý má v úmysle predať. Obklopená predmetmi z dávnych čias stojí pred dilemou, čo uchovať a čoho sa zbaviť, ako sa vyrovnať s traumou z detstva. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi jej otec zmizol. Nezomrel: jedného dňa jednoducho odišiel a už sa nevrátil. So stratou otca si Ida spája zdrvujúce matkino mlčanie, svoju identitu a dokonca aj vzťah s vlastným manželom, ktorý je jej záchranou a skazou zároveň. V momente, keď ju rodný dom ovládne aj so svojimi prízrakmi, musí prelomiť kliatbu a dovoliť, aby jej otec nadobro odišiel z jej života aj vnútra.

Tento vizionársky a zdrvujúci román sa zrodil z príbehu, ktorý sa skutočne stal. Keď sa Angela rozhodne ísť na prekliaty ostrov, na ostrov-láger, ešte netuší, že tajomstvo pochované medzi sivými obrovskými budovami je horšie, než si dokáže predstaviť. A že je napokon na nej, aby toto tajomstvo vyhrabala a čelila mu. Nech to stojí, čo to stojí, pre dobro všetkých. Angela nerátala s tým, že na Lerose zažije dobrodružstvo svojho života. V roku 1992 sa Angela, mladá talianska bádateľka, vylodí na ostrove Leros. Spoločne s dobrovoľníkmi z každého kúta Európy, lekármi a zdravotníkmi na ostrove sa stará o desivé prípady, ktoré britská tlač označila za "hanebné tajomstvo Európy": ostrov-blázinec, kde svojho času diktátorský režim deportoval politických oponentov z celého Grécka a nútil ich spolunažívať s duševne chorými. Tí z nich, čo medzičasom neumreli, sú ešte stále tam, premenení na ľudské trosky. Angelu na ostrove privítajú znepokojivé, nepochopiteľné stopy. Kto je Basil, mních, a prečo je presvedčený, že vysoko v horách pochoval "to, čo ostalo z Boha"? A kto v skutočnosti je tajomná, tvrdohlavá Lina, dobrovoľníčka, ktorá akoby mala k ostrovu vzťah odjakživa? Každé tajomstvo nájde svoju odpoveď v pokladnici príbehov zabudnutých, porazených ľudí, vylúčených z dejín, "v archíve duší", v ktorom práve čítaním ožijú príbehy tragickej a neúprosnej krásy, básnika Stefanosa, dievčaťa Teresy a chlapca s kameňom v ústach.

Život z tisícov kúskov skladačky. „Bola taká komplikovaná ako skladačka zložená z tisícov kúskov – a ja som tieto kúsky musela nájsť a pospájať ich dokopy,“ píše o svojej matke Angelika Schrobsdorff. Kúskami skladačky sú pre ňu listy, fotoalbumy, spomienky priateľov a neskôr ich spoločne prežitý život. Všetko sa začalo celkom harmonicky v zámožnom židovskom dome berlínskeho obchodníka na začiatku 20. storočia. Else Kirschner je šarmantná mladá žena s tmavými kučerami a žiarivými očami, dojímavo milovaná rodičmi a milujúca život, ktorý jej doprial roky blahobytu, naplnené divadlami, koncertami, prázdninami v letnom dome pri jazere a veľkými vášňami. Všetkému však urobili rázny koniec nacisti. Else, medzitým vydatá za pruského junkera Ericha Schrobsdorffa, uteká s obomi dcérami do Bulharska. Vo svojom autobiografickom románe Angelika Schrobsdorff rozpráva o živote svojej židovskej matky, nekonvenčnej ženy, v Berlíne v období Weimarskej republiky, Tretej ríše a povojnového Nemecka. Podáva zaujímavý, takmer archeologický a pritom veľmi osobný pohľad na dejiny dvadsiateho storočia.

Sedem poviedok, sedem portrétov žien: dievčat bojujúcich o lásku, konfrontujúcich sa s materstvom, hľadajúcich si prácu. Sedem príbehov žien, ktoré cestujú, robia kariéru a dedia majetok; žien, ktoré prichádzajú o prácu, milenci ich podvádzajú a opúšťajú; žien, ktoré účtujú s nepriazňou osudu, začínajú odznova, rebelujú, plavia sa rozbúrenými vodami každodennosti. A po ich boku stoja slabí a dezorientovaní, zbabelí muži, ktorým chýba ich irónia, ale aj samota. Paolo Cognetti strohým a priamočiarym štýlom napísal sedem kapitol imaginárneho "manuálu pre úspešné dievčatá": sedem spôsobov, ako nájsť šťastie či oň prísť, sedem príbehov, hovoriacich nezabudnuteľným hlasom.

V knihe Vitaj doma Lucia Berlin opisuje miesta, na ktorých strávila prvých dvadsaťdeväť rokov svojho života. Banícke usadlosti, dom starých rodičov v Texase či vilu v Čile dopĺňajú fotografie a autorkine listy, písané mnohým ľuďom po celý život. Lucia Berlin písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade, úžasnými rokmi v čilskom Santiagu, tromi manželstvami, celoživotným problémom s alkoholizmom a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. V 90. rokoch začala učiť na univerzite. Zomrela v roku 2004 v kalifornskom meste Marina del Rey. V slovenčine vyšla jej zbierka poviedok Manuál pre upratovačky.

Yejide dúfa, že sa stane zázrak a jej sa narodí dieťa. Túži po ňom aj jej manžel a svokra. Yejide vyskúšala všetko. Radikálne rozhodnutie svojich príbuzných však nedokáže uniesť. Román Zostaň so mnou sa odohráva na pozadí spoločenských a politických nepokojov v Nigérii v osemdesiatych rokoch a je príbehom o krehkosti manželstva, rozpade rodiny, sile smútku a všetko pohlcujúcej túžbe po dieťati. Ayobami Adebayo napísala román o tom, ako sa zúfalo a niekedy ničivo sa snažíme uchrániť seba a svojich blízkych pred žiaľom.

"Významný míľnik povojnového realizmu..." - David Foster Wallace Otto a Sophie Bentwoodovci žijú v meniacej sa štvrti newyorského Brooklynu. Práve si zariadili nerezovú kuchyňu a na chodníku pred domom parkuje ich Mercedes. Potom čo Sophie uhryzne pravdepodobne besná túlavá mačka, ktorú kŕmi, manželov začnú stretať malé zlovestné nešťastia, odhaľujúce praskliny v ich vzťahu a v rozpadávajúcej sa spoločnosti. Novela Zúfalé postavy vyšla prvýkrát v sedemdesiatych rokoch a kritika ju označila za jedno z najvýraznejších diel povojnovej americkej literatúry a prirovnala ju k románom ako Fitzgeraldov Veľký Gatsby či Ani deň! od Saula Bellowa. "Majstrovské dielo minimalistickej prózy. Človek len premýšľa, kto desivejšie klame sám seba: zúfalé postavy z čias Bentwoodovcov alebo supersebavedomé postavy dneška." - Andrew O'Hehir, Salon "Zúfalé postavy patria k tomu najlepšiemu zo súčasnej literatúry: originálne, trvalé dielo nabité inteligenciou, životom a napätím prežitia v modernom svete." - Shirley Hazzard "Dokonalo priezračná novela o bolesti. Uveriteľná a liečivá..." - Frederick Busch Paula Fox (1923 - 2017) napísala niekoľko románov, memoáre a množstvo kníh pre deti. Vďaka svojim pozorovaniam, úspornej próze a nepochybne zaujímavému životnému príbehu sa stala jednou z kultových amerických autoriek.

"Domenico Starnone je môj najobľúbenejší spisovateľ. Je výnimočným rozprávačom ľudských vzťahov, jeho štýl je presný a veľmi hlboký, jeho príbehy sú naše vlastné. " - Nadia Terranova, autorka románu Zbohom prízraky Román o manželstve a putách, ktoré nás zväzujú, napísal jeden z najpopulárnejších talianskych súčasných spisovateľov. Vandino a Aldovo manželstvo sa tak ako mnoho iných nevyhlo nástrahám rutiny, vyčerpania, chladu. Napriek tomu prežilo. Alebo aspoň tak to na prvý pohľad vyzerá. Napriek tomu, že k zlomu v ich vzťahu došlo už pred mnohými rokmi, pri bližšom pohľade sú praskliny stále badateľné. Sú ako popraskaná váza, ktorá sa môže pri najmenšom otrase rozpadnúť. Alebo sa už rozbila, len si to nikto nechce priznať. Domenico Starnone napísal strhujúci príbeh o vzťahoch, rodine, rozviazaných a pritesných uzloch a o nevyhnutných následkoch našich činov. "V krátkom románe je toho zabaleného veľmi veľa, ale zároveň je otvorený ako Pandorina skrinka." - Asymptote Journal "Román Zviazaní je röntgenovou snímkou lásky, ktorá už láskou nie je, a jej zničenia." - Giornale Domenico Starnone je taliansky spisovateľ, scenárista a novinár. Narodil sa v Neapole, pracoval ako učiteľ a novinár. Je autorom trinástich románov. Za román Via Gemito získal v roku 2001 najprestížnejšie literárne ocenenie Premio Strega. "Majstrovské spojenie Starnoneho rozprávačského štýlu s úžasným príbehom." - Internazionale "Starnone rozpráva teleskopicky a zároveň mikroskopicky, tak sa v jeho texte okamih natiahne a celé desaťročia sa zredukujú na jediný odsek. Čas sa prejavuje v agónii jeho postáv." - Public Books

Elizabeth Strout vo svojom skvelom debute Amy a Isabelle opisuje odcudzenie pubertálnej dcéry od neprístupnej matky a matkino besnenie, keď odhalí dcérino sexuálne tajomstvo. V istých ohľadoch sú Isabelle a Amy ako každá iná matka a jej šestnásťročná dcéra, ktoré každým pohľadom k sebe vysielajú výbušnú zmes lásky a nenávisti. Napätie ešte zvyšuje skutočnosť, že spolu žijú a pracujú v továrenskom mestečku Shirley Falls, kde klebetia všetci o všetkých. A keď sa zdá, že to už ani nemôže byť horšie, začne sa prebúdzať Amina sexualita a otvorí medzi matkou a dcérou hlbokú mrazivú priepasť. Tá sa javí ako nepreklenuteľná, až kým sa Isabelle neodhodlá preskúmať vlastnú hanebnú minulosť, ktorú dlhé roky držala pod pokrievkou. "Román plný žiarivej charakternosti a humoru o odvahe a ťažkých rozhodnutiach, z ktorých sa skladá bežný život." Alice Munro "Táto kniha patrí medzi tie zriedkavé a povzbudivé diela, ktoré do zjavne známeho sveta nazrú s nemilosrdnou dôvernosťou a odhalia zvláštne, prekvapivé miesto." z recenzie v New York Times Elizabeth Strout získala za román Olive Kitteridgeová Pulitzerovu cenu. Je autorkou takmer desiatky románov a jej poviedky vychádzajú napríklad v časopise New Yorker. Román Amy a Isabelle je jej debut.

Novela Dáma s magrebským psíčkom je nielen príbehom nezvyčajnej, práve sa začínajúcej lásky, ale aj príbehom umenia a nádherným portrétom Zürichu. Anna je úspešná primabalerína a Gürkan turecký Kurd. Hoci majú obaja celkom iný pôvod a žijú v odlišných svetoch, pociťujú k sebe navzájom silnú príťažlivosť a sympatie. Už samotný názov nepochybne odkazuje na slávnu poviedku Antona Pavloviča Čechova Dáma so psíčkom z roku 1899, no Dana Grigorcea si ju interpretuje po svojom a predstavuje nám jej variáciu, v ktorej šikovne zamieňa roly. Tento príbeh je ako balet s presne naplánovanou choreografiou na úžasnú hudbu, kde sú tanečníkmi aj okoloidúci. Aj keď je novela obhajobou letmého šťastia a zmyselnosti, súčasne otvára témy ako osamelosť v manželstve. Dana Grigorcea je oceňovaná švajčiarska spisovateľka rumunského pôvodu. Je autorkou takmer desiatky kníh.

Náhodné úvahy sú zbierkou päťdesiatich dvoch rôznorodých fragmentov, čerpajúcich zo skúseností a poetiky, intuície a autobiografie. Názvy týchto krátkych textov vytvárajú pohyblivú mapu, ktorú si musí poskladať samotný čitateľ. Opis nespavosti plynulo prechádza k potrebe písať, tri bodky k zbabelosti, príťažlivosť amerického herca k autonómii umeleckého diela, trauma zo sťahovania k emancipácii žien. Snaha ísť do hĺbky, hľadať v podvedomí, napokon vedie k tomu, aby sme uvideli ženskú skúsenosť ako úžasný, ešte čiastočne neodhalený obraz. Náhodné úvahy idú ďalej než patriarchálna predstavivosť, rétorika emancipácie či spoločnosťou akceptované pocity. Elena Ferrante je autorkou Neapolskej ságy, ktorú tvorí štvorica románov Geniálna priateľka, Príbeh nového priezviska, Tí, čo odchádzajú - tí, čo zostávajú a Príbeh stratenej dcéry. Podľa románu Zraňujúca láska nakrútil Mario Martone rovnomenný film a jej nasledujúci román Dni opustenia sfilmoval Roberto Faenza. V zbierke listov, rozhovorov a krátkych textov s názvom Frantumaglia približuje svoje spisovateľské skúsenosti. Kniha pre deti Pláž v noci tematicky dopĺňa román Temná dcéra.

Pútavá zbierka poviedok, v ktorých Kristen Roupenian skúma komplikované vzťahy medzi pohlaviami, dynamiku príťažlivosti a posadnutosti druhým ľudským telom. V rôznorodých príbehoch o bežných, kriminálnych či až nadprirodzených situáciách premýšľa o sexe a treste, vine a hneve, potešení a strachu zo spôsobovania a cítenia bolesti. V poviedkach sa dokonale zobrazuje, že ženy môžu byť rovnako desivé ako to, čo sa im deje. Vďaka čiernemu humoru nás ich príbehy fascinujú a odpudzujú zároveň. Okrem známej poviedky Milovník mačiek, ktorá rozpútala diskusie, zbierka zahŕňa jedenásť ďalších príbehov o dievčatách, mladých ženách a ich šialených túžbach po pomste, uspokojení či jednoduchom živote. "Ak si myslíte, že viete, aká je táto zbierka poviedok, mýlite sa. Príbehy sú podané ostro, zvrátene, temne a bizarne, neúprosne a úplne šialene. Veľmi sa mi páčia." Carmen Maria Machado Kristen Roupenian vyštudovala angličtinu na Barnard College a Harvardovej univerzite. Zbierka poviedok Vieš, že to chceš je jej debutovou knihou.

Na fiktívnom ostrove medzi viničom, olivovníkmi a kaparami, v tieni nevyspytateľnej sopky žije uzavretá komunita svojimi radosťami a starosťami. Lenže jedného dňa more vyvrhne tri mŕtvoly, tri tmavé mladé mužské telá. Objaví ich stará učiteľka na rannej prechádzke so psom. Privolá starostu, príde lekár, objaví sa učiteľ. Čo teraz? Čo si počať s tromi mŕtvymi? Aféra s migrantmi by mohla poškodiť sľubný projekt kúpeľov, do ktorého starosta vkladá veľké nádeje… Je možné tváriť sa, že sa nič nestalo? Claudelov príbeh (by) sa mohol odohrať hocikde. Philippe Claudel patrí k najvýznamnejším súčasným francúzskym spisovateľom: na svojom konte má šestnásť románov. Za román Sivé duše (2003), ktorý bol aj sfilmovaný, dostal Renaudotovu cenu; za Brodeckovu správu (2007) prestížnu Goncourtovu cenu. Napísal viacero noviel a filmových scenárov. Film Tak dlho ťa milujem, ktorý aj režíroval, získal okrem Cézara za najlepší debut aj niekoľko ďalších ocenení.