Inaque.sk strana 20 z 24

Otec a syn sa vydávajú na cestu z Buenos Aires k vodopádom Iguazú na severnej hranici Argentíny s Brazíliou. Krajina, v ktorej vládne vojenská junta, je plná ozbrojených vojakov, kontrolných stanovíšť, vo vzduchu cítiť napätie. Chlapec sa volá Gaspar a otec sa ho snaží ochrániť pred osudom, ktorý má predurčený. Jeho matka zomrela za záhadných okolností, pri nehode, ktorá možno nebola náhodná. Juan, Gasparov otec, je médium v tajnom spoločenstve Bratstva, ktoré sa kontaktuje s Temnotou a hľadá večný život prostredníctvom hrôzostrašných rituálov. Rovnaký údel čaká aj Gaspara, pretože Bratstvo potrebuje nové médium. Osud týchto bytostí obdarených zvláštnymi schopnosťami je krutý, o fyzické aj duševné sily prichádzajú rýchlo a neúprosne. Počiatky Bratstva, ktorému vládne vplyvná rodina Gasparovej matky, siahajú do obdobia, keď objav Temnoty pred stáročiami putoval zo srdca Afriky do Anglicka a potom sa preniesol do Južnej Ameriky. Šesť kapitol románu prináša šesť obrazov dejín Argentíny od šesťdesiatych rokov po koniec 20. storočia. Na jeho stránkach čitateľ nájde domy so stenami, ktoré sa pohybujú; dvere, ktoré sú prechodmi do iných svetov; sály ukrývajúce nepredstaviteľné príšery; rituály s desivými ľudskými obeťami končiace extázou; dobrodružstvá v psychodelickom Londýne šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď sa Gasparovi rodičia ocitli medzi slávnymi členmi hnutia hippies; vzťahy otcov a detí, poznačené ťarchou krutého dedičstva, a v pozadí toho všetkého represálie vojenskej diktatúry, desaťtisíce nezvestných a neskôr neistý príchod demokracie, prvé ohniská AIDS v Buenos Aires... Nadprirodzené temné scény plné hrôzy sa v tomto znepokojujúcom, no súčasne uhrančivom románe prelínajú so skutočnými udalosťami z minulosti i súčasnosti. Mariana Enriquez je jednou zo zásadných spisovateliek latinskoamerickej literatúry 21. storočia.

Oceňovaná autorka Lola Shoneyin vo svojom románe prináša neodolateľný a zábavný príbeh o manželstve, rodine a moci zasadený do súčasnej Nigérie. Keď sa Baba Segi už šiesty deň po sebe zobudil s bolesťami brucha, vedel, že je čas urobiť niečo drastické s bezdetnosťou svojej štvrtej manželky. Pre Babu Segiho je jeho zbierka manželiek a kopa detí symbolom prosperity, úspechu a potvrdením mužnosti. V jeho patriarchálnom svete je všetko v poriadku, až kým si domov nedovedie štvrtú manželku, tichú, vysokoškolsky vzdelanú Bolanle. Tri ďalšie žiarlia a sú znechutené votrelkyňou, ktorá ich ukracuje o manželovu pozornosť. Ako sa opovažuje nevedieť, kde je jej miesto? Ako sa opovažuje ponúknuť im, že ich naučí čítať? Bolanlina matka sa usilovala dcéru vzdelávať a zachrániť ju pred životom v polygamii a nedokáže pochopiť, prečo si napriek tomu vybrala takýto osud. Bolanle však skrýva tajomstvo, ktoré nechtiac odhalí klamstvá a lži usadené v domácnosti Babu Segiho. Strhujúci príbeh o mužoch a ženách, matkách a deťoch, otroctve a nezávislosti osvetľuje spoločné črty skúsenosti všetkých žien: útrapy, ktoré znášajú, boj o vymedzenie sa a túžbu chrániť milovaných.

Román Všetko je možné svojou bohatosťou, štruktúrou a komplexnosťou pripomína poviedkový román Olive Kitteridgeová. Skúma celú škálu ľudských emócií prostredníctvom intímnych drám ľudí, ktorí sa snažia porozumieť sebe a druhým. Rozpráva príbeh obyvateľov vidieckeho Amgash v štáte Illinois, rodného mesta Lucy Bartonovej, úspešnej newyorskej spisovateľky, ktorá sa po sedemnástich rokoch konečne vracia navštíviť príbuzných. Na román Volám sa Lucy Bartonová nadväzujú tri časti Všetko je možné, Ach, William! a Lucy pri mori.

Sheila Heti sa v knihe Materstvo pýta, čo žena získa a stratí, keď sa stane matkou, a toto najzávažnejšie rozhodnutie ranej dospelosti spracúva s otvorenosťou, originalitou a humorom, ktoré jej priniesli medzinárodné uznanie. Rozprávačkou tohto intímneho príbehu je takmer štyridsiatnička, ktorá pri otázkach svojich priateľov zvažuje, či sa vôbec stane matkou. Z premýšľania o materstve odstreďuje vplyv rovesníčok, partnera a povinnosti voči rodine. Po hľadaní usmernenia vo filozofii, vlastnom tele, v mystike a náhode objaví odpoveď oveľa bližšie, ako by čakala. Materstvo je odvážny, precítený a drsne originálny román, ktorý určite povedie k živým úvahám o ženskosti, rodičovstve a o tom, ako – a najmä pre koho – žiť. „Zdá sa, že kniha Sheily Hetiovej sa stane kľúčovým literárnym dielom na túto tému… Je ťažké vyjadriť jej komplexnosť. Nie je to ani tak kniha, ako skôr gobelín – jemne utkané umelecké dielo.“ Lara Feigel, Guardian „Skúmanie morálneho, sociálneho a psychologického vzťahu modernej ženy k plodeniu je vyjasnením, provokáciou a konečne aj odpoveďou na nové normy ženskosti. Nepodobá sa ničomu, čo som doteraz čítala. Sheila Heti otvorila novú cestu, a to tak v autorskej zrelosti, ako aj v možnostiach samotného ženského diskurzu.“ Rachel Cusk, autorka kníh Obrys a Tranzit „Ešte som nevidela nikoho, kto by písal o vzťahu medzi bezdetnosťou, písaním a materinským smútkom tak, ako to robí Sheila Heti. Viem, že Materstvo bude znamenať veľa pre rôznych ľudí, a to rovnako, ako keby to bol človek, ktorého Sheila porodila, hoci iným, neporovnateľným spôsobom. Odvážna a potrebná kniha.“ Elif Batuman Sheila Heti je autorkou niekoľkých románov a literatúry faktu vrátane kníh Materstvo a How Should a Person Be (Aký by mal byť človek?), ktorú New York Magazine označil za jednu z „nových klasík 21. storočia“. Denník New York Times autorku zaradil medzi Novú avantgardu a spolu s desiatkou ďalších časopisov a novín vybral Materstvo za najlepšiu knihu roka 2018.

Vo vyľudnenom Miláne v polovici augusta spojí náhoda dve veľmi odlišné mladé ženy. Cecílii, narodenej a žijúcej v toskánskej dedinke, diagnostikovali rakovinu; ostáva jej niekoľko mesiacov života. Opúšťa domov a manžela a spolu s dcérkou prichádza do Milána, aby sa nechala vyšetriť známym profesorom, ktorý je však práve na dovolenke. Zatiaľ čo sa túla aj s dievčatkom mestom, stretne ďalšiu ženu, ktorá žije v Miláne a pracuje ako lekárka. Medzi dvoma ženami sa spontánne zrodí náklonnosť, ktorá sa čoskoro zmení na priateľstvo. Pre doktorku je tento nezvyčajný, mimopracovný vzťah príležitosťou zamyslieť sa nad chorobou, vedou, medicínou, politickou angažovanosťou, hodnotou individuálneho života a smrťou. Pre jednoduché dievča z provincie predstavuje veľkomesto magické miesto, kde sa môže stať nemožné. Cecília tak začína hru na schovávačku pred smrťou a preukazuje nezlomné, nikdy nie pasívne, naopak, nečakane premyslené upnutie sa na existenciu, pričom uniká pred súcitom a kráča po svojej kľukatej ceste. Ale veľkomesto obývajú aj zákerné bytosti zneužívajúce iných, dokonca „čarodejnice“, pripravené parazitovať na jej zúfalej situácii.

„Nič podobné tu ešte nikdy nevyšlo,“ napísal britský Guardian o Neaposlskej ságe. Na pozadí Neapola, ktorý je tak zvodný, ako aj nebezpečný a radikálne sa meniaceho sveta, rozpráva Elena Ferrante s bezprecedentnou úprimnosťou a genialitou príbeh celoživotného priateľstva dvoch žien. Príbeh stratenej dcéry je záverečným dielom strhujúcej ságy o dvoch ženách – premýšľajúcej a vzdelanej Eleny a neskrotnej Lily. Obe sú dospelé, majú manželov, milencov, deti a starnúcich rodičov. Priateľstvo im slúžilo ako kotva v živote. Obe sa snažili uniknúť zo štvrte, v ktorej vyrástli – bola väzením konformity, násilia a neporušiteľných tabu. Elena sa vydala, odišla do Florencie a napísala niekoľko kníh. V záverečnej časti ju neviditeľná sila znovu ťahá do Neapola.

V tretej časti Neapolskej ságy sa z dievčat Eleny a Lily stávajú ženy. Lila, ktorá sa v šestnástich vydala, má malého syna, opustila manžela a výhody, ktoré jej prinášalo manželstvo, a pracuje ako robotníčka vo fabrike. Elena odišla zo štvrte, skončila vysokú školu a vydala úspešný román. Otvorili sa jej dvere do sveta vzdelaných ľudí. Obe ženy sa snažia prebúrať múry väzenia, ktorým je život v biede, nevedomosti a podriadení sa. Plávajú v mori príležitostí, ktoré priniesli sedemdesiate roky. A predsa ich stále spája silné puto, ktoré nemôžu preťať žiadne vonkajšie okolnosti. „Vzťahy medzi ženami sa neriadia takými pevnými pravidlami ako priateľstvá mužov. Chcela som prerozprávať, ako celoživotné priateľstvo dvoch žien dokáže uniesť a prežiť dobré a zlé pocity, závislosť a emancipáciu, vzájomnú podporu a zradu.“ – Elena Ferrante

Druhá kniha z Neapolskej ságy začína vo chvíli, keď Elena spolu so svojou „geniálnou priateľkou“ Lilou nechávajú za sebou svoje klaustrofobické dievčenstvo a vstupujú do sveta búrlivej mladej dospelosti, ktorú sprevádza láska, strata a zmätok. Na pozadí Neapola 60. a 70. rokov sa predtým nerozlučné priateľky vyberajú každá svojou cestou. Lila sa ako šestnásťročná vydala za bohatého Stefana Carraciho len, aby v svadobný večer zistila, že ju zradil, a tak ich manželstvo pochoval. Elena si naopak vybrala školu, netradičnejší spôsob, ako sa oslobodiť od dusivého života štvrti. Príbeh dvoch priateliek z neapolskej štvrte pokračuje. Elena a Lila majú dvadsať rokov. Lila je uväznená v tradičnom manželstve, zatiaľ čo Elena pokračuje na svojej ceste hľadania seba samej. Komplikovaný a meniaci sa vzťah medzi nimi ich často spája, ale aj rozdeľuje. Každá z nich sa ocitá na pomedzí bolestivého odporu a hlbokej lásky, ktorú k tej druhej cíti. Dievčatá dospievajú, sú z nich ženy, uprostred života ktorých stojí toto zvláštne a dokonale vykreslené priateľstvo.

Druhá kniha z Neapolskej ságy začína vo chvíli, keď Elena spolu so svojou „geniálnou priateľkou“ Lilou nechávajú za sebou svoje klaustrofobické dievčenstvo a vstupujú do sveta búrlivej mladej dospelosti, ktorú sprevádza láska, strata a zmätok. Na pozadí Neapola 60. a 70. rokov sa predtým nerozlučné priateľky vyberajú každá svojou cestou. Lila sa ako šestnásťročná vydala za bohatého Stefana Carraciho len, aby v svadobný večer zistila, že ju zradil, a tak ich manželstvo pochoval. Elena si naopak vybrala školu, netradičnejší spôsob, ako sa oslobodiť od dusivého života štvrti. Príbeh dvoch priateliek z neapolskej štvrte pokračuje. Elena a Lila majú dvadsať rokov. Lila je uväznená v tradičnom manželstve, zatiaľ čo Elena pokračuje na svojej ceste hľadania seba samej. Komplikovaný a meniaci sa vzťah medzi nimi ich často spája, ale aj rozdeľuje. Každá z nich sa ocitá na pomedzí bolestivého odporu a hlbokej lásky, ktorú k tej druhej cíti. Dievčatá dospievajú, sú z nich ženy, uprostred života ktorých stojí toto zvláštne a dokonale vykreslené priateľstvo. V roku 2019 bol román adaptovaný do druhej série osemdielneho seriálu v koprodukcii HBO a RAI. Príbeh Eleny a Lily pokračuje románmi Tí, čo odchádzajú – tí, čo zostávajú, Príbeh stratenej dcéry.

Mŕtvy básnik nepíše. Preto je dôležité zostať nažive. Zbierka esejí a článkov popredného súčasného francúzskeho básnika a prozaika Michela Houellebecqa ponúka autorov chladný, často zábavný, vždy prenikavý pohľad na aspekty modernity. Texty vychádzali v deväťdesiatych rokoch a na začiatku nového tisícročia a Houellebecq v nich píše o témach, ktoré v danom čase rezonovali vo Francúzsku a prestupujú aj do jeho prozaických textov. Lanzarote je krátkym rozprávaním o januárovej dovolenke na rovnomennom ostrove. Na Lanzarote možno stretnúť fascinujúcich ľudí, konkrétne Pam a Barbaru či policajta Rudiho z Luxemburska, ktorý momentálne žije v Bruseli. A čo má s ostrovom spoločné raeliánska sekta čakajúca na príchod mimozemšťanov? MICHEL HOUELLEBECQ, francúzsky básnik, prozaik a esejista. Za román Mapa a územie dostal v roku 2010 Goncourtovu cenu. Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho romány Elementárne častice, Platforma, Možnosť ostrova, Podvolenie, Sérotonín a Zničiť.

Od autora románu Anomália oceneného v roku 2020 Goncourtovou cenou. Anna a Louise sa nepoznajú. Sú vydaté, matky, šťastné. Takmer v ten istý deň sa Anna stretne s Yvesom a Louise s Thomasom. V štyridsiatke ešte stále môže udrieť blesk a čiary osudu sa môžu prepísať, ale za akú cenu? Hervé Le Tellier je francúzsky spisovateľ, člen literárnej školy OULIPO. Vyštudoval matematiku a pôsobil ako novinár. Je autorom desiatok románov a zbierok poviedok.

„Nič podobné tu ešte nikdy nevyšlo,“ napísal britský Guardian o Neapolskej ságe. Na pozadí Neapola, ktorý je tak zvodný, ako aj nebezpečný a radikálne sa meniaceho sveta, rozpráva Elena Ferrante s bezprecedentnou úprimnosťou a genialitou príbeh celoživotného priateľstva dvoch žien. Neapolská sága je strhujúcim príbehom o dvoch ženách – premýšľajúcej a vzdelanej Eleny a neskrotnej Lily. Priateľstvo im slúžilo ako kotva v živote. Obe sa snažili uniknúť zo štvrte, v ktorej vyrástli – bola väzením konformity, násilia a neporušiteľných tabu. „Ak ste nečítali romány Eleny Ferrante, je to akoby ste nečítali Gustava Flauberta v 1856... Nesporne geniálne.“ – Granta

V roku 2020 Claire Luchette opísala obľúbenú taliansku spisovateľku Elenu Ferrante ako „jasnovidku medzi spisovateľkami.“ V týchto štyroch sviežich esejach Ferrante ponúka vzácny pohľad na pôvod svojich literárnych schopností. Píše o svojich vplyvoch, zápasoch a formovaní sa ako čitateľka i spisovateľka; opisuje nebezpečenstvá „zlého jazyka“ a naznačuje spôsoby, akými dlho vylučoval ženskú pravdu; navrhuje zborové spojenie ženského talentu, keď rozoberá dielo Emily Dickinsonovej, Gertrude Steinovej, Ingeborg Bachmannovej a mnohých ďalších. Predkladáme vám subtílnu a zároveň úprimnú knihu „jednej z najväčších prozaičiek našej doby“ o dobrodružstvách v literatúre, a to na jej okraji i za ním.

Na pozadí Neapola, ktorý je tak zvodný, ako aj nebezpečný a radikálne sa meniaceho sveta, rozpráva Elena Ferrante s bezprecedentnou úprimnosťou a genialitou príbeh celoživotného priateľstva dvoch žien. Príbeh stratenej dcéry je záverečným dielom strhujúcej ságy o dvoch ženách – premýšľajúcej a vzdelanej Eleny a neskrotnej Lily. Obe sú dospelé, majú manželov, milencov, deti a starnúcich rodičov. Priateľstvo im slúžilo ako kotva v živote. Obe sa snažili uniknúť zo štvrte, v ktorej vyrástli – bola väzením konformity, násilia a neporušiteľných tabu. Elena sa vydala, odišla do Florencie a napísala niekoľko kníh. V záverečnej časti ju neviditeľná sila znovu ťahá do Neapola.

V tretej časti Neapolskej ságy sa z dievčat Eleny a Lily stávajú ženy. Lila, ktorá sa v šestnástich vydala, má malého syna, opustila manžela a výhody, ktoré jej prinášalo manželstvo, a pracuje ako robotníčka vo fabrike. Elena odišla zo štvrte, skončila vysokú školu a vydala úspešný román. Otvorili sa jej dvere do sveta vzdelaných ľudí. Obe ženy sa snažia prebúrať múry väzenia, ktorým je život v biede, nevedomosti a podriadení sa. Plávajú v mori príležitostí, ktoré priniesli sedemdesiate roky. A predsa ich stále spája silné puto, ktoré nemôžu preťať žiadne vonkajšie okolnosti.