Inaque.sk strana 20 z 31

V knihe Sebectvo tých druhých esejistka Kristin Dombek prináša príbeh o tom, ako sa zo zriedkavej klinickej diagnózy stal veľký kultúrny fenomén, úložný priestor pre náš strach a úzkosti z lásky, priateľstva a vzťahov. Autorka sa odosobňuje od hystérie a kreslí jasnú hranicu medzi patológiou a obyčajným sebectvom. A v neposlednom rade píše o sebe v úprimnej snahe nájsť cestu von zo začarovaného kruhu strachu a obvinení, ktorá by viedla k uvoľnenejšiemu a uspokojivejšiemu životu.

Meghan Daum osobitým štýlom napísala desať silných textov, v ktorých sa konfrontuje s prežívaním smrti svojej matky, rozhodnutím nemať deti a každodennými otázkami, ktoré sú dnes zvyčajne zaobalené do zbytočnej sentimentálnosti. Podľa skratkovitej psychológie dnešných čias by sme sa z akéhokoľvek nešťastia či osobnej krízy mali vynoriť ako lepší ľudia. Ale čo ak to tak nie je? Témou, ktorá spája týchto desať textov je náš postoj k sentimentálnosti, romantizovaniu si niektorých životných postojov, ako aj ku kultúrnym tabu - nevysloviteľným a nemysliteľným predstavám. "Výnimočné autobiografické eseje, v ktorých sa autorka s odvahou púšťa do skúmania lásky, smrti a falošne zidealizovaných rituálov každodenného života." (Slate) "Fantastická zbierka esejí, ktorá je zábavná, inteligentná a emocionálna, pričom v tých najosobnejších momentoch je najviac univerzálna. Navyše je napísaná so závideniahodnou jemnosťou." (Geoff Dyer) "Výborné…Meghan Daum dokáže dokonale opísať emócie, je nemilosrdne úprimná, vtipná a intelektuálne poctivá." (Cheryl Strayed, New York Times Book Review) "Nevysloviteľné…je úžasná, trefná a presvedčivá kniha. Autorka píše s istotou a elegantne sa vzpiera očakávaniam…Meghan Daum je nepochybne geniálna esejistka. Prečítam si od nej čokoľvek." (New York Times Book Review) "Niekedy sú naše pocity a reakcie na to, čo sa nám deje, surové. Emócie sú nevyspytateľné, nepredvídateľné, sú tým, čo z nás robí ľudí. Tieto ukryté kúty duše si ťažko priznávame a už vôbec o nich nehovoríme. Zbierka esejí Meghan Daumovej nás zasiahne priamo do tohto nepomenovateľného miesta." (Entertainment Weekly) "Je trochu zarážajúce, že tieto eseje sa mi páčia, pretože dávajú hlas a tvar mnohým z mojich vlastných potláčaných myšlienok a tajných pocitov, ktorým by som sa v živote nedokázala pozrieť priamo do očí. Meghan Daum je kultúrna jasnovidka - odhalí nám svoje tajomstvá, aby si vypočula naše vlastné. Zároveň je úžasnou, vtipnou, vnímavou a bolestivo zrelou rozprávačkou." (Julia Glass) "Táto kniha k čitateľom a čitateľkám prehovára bystrým, láskavým a úprimným štýlom. Eseje idú do hĺbky, pod povrch toho, čo by sme možno očakávali, že pocítime, s cieľom zistiť, čo cítime naozaj. Meghan Daum zostáva verná komplexnosti prežívaných skúseností." (Leslie Jamison) "Meghan Daum spochybňuje svoje a naše utkvelé predstavy o živote odvážnym, nesentimentálnym štýlom podobným veľkým britským esejistom, ako bol napríklad William Hazlitt a George Orwell. Pri opisoch emócií a duševného rozpoloženia je presná ako Joan Didion. Stranu za stranou odhaľuje rôzne aspekty lásky, smútku a bežných pocitov, ktoré nejasne cítime, ale márne hľadáme slová, ktoré by ich opísali. Prečítať si túto knihu znamená pochopiť zvláštne paradoxy života novým a prenikavým spôsobom. " (Bernard Cooper) "Joan Didion nového tisícročia. Meghan Daum prináša do každodenného života, lásky a rituálov pôvab, múdrosť a vtip." (Dan Wakefield) "Trefné, vtipné a oslobodzujúce čítanie. Daumovej eseje sú osviežujúcim pohľadom na komplexnosť života, o ktorom premýšľame, vo svete, ktorý nechce vidieť členitú krajinu pravdy." (Kirkus) "Meghan Daum píše veľmi podnetne a zábavne. Vďaka úprimnosti, s akou skúma súčasnú kultúru, ako aj naše osobné svedomie, je táto kniha pútavá a významná aj v širšom kontexte." (Sigrid Nunez)

Neapolská sága pokračuje ďalším príbehom! Druhá kniha z Neapolskej ságy začína vo chvíli, keď Elena spolu so svojou „geniálnou priateľkou“ Lilou nechávajú za sebou svoje klaustrofobické dievčenstvo a vstupujú do sveta búrlivej mladej dospelosti, ktorú sprevádza láska, strata a zmätok. Na pozadí Neapola 60. a 70. rokov sa predtým nerozlučné priateľky vyberajú každá svojou cestou. Lila sa ako šestnásťročná vydala za bohatého Stefana Carraciho len, aby v svadobný večer zistila, že ju zradil, a tak ich manželstvo pochoval. Elena si naopak vybrala školu, netradičnejší spôsob, ako sa oslobodiť od dusivého života štvrti. Príbeh dvoch priateliek z neapolskej štvrte pokračuje. Elena a Lila majú dvadsať rokov. Lila je uväznená v tradičnom manželstve, zatiaľ čo Elena pokračuje na svojej ceste hľadania seba samej. Komplikovaný a meniaci sa vzťah medzi nimi ich často spája, ale aj rozdeľuje. Každá z nich sa ocitá na pomedzí bolestivého odporu a hlbokej lásky, ktorú k tej druhej cíti. Dievčatá dospievajú, sú z nich ženy, uprostred života ktorých stojí toto zvláštne a dokonale vykreslené priateľstvo. „Vzťahy medzi ženami sa neriadia takými pevnými pravidlami ako priateľstvá mužov. Chcela som prerozprávať, ako celoživotné priateľstvo dvoch žien dokáže uniesť a prežiť dobré a zlé pocity, závislosť a emancipáciu, vzájomnú podporu a zradu.” Elena Ferrante Elena Ferrante už dvadsať rokov prekvapuje každým novým románom literárny svet. Autorka, ktorá si škrupulózne chráni svoje súkromie a píše pod pseudonymom, vracia literatúre moc zasiahnuť čitateľa príbehom, nezabudnuteľnými postavami a ich intímnymi drámami. Je jednou z najpresvedčivejších, najvnímavejších a najštýlovejších autoriek. Svojimi románmi si získala obdivovateľov medzi spisovateľmi, umelcami a kritikmi. Najväčší úspech však zožala predovšetkým u čitateľov, ktorí v nej objavili autorku, ktorá krásne a strhujúco rozpráva o tajomstvách spolupatričnosti, vzťahov, lásky, rodiny a priateľstva. Z nášho blogu:Knižné tipy: Najlepšie knihy za rok 2016

Kniha s názvom Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť sú zbierkou prednášok Doris Lessingovej, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru. V týchto výnimočných textoch sa zdôrazňuje význam nezávislého myslenia, spochybňovanie zaužívaných myšlienkových schém a vzorcov a odolávanie lákavej apatii. Doris Lessing tvrdí, že len, ak sme dostatočne slobodní na to, aby sme spochybnili autoritu a dovolili si nesúhlasiť, môžeme poraziť despotizmus a nevedomosť. Doris Lessing sa narodila v roku 1919 v Iráne. Medzi jej najznámejšie diela patrí cyklus piatich románov nazvaný Deti násilia. V roku 2007 jej Švédska kráľovská akadémia udelila Nobelovu cenu za literatúru ako „spisovateľke ženskej skúsenosti, ktorá skepticky, ostro a vizionársky podrobila skúmaniu rozdelenú civilizáciu.“ Umrela v novembri 2013 v Londýne.

Dvaja malí chlapci v londýnskom byte čelia neznesiteľnému smútku z náhlej straty matky. Ich otec, ktorý sa venuje poézii Teda Hughesa, si predstavuje budúcnosť naplnenú láskavými návštevami a prázdnotou. V tejto temnej noci ich navštívi Vrana – zákerný, smutný tvor, ktorý lieči a dozerá na deti. Smutný vták je priťahovaný touto rodinou a vyhráža sa, že zostane dovtedy, kým ho už nebude potrebovať. Výnimočný debut Maxa Portera je naplnený nečakaným humorom a pravdou.

Desivý príbeh o dedičstve studenej vojny. Jeržan vyrastá v odľahlej časti sovietskeho Kazachstanu, kde sa testujú jadrové zbrane. Zamiluje sa do susedovej dcéry a v jeden večer, aby na ňu spravil dojem, skočí do zakázaného jazera. Rádioaktívna voda Jeržana zmení. Nikdy z neho nevyrastie muž, zatiaľ čo z dievčaťa, ktoré miluje, sa stane krásna žena. „Ako v Oskarovi z Plechového bubienka aj v Jeržanovi sa spájajú životy a krajiny znivočené a neporazené studenou vojnou. Počas jadrových pokusov v rokoch 1945 až 1989 bolo dvestotisíc obyvateľov Kazachstanu vystavených smrteľnej radiácii a sovietska medicína ich používala ako pokusné králiky. Ismailovova schopnosť ukázať čitateľovi, ako sú životy zdanlivo na okraji záujmu v skutočnosti v srdci ľudskej skúsenosti, dokazuje, že je spisovateľom nesmiernej poetickej sily.“ – Kapka Kassabova „Desivé a presné podobenstvo.“ – Independent „Strhujúca zmes magického a krutého realizmu... prenikavá štúdia odcudzenia sa a environmentálnej katastrofy.“ – Sunday Times „Poetické majstrovské dielo, novela šokujúceho dedičstva, cudzej krásy a zraňujúcej emocionálnej hĺbky.“ – Lancashire Evening Post „Novela čerpajúca z mýtov, rozprávok, poézie a ľudového rozprávania. Z ich zmesi vyrastá nezvyčajné podobenstvo o moderných pretekoch v zbrojení, ktoré majú kruté následky na tradičný spôsob života.“ – Daily Mail „Táto úžasná novela... sa číta ako moderná rozprávka naplnená surreálnou, a predsa obyčajnou hrôzou.“ – Independent on Sunday

Pierre a Rachel prežijú koncom päťdesiatych rokov krátky a intenzívny románik v Châteauroux. Charizmatický Pierre pochádza z meštiackej parížskej rodiny a Rachel, ktorá pracuje na sociálnom úrade, je ním fascinovaná. Hoci si ju odmieta vziať, narodí sa im dcéra Christine, ktorú matka vychováva sama. Vytvorí sa medzi nimi silné puto, ktoré začne povoľovať, až keď sa po rokoch znovu objaví Pierre a dcéru vovedie do intelektuálneho sveta. Christine Angot v románe Nedosiahnuteľná láska odhaľuje vzťah s množstvom vrstiev a rozmerov, vzťah prechádzajúci od bezpodmienečnej láske k matke až k odporu na pozadí spoločensko-ľúbostnej vojny a cestu ženy zničenej životom a vášňou venovanou mužovi.

Keď sa Myriam, matka dvoch detí, rozhodne napriek nevôli svojho manžela, vrátiť do práce v advokátskej kancelárii, začnú manželia hľadať pestúnku. Po prísnom výbere zamestnajú Louise, ktorá si veľmi rýchlo získa náklonnosť detí a stane sa z nej neodmysliteľná súčasť domácnosti. Postupne sa pasca vzájomnej závislosti zaklapne, až kým neskončí drámou. Prostredníctvom priliehavého opisu mladého manželstva a fascinujúcej a záhadnej postavy pestúnky sa nám odhaľuje dnešná doba so svojimi predstavami o láske a výchove, nerovnocenných vzťahoch a peniazoch, spoločenských a kultúrnych predsudkoch. Leila Slimani píše ostrým štýlom, do ktorého preniká temná poézia a od prvých strán vytvára napätie. Leila Slimani sa narodila v roku 1981. Pracovala ako novinárka pre časopis Jeune Afrique, v ktorom sa venovala najmä reportážam zo severnej Afriky. V roku 2014 jej vyšiel debutový román V kanibalovej záhrade, ktorý bol nominovaný na cenu Flora. Za svoj druhý román Uspávanka dostala v roku 2016 prestížnu Goncourtovu cenu. Od začiatku vieme, ako príbeh skončí. Netúžime dozvedieť sa, čo sa stalo, ale pochopiť prečo. Leila Slimani plynule a presne opisuje psycho-sociologický proces, ktorý doviedol jednu rodinu do katastrofy. Kniha sa číta ako triler a zároveň kladie znepokojivé otázky o ľudskej psychológii a nespravodlivosti moderného života.

Neapolská sága 3 V tretej časti Neapolskej ságy sa z dievčat Eleny a Lily stávajú ženy. Lila, ktorá sa v šestnástich vydala, má malého syna, opustila manžela a výhody, ktoré jej prinášalo manželstvo, a pracuje ako robotníčka vo fabrike. Elena odišla zo štvrte, skončila vysokú školu a vydala úspešný román. Otvorili sa jej dvere do sveta vzdelaných ľudí. Obe ženy sa snažia prebúrať múry väzenia, ktorým je život v biede, nevedomosti a podriadení sa. Plávajú v mori príležitostí, ktoré priniesli sedemdesiate roky. A predsa ich stále spája silné puto, ktoré nemôžu preťať žiadne vonkajšie okolnosti. „Vzťahy medzi ženami sa neriadia takými pevnými pravidlami ako priateľstvá mužov. Chcela som prerozprávať, ako celoživotné priateľstvo dvoch žien dokáže uniesť a prežiť dobré a zlé pocity, závislosť a emancipáciu, vzájomnú podporu a zradu.“ – Elena Ferrante Od vydania románu Geniálna priateľka, prvého dielu tzv. Neapolskej ságy, získala Elena Ferrante povesť jednej z najstrhujúcejších, najvnímavejších a najelegantnejších súčasných rozprávačiek. Obľúbili si ju spisovateľky ako Jhumpa Lahiri, Elizabeth Strout, Claire Messud, ako aj kritici a kritičky. Ale nepochybne najväčší úspech zožala u čitateľov a čitateliek, ktorí v jej knihách našli príbehy o ľudských vzťahoch, láske, rodine a priateľstve. Elena Ferrante s realistickou presnosťou opisuje život v Taliansku na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, študentské protesty a vznik odborových hnutí, a tak do jednoliateho celku spája premýšľanie a ideály mladých ľudí snívajúcich o lepšej spoločnosti s každodennou realitou obyčajných pracujúcich, polovičných mafiánov a ľudí, ktorí zbohatli ešte počas druhej svetovej vojny prostredníctvom kolaborácie s fašistickou diktatúrou. V tomto období si Elena s Lilou volia cestu životom, sú slobodnejšie a nezávislejšie od prísnej hierarchie neapolskej štvrte, v ktorej vyrastali, ale zároveň ich táto základná skúsenosť ovplyvňuje viac, ako sú ochotné pripustiť.

Kniha írskej spisovateľky Danielle McLaughlin poteší milovníkov Alice Munroovej, Anne Enrightovej a Williama Trevora. Rozprávačky a rozprávači príbehov sa na svet dívajú originálnym spôsobom a vnímajú tak zvláštne okamihy lásky, zrady a prelomových momentov v životoch obyčajných ľudí. V chatke na pobreží mladá žena pozoruje, ako sa jej priateľ so svojím bratom neskoro v noci vydávajú na záhadnú cestu, o ktorej by nemala nič vedieť. Mužovi zavolá jeho švagriná, aby mu oznámila, že jeho manželka a dcéra sa v ten deň nedostavili do škôlky. Matka sa dozvie, že jej dospievajúca dcéra povedala učiteľke o manželských problémoch rodičov – o problémoch, ktoré si sama nedokáže pripustiť. Danielle McLaughlin píše o týchto postavách tak živo, že čitatelia majú pocit, že ich pocity naozaj prežívajú. Často sa v nich objaví krátky záblesk jasnosti a pochopenie, po ktorom už nič nemôže byť ako predtým. Danielle McLaughlin je spisovateľka so zmyslom pre jemné detaily a nezvyčajné udalosti. V jej príbehoch sa menia bežní ľudia, ktorí náhle pochopia prekvapivú pravdu.

Kde všade môže číhať náhoda, ktorá rozhodne, či jeden ľudský život skončí, alebo či bude pokračovať ďalej? Román Všetkým dňom koniec sa skladá z piatich „kníh“, v ktorých sa osud hlavnej hrdinky uzatvára iným spôsobom. Ako sa to mohlo stať inak? Čo keby? Pýta sa autorka v prestávkach medzi knihami. Príbeh židovskej dievčiny z malého haličského mesta začína v roku 1902 a splieta sa s historickými udalosťami dvadsiateho storočia: vinie sa cez Viedeň vyhladovanú prvou svetovou vojnou, Moskvu plnú zmiznutých ľudí a strachu, až do súčasného Berlína. Z bábätka v prvej kapitole vyrastie uznávaná spisovateľka a spolu s hranicami jej osudu sa presúvajú aj hranice krajín a dejín. Jenny Erpenbeck rozpráva príbeh o strácaní a spomínaní hĺbavo a pozorne, s umeleckou rafinovanosťou aj historickou vernosťou.

„Teraz som matka a zároveň vydatá žena, no nie tak dávno som žila mimo zákon.“ Týmito slovami začína Bianca svoj príbeh o neľahkom – zločineckom – dospievaní v Ríme. Keď príde o rodičov, nechá školu, nájde si slabo platenú prácu a obklopí sa nesprávnou spoločnosťou. Keď jej mladší brat domov privedie dvoch zlodejíčkov, Bianca zistí, ako hlboko dokáže klesnúť. Lumpen románik je prekvapivým podobenstvom o tom, ako znovu získať moc nad vlastným životom. „Najvplyvnejší a najobľúbenejší autor v španielsky písanej literatúre.“ Susan Sontag „Najlepší spisovateľ svojej generácie.“ El Mundo

Neapolská sága 2 Druhá kniha z Neapolskej ságy začína vo chvíli, keď Elena spolu so svojou „geniálnou priateľkou“ Lilou nechávajú za sebou svoje klaustrofobické dievčenstvo a vstupujú do sveta búrlivej mladej dospelosti, ktorú sprevádza láska, strata a zmätok. Na pozadí Neapola 60. a 70. rokov sa predtým nerozlučné priateľky vyberajú každá svojou cestou. Lila sa ako šestnásťročná vydala za bohatého Stefana Carraciho len, aby v svadobný večer zistila, že ju zradil, a tak ich manželstvo pochoval. Elena si naopak vybrala školu, netradičnejší spôsob, ako sa oslobodiť od dusivého života štvrti. Príbeh dvoch priateliek z neapolskej štvrte pokračuje. Elena a Lila majú dvadsať rokov. Lila je uväznená v tradičnom manželstve, zatiaľ čo Elena pokračuje na svojej ceste hľadania seba samej. Komplikovaný a meniaci sa vzťah medzi nimi ich často spája, ale aj rozdeľuje. Každá z nich sa ocitá na pomedzí bolestivého odporu a hlbokej lásky, ktorú k tej druhej cíti. Dievčatá dospievajú, sú z nich ženy, uprostred života ktorých stojí toto zvláštne a dokonale vykreslené priateľstvo.

Bilqiss, protagonistka tohto románu je „neposlušná“ žena v krajine, kde sa vyplatí byť akoukoľvek len nie nepredvídateľnou a nestálou. Súdili ju, odsúdili a ukameňujú ju. Kto hodí kameňom ako prvý? Pomôže jej sudca s utajenými túžbami alebo americká reportérka s peknými úmyslami? Silný príbeh, ktorý rozpráva Saphia Azzeddine, je príbehom nespokojnej a slobodnej ženy, ktorá si vytvorí svojho Alaha nanovo. Bilqiss patrí k ženám, ktoré to nemajú ľahké asi nikde na svete, tobôž nie v krajine, kde striktne vládne šaría. Za bohorúhačstvo čelí obvineniu a hrozí jej ukameňovanie. Jej stretnutie s mladou americkou novinárkou je od začiatku poznačené osudovým nepochopením. Bilqiss nie je žena, ktorej môžeme z výšin našej „vyspelej civilizácie“ prejavovať účasť, či ponúkať pomoc uveličení vlastnou veľkodušnosťou. Narážajú tu na seba nielen dva svety, ale najmä pomýlené predstavy, ktoré o sebe máme navzájom. Tragický konflikt sa však ukrýva aj vnútri uzavretého sveta islamskej dediny: sudca, najvyšší predstaviteľ práva a moci si sám nie je istý, ako sa Bilqiss previnila a dráma vrcholí nečakaným záverom.

Roberto Bolano napísal zvláštny román noir, v ktorom sa miešajú umenie, dejiny a teror. V ateliéri poézie, ktorý navštevuje rozprávač románu v provinčnom meste v Čile, sa objaví zvodný a záhadne odťažitý mladý muž. Pinochetov puč poskytne tomuto čudnému umelcovi príležitosť predviesť svoju radikálnu umeleckú koncepciu krutosti, keď zavraždí niekoľko žien za okolností, ktoré si ani čitateľ, ani rozprávač nedokážu predstaviť. Vzdialená hviezda je mrazivým skúmaním fašistickej mentality a hraníc zla podaným vo forme strhujúceho literárneho trileru.

Patria však do 21. storočia? Kate Bolick vo svojej knihe Jej vlastný život rozpráva príbehy piatich žien, ktorým sa podarilo vzoprieť sa dobovým spoločenským konvenciám a vytvoriť si život podľa svojich predstáv. Poetka Edna Millay, esejistka Maeve Brennan, spisovateľka Edith Wharton, fejtonistka Neith Boyce a spoločenská reformátorka Charlotte Perkins Gilman boli ženami, ktoré sa rozhodli nevydať sa; ktoré sa vydali, ale nemali deti; a ak ich mali, tak odmietli celý svoj život zredukovať na to, aby sa zrkadlili v očakávaniach a ambíciách muža. Týchto päť „prebúdzačiek“ Kate Bolickovej je príkladom žien, ktoré boli v prvom rade ľudskými bytosťami, čo svoje ženstvo prijali, ale nenechali sa ním obmedziť. Kate Bolick spája svoj osobný príbeh s osudmi týchto piatich žien a na rôznych príkladoch ukazuje, že život osamote nie je údelom, ktorého sa treba báť a na to, aby ženy mohli viesť naplnený zaujímavý život sa nemusia podriaďovať umelému spoločenskému tlaku. Kate Bolick je vďaka knihe Jej vlastný život „prebúdzačkou“ generácie žien, ktorých sa dilema vydať sa či zostať slobodná, už vôbec netýka, pretože vystúpili do oveľa väčšieho priestoru – priestoru vlastného vzácneho života. KATE BOLICK je americká esejistka a novinárka. Pracuje pre časopis Atlantic. Žije v New Yorku.