Všetko smutné je nepravdivé (pravdivý príbeh)

Pre mňa osobne bola kniha Všetko smutné je nepravdivé jedným z najsilnejších prekladateľských zážitkov a najzaujímavejšou knihou roka.
Oceňujem na nej, že to citeľne nie je európska ani americká literatúra, ale exotické rozprávanie, ktoré vonia šafranom a granátovými jablkami a hýri farbami Orientu – skrátka čitateľská lahôdka!
Posolstvo rozprávania mladého iránskeho utečenca, ktorý sa na úteku pred náboženskou políciou trestajúcou jeho matku za obrátenie na kresťanstvo, ocitá v Spojených štátoch, je veľmi aktuálne aj dnes, keď čoraz častejšie stretávame ľudí (neraz utečencov) z iných kultúr a iných krajín. Mladý Chusrau (Daniel, pretože v USA nikto nedokázal vysloviť jeho meno) naráža na predsudky vyspelého Západu, ktorý sa s pohŕdaním pozerá na človeka z Blízkeho východu, z krajiny s tisícročným kultúrnym dedičstvom, kde základný kameň domu jeho starého otca položili dávno pred založením Spojených štátov amerických. Pri čítaní som si uvedomila, ako často sa na iné kultúry dívam zhora, pričom v každej možno nájsť niečo obohacujúce, pravdy overené stáročiami (napríklad ako dosiahnuť najlepší pomer medzi chuťou jedla a štruktúrou stolice).
Danielova matka sa rozhodne pre útek do cudziny, pretože jej a jej deťom hrozí smrť. Pre svoju novo objavenú vieru sa vzdáva všetkého – kariéry úspešnej lekárky, krásneho domu, rodiny, vysokého spoločenského postavenia – a po príchode do Ameriky sa ocitá na spodnej priečke spoločenského rebríčka, je vnímaná s podozrievavosťou a len tak-tak dostáva miesto sanitárky v nemocnici. Čoho by ste boli ochotní vzdať sa pre svoju vieru vy?
Tento prúd príbehov, ktorý rozprávač (a koniec koncov ani čitateľ) nechce prerušiť, pretože ináč by podobne ako Šeherezáda prišiel o život, vás úplne pohltí ako tornádo na obálke, a „vypľuje“ vás ako ľudí so širším srdcom, láskavejším pohľadom a úctou k iným národom.