Právo krvi a železa

Zuzana Šulajová – meno známe všetkým čitateľom Džínsových denníkov. No od momentu vydania posledného Džínsového denníka už pretieklo veľa vody a Zuzke vyšlo veľa kníh. Okrem tínedžerskej literatúry (Magický advent, Budem iná) sa autorka začala venovať aj rozsiahlym historickým románom, ktorým je aj jej novinka Právo krvi a železa.

Z jej predchádzajúcich kníh má najbližšie ku krásnej knihe Oheň v srdciach, ktorú si pamätám ako knihu o sile ženy a sile lásky. Právo krvi a železa má možno jadro rovnaké ako ostatné autorkine knihy (sila, ľudskosť ženy a hĺbka láskavého citu), no podaná je úplne odlišným spôsobom. Takým, že určite nezalahodí každému oku, no napriek zhnuseniu bude knihu ťažké odložiť. Nuž, to je talent Zuzky Šulajovej – napísať 700 stranovú knihu, ktorú jednoducho musíte dočítať.

Autorka v Doslove: „Chcem ukázať, že dejiny sú plné vášnivých príbehov rovnakých ľudí, akí sme dnes my. Za celé stáročia sa nič nezmenilo, mení sa iba technika. Stále riešime vzťahy, moc, peniaze, sex, politiku, boje, intrigy a nadradenosť verzus podriadenosť. Stále sme iba omrvinkami vo svetovom mori diania, no práve od tej omrvinky tak veľa záleží.“

Ak som spomínala zhnusenie, myslím tým naozaj zhnusenie – to, z ktorého vás napína, tečú vám slzy a jednoducho nerozumiete ľudskej krutosti. Autorka až strašidelne dôveryhodne opísala hromadné znásilnenia a vraždy – vrátane rôznych spôsobov mučenia (odrezávanie prsníkov, vyrezávanie detí z matkinho brucha a ich zvliekanie z kože, trhanie ľudí prostredníctvom dvoch koňov utekajúcich opačnými smermi, nabodnutie na kôl a mnoho iného).

Ak by som bola viac zanietená pre dejepis a v hradných mučiarňach nezatvárala oči, možno by pre mňa tretina knihy nebola znechutením z ľudských zvieracích pudov. Bolestivé bolo aj pripomenutie, čím kedysi bola žena: „Jarkin má právo zaobchádzať so svojou ženou, ako sa mu zapáči. Je to právo muža, ktorému je žena majetkom, a ako vec má plniť účel, na ktorý bola stvorená.“

Knihe však nemôžeme krivdiť. Okrem zloby a zvrátených historických praktík získania moci je tu najkrajší vzťah k (ešte) čistej a dokonalej prírode.


Využívanie liečivých rastlín, láska k zvieratám a pohľad na každodenné zázraky nútia čitateľa si hlavnú hrdinku Kazi zamilovať. Ona, jej matka Agasta a mnoho ďalších žien prežili až príliš veľa zlého, videli mnoho smrti, stratili svoje deti... napriek tomu si nechávajú nádej a srdce otvorené pre lásku. A ako sa ukazuje, človek môže v živote milovať viackrát. Veľká láska a veľká dôvera však otvárajú dvere ešte väčšej zrade...

Autorka sa rozhodla pre používanie dobových názvov mesiacov, mien hrdinov a archaizmov a historizmov. Ale nemusíme zúfať, v úvode knihy je sedem stranový abecedný zoznam postáv a v závere zas sedem stranový slovník spomenutých slov. Dej sa odohráva približne v čase vzniku Samovej ríše. Šulajová tak využila medzeru v nedostatočne historikmi poznaných dejinách, ktorú si dovolila vyplniť svojou vlastnou fantáziou.

Posúďte, či spravila dobre. Za mňa určite áno, aj keď je stále ťažké uveriť, ako spolu so svojimi čitateľmi dospela aj autorka a jej spisovateľské nadanie. Mám mierny rešpekt pred jej ďalšou knihou, pretože Právo krvi a železa opäť posunulo hranicu očakávaní.