Naši iní E-kniha

@nathalysreading Bola som naozaj prekvapená, že Slováci sa spomínali v diele veľmi často. Možno sa im Olesia venovala viac ako iným skupinám. Písala však systematicky, takže to môže byť ten dôvod. Posúvala sa po častiach.

Na začiatku je zobrazená mapa Ukrajiny, rozdelená na oblasti s vysvetlením toho, aká národnosť si tam našla domov. Aj kapitoly sú napísané takýmto štýlom. Každá nová kapitola upriamuje pozornosť na inú oblasť a na menšinu v nej. Výborná práca. Sú ale krátke, takže z toho vyplýva, že aj rozhovory so zaujímavými osobami netrvajú dlho. To je veľká škoda. Akoby autorka išla stále po povrchu a nedokázala sa dostať hlbšie do duše. Možno jej krivdím a na vine je štýl písania. Na mňa to však pôsobilo neosobne a emócie som musela loviť. Najviac ma chytil za srdce predslov Ostapa Slyvynského. Pri ňom som plakala. Toľko citu, koľko vložil do úvodu, som nepostrehla v celom diele a to mi je veľmi ľúto.

Čo bolo ale na knihe geniálne? Tá spolupatričnosť. Nikto sa nepozerá na niečie vierovyznanie, niečiu národnosť... Všetci si pomáhajú. Sú tam nádherné príbehy vzájomnej pomoci a takto by mal presne fungovať svet.

Pri čítaní som cítila zvláštny pokoj. Nedokážem to lepšie opísať. Nadobudla som dojem, že ak začneme premýšľať inak, nemusí sa to skončiť tak bezútešne. Dokonca mám pocit, že raz sa Olesia vráti k tejto knihe a doplní ju. Momentálne nám iba ukázala, akým smerom sa bude jej tvorba uberať. Taká malá ochutnávka. Naši iní ešte nepovedali posledné slovo...