Absynt

Chcete spoznať Škandináviu z trochu iného uhla? Zabudnite na fjordy či polárnu žiaru, pátrajte po príbehoch ľudí a po jazvách, ktoré v krajine zanechali dejiny. Elin Anna Labba skúma osudy severných Sámov, ktorým do cesty vstúpili nové hranice, a narušili ich prirodzené migračné koridory. Spôsob ich života sa pre moderné štáty stal prežitkom. A keďže nomádi sú podľa definície ľudia, ktorí putujú z miesta na miesto, úrady si mysleli, že ich môžu jednoducho presunúť. Kniha Páni nás sem presídlili je nezvyčajne poetickou reportážou o bolestivých osudoch severnej Európy. V tejto knihe sa dozvieš: – ako žili severní Sámovia pred nútenými presídleniami a ako prijali rozhodnutie, že musia opustiť svoje domovy – ako vyzerali ich každoročné presuny medzi letnými a zimnými pastvinami – prečo mnohí Sámovia o tejto temnej histórii dlhé roky mlčali a až ich potomkovia sarozhodli rozprávať – či sa dá celá stará kultúra jednoducho „presťahovať“ na nové miesto, najmä ak je založená na migrácii a pamäti predkov – ako na Sámov vplývali ich nové pôsobiská, kde sa cítili nechcení a ako to ovplyvnilo ďalšiegenerácie – v čom sú tieto príbehy univerzálne a aktuálne aj dnes Nehodili sa do modernej doby, ktorá prichádzala. Nehodili sa do sveta, ktorý rozdelili nové hranice. Pred viac ako sto rokmi sa Nórsko osamostatnilo a Sámovia, pôvodní obyvatelia ďalekého európskeho severu, ktorí sa po stáročia voľne pohybovali so svojimi sobmi medzi letnými a zimnými pastvinami, sa zrazu stali tŕňom v oku. Boli považovaní za cudzí prvok, prežitok, a navyše – nórski poľnohospodári potrebovali pôdu. Preto v roku 1919 Švédsko a Nórsko uzavreli dohodu o obmedzení migrácie zvierat a ľudí medzi oboma krajinami. Takto vyzerá pozadie jednej z temnejších kapitol moderných severských dejín. S cieľom vykoreniť kočovné zvyky Sámov nariadili švédske úrady v rámci „dislokácie“ premiestnenie chovateľov sobov z ďalekého severu do južnejších oblastí. Bol to brutálny zásah do životov kočovných Sámov. Ak je totiž niekto nomádom, neznamená to, že nemá domov a môže žiť kdekoľvek ho postavíte. Nomád skrátka len putuje medzi svojimi domovmi. Kniha Páni nás sem presídlili zobrazuje dramatické a tragické udalosti späté s presídľovaním Sámov: stratu sobov, ktoré naďalej inštinktívne putovali na sever, odchod sámských detí k príbuzným, rozpad celých rodín i systematickú rasovú diskrimináciu. Elin Anna Labba zozbierala spomienky, fotografie, listy i úryvky z tradičných piesní – jojkov, aby skúsila vyrozprávať hlboký a osobný príbeh ľudí, ktorí prišli o všetko, no napriek tomu neprestali veriť, že raz znovu uvidia svoj domov. Kniha Páni nás sem presídlili vychádza v preklade Adriany Gondárovej.

Niektoré miesta na svete sú možno priďaleko. Ukrývajú sa za vysokými horami. Alebo sú príliš cudzie. Skrátka – nepoznáme ich. Tri krajiny Južného Kaukazu, Arménsko, Azerbajdžan a?Gruzínsko medzi ne celkom určite patria. A?je to škoda, lebo spoznať ich osobitosť, históriu a?kultúru určite stojí za to. Ideálnym sprievodcom po tomto regióne môže byť kniha Wojciecha Góreckého Prípitok na predkov. Len ťažko by sme našli niekoho povolanejšieho. V?tejto knihe sa dozvieš ako sa na Južnom Kaukaze stretáva Európa s Áziou a čo to znamená pre ľudí, ktorí tam žijú kde pramenia konflikty a napätia medzi krajinami Južného Kaukazu a ako ich tam môžeme cítiť dodnes čo prezrádzajú kaukazské tradície, prípitky a úcta k predkom o mentalite miestnych ľudí ako vnímajú obyčajní ľudia veľké dejiny svojich krajín a?ako vplývajú na ich každodenný život akým spôsobom Sovietsky zväz formoval dnešnú identitu, hranice a vzťahy na Južnom Kaukaze a?ako v?tejto tradícii pokračuje súčasné Rusko čo všetko môže človek pochopiť o?Južnom Kaukaze cez osobné stretnutia, cestovanie do odľahlých končín a vyrozprávané príbehy Nikto nám doposiaľ neporozprával o?kaukazských krajinách, ich dejinách, mýtoch a?prítomnosti s?takou múdrosťou a?rozprávačskou eleganciou, ako legendárny poľský reportér Wojciech Górecki. Jeho kniha Prípitok na predkov ponúka fascinujúci pohľad na históriu i súčasnosť troch štátov v?regióne Južného Kaukazu – Azerbajdžanu, Arménska a?Gruzínska. Sú to krajiny, v?ktorých neustále tlejú neurovnané spory, no nezhasína v?nich ani túžba po lepšej budúcnosti, krajiny, kde rodina znamená všetko, no ešte dôležitejší je hosť, ktorý vám nečakane zaklope na dvere. Wojciech Górecki čerpá zo svojich dlhoročných skúseností s?týmto regiónom pričom originálnym spôsobom prepája historické fakty, súčasnú politiku a kultúru s?vlastnými zážitkami z?ciest nielen po veľkých mestách, ale aj do tých najodľahlejších kútov. Na pozadí jednotlivých príbehov známych i celkom anonymných hrdinov postupne spoznávame minulosť, kultúru i mentalitu obyvateľov troch krajín Južného Kaukazu, kde na seba neustále narážajú európske a ázijské vplyvy, medzi ktorými Azerbajdžan, Gruzínsko a Arménsko každodenne bojujú o?svoju vlastnú identitu. Na každom kroku sa prirodzene stretávame aj s dedičstvom, ktoré v regióne zanechal Sovietsky zväz, ako aj?s?problémami, ktoré tu spôsobuje súčasné Rusko. Vydanie knihy je spolufinancované z prostriedkov Európskej únie.

Niektoré miesta na svete sú možno priďaleko. Ukrývajú sa za vysokými horami. Niektoré miesta na svete sú možno priďaleko. Ukrývajú sa za vysokými horami. Alebo sú príliš cudzie. Skrátka – nepoznáme ich. Tri krajiny Južného Kaukazu, Arménsko, Azerbajdžan a?Gruzínsko medzi ne celkom určite patria. A?je to škoda, lebo spoznať ich osobitosť, históriu a?kultúru určite stojí za to. Ideálnym sprievodcom po tomto regióne môže byť kniha Wojciecha Góreckého Prípitok na predkov. Len ťažko by sme našli niekoho povolanejšieho. V?tejto knihe sa dozvieš: – ako sa na Južnom Kaukaze stretáva Európa s Áziou a čo to znamená pre ľudí, ktorí tam žijú – kde pramenia konflikty a napätia medzi krajinami Južného Kaukazu a ako ich tam môžeme cítiť dodnes – čo prezrádzajú kaukazské tradície, prípitky a úcta k predkom o mentalite miestnych ľudí – ako vnímajú obyčajní ľudia veľké dejiny svojich krajín a?ako vplývajú na ich každodenný život – akým spôsobom Sovietsky zväz formoval dnešnú identitu, hranice a vzťahy na Južnom Kaukaze a?ako v?tejto tradícii pokračuje súčasné Rusko – čo všetko môže človek pochopiť o?Južnom Kaukaze cez osobné stretnutia, cestovanie do odľahlých končín a vyrozprávané príbehy Nikto nám doposiaľ neporozprával o?kaukazských krajinách, ich dejinách, mýtoch a?prítomnosti s?takou múdrosťou a?rozprávačskou eleganciou, ako legendárny poľský reportér Wojciech Górecki. Jeho kniha Prípitok na predkov ponúka fascinujúci pohľad na históriu i súčasnosť troch štátov v?regióne Južného Kaukazu – Azerbajdžanu, Arménska a?Gruzínska. Sú to krajiny, v?ktorých neustále tlejú neurovnané spory, no nezhasína v?nich ani túžba po lepšej budúcnosti, krajiny, kde rodina znamená všetko, no ešte dôležitejší je hosť, ktorý vám nečakane zaklope na dvere. Wojciech Górecki čerpá zo svojich dlhoročných skúseností s?týmto regiónom pričom originálnym spôsobom prepája historické fakty, súčasnú politiku a kultúru s?vlastnými zážitkami z?ciest nielen po veľkých mestách, ale aj do tých najodľahlejších kútov. Na pozadí jednotlivých príbehov známych i celkom anonymných hrdinov postupne spoznávame minulosť, kultúru i mentalitu obyvateľov troch krajín Južného Kaukazu, kde na seba neustále narážajú európske a ázijské vplyvy, medzi ktorými Azerbajdžan, Gruzínsko a Arménsko každodenne bojujú o?svoju vlastnú identitu. Na každom kroku sa prirodzene stretávame aj s dedičstvom, ktoré v regióne zanechal Sovietsky zväz, ako aj?s?problémami, ktoré tu spôsobuje súčasné Rusko. Prípitok na predkov Wojciecha Góreckého vychádza v?preklade Karola Chmela. Vydanie knihy je spolufinancované z?prostriedkov Európskej únie.

Niečo na tom Turecku asi bude, inak by na jeho pláže nesmerovali desaťtisíce Slovákov ročne. Ak patríte medzi nich, určite by vám v?kufri nemala chýbať kniha Merhaba. Witold Szabłowski sa doslova vyžíva vo všetkých tureckých kontrastoch, rozporoch i?nezmieriteľných protikladoch. Príbehy o krajine rozkročenej medzi Áziou a?Európou prezradia o?Turecku viac než akýkoľvek turistický bedeker. V?tejto knihe sa dozvieš: ako môžete v?Turecku podľa fúzov určiť, ku ktorému politickému táboru človek patrí ako sa mení pohľad mladých Turkov na náboženstvo, slobodu a vzťah k?Európe ako sa žije v meste, odkiaľ pochádza atentátnik na pápeža Jána Pavla II. prečo v niektorých regiónoch Turecka prežíva fenomén vrážd zo cti aj v 21. storočí ako môžu turecké ženy uniknúť tradičným očakávaniam, a aké prekážky musia prekonať ako sa z?tureckých telenoviel stal fenomén, ktorý dobyl televízne obrazovky naprieč Európou Turecko je krajina, kde sa pri jednom stole stretáva minulosť s prítomnosťou, Východ so Západom, tradícia s?modernosťou, Európa s?Áziou, svetská každodennosť s konzervatívnym islamom. Totálna schizofrénia. Witold Szabłowski, jeden z?najvýraznejších súčasných poľských reportérov, sa v knihe Merhaba ponára do srdca tohto rozporuplného sveta. Turecko spoznal na vlastnej koži a?dokonale pochopil špecifiká tejto obrovskej krajiny roztrhnutej na dve polovice. Cez príbehy konkrétnych ľudí a ich osudov rozpráva o tom, čo je v Turecku krásne i škaredé, o tom, čo funguje i čo sa stráca v nezmyselných paradoxoch rozpoltenej spoločnosti. Každý príbeh odhaľuje inú tvár Turecka a spoločne vytvárajú mozaiku krajiny plnej kontrastov, napätia, ale aj humoru a ľudskosti. Viaceré z?tureckých textov Witolda Szabłowského dnes patria v?Poľsku do kánonu literárnej reportáže. Reportáže zo zbierky Vrah z?mesta marhúľ Szabłowski dopĺňa rozsiahlym praktickým slovníkom, v?ktorom cestovateľom smerujúcim do Turecka približuje potrebné turecké výrazy, odporúča niekoľko zaujímavých výletov, pomáha zorientovať sa v?širokom svete tureckých predkrmov, ale taktiež vystríha pred situáciami, ktorým sa je lepšie v Turecku?vyhnúť.

Niečo na tom Turecku asi bude, inak by na jeho pláže nesmerovali desaťtisíce Slovákov ročne. Ak patríte medzi nich, určite by vám v kufri nemala chýbať kniha Merhaba. Witold Szabłowski sa doslova vyžíva vo všetkých tureckých kontrastoch, rozporoch i nezmieriteľných protikladoch. Príbehy o krajine rozkročenej medzi Áziou a Európou prezradia o Turecku viac než akýkoľvek turistický bedeker. V tejto knihe sa dozvieš: – ako môžete v Turecku podľa fúzov určiť, ku ktorému politickému táboru človek patrí – ako sa mení pohľad mladých Turkov na náboženstvo, slobodu a vzťah k Európe – ako sa žije v meste, odkiaľ pochádza atentátnik na pápeža Jána Pavla II. – prečo v niektorých regiónoch Turecka prežíva fenomén vrážd zo cti aj v 21. storočí – ako môžu turecké ženy uniknúť tradičným očakávaniam, a aké prekážky musia prekonať – ako sa z tureckých telenoviel stal fenomén, ktorý dobyl televízne obrazovky naprieč Európou Turecko je krajina, kde sa pri jednom stole stretáva minulosť s prítomnosťou, Východ so Západom, tradícia s modernosťou, Európa s Áziou, svetská každodennosť s konzervatívnym islamom. Totálna schizofrénia. Witold Szabłowski, jeden z najvýraznejších súčasných poľských reportérov, sa v knihe Merhaba ponára do srdca tohto rozporuplného sveta. Turecko spoznal na vlastnej koži a dokonale pochopil špecifiká tejto obrovskej krajiny roztrhnutej na dve polovice. Cez príbehy konkrétnych ľudí a ich osudov rozpráva o tom, čo je v Turecku krásne i škaredé, o tom, čo funguje i čo sa stráca v nezmyselných paradoxoch rozpoltenej spoločnosti. Každý príbeh odhaľuje inú tvár Turecka a spoločne vytvárajú mozaiku krajiny plnej kontrastov, napätia, ale aj humoru a ľudskosti. Viaceré z tureckých textov Witolda Szabłowského dnes patria v Poľsku do kánonu literárnej reportáže. Reportáže zo zbierky Vrah z mesta marhúľ Szabłowski dopĺňa rozsiahlym praktickým slovníkom, v ktorom cestovateľom smerujúcim do Turecka približuje potrebné turecké výrazy, odporúča niekoľko zaujímavých výletov, pomáha zorientovať sa v širokom svete tureckých predkrmov, ale taktiež vystríha pred situáciami, ktorým sa je lepšie v Turecku vyhnúť. Merhaba Witolda Szabłowského vychádza v preklade Juraja Koudelu a Karola Chmela.

Je Štúrov život viac mýtus, alebo vysnená predstava o zakladateľovi národa? Ako to v skutočnosti bolo s jeho vzťahmi a láskou? Z čoho žil? Prečo sa rozhodol angažovať v kodifikácii spisovného jazyka? A bola jeho smrť naozaj nehoda, alebo skôr samovražda? Kniha maďarského historika Józsefa Demmela sníma národného hrdinu z pomyselného piedestálu a stavia ho do celkom nového svetla. Nie je to už exponát z múzea, ani muž z vyblednutej fotky v učebnici dejepisu. Je to skutočný človek z mäsa a kostí. V tejto knihe sa dozvieš: – či máme Ľudovíta Štúra vnímať ako jednoznačného hrdinu, alebo ide o oveľa zložitejšiu osobnosť – do akej miery je náš obraz Štúra založený na historických faktoch a nakoľko ho formovali neskoršie interpretácie – ako vznikal obraz Štúra ako národnej ikony a kto všetko sa podieľal na jeho postupnom idealizovaní – aký bol Štúrov každodenný život, z čoho žil, aké mal možnosti a s akými obmedzeniami sa stretával – prečo mali slovenskí národovci v Uhorsku odlišné postavenie než maďarská elita a ako to ovplyvnilo ich politické ambície – čo sa mení na našom chápaní dejín, keď sa na osobnosť Štúra pozrieme kritickým pohľadom historika spoza hraníc Každý národ más svoje mýty i zidealizovaných hrdinov. Najväčšou ikonou slovenského národného panteónu je nepochybne Ľudovít Štúr, človek, na ktorého odkaz sa odvolávajú nielen nevyliečiteľní vlastenci, ale aj odporcovia ypsilonu. Ak sa vám pri zmienke o Štúrovi v hlave vynorí bezpočet otázok a pochybností, táto kniha je určená práve vám. Historik József Demmel v mimoriadne obľúbenej knihe Štúr prináša svieži a zároveň kritický pohľad na život a pôsobenie Ľudovíta Štúra. Nesústreďuje sa pri tom len život a dielo nášho najväčšieho národného hrdinu, ale snaží sa ho zasadiť do širšieho politického, spoločenského aj intelektuálneho kontextu 19. storočia. Demmel odkrýva menej známe stránky Štúrovho života, jeho vzťahy, názory i konflikty, a ukazuje ho ako komplexnú osobnosť, ktorá bola formovaná turbulentnou dobou európskych revolúcií a národných hnutí. Kniha zároveň skúma, ako sa Štúrov odkaz interpretoval v rôznych historických obdobiach a tiež ako sa stal súčasťou národného mýtu. Výsledkom je podnetné čítanie, ktoré rúca zaužívané predstavy a ponúka čitateľstvu hlbšie pochopenie nielen samotného Štúra, ale aj procesu formovania moderného slovenského národa. Kniha Štúr Józsefa Demmela vychádza už v treťom vydaní, tentoraz v obľúbenej historickej edícii vydavateľstva Absynt.

Je Štúrov život viac mýtus, alebo vysnená predstava o zakladateľovi národa? Ako to v skutočnosti bolo s jeho vzťahmi a láskou? Z čoho žil? Prečo sa rozhodol angažovať v kodifikácii spisovného jazyka? A bola jeho smrť naozaj nehoda, alebo skôr samovražda? Kniha maďarského historika Józsefa Demmela sníma národného hrdinu z pomyselného piedestálu a stavia ho do celkom nového svetla. Nie je to už exponát z múzea, ani muž z vyblednutej fotky v učebnici dejepisu. Je to skutočný človek z mäsa a kostí. V tejto knihe sa dozvieš: či máme Ľudovíta Štúra vnímať ako jednoznačného hrdinu, alebo ide o oveľa zložitejšiu osobnosť do akej miery je náš obraz Štúra založený na historických faktoch a nakoľko ho formovali neskoršie interpretácie ako vznikal obraz Štúra ako národnej ikony a kto všetko sa podieľal na jeho postupnom idealizovaní aký bol Štúrov každodenný život, z čoho žil, aké mal možnosti a s akými obmedzeniami sa stretával prečo mali slovenskí národovci v Uhorsku odlišné postavenie než maďarská elita a ako to ovplyvnilo ich politické ambície čo sa mení na našom chápaní dejín, keď sa na osobnosť Štúra pozrieme kritickým pohľadom historika spoza hraníc Každý národ más svoje mýty i zidealizovaných hrdinov. Najväčšou ikonou slovenského národného panteónu je nepochybne Ľudovít Štúr, človek, na ktorého odkaz sa odvolávajú nielen nevyliečiteľní vlastenci, ale aj odporcovia ypsilonu. Ak sa vám pri zmienke o Štúrovi v hlave vynorí bezpočet otázok a pochybností, táto kniha je určená práve vám. Historik József Demmel v mimoriadne obľúbenej knihe Štúr prináša svieži a zároveň kritický pohľad na život a pôsobenie Ľudovíta Štúra. Nesústreďuje sa pri tom len život a dielo nášho najväčšieho národného hrdinu, ale snaží sa ho zasadiť do širšieho politického, spoločenského aj intelektuálneho kontextu 19. storočia. Demmel odkrýva menej známe stránky Štúrovho života, jeho vzťahy, názory i konflikty, a ukazuje ho ako komplexnú osobnosť, ktorá bola formovaná turbulentnou dobou európskych revolúcií a národných hnutí. Kniha zároveň skúma, ako sa Štúrov odkaz interpretoval v rôznych historických obdobiach a tiež ako sa stal súčasťou národného mýtu. Výsledkom je podnetné čítanie, ktoré rúca zaužívané predstavy a ponúka čitateľstvu hlbšienpochopenie nielen samotného Štúra, ale aj procesu formovania moderného slovenského národa. Kniha Štúr Józsefa Demmela vychádza už v treťom vydaní, tentoraz v obľúbenej historickej edícii vydavateľstva Absynt.

Cigary, salsa a rum. Ale tiež potravinová kríza, bieda a všadeprítomná ozvena revolúcie, ktorá v skutočnosti žije už len v sadrových kulisách a v hlavách ľudí opantaných propagandou. Bienvednido a Cuba! Vitajte na Kube! V podaní slovenskej reportérky Kristíny Böhmer to však nebude sterilná dovolenka v prímorskom letovisku, ale dobrodružná cesta naprieč ostrovom i jeho komplikovanými dejinami. V tejto knihe sa dozvieš: akú cestu prešla Kuba od oslobodenia spod španielskej nadvlády až po Castrovu revolúciu ako Castrova revolúcia zradila sny mnohých Kubáncov o spravodlivej spoločnosti prečo pri pobreží Kuby takmer vypukla nukleárna svetová vojna či dá sa na Kube cestovať aj mimo štátnych ubytovacích zariadení ako spolu súvisia dovolenka v rezorte a agrárna reforma Fidela Castra ako dopadli občianske pokusy o zmenu zdola a prečo je kubánsky režim taký pevný ako režim systematicky potláča prejavy občianskej neposlušnosti čo si radšej nezabudnúť pribaliť do batožiny pred cestou na Kubu Kuba má mnoho tvárí. Jedna z nich je hrdá a odhodlaná ako Che Guevara na ikonickom portréte. Druhá vyzerá ako tropický raj, kde môžete zabudnúť na všetky problémy. Tretia zas zo všetkého najviac pripomína väzenie. Reportážna kniha Kristíny Böhmer Na dne mora mapuje autorkinu cestu po Kube, v ktorej sa súčasnosť poznamenaná pandémiou covidu a najmasovejšími protestami proti kubánskemu režimu za uplynulé desaťročia prelína s minulosťou od jej kolonizácie až po revolúciu Fidela Castra. Svoju cestu po Kube a obrazy z dejín ostrova Kristína Böhmer konfrontuje s výpoveďami mnohých respondentov – od prenasledovaných disidentov a exulantov až po obyčajných Kubáncov a Kubánky, ktorých stretla náhodou počas cesty naprieč ostrovom. Vďaka tomu môže porovnať obraz, ktorý o sebe vytvára režim, s realitou bežných ľudí, ktorí svoj čas trávia neustálym čakaním. Čakaním v rade na ryžu. Čakaním na rozheganý autobus československej výroby. Čakaním na to, kedy sa im konečne podarí odísť preč. Z ostrova však veľa ciest nevedie. Na slávnom Malecóne, havanskej promenáde, často posedávajú miestni a hľadia na more, za ktorým tušia Floridu, a na nej množstvo ich príbuzných a priateľov, ktorým sa podarilo ujsť. Kniha Na dne mora však nerozpráva len o dejinách a politike, ale tiež o pozoruhodných mestách a obciach, či o kubánskej hudbe, tanci a náboženstve. Poslúži tak aj ako dobrý bedeker, ktorý, na rozdiel od iných turistických publikácií netají, že ostrov na tom vôbec nie je dobre.

Cigary, salsa a rum. Ale tiež potravinová kríza, bieda a všadeprítomná ozvena revolúcie, ktorá v skutočnosti žije už len v sadrových kulisách a v hlavách ľudí opantaných propagandou. Bienvednido a Cuba! Vitajte na Kube! V podaní slovenskej reportérky Kristíny Böhmer to však nebude sterilná dovolenka v prímorskom letovisku, ale dobrodružná cesta naprieč ostrovom i jeho komplikovanými dejinami. V tejto knihe sa dozvieš: - akú cestu prešla Kuba od oslobodenia spod španielskej nadvlády až po Castrovu revolúciu - ako Castrova revolúcia zradila sny mnohých Kubáncov o spravodlivej spoločnosti - prečo pri pobreží Kuby takmer vypukla nukleárna svetová vojna - či dá sa na Kube cestovať aj mimo štátnych ubytovacích zariadení - ako spolu súvisia dovolenka v rezorte a agrárna reforma Fidela Castra - ako dopadli občianske pokusy o zmenu zdola a prečo je kubánsky režim taký pevný - ako režim systematicky potláča prejavy občianskej neposlušnosti - čo si radšej nezabudnúť pribaliť do batožiny pred cestou na Kubu Kuba má mnoho tvárí. Jedna z nich je hrdá a odhodlaná ako Che Guevara na ikonickom portréte. Druhá vyzerá ako tropický raj, kde môžete zabudnúť na všetky problémy. Tretia zas zo všetkého najviac pripomína väzenie. Reportážna kniha Kristíny Böhmer Na dne mora mapuje autorkinu cestu po Kube, v ktorej sa súčasnosť poznamenaná pandémiou covidu a najmasovejšími protestami proti kubánskemu režimu za uplynulé desaťročia prelína s minulosťou od jej kolonizácie až po revolúciu Fidela Castra. Svoju cestu po Kube a obrazy z dejín ostrova Kristína Böhmer konfrontuje s výpoveďami mnohých respondentov – od prenasledovaných disidentov a exulantov až po obyčajných Kubáncov a Kubánky, ktorých stretla náhodou počas cesty naprieč ostrovom. Vďaka tomu môže porovnať obraz, ktorý o sebe vytvára režim, s realitou bežných ľudí, ktorí svoj čas trávia neustálym čakaním. Čakaním v rade na ryžu. Čakaním na rozheganý autobus československej výroby. Čakaním na to, kedy sa im konečne podarí odísť preč. Z ostrova však veľa ciest nevedie. Na slávnom Malecóne, havanskej promenáde, často posedávajú miestni a hľadia na more, za ktorým tušia Floridu, a na nej množstvo ich príbuzných a priateľov, ktorým sa podarilo ujsť. Kniha Na dne mora však nerozpráva len o dejinách a politike, ale tiež o pozoruhodných mestách a obciach, či o kubánskej hudbe, tanci a náboženstve. Poslúži tak aj ako dobrý bedeker, ktorý, na rozdiel od iných turistických publikácií netají, že ostrov na tom vôbec nie je dobre.

Země zaslíbená – ale komu? Západní břeh řeky Jordán měl podle dohod z Osla tvořit součást území pod Palestinskou národní správou. Izrael ale začal podporovat vznik osad, které spolu s hlídkujícími vojáky omezují a vytlačují palestinské obyvatele a zásadně proměňují krajinu. Zelené kopce zalévá beton. Pak vyrůstá zeď. To se odehrává před našima očima během sedmi vycházek nejznámějšího palestinského spisovatele Raje Shehadeha, které uskutečnil během třicet let. Za svou knihu získal prestižní britskou Orwellovu cenu. Na první z nich se vydal na konci sedmdesátých let a tehdy ještě procházel divokou krajinou, kde jako by se teprve včera odehrály příběhy známé z Bible. Shehadeh kopce kolem Rámalláhu, kde se narodil a žije, velmi dobře zná. Stejně jako krajinu kolem Mrtvého moře. A jako právník a lidskoprávní aktivista poznal za desítky let zblízka i bezpráví izraelského osadnictví na Západním břehu. Nehraje na emoce, popisuje, co vidí, a drží se faktů. Každá vycházka nás vede konkrétními místy a postupně také palestinskou historií spojenou i s osudem Shehadehovy rodiny, která musela utéct z Jaffy a usídlila se na Západním břehu. Jedinečnost této knihy spočívá i v časosběrné metodě, kdy autorovýma očima sledujeme, co se stalo s dříve téměř netknutou přírodou, a zároveň si uvědomujeme důsledky politických rozhodnutí v palestinsko-izraelském sporu. Spolu se Shehadehem procházíme nejen mezi typickými kopci, kolem pramenů a vádí nebo zbytků starého osídlení, ale také skrze vesnice a předměstí, kolem nově vybudované zdi a izraelských osad. Tam, kde se obyvatelé palestinských vsí bojí pouštět děti samotné nebo sklízet své olivy. Občas autora někdo doprovází, jindy se dává do řeči s osadníkem, nejčastěji se stává objektem úřednické a vojenské šikany, jednou dokonce cílem neznámých střelců. Psaní, jak sám konstatuje, mu pomáhá nezahořknout. Vycházky Palestinou patří k Shehadehovým nejznámějším textům a vyšly v několika doplněných vydáních. Jedinečným způsobem se v nich mísí autorův talent pozorovatele, který dokáže zachytit kouzlo krajiny z pohledu téměř archetypálního poutníka, a drastická realita území, na němž se na svých vycházkách pohybuje. Kniha vychází v překladu Jana Škroba v edici Prokletí reportéři.

Země zaslíbená – ale komu? Západní břeh řeky Jordán měl podle dohod z Osla tvořit součást území pod Palestinskou národní správou. Izrael ale začal podporovat vznik osad, které spolu s hlídkujícími vojáky omezují a vytlačují palestinské obyvatele a zásadně proměňují krajinu. Zelené kopce zalévá beton. Pak vyrůstá zeď. To se odehrává před našima očima během sedmi vycházek nejznámějšího palestinského spisovatele Raje Shehadeha, které uskutečnil během třicet let. Za svou knihu získal prestižní britskou Orwellovu cenu. Na první z nich se vydal na konci sedmdesátých let a tehdy ještě procházel divokou krajinou, kde jako by se teprve včera odehrály příběhy známé z Bible. Shehadeh kopce kolem Rámalláhu, kde se narodil a žije, velmi dobře zná. Stejně jako krajinu kolem Mrtvého moře. A jako právník a lidskoprávní aktivista poznal za desítky let zblízka i bezpráví izraelského osadnictví na Západním břehu. Nehraje na emoce, popisuje, co vidí, a drží se faktů. Každá vycházka nás vede konkrétními místy a postupně také palestinskou historií spojenou i s osudem Shehadehovy rodiny, která musela utéct z Jaffy a usídlila se na Západním břehu. Jedinečnost této knihy spočívá i v časosběrné metodě, kdy autorovýma očima sledujeme, co se stalo s dříve téměř netknutou přírodou, a zároveň si uvědomujeme důsledky politických rozhodnutí v palestinsko-izraelském sporu. Spolu se Shehadehem procházíme nejen mezi typickými kopci, kolem pramenů a vádí nebo zbytků starého osídlení, ale také skrze vesnice a předměstí, kolem nově vybudované zdi a izraelských osad. Tam, kde se obyvatelé palestinských vsí bojí pouštět děti samotné nebo sklízet své olivy. Občas autora někdo doprovází, jindy se dává do řeči s osadníkem, nejčastěji se stává objektem úřednické a vojenské šikany, jednou dokonce cílem neznámých střelců. Psaní, jak sám konstatuje, mu pomáhá nezahořknout. Vycházky Palestinou patří k Shehadehovým nejznámějším textům a vyšly v několika doplněných vydáních. Jedinečným způsobem se v nich mísí autorův talent pozorovatele, který dokáže zachytit kouzlo krajiny z pohledu téměř archetypálního poutníka, a drastická realita území, na němž se na svých vycházkách pohybuje.

Zapomenuté příběhy žen, bez nichž by svět nefungovalJeště nedávno byly nepostradatelné. Vařily, praly, uklízely, nosily vodu a staraly se o chod celé domácnosti. Přesto zůstávaly neviditelné. Služky pro všechno. Mladé dívky z venkova odcházely do měst s nadějí na lepší život. Místo toho je často čekala tvrdá realita – těžká práce, nízké mzdy, závislost na zaměstnavatelích a neustálé riziko zneužití. Bez ochrany, bez jistot, bez hlasu. Reportážní kniha Služky pro všechno od Joanny Kuciel-Frydryszak odhaluje zapomenutou kapitolu dějin střední Evropy. Na základě archivů, dobového tisku i osobních svědectví rekonstruuje každodenní život žen, jejichž příběhy se do učebnic nedostaly. Vedle krutých osudů přináší i lidské momenty – dopisy, vztahy a naděje, které přežívaly i v těžkých podmínkách. Proč si knihu přečíst odhaluje málo známou kapitolu ženských dějin autentické příběhy podložené archivními materiály silné sociální a historické téma kombinace reportáže, dokumentu a čtivého vyprávění Komu by se mohla líbit čtenářům literatury faktu a historických reportáží zájemcům o ženská témata a sociální historii těm, kteří chtějí lépe porozumět minulosti střední Evropy fanouškům silných skutečných příběhů Služky pro všechno dávají hlas ženám, které ho dlouho neměly – a připomínají, že i jejich příběhy jsou součástí našich dějin.

Ještě nedávno se bez nich žádná lépe situovaná domácnost neobešla. Zatopit, nanosit vodu, uvařit, nakoupit, vyprat – to všechno a mnohem více měly každý den na starosti služky. Jejich těžká práce byla neviditelná. Podřízené postavení chudých žen nikoho nenapadlo zpochybňovat. Možná, že právě vaše prababička podobně jako stovky jiných dívek opustila svou početnou rodinu vesnici, aby jí ulehčila, a vydala se do města zkusit štěstí. Práce služky pro ni znamenala alespoň malou možnost si polepšit. Naučit se, jak se starat o domácnost, ale také jak se chovat a pohybovat ve městě. Po cestě snila o tom, že si najde ženicha, a třeba potom bude paní domu. Realita ale byla často o dost tvrdší. Už na nádraží čekaly na nezkušená děvčata kuplířky, které jim nabízely docela jinou „službu“. Bez rizik ale nebyly ani v domácnostech, kde jim hrozilo sexuální obtěžování a v případě těhotenství vyhazov na ulici. Praha, Krakov nebo Vídeň – ve všech středoevropských městech byla situace služek pro všechno podobná. V domácnosti vstávaly první a poslední chodily spát, většinou neměly ani kde se pohodlně a důstojně vyspat, umýt se nebo si nechat své osobní věci. K tomu těžká práce bez volného času, malé výdělky a závislost na náladě paní domu. Teprve postupně začaly vznikat spolky, které se snažily služebné vzdělávat nebo je chránit před nástrahami velkoměst. Dodnes málo víme o těchto skrytých dějinách zapomenutých služebných. Polské reportérce Joanně Kuciel-Frydryszak se podařilo ve veřejných i rodinných archivech, dobovém tisku nebo různých publikacích objevit perličky, díky nimž si dokážeme mnohem lépe představit, jak asi skutečně vypadal život služek. Zaznamenala některé z dnešního pohledu až anekdotické rady, jak se má služka chovat a oblékat, stížnosti hospodyň, autentické inzeráty nebo články z černé kroniky. Dojemné jsou dopisy, které dokládají, že existovaly i příklady, kdy vznikl úzký a srdečný vztah mezi služebnou a rodinou, v níž pracovala. Historické reportáže Joanny Kuciel-Frydryszak Služky pro všechno a Venkovanky, které se věnují tvrdému životu žen na vesnici, se staly v Polsku bestsellery a vzbudily diskusi o tom, jestli známe osudy vlastních prababiček. V originálním grafickém zpracování nechybí dobové fotografie některých hrdinek knihy nebo dobové dokumenty. Kniha Služky pro všechno vychází v překladu Michaela Alexy.

Skutočné srdce Európy bije na Spiši. Tam, kde sa stretáva a prelína osem rôznych kultúr. Tam, kde sa adresa domu za celé storočie nezmenila, no napriek tomu sa ocitol v štyroch rôznych štátoch. Tam, kde hranica predstavuje skôr ľudskú skúsenosť, než čiaru na mape. Dohody mocných. Posuny hraníc. Presídľovania ľudí. Náboženské obmedzenia. To všetko formovalo tvár dnešného Spiša. A tiež jeho príbehy. V tejto knihe sa dozvieš: – ako región Spiša ovplyvnili spišskí Nemci a aké stopy po sebe zanechali v spišských mestách – prečo bolo šestnásť spišských miest viac ako tristo rokov majetkom Poľska – akých osem kultúr formovalo a dodnes formuje tvár Spiša – ako a prečo kežmarský Kostol svätého Kríža opakovane menil svoju príslušnosť – ako v minulosti vyzeralo pašeráctvo na hraniciach a ako sa tento fenomén premietol do súčasnosti – ako sa na Spiši posúvali hranice po svetových vojnách a prečo je táto téma dodnes živá Na mnohé otázky je na Spiši ťažké odpovedať. Komu patrí jazyk? Komu územie? A komu pamäť? A čo so spomienkami, ku ktorým sa radšej nikto nechce vracať? Poľská novinárka Ludwika Włodek sa vo svojej reportážnej knihe Štyri vlajky, jedna adresa pokúša na tieto otázky odpovedať. A pridáva množstvo ďalších. Kam sa podeli Nemci a Židia? Prečo tu žije tak veľa Rómov? Je Spiš viac poľský alebo slovenský? Ludwika Włodek rozpráva pozoruhodný príbeh regiónu Spiša – priestoru, kde sa počas posledných približne päťsto rokov opakovane menili hranice, štátna príslušnosť, režimy i politická moc. Od spišského zálohu v 15. storočí, keď bolo šestnásť miest zastavených Poľsku a Spiš sa formoval ako hraničný priestor medzi Uhorskom a Poľskom, až po zlomové 20. storočie, ktoré prináša rozpad monarchie, vznik Československa, spory o hranice, vojnové násilie, vyhladenie židovských komunít, vysídľovanie, znárodňovanie a socialistickú prestavbu regiónu, ktorá znamenala radikálnu premenu vzťahu ľudí k domovu, pamäti i minulosti. Pre slovenské publikum je kniha mimoriadne zaujímavá tým, že sa dotýka známeho, no často málo reflektovaného úseku našich vlastných dejín. Kniha Štyri vlajky, jedna adresa ponúka citlivú literárnu reportáž o pamäti miesta, o hľadaní identity i o tom, ako sa veľké dejiny Spiša za posledných päť storočí zapisovali do každodenného života ľudí, ktorí tu žili. Spiš je zároveň správou o súčasnom stave Európy, ktorá nám hovorí, že najsilnejší sme vtedy, keď spolupracujeme. Reportážna kniha Štyri vlajky jedna adresa s podtitulom Spišské príbehy vychádza v preklade Jána Púčeka.

Skutočné srdce Európy bije na Spiši. Tam, kde sa stretáva a?prelína osem rôznych kultúr. Tam, kde sa adresa domu za celé storočie nezmenila, no napriek tomu sa ocitol v?štyroch rôznych štátoch.?Tam, kde hranica predstavuje skôr ľudskú skúsenosť, než čiaru na mape. Dohody mocných. Posuny hraníc. Presídľovania ľudí. Náboženské obmedzenia. To všetko formovalo tvár dnešného Spiša. A?tiež jeho príbehy. V?tejto knihe sa dozvieš: ako región Spiša ovplyvnili spišskí Nemci a?aké stopy po sebe zanechali v?spišských mestách prečo bolo šestnásť spišských miest viac ako tristo rokov majetkom Poľska akých osem kultúr formovalo a?dodnes formuje tvár Spiša ako a prečo kežmarský Kostol svätého Kríža opakovane menil svoju príslušnosť ako v?minulosti vyzeralo pašeráctvo na hraniciach a?ako sa tento fenomén premietol do súčasnosti ako sa na Spiši posúvali hranice po svetových vojnách a?prečo je táto téma dodnes živáNa mnohé otázky je na Spiši ťažké odpovedať. Komu patrí jazyk? Komu územie? A?komu pamäť? A?čo so spomienkami, ku ktorým sa radšej nikto nechce vracať? Poľská novinárka Ludwika Włodek sa vo svojej reportážnej knihe Štyri vlajky, jedna adresa pokúša na tieto otázky odpovedať. A?pridáva množstvo ďalších. Kam sa podeli Nemci a Židia? Prečo tu žije tak veľa Rómov? Je Spiš viac poľský alebo slovenský? Ludwika Włodek rozpráva pozoruhodný príbeh regiónu Spiša – priestoru, kde sa počas posledných približne päťsto rokov opakovane menili hranice, štátna príslušnosť, režimy i?politická moc. Od spišského zálohu v 15. storočí, keď bolo šestnásť miest zastavených Poľsku a Spiš sa formoval ako hraničný priestor medzi Uhorskom a?Poľskom, až po zlomové 20. storočie, ktoré prináša rozpad monarchie, vznik Československa, spory o hranice, vojnové násilie, vyhladenie židovských komunít, vysídľovanie, znárodňovanie a?socialistickú prestavbu regiónu, ktorá znamenala radikálnu premenu vzťahu ľudí k domovu, pamäti i?minulosti. Pre slovenské publikum je kniha mimoriadne zaujímavá tým, že sa dotýka známeho, no často málo reflektovaného úseku našich vlastných dejín. Kniha Štyri vlajky, jedna adresa ponúka citlivú literárnu reportáž o pamäti miesta, o hľadaní identity i o tom, ako sa veľké dejiny Spiša za posledných päť storočí zapisovali do každodenného života ľudí, ktorí tu žili. Spiš je zároveň správou o?súčasnom stave Európy, ktorá nám hovorí, že najsilnejší sme vtedy, keď spolupracujeme.

Jedno obyčajné ráno na Západnom brehu Jordánu. Jeden celkom obyčajný deň, ktorý obnaží všetky zložité otázky izraelsko-palestínskeho spolužitia. Teda presnejšie – konfliktu. Hlavný hrdina Ábid na vlastnej koži zakúsi, čo znamená predierať sa kafkovským labyrintom izraelskej byrokracie. Nechce pritom nič viac, len vedieť, či jeho syn prežil tragickú nehodu autobusu plného škôlkarov. Výnimočný dokumentárny román ocenený Pulitzerovou cenou. V tejto knihe sa dozvieš: – ako vyzerá boj o život v systéme, kde má úradná pečiatka často väčšiu váhu než život dieťaťa – ako sa obyčajná dopravná nehoda zmení na bludisko kontrolných stanovíšť, úradov a neviditeľných hraníc – ako vyzerá každodenná realita Palestínčanov rozdelených medzi rôzne právne režimy na niekoľkých kilometroch štvorcových? – kde sa v konflikte plnom veľkých politických vyhlásení stráca obyčajný bezmocný človek – ako sa jeden jediný deň môže zmeniť na presný portrét izraelsko-palestínskeho konfliktu Mílád má päť rokov a zo všetkého najviac sa teší na školský výlet do zábavného parku na predmestí Jeruzalema. Autobus plný škôlkarov sa však cestou zapletie do tragickej dopravnej nehody. Jeho otec Ábid sa vydáva na cestu, aby zistil, čo sa stalo s jeho synom. Naráža pritom do všadeprítomných múrov a to, čo nasleduje, nie je len boj otca o záchranu dieťaťa, ale mrazivá rekonštrukcia systému, v ktorom sa každodenný život Palestínčanov mení na sled byrokratických prekážok, kontrolných stanovíšť a neviditeľných hraníc. Ábidova odysea je popretkávaná viacerými príbehmi židovských a palestínskych postáv, ktorých životy i minulosť sa nečakane stretnú v deň nehody autobusu. Učiteľka v materskej škole a mechanik, ktorí zachraňujú deti z horiaceho autobusu; veliteľ izraelskej armády a palestínsky úradník, ktorí sa vyrovnávajú s následkami na mieste nehody; ultraortodoxní pracovníci záchrannej služby a matky, ktoré dúfajú, že dostanú späť svoje ťažko zranené deti. Jeden deň Ábida Salamu je pohlcujúci a ohromujúco detailný portrét života v Izraeli a Palestíne, ktorý osvetľuje realitu jedného z najspornejších miest na svete. Nathan Thrall za svoj dokumentárny román získal prestížnu Pulitzerovu cenu za non-ficion. Vychádza v preklade Igora Tyšša.