Absynt strana 5 z 23
vydavateľstvo
Vesmír v kvapke vody
Vydajte sa na inšpiratívnu púť zákutiami reportérskej práce. Chcete vedieť, ako kladie nobelistka Svetlana Alexijevič otázky svojim hrdinom? Kde hľadá Martin Pollack cesty do minulosti? A ako píše Wojciech Tochman reportáže, z ktorých nám je fyzicky zle?
Nazrite do kuchyne prekliatych reportérov vo výnimočnej knihe rozhovorov Vesmír v kvapke vody.
Literárna reportáž je fascinujúce umenie, ktoré v sebe spája to najlepšie z literatúry i novinárstva. Je to hľadanie pravdy, ale aj formy, výrazu, správnych slov.
Agnieszka Wójcińska sa vo svojej knihe pýta reportérov na to, čo pre nich znamená reportáž, ako hľadajú svoje témy, hrdinov, no nebojí sa im klásť ani osobné otázky o samotnej práci či súkromí.
Prečítajte si dvanásť silných rozhovorov s dvanástimi výnimočnými ľuďmi, ktorých diela sú dnes už klasikou literárnej reportáže.
Kniha Vesmír v kvapke vody vychádza v preklade Patrika Orieška.
dostupné aj ako:
Patrick Melrose 2: Zlá správa
Druhé pokračovanie obľúbenej románovej série o Patrickovi Melrosovi, ktorá sa stala predlohou pre mimoriadne úspešný televízny seriál v hlavnej úlohe s fenomenálnym Benedictom Cumberbatchom.
Patrick má dvadsaťdva rokov a odlieta do New Yorku, aby vyzdvihol popol svojho otca. Závislý na drogách blúdi ulicami New Yorku a hľadá potrebnú dávku. Prenasledovaný vnútornými hlasmi sa dostáva do stavu šialenstva a ocitá sa na úplnom dne. Osamelý v izbe hotela Pierre stojí na hrane priepasti, ktorú vytvorila minulosť.
dostupné aj ako:
Čistá biela rasa
Je synonymom čistoty. Ušľachtilosti. A zároveň nemým svedkom všetkých vojen dvadsiateho storočia. Poznáte koňa, ktorého postoj na zadných je symbolom víťazstva a veľkosti?
Holandský spisovateľ Frank Westerman cestuje po celej Európe a rozpráva nám fascinujúci príbeh lipicanských koní, na pozadí ktorého sa zrkadlia vojny, etnické konflikty, história konskej drezúry, ale aj otázky rasy, genetiky a príbehy najväčších objavov v týchto odboroch.
Začalo sa to v 16. storočí, kedy sa v habsburských stajniach rozhodli vyšľachtiť koňa, ktorý bude hoden nosiť na svojom chrbte monarchov. Tak vznikli snehobiele lipicany, najkrajšia a najčistejšia rasa. Neobyčajné zviera. Nadzviera.
V roku 1867 cisár František Jozef vstupuje na chrbte lipicana na budínske návršie, aby prebral uhorskú korunu. Lipican kráčal i v slávnostnom sprievode prezidenta Reagana a hrdo stál v stajniach rumunského diktátora Nicolae Ceauşesca. Niet divu, že lipicanov si zamilovali aj nacisti. Biely kôň sa stal symbolom moci a prestíže.
Frank Westerman sa necháva viesť históriou lipicanského plemena a rozpletá pri tom nečakané súvislosti európskych dejín. Keď si prečítate knihu Čistá biela rasa, na biele žrebce v Topoľčiankach sa budete pozerať celkom inak.
dostupné aj ako:
Proti všetkým pravidlám
"Odmalička mi hovorili, že som príliš živelná, príliš prudká, že je ma príliš, píše americká spisovateľka Ariel Levy vo svojich výnimočných memoároch s názvom Proti všetkým pravidlám.
Ako mladá žena sa rozhodla, že ak sa stane reportérkou, perfektne sa spojí jej sila i všetky túžby. Stane sa profesionálnou objaviteľkou, druhom ženy, ktorá je slobodná vo všetkom, čo si vyberie. Presťahuje sa na Manhattan a roky strávi dobrodružným cestovaním po celom svete, aby pre slávny časopis The New Yorker písala portréty nezvyčajných ženských hrdiniek. Zažije však aj nepredstaviteľné sklamania, kvôli ktorým sa musí vzdať mnohých svojich ilúzií. Vo svojom autobiografickom románe zachytáva nielen vlastný život, ale aj našu komplikovanú súčasnosť.
Je to príbeh o veľkej láske i obrovských stratách, o závislosti, homosexualite a veľkej ženskej sile.
Domnievala som sa, že som tie divoké živly vo mne, tú energiu, nenásytnosť, lásku skrotila a ukotvila v živote, v ktorom sa dali udržať na uzde. Ale ony explodovali.
Depeše
Veľdielo vojnovej reportáže od spoluautora legendárneho hollywoodskeho filmu Francisa Forda Coppolu Apocalypse Now. Nikto nikdy neopísal vietnamskú vojnu ale vlastne aj vojnu všeobecne tak, ako americký reportér Michael Herr.
Medzi rokmi 1967 a 1969 pracoval Michael Herr ako vojnový korešpondent časopisu Esquire. Žil s vojakmi na fronte, bol svedkom ich vojnového delíria, prežíval s nimi každý okamih. Po návrate do USA napísal Depeše svoj opus magnum.
S mimoriadnou literárnou hodnotou opísal všetko, čo vo Vietname videl: chaos, bolesť, vraždiace besnenie, obrovský strach tlmený silnými drogami, rozsypanú ľudskú psychiku i nočné mory, ktoré sa odohrávajú v bdelom stave. Kniha je pretkaná hypnotickými víziami, poetickými metaforami a vojenským žargónom. Surreálne opojenie vojnou je však zároveň aj jej obžalobou.
Niektorí hrdinovia knižky Depeše sa neskôr pretvorili na postavy filmu Apocaplyse Now, ktorého bol Michael Herr spoluscenáristom.
4-5 hodín čítania
Kníhkupec z Kábulu
Asne Seierstad necúva pred žiadnou ťažkou témou. Dva týždne po teroristických útokoch na veže Svetového obchodného centra odchádza do Afganistanu, aby spoznala život bežných Afgancov.
Hrdina jej reportážneho románu Kníhkupec z Kábulu dvadsať rokov viedol malé kníhkupectvo v centre hlavného mesta. Nezáležalo mu na tom, či boli pri moci komunisti alebo Taliban. Jeho cieľom bolo prinášať knihy všetkým obyvateľom Kábulu. Miloval literatúru a nenávidel cenzúru.
Asne Seierstad strávila štyri mesiace v afganskej rodine a splynula so životom obyčajných obyvateľov Kábulu, aby ukázala, ako vplývajú turbulentné časy na bežný život. Jej pohľad na každodennosť rodiny je unikátnym svedectvom o spôsobe života, ktorý je pre Európanov takmer nepredstaviteľný. V centre pozornosti stále stojí hlava rodiny na jednej strane zanietený milovník umenia a kultúrny človek, na strane druhej silne patriarchálne založený despota riadiaci sa prastarými rodovými zvykmi. Knižka Kníhkupec z Kábulu rozpráva príbehy zakázanej lásky, dohodnutých manželstiev i obyčajného života pod temnou záclonou každodenného teroru.
Kniha Asne Seierstad Kníhkupec z Kábulu vychádza v preklade Simony Jánoškovej.
dostupné aj ako:
Všechny Louisovy děti
Význam slova rodina se v posledních letech radikálně mění. Co to znamená být otcem? A co dítětem? Jaké to je v dospělém věku zjistit, že máte množství sourozenců, kteří pro vás byli až doposud neznámí?
Polský reportér Kamil Bałuk se rozhodl ve své knize Všechny Louisovy děti vyřešit jednu dávnou záhadu. V osmdesátých letech se v Nizozemsku rodí děti, jejichž kůže je o něco tmavší, než bylo původně v plánu. Důvodem jsou zvláštní praktiky, které na jedné z klinik asistované reprodukce provádí doktor Jan Karbaat. Ukazuje se totiž, že jeden dárce nebyl tak docela podle přání klientek. Byl sice Nizozemec, ale původem ze Surinamu, byl zaměstnancem banky, ovšem ne jako vedoucí pracovník, ale jen jako její řadový zaměstnanec. A právě tenhle člověk se stal otcem více než dvou set dětí. Jedním z nich je též pětadvacetiletý Bjorn, který si jednoho dne řekne: Najdu je všechny
Výjimečná kniha o tom, co dnes znamená být rodičem a dítětem, o tom, jaké to je, mít v malé zemi dvě stě sourozenců, ale také o muži, který se chtěl stát bohem. Krásný příběh o těch nejkřehčích věcech na světě lidských vztazích.
Kniha Kamila Bałuka Všechny Louisovy děti vychází v překladu Michaly Benešové.
dostupné aj ako:
Impérium musí zomrieť
Rusko všetci dobre poznáme. Ale je to naozaj pravda? Nie je to len naša naivná predstava? Nová kniha Michaila Zygara, autora bestselleru Všetci mocní Kremľa, nás zoberie o sto rokov späť, do mimoriadne zaujímavej časti ruských dejín.
Dokumentárna kniha Impérium musí zomrieť nám predstavuje živú drámu ojedinelého ruského experimentu s občianskou spoločnosťou, ktorú o pár rokov definitívne rozdrvil despotizmus komunistickej revolúcie. Malé okienko medzi dvoma rovnako dusivými autokratickými režimami imperiálnym a komunistickým bolo otvorené len na niekoľko krátkych chvíľ, no ozveny tohto veľkého príbehu zreteľne počujeme ešte aj dnes.
Od posledných rokov života Leva Nikolajeviča Tolstého až po smrť cárskej rodiny Rusko experimentovalo s liberálnosťou a kultúrnou otvorenosťou. Ruský balet bol v Európe vrcholom dobrého vkusu. Rozkvitala literatúra, divadlo i nové politické názory a Sankt Petersburg bol na chvíľu druhým Parížom. Na pozadí hroznej vojny a upadajúcej ekonomiky však štát nemohol takéto pokusy tolerovať dlhodobo.
Dokumentárna kniha Michaila Zygara Impérium musí zomrieť vychádza v preklade Samuela Marca. Zároveň ňou otvárame novú absyntovskú edíciu, v ktorej sa budeme venovať histórii a neobyčajným dejinným súvislostiam.
dostupné aj ako:
Povedal mi veštec
Slávnemu talianskemu reportérovi Tizianovi Terzanimu povedal hongkonský veštec, že v roku 1993 bude ohrozený jeho život a mal by sa vyhnúť lietaniu. Rozhodol sa preto, že do lietadla nenastúpi a bude cestovať ako dávni objavitelia. Pešo, loďou, autobusom, autom či vlakom po celej Ázii.
V tejto knihe nájdete Barmu, Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam, Čínu či Mongolsko videné z tých najnezvyčajnejších uhlov. V každej z týchto krajín hľadal veštcov, jasnovidcov či šamanov, vďaka čomu sa s čoraz väčším porozumením ponáral do dávnych zvykov, ohrozených agresívnou západnou civilizáciou. Z jeho nespočetných ciest, ktoré absolvoval v priebehu roka vznikla unikátna reportážna kniha Povedal mi veštec.
Veľký poľský reportér Ryszard Kapuściński o tejto knihe povedal: Výnimočná kniha napísaná v duchu najlepších tradícií literárnej reportáže. Knižka hlboká, bohatá, nasiaknutá veľkou múdrosťou.
Moje rozhodnutie sa ukázalo ako veľmi dobré a rok 1993 bol jedným z najzaujímavejších v mojom živote, povedal neskôr Tiziano Terzani. Predpovedali mi smrť, no ja som začal znovu žiť.
Kniha Povedal mi veštec vychádza v preklade Alexandry Kučmovej.
dostupné aj ako:
Ako sa zbaviť plastov
V roku 2050 bude vo svetových oceánoch viac plastov ako rýb. Naďalej však do morí prúdi každú minútu jedno smetiarske auto plné plastov, naďalej sa každú sekundu vyrobí 20 000 plastových fliaš. To už je skutočný dôvod na paniku!
Plastový odpad je jednou z najväčších environmentálnych katastrof súčasnosti. Všetci máme pred očami morské vtáctvo s útrobami plnými plastu a uvedomujeme si, že zmena je životne dôležitá. Ako ju však urobiť?
Will McCallum, guru hnutia bojujúceho proti plastom a riaditeľ Greenpeace pre otázky oceánov napísal mimoriadne dôležitú a zrozumiteľnú knihu, ktorou nás chce motivovať k tomu, aby sme krok za krokom zredukovali plastovú stopu v našich životoch. Začať môžeme odmietnutím jednorazovej igelitky a skončiť zorganizovaním protestu proti používaniu plastového riadu na akciách v našom meste.
Kniha Ako sa zbaviť plastov je praktický sprievodca plný dôležitých a dobrých rád, v ktorom spolu s autorom postupujeme krok za krokom nielen k lepšiemu pocitu, ale aj k záchrane našej planéty.
Je o päť minút dvanásť! Zobuďme sa!
Kniha Ako sa zbaviť plastov Willa McCalluma vychádza v preklade Kristíny Karabovej.
Urob si raj
Ako dobre poznáme svojich najbližších susedov? Čo vieme o krajine, o ktorej sa v jej hymne spieva, že je pozemským rajom? Výnimočný poľský reportér Mariusz Szczygiel nám povie, čo zistil o Čechoch a Češkách, o minulosti i súčasnosti krajiny, s ktorou sme donedávna zdieľali spoločný priestor.
V knihe Urob si raj stvoril Mariusz Szczygiel voľné pokračovanie fenomenálnej a mimoriadne úspešnej knihy Gottland, ktorá vyšla v dvanástich jazykoch a v Česku pripravili už viac ako dvadsať dotlačí. Zatiaľ čo v predošlej knihe Szczygiel rozprával o dobe minulej, v knihe Urob si raj skúma najmä súčasné Česko.
Ponúka nám reportážne portréty známych Čechov a Češiek ako Halina Pawlowská, David Černý či Jan Saudek, a popri tom sa neustále vracia k otázke, ktorá je leitmotívom celej knihy Ako je možné, že Česi neveria v Boha? A ako sa im bez neho žije?
Jeden z nás: Příběh o Norsku
Den, který navždy změnil tvář současné Evropy: 22. červenec 2011. Anders Behring Breivik nejprve v centru Osla odpálil nálož, jíž zabil osm lidí, a pak se převlečený za policistu a po zuby ozbrojený přesunul na ostrov Utoya, kde postupně zavraždil šedesát devět účastníků letního tábora pořádaného mládežnickou organizací sociálnědemokratické strany. To všechno z touhy po dokonalosti a čistotě své země i sebe samého.
Vynikající reportážní román Asne Seierstad Jeden z nás: Příběh o Norsku vypráví detailní průběh tohoto černého dne, nahlíží do životů mnoha postižených rodin a podrobně rozebírá nesnadné dětství i dospívání muže, z kterého se stal nejhorší masový vrah norských dějin.
Jeden z nás. Příběh o Norsku je nejen psychologická studie teroristy a jeho příprav zločinu nebývalých rozměrů, ale také dramatický true-crime thriller, který vás bezpochyby ohromí a od něhož se neodtrhnete.
Název této knihy není náhodný pachatelem zrůdného činu obráceného proti celé společnosti není zfanatizovaný cizinec, nýbrž příslušník většiny, který se doposud choval jako jeden z nás.
Brilantní kniha Asne Seierstad Jeden z nás. Příběh o Norsku vychází v překladu Evy Dohnálkové.
dostupné aj ako:
Dospeláci v miestnosti
Zahryznite sa do skutočného európskeho politického trileru. Tajné nahrávky. Prepisy telefonátov. Úskoky. Falošné úsmevy. A bezohľadné intrigy. Nahliadnite za oponu moci v nevšednom osobnom spracovaní bývalého gréckeho ministra financií Janisa Varoufakisa.
Počas gréckeho krachu v roku 2015 sa európski lídri na spoločných stretnutiach snažili nájsť cestu a východisko z krízy.
Vtedajší grécky minister financií s nimi rozohral jednu z najveľkolepejších a najkontroverznejších politických bitiek histórie, keď sa pokúsil o prerokovanie vzťahov svojej krajiny k Európskej únii. S masovou podporou gréckeho obyvateľstva a jednoduchou logikou svojich argumentov privádzal vedenie Európskej únie do šialenstva. Skutočný príbeh o tom, čo sa dialo za zavretými dverami však zostával dlho neznámy.
Varoufakisove nebojácne ťahy odkrývajú faloš a pokrytectvo politickej moci, ktorá sa viac ako o stabilitu usiluje o vlastný prospech a zároveň s chirurgickou presnosťou popisujú fungovanie politického zákulisia.
Dospeláci v miestnosti sú mimoriadne dôležitým a vážnym zvonením na poplach. Zobuďme sa a pomôžme európskej demokracii k znovuzrodeniu!
Snežný leopard
Himalájske dobrodružstvo, nezvyčajný cestopis, hlboká meditácia i silný autobiografický román. Taký je Snežný leopard Petra Matthiessena, pútnika po zamrznutých úpätiach strechy sveta i hľadača vnútorného pokoja, román ocenený prestížnou National Book Award.
Píše sa rok 1973. Po náhlej smrti manželky sa Petrovi Matthiessenovi rozpadol celý svet. Pokúša sa navrátiť do normálnych koľají, a tak odchádza spolu so známym biológom Georgeom Schallerom na výpravu do Himalájí. Cieľom expedície je výskum málo známeho druhu himalájskych modrých oviec, no Matthiessena omnoho viac zaujíma mystický snežný leopard.
Je to nádherná kniha o svete, ktorý sa pomaly stráca pod nánosmi modernej civilizácie, o čistých ľuďoch a ich hlbokej úcte k životu.
Peter Matthiessen, spoluzakladateľ legendárneho časopisu The Paris Review, je fenomenálnym spisovateľom a jeho nadčasová knižka Snežný leopard nadväzuje na to najlepšie, čo vzniklo v žánri „nature writing“. V jeho próze jasne počuť ozveny spisovateľských a cestovateľských predchodcov – Henryho Mortona Stanleyho či Ernesta Henryho Shackeltona. Dobrodružný cestopis sa tu prepája s hlbokou meditáciou i pozoruhodnou lektúrou himalájskej filozofie.
Kniha Petra Matthiessena Snežný leopard vychádza v preklade Petra Leponiho. Ide o prvý preklad jeho diela do slovenčiny.
Si mŕtvy. História bombardovania
Čo urobíme so svetom, v ktorom máme možnosť zničiť samých seba v priebehu niekoľkých minút? Stačí stisnúť jeden gombík, odpáliť zopár bômb..
Odpoveď hľadá Sven Lindqvist v dejinách nasýtených pušným prachom i oslepujúcimi zábleskami výbuchov. A zisťuje, že realita ďaleko predstihla všetky najsmelšie sci-fi romány.
Kniha Si mŕtvy. História bombardovania, to je 400 fragmentov, 400 malých výbuchov, ktoré spoločne utvárajú plastickú predstavu o dejinách bomby.
Drážďany, Hirošima, Kórea... Všade tam človek demonštroval svoju absolútnu moc rozsievaním smrti z nebeských výšin a toto konanie sa snažil ospravedlniť tými najabsurdnejšími spôsobmi. A hoci v knihe Si mŕtvy. História bombardovania čítame predovšetkým o minulosti, táto kniha je v istom zmysle aj varovaním do budúcnosti. A môžeme len dúfať, že nie je aj predpoveďou.
Dejiny sú vždy labyrint plný odbočiek, zákrut a slepých uličiek. Iná nie je ani táto kniha. Podobne ako legendárny román Julia Cortázara Nebo-Peklo-Raj, aj Sven Lindqvist nám dáva niekoľko možností, ako cez knihu prejsť, ako ju prečítať. Zároveň nám však umožňuje, aby sme si vybrali aj vlastnú cestu, aby sme v dejinách blúdili celkom slobodne.
Čo to má spoločné so mnou?
Oslava, šampanské, tanec, prestávka na masaker, znova tanec, znova šampanské... Tak vyzerala oslava na zámku Rechnitz, ktorú v marci 1945 usporiadala autorova prateta Margit Batthyány. Zostalo po nej stoosemdesiat zavraždených Židov, stoosemdesiat zmárnených ľudských životov.
Stalo sa to v marci 1945, v predvečer Kvetnej nedele. Medzi pozvanými hosťami boli prominentní funkcionári NSDAP i SS. Okolo polnoci niektorí hostia opustili oslavu a začali strieľať do Židov, ktorí na zámku vykonávali otrockú prácu.
Švajčiarsky novinár Sacha Batthyany sa vo svojej knihe Čo to má spoločné so mnou? usiluje rozpliesť záhadu tejto masovej vraždy z konca druhej svetovej vojny a zároveň zistiť, akú úlohu pri tom všetkom zohrávala jeho prateta, ktorú prezývali hostiteľka z pekla.
Pri svojom pátraní navštevuje Maďarsko, Rakúsko, no prostredníctvom psychoanalýzy sa snaží nahliadnuť aj do svojho podvedomia.
Jeho kniha je však aj o nás, o súčasných Stredoeurópanoch, o pocitoch viny a spoluzodpovednosti za zločiny minulosti, o snahe pochopiť a prežiť na vlastnej koži tak vzdialené a predsa neustále prítomné dejiny.
dostupné aj ako:
