Absynt strana 6 z 32

Afganistan? To je džihád, šaría, ópium a divoké konope. Áno, také sú stereotypy. Lenže predstavte si, napríklad, islamskú feministku. Nemožné? Vôbec nie. Aj taká je jedna z mnohých tvárí Afganistanu, ktorý sme dôverne spoznali vďaka skvelej nórskej reportérke Asne Seierstad. Vo svojej najnovšej knihe sa opäť vracia na miesto činu a skúma, čo sa s krajinou stalo po odchode Američanov. Najprv krajinu sužovali boje so Sovietskym zväzom, potom vnútorné rozbroje a občianska vojna, neskôr tvrdá ruka islamistov a po nich zase vojna s USA. Ako v týchto búrlivých desaťročiach žili a žijú obyčajní ľudia? Vo svojej najnovšej knihe Afganci sa populárna nórska reportérka Asne Seierstad vracia do Afganistanu dvadsať rokov po tom, čo napísala fenomenálnu knihu Kníhkupec z Kábulu. Rozpráva nám príbehy tých, ktorí utiekli pred Talibanom, i tých, ktorí v Afganistane zostali. Kniha je intímnym portrétom troch ľudí, ktorí idú rôznymi cestami, ich rodín, priateľov a známych – a je aj príbehom krajiny v nekonečnej vojne. Džamila odmietla osud, ktorý jej bol daný a napriek telesnému postihnutiu i nepriazni okolia vyštudovala, bojovala za práva žien a pokúsila sa zmeniť smerovanie svojej krajiny. Bašírov život odmalička ovládla túžba po boji a napriek mladému veku sa stal mocným bojovníkom, ktorý sa vyznamenal v nejednej akcii namierenej proti bezvercom. Arianu Taliban nezaujímal. Škola, učenie a nové vedomosti boli celým jej svetom. A ešte Justin Bieber. Napriek tomu, že jej Taliban skrížili životné plány, nikdy sa nevzdala nádeje na zmenu. Na živých príbehoch svojich hrdinov a hrdiniek nám Asne Seierstad ukazuje nielen moderné dejiny Afganistanu a kľukaté osudy jeho obyvateľov a obyvateliek, ale aj obludný a rýchly nástup novej talibanskej totality po odchode Američanov v roku 2021. Asne Seierstad necúva pred ťažkými témami. Dokázala to nielen knihou Jeden z nás, v ktorej sa pokúša uchopiť osobnosť masového vraha Andersa Breivika, ale aj knihami, v ktorých skúma minulosť i prítomnosť Afganistanu. Jej najnovšia kniha Afganci je ďalším pozoruhodným dielikom tejto skladačky, ktorý nám možno naznačí, aká môže byť najbližšia afganská budúcnosť. Kniha Asne Seierstad Afganci vychádza v preklade Miroslava Zumríka.

Môžu nám včely pomôcť nájsť odpoveď na tie najelementárnejšie otázky ako „Čo je umenie?“ či „Aký je zmysel života?“ Môžu nám pomôcť zachrániť svet? Aj o tom je kniha esejí slovenského výtvarníka a sochára Tomáša Gabzdila Libertínyho Horieť intenzívne. Odpovede môžu byť rôzne, no jedno je isté – bez včiel to nepôjde. Slovenský výtvarník a sochár Tomáš Gabzdil Libertíny sa už viac ako osemnásť jarí venuje práci so včelami ako pomocníčkami pri tvorbe svojich sochárskych diel. V knihe poetických esejí s názvom Horieť intenzívne sa snaží uchopiť objavovanie a zdokonaľovanie svojho jedinečného pracovného i myšlienkového postupu, pri ktorom sa on sám stáva len prostredníkom a iniciátorom vzniku sochárskych diel, no hlavnú prácu urobia včely. Autor sa nevyjadruje obrazom ani objektom určeným pre vizuálny a hmatový vnem, ale slovom, ktoré nám umožňuje inak a bližšie nahliadnuť do jeho vlastného vnútorného sveta. Včely mu ako inteligentné a zároveň krehké spoločenstvo slúžia ako odrazový mostík k aktuálnym témam vzťahu človeka a planéty. Pod rúškom skúseností s tvorbou sochárskych diel a inštalácií v spolupráci so včelami sa prejdeme panoptikom rôznych tém, ktorých spoločným menovateľom je čas. Fenomén, konštrukt a pojem, ktorý v sebe nesie aj neodmysliteľnú ťarchu pominuteľnosti. Nič nie je večné. Ani sám čas. Za všetko, čo má nejakú hodnotu, sa však platí touto jedinečnou, plynúcou veličinou. Pozrieme sa aj na to, ako je dizajn všadeprítomný a neskrýva sa len v zapaľovači Zippo. Libertíny hľadá paralely medzi prírodným svetom a svetom umenia, pričom si hravo pomáha aj analógiami z prostredia popkultúry. Prekvapujúco prepája široké témy šťastia, žiadostivosti a lásky s esejistickými obrazmi pominuteľnosti, neustálej zmeny a gréckej tragédie. Na našej ceste touto esejistickou knihou nám ako vedľajšie postavy pomôžu s orientáciou aj Camusov Sizyfos, komunistický gýč a Kunderova Neznesiteľná ľahkosť bytia, Michelangelovi otroci, Gabriel García Márquez, Kierkegaard, ale aj Tisícročná včela. Kniha esejí Horieť intenzívne Tomáša Gabzdila Libertínyho je písaná v štýle zakladateľa žánru Michela de Montaigna s cieľom presiahnuť súčasnosť.

Môžu nám včely pomôcť nájsť odpoveď na tie najelementárnejšie otázky ako „Čo je umenie?“ či „Aký je zmysel života?“ Môžu nám pomôcť zachrániť svet? Aj o tom je kniha esejí slovenského výtvarníka a sochára Tomáša Gabzdila Libertínyho Horieť intenzívne. Odpovede môžu byť rôzne, no jedno je isté – bez včiel to nepôjde. Slovenský výtvarník a sochár Tomáš Gabzdil Libertíny sa už viac ako osemnásť jarí venuje práci so včelami ako pomocníčkami pri tvorbe svojich sochárskych diel. V knihe poetických esejí s názvom Horieť intenzívne sa snaží uchopiť objavovanie a zdokonaľovanie svojho jedinečného pracovného i myšlienkového postupu, pri ktorom sa on sám stáva len prostredníkom a iniciátorom vzniku sochárskych diel, no hlavnú prácu urobia včely. Autor sa nevyjadruje obrazom ani objektom určeným pre vizuálny a hmatový vnem, ale slovom, ktoré nám umožňuje inak a bližšie nahliadnuť do jeho vlastného vnútorného sveta. Včely mu ako inteligentné a zároveň krehké spoločenstvo slúžia ako odrazový mostík k aktuálnym témam vzťahu človeka a planéty. Pod rúškom skúseností s tvorbou sochárskych diel a inštalácií v spolupráci so včelami sa prejdeme panoptikom rôznych tém, ktorých spoločným menovateľom je čas. Fenomén, konštrukt a pojem, ktorý v sebe nesie aj neodmysliteľnú ťarchu pominuteľnosti. Nič nie je večné. Ani sám čas. Za všetko, čo má nejakú hodnotu, sa však platí touto jedinečnou, plynúcou veličinou. Pozrieme sa aj na to, ako je dizajn všadeprítomný a neskrýva sa len v zapaľovači Zippo. Libertíny hľadá paralely medzi prírodným svetom a svetom umenia, pričom si hravo pomáha aj analógiami z prostredia popkultúry. Prekvapujúco prepája široké témy šťastia, žiadostivosti a lásky s esejistickými obrazmi pominuteľnosti, neustálej zmeny a gréckej tragédie. Na našej ceste touto esejistickou knihou nám ako vedľajšie postavy pomôžu s orientáciou aj Camusov Sizyfos, komunistický gýč a Kunderova Neznesiteľná ľahkosť bytia, Michelangelovi otroci, Gabriel García Márquez, Kierkegaard, ale aj Tisícročná včela. Kniha esejí Horieť intenzívne Tomáša Gabzdila Libertínyho je písaná v štýle zakladateľa žánru Michela de Montaigna s cieľom presiahnuť súčasnosť.

Afghánistán? To je džihád, šaría, opium a divoké konopí. Ano, takové jsou stereotypy. A teď si představte například islámskou feministku. Že je to nemožné? Vůbec ne. I taková je jedna z mnohých tváří Afghánistánu, který jsme důvěrně poznali díky skvělé norské reportérce Asne Seierstad. Ve své nejnovější knize se znovu vrací na místo činu a zkoumá, co se s touto zemí stalo po odchodu Američanů. Nejdříve se Afghánistán střetl se Sovětským svazem, poté ho ničily vnitřní spory a občanská válka, pak nastoupila tvrdá ruka islamistů a nakonec ještě válka s USA. Jak v těchto bouřlivých desetiletích žili obyčejní lidé? Ve své nejnovější knize Afghánci se populární norská reportérka Asne Seierstad vrací do Afghánistánu dvacet let poté, co napsala fenomenální knihu Knihkupec z Kábulu. Vypráví nám příběhy těch, kteří museli před Talibánem utéct, i těch, kteří v Afganistánu zůstali. Kniha je intimním portrétem tří lidí s různými osudy a jejich rodin, přátel a známých – a je také příběhem země v nekonečném boji. Džamíla odmítla osud, který jí byl předurčen a i přes tělesné postižení a nepřízeň okolí vystudovala, bojovala za práva žen a zkusila změnit směřování své země. Bašírův život odjakživa ovládala touha bojovat. I přes své mládí se zapojil do války a vyznamenal se v mnoha akcích namířených proti „bezvěrcům“. Arianu Talibán nezajímal. Škola, vzdělání a nové vědomosti byly její celý svět. A ještě Justin Bieber. I přesto, že jí Talibán zkřížil životní plány, nikdy se nevzdala naděje na změnu. Na živých příbězích svých hrdinů a hrdinek nám Asne Seierstad ukazuje nejen moderní dějiny Afghánistánu a klikaté osudy jeho občanů a občanek, ale také strašlivě rychlý nástup tálibánské diktatury po odchodu Američanů v roce 2021. Asne Seierstad necouvá před těžkými tématy. Dokázalo to nejen knihou Jeden z nás, v níž se pokouší uchopit osobnost masového vraha Anderse Breivika, ale i knihami, v nichž zkoumá minulost a přítomnost Afghánistánu. Její nejnovější reportáž Afghánci je dalším pozoruhodným dílkem této skládačky, který nám snad naznačí, jaká může být afghánská budoucnost. Kniha Asne Seierstad Afghánci vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Evy Keckové.

Žijeme spoločne na jednej planéte, v jednom meste, míňame sa na tých istých uliciach. Tak prečo sa niektorí a niektoré z nás stále musia cítiť ako terče? A prečo sa to muselo skončiť výstrelmi a krvou na chodníku pred Teplárňou? Reportážna kniha Mareka Hudeca s názvom Spúšť sa detailne a z rôznych uhlov zaoberá tragickými udalosťami z 12. októbra 2022 pred obľúbeným bratislavským kvír podnikom Tepláreň. Rekonštruuje udalosti z osudného večera, skúma pohnútky vraha, no obzerá sa aj späť za zmarenými mladými životmi Juraja a Matúša i za príbehom zranenej Radky. Pomedzi úsilie objektívne spracovať najčernejší deň v moderných slovenských kvír dejinách do textu presakuje aj autorove hlboko osobné a intímne prežívanie týchto tragických udalostí. Marek Hudec sa však na život LGBTI+ ľudí v slovenskom kontexte pozerá aj v širších súvislostiach. Témy sa dotýka prostredníctvom príbehu prvého slovenského kvír aktivistu Imricha Matyáša z medzivojnového obdobia, cez príbehy ľudí, ktorí v totalitných časoch museli podstupovať averznú terapiu v snahe vyliečiť ich z homosexuality, ale aj tých, ktorí svoju identitu objavovali v deväťdesiatych rokoch a v niektorých chvíľach doslova bojovali o holý život. Dozvieme sa o histórii slovenských Pridov, o referende za rodinu, ktoré znamenalo zlom vo vnímaní LGBTI+ ľudí na Slovensku a rad príde aj na príbehy súčasných aktivistov a aktivistiek, ktorí a ktoré stále držia dúhovú zástavu nad hlavou. Na pozadí týchto príbehov vnímame aj to, ako sa menila a mení slovenská spoločnosť. A nie vždy je to k lepšiemu. Reportážna kniha Spúšť vznikla na základe rozhovorov s viac, než päťdesiatimi ľuďmi – blízkymi obetí, svedkov a svedkýň z miesta činu, kvír ľudí zasiahnutých násilím v mesiacoch pred i po vražde, pamätníkmi a pamätníčkami na udalosti z blízkej či vzdialenejšej minulosti. Marek Hudec nám rozpráva o tom, aké ťažké je niekedy v nenávistnej atmosfére bojovať o právo milovať, a aké krásne môže byť, keď láska napokon zvíťazí. Kniha Mareka Hudeca Spúšť s podtitulom Príbehy o láske a nenávisti vychádza v edícii Prekliati reportéri.

Žijeme spoločne na jednej planéte, v jednom meste, míňame sa na tých istých uliciach. Tak prečo sa niektorí a niektoré z nás stále musia cítiť ako terče? A prečo sa to muselo skončiť výstrelmi a krvou na chodníku pred Teplárňou? Reportážna kniha Mareka Hudeca s názvom Spúšť sa detailne a z rôznych uhlov zaoberá tragickými udalosťami z 12. októbra 2022 pred obľúbeným bratislavským kvír podnikom Tepláreň. Rekonštruuje udalosti z osudného večera, skúma pohnútky vraha, no obzerá sa aj späť za zmarenými mladými životmi Juraja a Matúša i za príbehom zranenej Radky. Pomedzi úsilie objektívne spracovať najčernejší deň v moderných slovenských kvír dejinách do textu presakuje aj autorove hlboko osobné a intímne prežívanie týchto tragických udalostí. Marek Hudec sa však na život LGBTI+ ľudí v slovenskom kontexte pozerá aj v širších súvislostiach. Témy sa dotýka prostredníctvom príbehu prvého slovenského kvír aktivistu Imricha Matyáša z medzivojnového obdobia, cez príbehy ľudí, ktorí v totalitných časoch museli podstupovať averznú terapiu v snahe vyliečiť ich z homosexuality, ale aj tých, ktorí svoju identitu objavovali v deväťdesiatych rokoch a v niektorých chvíľach doslova bojovali o holý život. Dozvieme sa o histórii slovenských Pridov, o referende za rodinu, ktoré znamenalo zlom vo vnímaní LGBTI+ ľudí na Slovensku a rad príde aj na príbehy súčasných aktivistov a aktivistiek, ktorí a ktoré stále držia dúhovú zástavu nad hlavou. Na pozadí týchto príbehov vnímame aj to, ako sa menila a mení slovenská spoločnosť. A nie vždy je to k lepšiemu. Reportážna kniha Spúšť vznikla na základe rozhovorov s viac, než päťdesiatimi ľuďmi – blízkymi obetí, svedkov a svedkýň z miesta činu, kvír ľudí zasiahnutých násilím v mesiacoch pred i po vražde, pamätníkmi a pamätníčkami na udalosti z blízkej či vzdialenejšej minulosti. Marek Hudec nám rozpráva o tom, aké ťažké je niekedy v nenávistnej atmosfére bojovať o právo milovať, a aké krásne môže byť, keď láska napokon zvíťazí. Kniha Mareka Hudeca Spúšť s podtitulom Príbehy o láske a nenávisti vychádza v edícii Prekliati reportéri.

Kto je najbohatší muž všetkých čias? Mark Zuckerberg? Elon Musk? Bill Gates? Ani náhodou. Ponorme sa hlbšie do dejín. Tento muž financoval veľké vojenské výpravy, ale aj Magalhaesovu plavbu okolo sveta. Zoznámte sa s Jakobom Fuggerom, najväčším bankárom a obchodníkom všetkých čias! Kto vlastne bol tento Rockefeller renesancie? Keď v roku 1525 zomrel, jeho majetok tvoril zhruba 2% celoeurópskej hospodárskej produkcie. Viete si to vôbec predstaviť? Takýmto bohatstvom sa po ňom nemohol pochváliť už nikto iný. Moc Jakoba Fuggera bola prakticky neobmedzená. Počas života sa mu podarilo vybudovať obrovské impérium, vďaka ktorému prinútil pápeža, aby vyškrtol úroky z pôžičiek zo zoznamu hriechov a neváhal hroziť exekúciou ani samotnému cisárovi. Greg Steinmetz, novinár a analytik z Wall Street, nenapísal len výnimočný portrét najbohatšieho a najvplyvnejšieho podnikateľa v dejinách, ale aj príbeh o tom, ako ohromná moc dokáže meniť tvár sveta. A všetko to zabalil do sviežeho biznisového jazyka. Fugger mal prsty takmer vo všetkom dôležitom, čo sa počas jeho života stalo. Vyprovokoval predaj odpustkov, ktoré podráždili Martina Luthera a rozbehli reformačné hnutie a výrazne dopomohol aj k tomu, aby sa Habsburgovci dostali k moci. Králi si uňho podávali kľučku a máloktoré vojenské ťaženie z prelomu 15. a 16. storočia sa zaobišlo bez jeho pôžičiek s vysokými úrokmi. Pred sebou tak máme jedinečnú príručku o tom, ako narábať s peniazmi, aby nespali, ale neustále rástli. Nechajte si poradiť od toho najpovolanejšieho – bankára Jakoba Fuggera. Súvaha jeho života je príbehom o kráľoch, pápežoch, láskach, zámorských dobrodružstvách i rozprávkovom bohatstve. Historická biografia Najbohatší muž všetkých čias vychádza v preklade Samuela Marca.

Je prvý deň letných prázdnin. Štrnásťročný Maik ostal doma sám. Mama je na protialkoholickom liečení a otec odišiel na „pracovnú“ cestu so svojou mladou milenkou. Zdá sa, že Maika čaká ďalšie nudné leto. O to viac, že nedostal pozvánku na narodeninovú párty svojej veľkej platonickej lásky Tatjany. Všetko sa zmení príchodom Čika, Maikovho zvláštneho spolužiaka s ruským pôvodom. Čik nie je práve ukážkovým príkladom integrácie do nemeckej spoločnosti a už vôbec nie ideálnym partnerom na letné dobrodružstvo. Prečo teda nevyraziť na divokú jazdu v ukradnutej lade a nezažiť najlepšie leto života?! Tento šialený, vtipný a emóciami nabitý príbeh o dospievaní, priateľstve, rodine, inakosti a tolerancii sa radí medzi európske moderné klasiky. Spisovateľ Wolfgang Herrndorf zaň získal Nemeckú cenu za literatúru pre mládež. Bol preložený do mnohých jazykov a stal sa predlhou pre film, rozhlasovú aj divadelnú hru. Obálka: Zuzana Bartová

Je prvý deň letných prázdnin. Štrnásťročný Maik ostal doma sám. Mama je na protialkoholickom liečení a otec odišiel na „pracovnú“ cestu so svojou mladou milenkou. Zdá sa, že Maika čaká ďalšie nudné leto. O to viac, že nedostal pozvánku na narodeninovú párty svojej veľkej platonickej lásky Tatjany. Všetko sa zmení príchodom Čika, Maikovho zvláštneho spolužiaka s ruským pôvodom. Čik nie je práve ukážkovým príkladom integrácie do nemeckej spoločnosti a už vôbec nie ideálnym partnerom na letné dobrodružstvo. Prečo teda nevyraziť na divokú jazdu v ukradnutej lade a nezažiť najlepšie leto života?! Tento šialený, vtipný a emóciami nabitý príbeh o dospievaní, priateľstve, rodine, inakosti a tolerancii sa radí medzi európske moderné klasiky. Spisovateľ Wolfgang Herrndorf zaň získal Nemeckú cenu za literatúru pre mládež. Bol preložený do mnohých jazykov a stal sa predlhou pre film, rozhlasovú aj divadelnú hru. Do slovenčiny ho preložil Andrej Zahorák.

Chystáte sa do Chorvátska? Veď viete, to je tam, pri slovenskom mori. Áno? Tak si rozhodne nezabudnite pribaliť túto knižku! Spoznáte v nej nielen rôzne mestá a ich špecifiká, ale aj chorvátske vojny a chorvátske traumy. Fjaka je povinné čítanie k moru i do vnútrozemia. Tvrdenie, že v Chorvátsku máme svoj kúsok slovenského mora už takmer zľudovelo. Čo však v skutočnosti vieme o krajine, ktorá sa z komunistického impéria vykúpila krvou? Poľská novinárka a prekladateľka Aleksandra Wojtaszek je rovesníčkou nezávislého Chorvátska. Dlhé roky venovala snahe o pochopenie zložitého chorvátskeho organizmu, v ktorom sa miešajú mimosezónna lenivosť, dovolenkový zhon i celkom nedávne krvavé dejiny. Aleksandra Wojtaszek sa pozerá aj do špinavých a zabudnutých kútov minulého i súčasného Chorvátska. Vo svojej knihe rozpráva o histórii futbalového tímu Hajduk Split, nespokojných vojnových veteránoch, bývalých šičkách zo sprivatizovaných fabrík, ktoré vzali veci do svojich rúk, o väzňoch z chorvátskych koncentračných táborov, obyvateľoch jadranských ostrovov, obetiach transformácie, juhoslovanskej popkultúre i chorvátskej fantasy, upíroch, vymretých jazykoch, chorvátskom nacionalizme a iných -izmoch, o niekoľkých prezidentoch a jednom sedliackom kráľovi. V neposlednom rade sa, prirodzene, dotýka aj turizmu, najmä jeho odvrátenej strany. Vďaka Aleksandre Wojtaszek sa o obľúbenej „slovenskej“ dovolenkovej destinácii dozvieme čosi viac. A začať môžeme hoci názvom – viete, čo to znamená „fjaka“? Je to stav ducha, keď sa človek túži len pozerať do diaľky a rezignovať z akejkoľvek formy aktivity, rozplynúť sa v priestore. A to sa v Dalmácii rovná životnému štýlu. Kniha Aleksandry Wojtaszek Fjaka s podtitulom Chorvátska sezóna vychádza v preklade Karola Chmela.

Chytáte sa do Chorvátska? Veď viete, to je tam, pri slovenskom mori. Áno? Tak si rozhodne nezabudnite pribaliť túto knižku! Spoznáte v nej nielen rôzne mestá a ich špecifiká, ale aj chorvátske vojny a chorvátske traumy. Fjaka je povinné čítanie k moru i do vnútrozemia. Tvrdenie, že v Chorvátsku máme svoj kúsok slovenského mora už takmer zľudovelo. Čo však v skutočnosti vieme o krajine, ktorá sa z komunistického impéria vykúpila krvou? Poľská novinárka a prekladateľka Aleksandra Wojtaszek je rovesníčkou nezávislého Chorvátska. Dlhé roky venovala snahe o pochopenie zložitého chorvátskeho organizmu, v ktorom sa miešajú mimosezónna lenivosť, dovolenkový zhon i celkom nedávne krvavé dejiny. Aleksandra Wojtaszek sa pozerá aj do špinavých a zabudnutých kútov minulého i súčasného Chorvátska. Vo svojej knihe rozpráva o histórii futbalového tímu Hajduk Split, nespokojných vojnových veteránoch, bývalých šičkách zo sprivatizovaných fabrík, ktoré vzali veci do svojich rúk, o väzňoch z chorvátskych koncentračných táborov, obyvateľoch jadranských ostrovov, obetiach transformácie, juhoslovanskej popkultúre i chorvátskej fantasy, upíroch, vymretých jazykoch, chorvátskom nacionalizme a iných -izmoch, o niekoľkých prezidentoch a jednom sedliackom kráľovi. V neposlednom rade sa, prirodzene, dotýka aj turizmu, najmä jeho odvrátenej strany. Vďaka Aleksandre Wojtaszek sa o obľúbenej „slovenskej“ dovolenkovej destinácii dozvieme čosi viac. A začať môžeme hoci názvom – viete, čo to znamená „fjaka“? Je to stav ducha, keď sa človek túži len pozerať do diaľky a rezignovať z akejkoľvek formy aktivity, rozplynúť sa v priestore. A to sa v Dalmácii rovná životnému štýlu. Kniha Aleksandry Wojtaszek Fjaka s podtitulom Chorvátska sezóna vychádza v preklade Karola Chmela.

Vzepřít se Rusku, bránit své území a nezávislost – na to Čečensko krutě doplatilo. A Západ tehdy mlčel, protože se nechal od Vladimira Putina přesvědčit o tom, že Čečenci jsou teroristé a vyhlazovací válka je nutností. Teď znovu vidíme masové hroby, zničená města, mučení a znásilňování. Ale Ukrajina zatím bojuje. A na ukrajinské straně bojují i ti Čečenci, kteří nechtějí připustit, že by jejich národ měl reprezentovat Putinův sluha Ramzan Kadyrov. Reportérka Irena Brežná, která sledovala čečenskou válku zblízka a rozhodla se, že někdo musí vyslechnout oběti a snažit se předat zprávu dál. Reportáže Ireny Brežné přináší svědectví o čečenském utrpení, ale také lhostejnosti západních zemí a senzacechtivosti médií. Slovenská exulantka své texty publikovala v nejprestižnějších německých a švýcarských médiích, přesto trvalo mnoho dalších let, než evropští politici pochopili, že ruská strategie se nemění. Texty Ireny Brežné jsou také jedinečné v tom, že vnáší do reportáží ženskou perspektivu, citlivost. Díky tomu ji mezi sebe přijaly Čečenky a skutečně se dozvěděla, co prožívají a jak vnímají válku, která jim zničila domovy a rodiny.

Rozdali stovky miliónov dolárov a po celé desaťročia sa ich meno spájalo s filantropiou. Hovorili o nich ako o Mediciovcoch súčasnosti. Kto sú vlastne Sacklerovci? Kde prišli k svojmu imaniu? A ako ich meno súvisí so smrťou takmer pol milióna ľudí? Odpoveď ponúka Patrick Radden Keefe vo svojej fenomenálnej knihe Impérium bolesti. História dynastie Sacklerovcov v sebe ukrýva všetky prvky správnej drámy – napínavé osobné príbehy, ostré boje o majetky, tvrdé súboje v zasadačkách, pozoruhodné zbierky moderného umenia, machiavelistické metódy v súdnych sieňach i finančné machinácie s cieľom vylepšiť svoju povesť a zničiť slabších. Sacklerovci patria medzi najbohatšie rodiny na svete. Preslávili sa štedrou finančnou podporou umenia i vedy. Ich meno bolo vytesané do mramoru, vyryté na mosadzných plaketách, dokonca vsadené do farebných vitráží. Pôvod ich majetku bol vždy zahalený tajomstvom, až kým nevyšlo najavo, že rodina má na svedomí vývoj a intenzívny marketing mimoriadne silného opioidného analgetika s názvom OxyContin, ktoré spôsobilo revolúciu v liečbe chronickej bolesti, no zároveň viedlo k takzvanej opioidovej kríze. Sacklerovci boli obvinení zo smrti závratného množstva ľudí a ich meno upadlo do nemilosti. Nečudo, že táto téma tak veľmi vzrušila filmárov, dokumentaristov i spisovateľov. Impérium bolesti Patricka Raddena Keefa s podtitulom Tajné dejiny dynastie Sacklerovcov je príbeh jednej bohatej dynastie, ale zároveň aj podobenstvo o chamtivosti dvadsiateho prvého storočia. Patrick Radden Keefe označuje svoje knihy za „výpravnú literatúru faktu“ (a nie za učebnice dejepisu). Jeho mimoriadne populárne knihy Nič nehovor aj Impérium bolesti tak možno s čistým svedomím označiť aj za „reportážne detektívky“. Impérium bolesti vychádza v preklade Alexandry Strelkovej.

Rozdali stovky miliónov dolárov a po celé desaťročia sa ich meno spájalo s filantropiou. Hovorili o nich ako o Mediciovcoch súčasnosti. Kto sú vlastne Sacklerovci? Kde prišli k svojmu imaniu? A ako ich meno súvisí so smrťou takmer pol milióna ľudí? Odpoveď ponúka Patrick Radden Keefe vo svojej fenomenálnej knihe Impérium bolesti. História dynastie Sacklerovcov v sebe ukrýva všetky prvky správnej drámy – napínavé osobné príbehy, ostré boje o majetky, tvrdé súboje v zasadačkách, pozoruhodné zbierky moderného umenia, machiavelistické metódy v súdnych sieňach i finančné machinácie s cieľom vylepšiť svoju povesť a zničiť slabších. Sacklerovci patria medzi najbohatšie rodiny na svete. Preslávili sa štedrou finančnou podporou umenia i vedy. Ich meno bolo vytesané do mramoru, vyryté na mosadzných plaketách, dokonca vsadené do farebných vitráží. Pôvod ich majetku bol vždy zahalený tajomstvom, až kým nevyšlo najavo, že rodina má na svedomí vývoj a intenzívny marketing mimoriadne silného opioidného analgetika s názvom OxyContin, ktoré spôsobilo revolúciu v liečbe chronickej bolesti, no zároveň viedlo k takzvanej opioidovej kríze. Sacklerovci boli obvinení zo smrti závratného množstva ľudí a ich meno upadlo do nemilosti. Nečudo, že táto téma tak veľmi vzrušila filmárov, dokumentaristov i spisovateľov. Impérium bolesti Patricka Raddena Keefa s podtitulom Tajné dejiny dynastie Sacklerovcov je príbeh jednej bohatej dynastie, ale zároveň aj podobenstvo o chamtivosti dvadsiateho prvého storočia. Patrick Radden Keefe označuje svoje knihy za „výpravnú literatúru faktu“ (a nie za učebnice dejepisu). Jeho mimoriadne populárne knihy Nič nehovor aj Impérium bolesti tak možno s čistým svedomím označiť aj za „reportážne detektívky“.

Vzepřít se Rusku, bránit své území a nezávislost – na to Čečensko krutě doplatilo. A Západ tehdy mlčel, protože se nechal od Vladimira Putina přesvědčit o tom, že Čečenci jsou teroristé a vyhlazovací válka je nutností. Teď znovu vidíme masové hroby, zničená města, mučení a znásilňování. Ale Ukrajina zatím bojuje. A na ukrajinské straně bojují i ti Čečenci, kteří nechtějí připustit, že by jejich národ měl reprezentovat Putinův sluha Ramzan Kadyrov. Reportérka Irena Brežná, která sledovala čečenskou válku zblízka a rozhodla se, že někdo musí vyslechnout oběti a snažit se předat zprávu dál. Reportáže Ireny Brežné přináší svědectví o čečenském utrpení, ale také lhostejnosti západních zemí a senzacechtivosti médií. Slovenská exulantka své texty publikovala v nejprestižnějších německých a švýcarských médiích, přesto trvalo mnoho dalších let, než evropští politici pochopili, že ruská strategie se nemění. Texty Ireny Brežné jsou také jedinečné v tom, že vnáší do reportáží ženskou perspektivu, citlivost. Díky tomu ji mezi sebe přijaly Čečenky a skutečně se dozvěděla, co prožívají a jak vnímají válku, která jim zničila domovy a rodiny.

Dá sa v ľadom spútanej krajine uvažovať o niečom inom ako o prežití? Samozrejme, že dá. Napríklad o láske. Alebo o vlastnej identite. Žiadna severská krajina nie je taká mrazivá, aby ju Ilona Wiśniewska neskúsila spoznať a pochopiť. V knihe Ľad vďaka nej zistíte, že srdce grónskych ľudí vôbec nie je tvrdé ani ľadové. Na západnom pobreží najväčšieho ostrova na svete sa nachádza skalnatý ostrovček s rozlohou dvanásť štvorcových kilometrov, ktorý obýva 1 300 ľudí. Práve tu sa nachádza najstarší sirotinec v Grónsku, kde Ilona Wiśniewska na jar roku 2017 tri mesiace pracovala ako dobrovoľníčka. Bol to najlepší spôsob, ako spoznať krajinu a jej ľudí. Obyvatelia Grónska jej rozprávali o svojej krajine, o tom, ako lovili ryby spod ľadu, ako sa prevážali taxíkom z jedného ostrova na druhý po zamrznutom mori, ako umývali podlahy a varili večere pre niekoľko desiatok stravníkov. Hovoria jej však aj o svojej identite. O tom, že sa už necítia byť Dánmi, no ešte nevedia, akými Grónčanmi by sa chceli stať. Ilona Wiśniewska sa v rámci poľskej reportážnej školy vyprofilovala na „reportérku severu“. Napísala už štyri knihy, v ktorých postupne predstavila Špicbergy, krajný sever Nórska, či Grónsko. Nie sú to však turistické bedekre, ale plnokrvné literárne reportáže napísané po dlhodobých pobytoch na konkrétnych mrazivých miestach severu. Po úspechu slovenského prekladu špicberskej reportáže Biele prináša Vydavateľstvo Absynt ďalšiu knižku z Wiśniewskej severskej tetralógie s názvom Ľad.