Absynt strana 8 z 23

Proč číst další knihu o holokaustu? Protože vypráví o současnosti. O tom, že rádi věříme iluzím. O rodičovské lásce. O osamělosti a boji s pocitem ukřivděnosti. Tahle reportáž by neměla ve vaší knihovně chybět - tím spíše, že jste tu knihovnu pravděpodobně koupili v IKEA. Když se před několika lety dostaly na veřejnost informace o minulosti Ingvara Kamprada, zakladatele IKEA, o jeho stycích a podpoře švédských fašistů, veřejně vystoupil s prosbou o prominutí, napsal dopis svým zaměstnancům a svou prosbu opakoval v mnoha rozhovorech. Historická reportáž Elisabeth ?sbrink A stromy ve Vídeňském lese stále stojí ve Švédsku vyvolala skandál ještě před zveřejněním. "Všichni milují mýty o své historii. Nejvíce se nás dotkne, když někdo na denní světlo vytáhne zapomenuté příběhy spojené s holokaustem a antisemitismem," napsal Wojciech Orliński. 524 dopisů, které židovští rodiče posílají svému synovi z Vídně do Švédska, kam ho poslali, aby ho zachránili - jediný z rodiny přežil, ale i v této severské zemi se musel potýkat s antisemitismem. Kniha je trpkým pokusem autorky vyrovnat se s mýtem o Švédsku třicátých let - mýtem o zemi rovnosti, solidarity a pokroku. Přesto však pro ni několik stovek "rasově cizích" uprchlíků představuje ohrožení společenského blahobytu. Švédský antisemitismu třicátých let není žádným tajemstvím, ale až autorka ukázala, jakými samozřejmými, necitlivými a krutými činy se projevoval. Upozorňuje také na to, do jaké míry se ve švédské, ale nejen ve švédské společnosti, podařilo vytlačit z povědomí zodpovědnost za holokaust. Historická reportáž A stromy ve Vídeňském lese stále stojí je také knihou o současnosti, protože "poukazování na ostudnou minulost nás činí citlivější k dramatům, která se odehrává před našima očima - drama uprchlíků v současném světě". Rasismus nezemřel, jen změnil jazyk. Pojem "horší rasy" nahradila "cizí kultura".

Mala len devätnásť rokov, keď sa začalo celé jej nechcené kruté dobrodružstvo útek, ukrývanie, zatknutie, Auschwitz. Moruša je sugestívny príbeh o nekonečnej vôli žiť, ktorý by mal byť povinným čítaním. V roku 1942 utiekla ako devätnásťročná pred zlovôľou Slovenského štátu do Maďarska. Prežila Auschwitz i pochod smrti do Ravensbrücku a o svojom osude, ale aj o osude vojnovej Európy napísala túto úžasnú knihu, ktorá bola v roku 2001 v Dánsku vyhlásená za knihu roka a po opätovnom vydaní v roku 2016 si našla stovky nových nadšených čitateľov aj na Slovensku. Iboja Wandall-Holm, dánsko-slovenská spisovateľka, vyrástla v predvojnovom Liptovskom Mikuláši. Po začiatku deportácií židovských obyvateľov do vyhladzovacích táborov utiekla spolu so svojimi dvomi mladšími sestrami do Maďarska. Tri mladé dievčatá tak postihlo neželané kruté dobrodružstvo, ktoré ich povodilo špinou, ostnatým drôtom a nemerateľným utrpením vojnovej Európy. Moruša Iboje Wandall-Holm je dôležitým kamienkom do mozaiky dejín vojnového Slovenského štátu i tragédie slovenských Židov. Nie je však len o tom, nie je len rozprávaním o vojne a pekle koncentrákov. Je aj o nádeji, o láske, o nesmiernej cene ľudského života i o obrovskej túžbe žiť a neprestať byť človekom.

Himalájske dobrodružstvo, nezvyčajný cestopis, hlboká meditácia i silný autobiografický román Taký je Snežný leopard Petra Matthiessena, pútnika po zamrznutých úpätiach strechy sveta i hľadača vnútorného pokoja, román ocenený prestížnou National Book Award. Píše sa rok 1973. Po náhlej smrti manželky sa Petrovi Matthiessenovi rozpadol celý svet. Pokúša sa navrátiť do normálnych koľají, a tak odchádza spolu so známym biológom Georgeom Schallerom na výpravu do Himalájí. Cieľom expedície je výskum málo známeho druhu himalájskych modrých oviec, no Matthiessena omnoho viac zaujíma mystický snežný leopard. Je to nádherná kniha o svete, ktorý sa pomaly stráca pod nánosmi modernej civilizácie, o čistých ľuďoch a ich hlbokej úcte k životu. Peter Matthiessen, spoluzakladateľ legendárneho časopisu The Paris Review, je fenomenálnym spisovateľom a jeho nadčasová knižka Snežný leopard nadväzuje na to najlepšie, čo vzniklo v žánri nature writing. V jeho próze jasne počuť ozveny spisovateľských a cestovateľských predchodcov Henryho Mortona Stanleyho či Ernesta Henryho Shackeltona. Dobrodružný cestopis sa tu prepája s hlbokou meditáciou i pozoruhodnou lektúrou himalájskej filozofie.

Špekulanti, flákači, pašeráci i celkom obyčajní alkoholici - také sú postavy a postavičky pestrého panoptika absurdnej sovietskej každodennosti v autobiografických poviedkach Sergeja Dovlatova. Hlavným hrdinom autobiografických poviedok Sergeja Dovlatova je obyčajný doštený kufrík, s ktorým autor v roku 1978 opustil brežnevovský Sovietsky zväz a emigroval do USA. Znova ho objaví až sedem rokov po emigrácii ukrytý pod posteľou a v ňom zopár starých harabúrd - celý absurdný majetok, s ktorým opustil svoju vlasť. Kôpka vecí a vecičiek v ňom vyvolá spomienky na život v ZSSR. Každá z tých starých, nepotrebných vecí je totiž pre autora zdrojom spomienok, v každej z nich sa ukrýva jeden príbeh - tragikomický, pripomínajúci boj s veternými mlynmi, plný irónie i sebairónie. Krepsilonové ponožky, nomenklatúrne poltopánky, či bunda Fernanda Légera - každá z týchto rekvizít ho vracia späť o niekoľko rokov, o niekoľko tisíc kilometrov cez oceán do sovietskeho Ruska. Do povedomia ruskej literárnej verejnosti sa Dovlatov dostal až počas svojej emigrácie, keď začal publikovať v slávnom časopise New Yorker. Jeho poviedky boli neskôr preložené do viac ako tridsiatich jazykov. V roku 2018 mal premiéru biografický film, ktorý mapuje jeho život v čase pred emigráciou do USA. Príťažlivé poviedky napísané v duchu umného čechovovského humoru vychádzajú mimo edície v preklade Silvie Šalatovej. O autorovi Sergej Dovlatov (1941 - 1990), ruský novinár a spisovateľ arménsko-židovského pôvodu. Patrí medzi najpopulárnejších a najprekladanejších ruských spisovateľov druhej polovice dvadsiateho storočia. Slúžil ako dozorca v pracovnom tábore, neskôr si na živobytie zarábal ako novinár v rôznych novinách a časopisoch. Jeho prózy v Sovietskom zväze nemohli oficiálne vyjsť, kolovali len v samizdate a v exilových časopisoch. V roku 1979 Dovlatov spolu so svojou matkou emigroval do USA, kde spolupracoval s ruskojazyčnými liberálnymi emigrantskými novinami The New American. V roku 1980 sa konečne dočkal uznania aj ako spisovateľ, keď jeho texty publikoval slávny časopis The New Yorker. Zomrel v roku 1990 v New Yorku, je pochovaný na cintoríne Mount Hebron. Z bibliografie: Zóna. Príbehy dozorcu v pracovnom tábore (1982), Puškinove vrchy (1983), Pochod jedného človeka (1983), Naši (1983), Cudzia žena (1986), Kufor (1986) a iné.

Počas posledných pár rokov nám internetové siete ponúkli neuveriteľnú a prednedávnom ešte nepredstaviteľne rýchlu formu komunikácie. A vývoj pokračuje. Každý deň vykonáme ďalší malý krok smerom k budúcnosti. Filozof Miroslav Marcelli sa vo svojej esejistickej skici Myslenie v sieti venuje fenoménu kolektívneho myslenia, a to predovšetkým v súvislosti s nástupom nových komunikačných a informačných technológií. Ide o tému, ktorá sa vo svete stáva predmetom naliehavej pozornosti a mnohých diskusií, no v slovenskom prostredí sa vyskytuje len výnimočne. Východiskom úvah Miroslava Marcelliho je fenomén stelesňujúci paradox dnešnej doby. V spoločnosti, ktorá zdôrazňuje význam ľudského indivídua a odvracia sa od dávnejších foriem kolektivizmu, začínajú pred nami vystupovať rozličné formy kolektívnej inteligencie. Ako toto kolektívne a vo svojej podstate anonymné myslenie vstupuje do našej existencie vo svete? Vzniká takto nová podoba kolektivizmu, alebo možno hovoriť skôr o ostrovčekoch myslenia, ktoré hľadajú spôsob, ako uchopiť celok prostredníctvom siete? Esejistická kniha Miroslava Marcelliho Myslenie v sieti vychádza ako súčasť edície Skica, ktorú vydáva Vydavateľstvo Absynt pod zavedenou značkou Kalligram.

V rozdelenom meste treba mať pri ruke zbraň alebo tvrdé päste - inak sú vaše dni zrátané. A zároveň musíte mať jasno v tom, na ktorú stranu sa postaviť. Výnimočná noirová gangsterka, ktorá vás dokonale omráči! Literárny knock-out! Varšava, rok 1937. Proti sebe tu stojí niekoľko rôznych svetov. Židia a kresťania. Fašisti a socialisti. Elegantné nablýskané centrum mesta a na druhej strane biedne okrajové štvrtí ponorené po uši do blata. Sedemnásťročný Mojžiš Bernštajn sedí v prvom rade preplnenej sály Mestského kina a pred jeho očami sa odohráva pästiarsky súboj o titul majstra Varšavy. Nie je to však len zápas dvoch mužov, Andrzeja Ziembińského a Jakuba Šapira, ale aj súboj medzi Poliakmi a Židmi. A to na tribúnach i mimo nich. Mladý Mojžiš ešte netuší, že tento večer ho bude sprevádzať celý život a veľmi živo sa mu vynorí aj keď si o pol storočia neskôr v Tel Avive sadne k písaciemu stroju, aby na papier preniesol spomienky na predvojnové varšavské podsvetie, ktorému kraľoval Kmotor Kaplica. Pekné autá, dievčatá, studená vodka a horúca krv - to je jeho svet. Szczepan Twardoch, hviezda súčasnej poľskej literatúry nás zavedie do Varšavy, akú už nikde nenájdeme. Živé kulisy, v ktorých sa odohráva jeho román, totiž už o pár rokov padnú za obeť besneniu druhej svetovej vojny. A tak sa nám do rúk dostáva skvelá dobová gangsterka s nezvyčajnou dokumentárnou hodnotou. Vynikajúci román Szczepana Twardocha Kráľ, po ktorom siahla aj televízna stanica Canal+ a urobila z neho úspešnú televíznu minisériu, vychádza v preklade Alexandra Horáka.

Kdyby se Hemingway narodil v Polsku, psal by jako Kapuściński. Reportér stojí uprostřed zuřícího davu, na hlavu mu míří samopal africké hlídky nebo se plazí džunglí - a my s ním. Ryszard Kapuściński vždycky dokázal být ve správnou chvíli na místech, kde se něco dělo. Fotbalová válka je autorský výbor z jeho afrických a latinskoamerických reportáží ze šedesátých a sedmdesátých let, ale také velmi osobní zpověď válečného korespondenta. "Afrika byla tedy mým soukromým osvobozením, tam někde mezi 37° 21' severní a 34° 52' jižní šířky a mezi 17° 32' a 51° 23' východní délky, to znamená mezi Bílým mysem na severu a mysem Dobré naděje na jihu, mezi Zeleným mysem na západě a Ras Hafunem na východě, tam zůstala část mého já," píše. A přitom na mnoha místech, v Ghaně, v Kongu nebo v Jihoafrické republice mu šlo o život. Dokonce i v té válce mezi Hondurasem a Salvadorem, kterou nazval fotbalovou. Ze všech jeho textů, ať už v nich sleduje důsledky apartheidu nebo dopad francouzské kolonizace na alžírskou společnost, cítíme jeho zájem o konkrétní lidi kolem, nedrží si odstup. Kapuściński vždycky stál na straně těch slabších. Tvrdil, že reportáž bez emocí neexistuje. Vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Dušana Provazníka a Martina Veselky.

Nádherný príbeh o krehkosti lásky, sile priateľstva, ale aj bezmocnosti pred tvárou neúprosnej smrti, pretkaný vášňou pre jazdu na nespútaných morských vlnách. Túto knihu napísala láska! Niektoré prázdne miesta v našich životoch nezaplní už nikto a nič. Navždy budú patriť tým, čo odišli... Surfer a ilustrátor AJ Dungo vo svojom podmanivom grafickom románe rozpráva o svojich dvoch láskach. V spomienkach sa vracia ku krehkému vzťahu s Kristen, ktorú mu príliš skoro a príliš rýchlo vzala rakovina. Paralelne s intímnym príbehom lásky a neodvratného odchádzania nás však pozýva aj na výlet do fascinujúcich dejín surfingu. Ako sa zo zábavy domorodých Havajčanov stal celosvetovo rozšírený šport? Kto boli priekopníci jazdy na vlnách? A aký vplyv mal masový turizmus na nedotknuté havajské pláže? Oboma neoddeliteľnými svetmi nás prevedú Dungove čisté ilustrácie, ktoré sú ako morská hladina - naoko celkom pokojné, no pod ich povrchom prúdi nepredstaviteľný život. K surfingu ho kedysi priviedla Kristen. S ňou absolvoval svoje prvé nesmelé jazdy. A neskôr im práve doska s plutvou pomohla prekonať tie najťažšie chvíle liečby i náhlych zhoršení zdravotného stavu, keď sa mu začala strácať pred očami. Vo vlnách AJ Dunga je jedinečná kniha žánru komiksového non-fiction so silným osobným príbehom. Prvý grafický román z Vydavateľstva Absynt vychádza v preklade Kristíny Svrčkovej.

Kto je najbohatší muž všetkých čias? Mark Zuckerberg? Elon Musk? Bill Gates? Ani náhodou. Ponorme sa hlbšie do dejín. Tento muž financoval veľké vojenské výpravy, ale aj Magalh?esovu plavbu okolo sveta. Zoznámte sa s Jakobom Fuggerom, najväčším bankárom a obchodníkom všetkých čias! Kto vlastne bol tento Rockefeller renesancie? Keď v roku 1525 zomrel, jeho majetok tvoril zhruba 2% celoeurópskej hospodárskej produkcie. Viete si to vôbec predstaviť? Takýmto bohatstvom sa po ňom nemohol pochváliť už nikto iný. Moc Jakoba Fuggera bola prakticky neobmedzená. Počas života sa mu podarilo vybudovať obrovské impérium, vďaka ktorému prinútil pápeža, aby vyškrtol úroky z pôžičiek zo zoznamu hriechov a neváhal hroziť exekúciou ani samotnému cisárovi. Greg Steinmetz, novinár a analytik z Wall Street, nenapísal len výnimočný portrét najbohatšieho a najvplyvnejšieho podnikateľa v dejinách, ale aj príbeh o tom, ako ohromná moc dokáže meniť tvár sveta. A všetko to zabalil do sviežeho biznisového jazyka. Fugger mal prsty takmer vo všetkom dôležitom, čo sa počas jeho života stalo. Vyprovokoval predaj odpustkov, ktoré podráždili Martina Luthera a rozbehli reformačné hnutie a výrazne dopomohol aj k tomu, aby sa Habsburgovci dostali k moci. Králi si uňho podávali kľučku a máloktoré vojenské ťaženie z prelomu 15. a 16. storočia sa zaobišlo bez jeho pôžičiek s vysokými úrokmi. Pred sebou tak máme jedinečnú príručku o tom, ako narábať s peniazmi, aby nespali, ale neustále rástli. Nechajte si poradiť od toho najpovolanejšieho - bankára Jakoba Fuggera. Súvaha jeho života je príbehom o kráľoch, pápežoch, láskach, zámorských dobrodružstvách i rozprávkovom bohatstve. Historická biografia Najbohatší muž všetkých čias vychádza v preklade Samuela Marca. O autorovi Greg Steinmetz sa narodil roku 1950 v Clevelande v štáte Ohio a pätnásť rokov strávil ako novinár prácou pre Sarasota Herald-Tribune, Houston Chronicle, Newsday a Wall Street Journal, kde pôsobil ako šéf berlínskej a neskôr londýnskej kancelárie. V súčasnosti pracuje ako analytik cenných papierov v New Yorku. Je absolventom Colgate University a má magisterský titul z Medill School of Journalism na Severozápadnej univerzite. Má tri deti. Žije v Larchmonte v štáte New York.

Možno ste sa pre slobodu rozhodli len včera a možno máte za sebou už dlhoročnú prax. Ak si do kolónky "Zamestnanie" vpisujete: na voľnej nohe, túto knihu by ste si rozhodne nemali nechať ujsť. Môže vám zachrániť krk... Zaujímate sa o prácu na voľnej nohe? Nechajte si poradiť od najpovolanejšieho! Známy podnikateľ a konzultant Robert Vlach vám v knihe Na voľnej nohe ponúka svoje vlastné know-how o podnikaní freelancera. Vychádza v nej zo skúseností stoviek profesionálov z rôznych podnikateľských sfér a nájdete v nej osvedčené stratégie pre všetky etapy vášho podnikania. Ste ešte len na začiatku? Pomôže vám vyhnúť sa mnohým začiatočníckym chybám. Rozvíjate sa? Poradí vám ako prežiť náročné prvé roky a rozvinúť svoj malý biznis založený na odbornosti a dobrom mene. Podnikanie na voľnej nohe je najjednoduchší spôsob, ako sa uplatniť na voľnom trhu. Kniha Na voľnej nohe vám pomôže povýšiť svoje príležitostné vedľajšie zárobky na plnohodnotnú kariéru. Nečakajte však žiaden okamžitý úspech! Robert Vlach je na voľnej nohe viac ako dvadsať rokov a za ten čas si vypočul množstvo podnikateľských príbehov s lepším i horším koncom. Vo svojej knihe Na voľnej nohe mnohé z nich využíva ako príklady z praxe. Slovenský preklad Jany Šulkovej vychádza z prepracovanej verzie pre medzinárodné publikum a oproti pôvodnému českému vydaniu je v ňom zapracovaných viac ako tristo rôznych zmien a úprav. V knihe sa okrem iného dozviete: - v čom sa práca na voľnej nohe zásadne líši od všetkých ostatných prístupov k podnikaniu - prečo je reputácia a dobré meno to najcennejšie, čo má profesionál, ako ju zlepšovať a neprísť o ňu - aká dôležitá je odbornosť a ktoré vlastnosti rozhodujú o úspešnosti freelancerov - čo by mal obsiahnuť podnikateľský zámer, ako začať a ďalej rozvíjať svoju kariérnu stratégiu - ako sa vyhnúť najčastejším chybám, ktoré robia aj skúsení odborníci s dlhoročnou praxou - ako zvyšovať svoju produktivitu a zárobok, ako zlepšiť tímovú spoluprácu i spokojnosť klientov - čo očakávajú klienti (aj keď to možno priamo nepovedia) a ako k nim pristupovať, aby vás milovali - ako nastaviť a postupne zvyšovať cenu odbornej práce a ako vyjednávať o zákazkách - prečo sa v marketingu zaobídete aj bez platenej reklamy a ako používať sociálne siete, blog či web - ako predchádzať rizikám, výkyvom príjmu a prečo potrebujete lepšiu finančnú sebadisciplínu Táto kniha je pre vás, ak: - ste na voľnej nohe - začínate s malým podnikaním - dlhodobo pracujete na voľnej nohe a chcete sa naučiť niečo nové - máte spoločnosť, ktorá stojí najmä na vás a na vašom dobrom mene - rozmýšľate o svojej kariérnej stratégii a o tom, kde budete o desať či dvadsať rokov - premýšľate o odchode zo zamestnania na voľnú nohu a bojíte sa riskovať - študujete a neviete, že freelancer je na tom zvyčajne oveľa lepšie ako brigádnik - popri práci máte niekoľko vedľajších zákaziek a začína to pripomínať samostatné podnikanie - máte živnosť, jedného veľkého klienta a túžite sa viac osamostatniť - často spolupracujete s freelancermi a chcete im lepšie porozumieť - zaujíma vás podnikanie na voľnej nohe ako trend na trhu práce - chcete pracovať odkiaľkoľvek a mať väčšiu voľnosť, nezávislosť a slobodu

Tvrdé probuzení z amerického snu. Novodobí kočovníci bydlí ve svých karavanech a šancí na přežití je život na cestě od jedné sezónní práce k druhé. Knižní předloha stejnojmenného filmu režisérky Chloe Zhao ověnčená Oscary za nejlepší film, režii a ženský herecký výkon. Vydrží všechno, protože jim nic jiného nezbývá. Radují se z mála, protože víc nemají. Rádi by si užívali zaslouženého důchodu, místo toho češou ovoce, hlídají a uklízejí kempy nebo pracují ve skladech Amazonu - a potom jedou zase o kus dál. Žijí mimo společnost, která jim moc nenabízí a dívá se na ně podezřívavě. V Americe, kde úspěch znamená všechno a ztělesňuje ho velký dům a dobrá práce, možná dvojnásob. Sami se ale nevnímají jako bezdomovci. Rozhodnutí vyrazit ve svém pick-upu s přívěsem hledat náhodný přivýdělek pro ně představuje často jedinou možnost, jak neživořit na ulici. Zbavili se skoro všeho a získali svobodu, kterou ani nečekali. Novinářka Jessica Bruder nomády neromantizuje, obdivuje spíše jejich schopnost vydržet i ve svém věku těžkou fyzickou práci, přizpůsobit se, nestěžovat si. A uchovat si sny. Hlavní hrdinka Linda May by si ráda koupila kousek země, postavila tam nízkoenergetický domek z lahví a plechovek - zůstal by pak dcerám a vnoučatům. I když nic nemáme, chceme, aby po nás něco zbylo. Americký bestseller vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Romana Jakubčíka a Aleny Snelling.

Připadá vám, že nutně potřebujete nové tričko? Než si ho pořídíte, přečtěte si knihu Marka Rabije. Přesčasy, dětská práce, dlouhé směny, továrny v rozpadajících se barácích: cena evropské módy. Když se v roce 2013 v Dháce zřítila osmiposchoďová textilní továrna Rana Plaza a pohřbila v troskách více než tisíc lidí, vydal se polský reportér do Bangladéše. Mluvil s lidmi, kteří přišli o své blízké. Sledoval práci v dalších podobných továrnách. Zjišťoval, jak se dělají módní ošoupané džíny, kolik za to dostanou lidé zaplaceno a jak se s tím výdělkem žije ve slumech. Zákazníci v západních zemích přistoupili na hru, kterou jim světové značky vnutily. Pokud chceme sledovat trendy, musíme neustále kupovat nové oblečení. Pořád dokola. Možná si jen občas postěžujeme, že výrobní cena přeci musí být mnohem nižší než cena v našem oblíbeném obchodě. Nahradit rychlou módu přístupem "slow" nebude asi snadné, pokud s námi nepohnula ani tak tragická událost, jaká se stala v bangladéšském hlavním městě. Reportážní kniha polského novináře a odborníka na jihovýchodní Asii je šitá na míru všem, kteří nezavírají oči před nepříjemnou pravdou. Vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Michaly Benešové. Marek Rabij (*1974) je polský novinář, cestovatel a reportér, zaměřuje se na problematiku globalizace a jejího vlivu na náš každodenní život. Působil v deníku Gazeta Wyborcza a více než patnáct let také v týdeníku Newsweek Polska, v současné době pracuje pro prestižní Tygodnik Powszechny. Na Jagellonské univerzitě v Krakově vystudoval historii. Miluje hory, starověkou historii a současnou Asii. Za svůj knižní debut, reportáž Život na míru (2016), byl nominován na cenu Grand Press a reportážní ocenění Teresy Torańské. V roce 2019 vydal knihu Nejdůležitější září na světě. Kronika nepovšimnuté genocidy Rohingů, zachycující etnické čistky muslimského obyvatelstva v Myanmaru, bývalé Barmě, kterým věnoval svět jen málo pozornosti.

Hľadali mier a slobodu v krajine, ktorá sa kúpala v krvi. Utekali pred konzumným spôsobom života, aby napokon ďaleko na východe pomohli stvoriť len novú verziu západu. Veľká hipisácka cesta je plná paradoxov i zákrut, ale aj rôznorodých ľudských osudov. Vojnový reportér Wojciech Jagielski prináša na prvý pohľad tichú a pokojnú knihu. Jeho hrdinami sú hipisáci a veční hľadači, ktorí ďaleko od domova hľadajú zasľúbenú zem. Chrbticou jeho najnovšej knihy Na východ od západu je totiž veľká cesta do Indie za mýtickou krajinou Šangri-La. Kamal opustila Varšavu s jedným jediným ruksakom. Netúžila po dvoch vysokých školách, byte ani kariére novinárky. Vybrala si Indiu, krajinu, v ktorej je najväčšou hodnotou dosiahnutie duchovnej rovnováhy. Dnes si už svoj predošlý život nepamätá, hoci jej stále neodbytne klope na dvere. Zo západu utiekol aj hipisák známy pod prezývkou Svätý. Jeho život napĺňala voľná láska, drogové seansy, stretnutia s rôznymi sektami, ako aj hedonistické spoločenstvá na plážach Góy. Všade hľadá len jediné - šťastie, ktoré mu však stále uniká pomedzi prsty. A zrazu sa musí vysporiadať aj s vlastným pokročilým vekom. India nie je ostrov vytrhnutý z kontextu ľudských dejín. Stvorili ju konflikty, vojny aj britská kolonizácia. A zatiaľ čo zo západu sa sem náhlili mierumilovní hľadači šťastia, opačným smerom utekali ľudia, ktorých konflikty v Pakistane, Afganistane či Iráne pripravili takmer o všetko. Vedľa seba tu stoja dva vysnívané svety. Tí zo západu túžia po východnom pokoji, tí z východu zas po konzume na západný spôsob. Kniha Wojciecha Jagielského je nezvyčajným pohľadom na vzdialený a neznámy východ. Je to kniha plná nádeje, ale aj trpkých sklamaní a bolestivých paradoxov. Výnimočná reportážna kniha Na východ od západu vychádza v preklade Juraja Koudelu.