Ryszard Kapuściński

Kdyby se Hemingway narodil v Polsku, psal by jako Kapuściński. Reportér stojí uprostřed zuřícího davu, na hlavu mu míří samopal africké hlídky nebo se plazí džunglí – a my s ním. Ryszard Kapuściński vždycky dokázal být ve správnou chvíli na místech, kde se něco dělo. Fotbalová válka je autorský výběr z jeho afrických a latinskoamerických reportáží ze šedesátých a sedmdesátých let, ale také velmi osobní zpověď válečného korespondenta. „Afrika byla tedy mým soukromým osvobozením, tam někde mezi 37° 21' severní a 34° 52' jižní šířky a mezi 17° 32' a 51° 23' východní délky, to znamená mezi Bílým mysem na severu a mysem Dobré naděje na jihu, mezi Zeleným mysem na západě a Ras Hafunem na východě, tam zůstala část mého já,“ píše. A přitom na mnoha místech, v Ghaně, v Kongu nebo v Jihoafrické republice mu šlo o život. Dokonce i v té válce mezi Hondurasem a Salvadorem, kterou nazval fotbalovou. Ze všech jeho textů, ať už v nich sleduje důsledky apartheidu nebo dopad francouzské kolonizace na alžírskou společnost, cítíme jeho zájem o konkrétní lidi kolem, nedrží si odstup. Kapuściński vždycky stál na straně těch slabších. Tvrdil, že reportáž bez emocí neexistuje. Vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Dušana Provazníka a Martina Veselky.

Kultová reportáž Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy tam, kde sa hýbali dejiny. V sedemdesiatych rokoch sa ocitol v rozvrátenej Angole na prahu dlhej občianskej vojny. Bola to dlhá vojna. A táto krajina v nej takmer celkom vykrvácala. V roku 1974, pár mesiacov pred vyhlásením nezávislosti, býval Ryszard Kapuściński v Luande, hlavnom meste Angoly, kde pracoval ako zahraničný korešpondent. Sledoval mesto, ktoré sa postupne vyľudňovalo, pozoroval paniku utekajúcich portugalských kolonialistov, bol svedkom masového šialenstva, klinickej smrti jedného mesta pod neustálou hrozbou delostreleckého bombardovania. Neskôr odišiel priamo na front, na miesta, z ktorých všetci utekali, aby sa stal svedkom jednej z mnohých krvavých premien bývalých zámorských kolónií. Svoje angolské zážitky opísal vo výnimočnej knihe Ďalší deň života, ktorá nie je len o vojne a proti vojne, ale rozpráva aj o osamelosti reportéra uprostred dejinného chaosu, o nezmyselnosti vraždenia, o neistom zajtrajšku, no najmä o živote, ktorého cena rastie každým dňom. „Boli tam také situácie, v ktorých sme vedeli, že už ďalej nebudeme žiť. A každý deň sme s úľavou hovorili: Ďalší deň života, mám za sebou ďalší deň...“ povedal o svojom živote v Angole Ryszard Kapuściński. Kniha Ryszarda Kapuścińského Ďalší deň života vychádza v preklade Patrika Orieška.

Kultová reportáž Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy tam, kde sa hýbali dejiny. V sedemdesiatych rokoch sa ocitol v rozvrátenej Angole na prahu dlhej občianskej vojny. Bola to dlhá vojna. A táto krajina v nej takmer celkom vykrvácala. V roku 1974, pár mesiacov pred vyhlásením nezávislosti, býval Ryszard Kapuściński v Luande, hlavnom meste Angoly, kde pracoval ako zahraničný korešpondent. Sledoval mesto, ktoré sa postupne vyľudňovalo, pozoroval paniku utekajúcich portugalských kolonialistov, bol svedkom masového šialenstva, klinickej smrti jedného mesta pod neustálou hrozbou delostreleckého bombardovania. Neskôr odišiel priamo na front, na miesta, z ktorých všetci utekali, aby sa stal svedkom jednej z mnohých krvavých premien bývalých zámorských kolónií. Svoje angolské zážitky opísal vo výnimočnej knihe Ďalší deň života, ktorá nie je len o vojne a proti vojne, ale rozpráva aj o osamelosti reportéra uprostred dejinného chaosu, o nezmyselnosti vraždenia, o neistom zajtrajšku, no najmä o živote, ktorého cena rastie každým dňom. „Boli tam také situácie, v ktorých sme vedeli, že už ďalej nebudeme žiť. A každý deň sme s úľavou hovorili: Ďalší deň života, mám za sebou ďalší deň...“ povedal o svojom živote v Angole Ryszard Kapuściński.

Imperium is a classic of reportage and a literary masterwork by one of the great writers and witnesses of the twentieth century. It is the story of an empire: the constellation of states that was submerged under a single identity for most of the century-the Union of Soviet Socialist Republics. From the entrance of Soviet troops into his hometown in Poland in 1939, to just before the Berlin Wall came down, as the USSR convulsed and died, Kapuscinski travelled thousands of miles and talked to hundreds of ordinary Soviet people about their extraordinary lives and the terror from which they were emerging.

A masterpiece ... a moving image of post-war Poland, and the first breathing of one of the essential voices of the twentieth century... the master of literary reportage' The Times Literary Supplement When the great traveller-reporter Ryszard Kapuscinski was a young journalist in the early 1960s, he was sent to write about the farthest reaches of his native Poland. The resulting essays brought together here reveal a place as strange as any of the distant lands he visited on foreign assignments: caught between ties to the past and dreams of escape, a country on the edge of modernity. 'Kapuscinski trascends the limitations of journalism and writes with the narrative power of a Conrad or Kipling or Orwell' Blake Morrison

Fenomén Sovětského svazu nás nepřestává fascinovat ani dlouhá léta po jeho rozpadu, kdy se známá rudá vlajka se srpem a kladivem roztrhala na několik drobných samostatných částí. Trochu možná proto, že „impérium zla“ vlastně nikdy úplně nezaniklo, i když jeho nejvýraznějším dědictvím jsou dodnes citelné a dobře viditelné postkoloniální syndromy a komplexy. Reportážní kniha Impérium Ryszarda Kapuścińského je výsledkem několika autorových cest do bývalého Sovětského svazu, které podnikal od svého narození až po přelom osmdesátých a devadesátých let, kdy se na území SSSR odehrávaly rozhodující události korunované rozpadem komunistické velmoci. Kapuściński s geniální intuicí vystihl problémy, které ovlivňují i naši současnost a po přečtení jeho Impéria nám musí být absolutně jasné, že osud a chování ruského molocha nesmíme za žádných okolností podceňovat. Kapuścińského talent vystihnout ty nejpřesnější detaily je obdivuhodný, stejně jako jeho schopnost začlenit je do dlouhodobé historické perspektivy, a tak své reportérské vidění povýšit na filozofii dějin. Nové české vydání reportážní eseje Ryszarda Kapuścińského Impérium ukazuje, že jeho sovětský příběh je stále aktuální.

Fenomén Sovětského svazu nás nepřestává fascinovat ani dlouhá léta po jeho rozpadu, kdy se známá rudá vlajka se srpem a kladivem roztrhala na několik drobných samostatných částí. Trochu možná proto, že impérium zla vlastně nikdy úplně nezaniklo, i když jeho nejvýraznějším dědictvím jsou dodnes citelné a dobře viditelné postkoloniální syndromy a komplexy. Reportážní kniha Impérium Ryszarda Kapuścińského je výsledkem několika autorových cest do bývalého Sovětského svazu, které podnikal od svého narození až po přelom osmdesátých a devadesátých let, kdy se na území SSSR odehrávaly rozhodující události korunované rozpadem komunistické velmoci. Kapuściński s geniální intuicí vystihl problémy, které ovlivňují i naši současnost a po přečtení jeho Impéria nám musí být absolutně jasné, že osud a chování ruského molocha nesmíme za žádných okolností podceňovat. Kapuścińského talent vystihnout ty nejpřesnější detaily je obdivuhodný, stejně jako jeho schopnost začlenit je do dlouhodobé historické perspektivy, a tak své reportérské vidění povýšit na filozofii dějin. Nové české vydání reportážní eseje Ryszarda Kapuścińského Impérium ukazuje, že jeho sovětský příběh je stále aktuální. Kniha vychází v překladu Dušana Provazníka.

Miliardy dolarů z íránské ropy léta putovaly na bláznivé zbrojení a luxusní život šáha Rezáa Pahlavího. Někdy až dětsky naivní přístup panovníka této obrovské a mocné země k vládnutí by byl možná i úsměvný, kdyby ruku v ruce s jeho touhou po bohaté a silné zemi nekráčel krutý teror a vězení plná mučených odpůrců. Ryszard Kapuściński s chirurgickou přesností popisuje, jak samolibost „krále králů“ dovedla krok za krokem Írán až k revoluci. I proto kniha není jen „o Íránu“ a „o šáhovi“, ale především o mechanismu revoluce kdekoli na světě, o jejích příčinách i důsledcích. Kapuściński vychází ze zkušeností i z jiných revolucí zmítaných zemí, ve kterých se ocitl během své reportérské kariéry. Otec polské školy reportáže v knize Šáhinšáh opět našel pozoruhodný vypravěčský klíč a čtenářům se tak dostane nejen poznání, ale i výjimečného literárního zážitku. Kniha Šáhinšáh vychází v překladu Dušana Provazníka a Heleny Stachové. Jde o prvé kompletní české vydání

„Chcel som napísať knižku o mechanizme diktatúry, o tom, aká je moc vo svojej podstate demoralizujúca, skorumpovaná a deformujúca,“ povedal o svojej knižke Cisár majster reportážneho žánru Ryszard Kapuściński. Autokratickí vládcovia, revolúcie, neznáme a vzdialené krajiny. To všetko spája knihy Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy v správnom čase na správnom mieste. Jeho kniha Cisár, to je na jednej strane vynikajúca reportážna sonda do hĺbky Etiópie pod neobmedzenou vládou cisára Hajle Sillaseho, a na strane druhej je to mimoriadne kvalitná próza prešpikovaná satirou a iróniou, ktoré sú Ryszardovi Kapuścińskému vlastné v každej jeho knihe. Etiópia v knihe Cisár je však najmä nadčasovou metaforou fungovania totalitných štátov po celom svete. Včerajších. Dnešných. A celkom iste aj tých zajtrajších.

„Chcel som napísať knižku o mechanizme diktatúry, o tom, aká je moc vo svojej podstate demoralizujúca, skorumpovaná a deformujúca,“ povedal o svojej knižke Cisár majster reportážneho žánru Ryszard Kapuściński. Autokratickí vládcovia, revolúcie, neznáme a vzdialené krajiny. To všetko spája knihy Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy v správnom čase na správnom mieste. Jeho kniha Cisár, to je na jednej strane vynikajúca reportážna sonda do hĺbky Etiópie pod neobmedzenou vládou cisára Hajle Sillaseho, a na strane druhej je to mimoriadne kvalitná próza prešpikovaná satirou a iróniou, ktoré sú Ryszardovi Kapuścińskému vlastné v každej jeho knihe. Etiópia v knihe Cisár je však najmä nadčasovou metaforou fungovania totalitných štátov po celom svete. Včerajších. Dnešných. A celkom iste aj tých zajtrajších. Cisár Ryszarda Kapuścińského vychádza v preklade Patrika Orieška.

Miliardy dolarů z íránské ropy léta putovaly na bláznivé zbrojení a luxusní život šáha Rezáa Pahlavího. Někdy až dětsky naivní přístup panovníka této obrovské a mocné země k vládnutí by byl možná i úsměvný, kdyby ruku v ruce s jeho touhou po bohaté a silné zemi nekráčel krutý teror a vězení plná mučených odpůrců. Ryszard Kapuściński s chirurgickou přesností popisuje, jak samolibost „krále králů“ dovedla krok za krokem Írán až k revoluci. I proto kniha není jen „o Íránu“ a „o šáhovi“, ale především o mechanismu revoluce kdekoli na světě, o jejích příčinách i důsledcích. Kapuściński vychází ze zkušeností i z jiných revolucí zmítaných zemí, ve kterých se ocitl během své reportérské kariéry. Otec polské školy reportáže v knize Šáhinšáh opět našel pozoruhodný vypravěčský klíč a čtenářům se tak dostane nejen poznání, ale i výjimečného literárního zážitku. Kniha Šáhinšáh vychází v překladu Dušana Provazníka a Heleny Stachové. Jde o prvé kompletní české vydání.

'A peculiar genius with no modern equivalent, except possibly Kafka' - Jonathan Miller Regarded as a central part of Kapuscinski's work, these vivid portraits of life in the depths of Poland embody the young writer's mastery of literary reportage When the great Ryszard Kapuscinski was a young journalist in the early 1960s, he was sent to the farthest reaches of his native Poland between foreign assignments. The resulting pieces brought together in this new collection, nearly all of which are translated into English for the first time, reveal a place just as strange as the distant lands he visited. From forgotten villages to collective farms, Kapuscinski explores a Poland that is post-Stalinist but still Communist; a country on the edge of modernity. He encounters those for whom the promises of rising living standards never worked out as planned, those who would have been misfits under any political system, those tied to the land and those dreaming of escape.

Miliardy dolárov z iránskej ropy putovali dlhé roky na roztopašné zbrojenie a luxusný život šacha Rezu Pahlavího. Niekedy až detsky naivný prístup panovníka tejto obrovskej a mocnej krajiny k vládnutiu by bol možno aj vtipný, keby ruka v ruke s jeho túžbou po silnej krajine nešiel aj krutý teror a väznice plné mučených odporcov. Irán bol štátom, ktorý patril „kráľovi kráľov“ a niekoľkým jeho najbližším dvoranom. Štát plný korupcie a bezohľadnosti so všemocnou tajnou políciou však nemohol vydržať dlho. Ryszard Kapuściński v knihe Šachinšach s chirurgickou presnosťou popisuje, ako samoľúbosť iránskeho vládcu doviedla Irán krok za krokom až k revolúcii. Kapuściński popisuje mechanizmy a fungovanie nielen tejto revolúcie, ale využíva aj skúsenosti z iných nepokojných krajín, v ktorých sa počas svojej reportérskej kariéry stal svedkom štátnych prevratov – skúma príčiny i dôsledky revolúcií, ktoré sa na seba častokrát veľmi podobajú. V knihe Šachinšach našiel opäť svojský a osobitý kľúč k rozprávaniu a čitateľ tak dostane okrem poznania aj skvostný literárny zážitok. Kniha vychádza vo výbornom preklade Karola Chmela. Ešte v ten istý týždeň som odletel do Teheránu, kde už bola revolúcia v plnom prúde – prvé manifestácie, prvé výstrely, prvé obete, zmätok, aký svet v tom čase nikde inde neprežíval. Táto revolúcia bola pre médiá veľmi atraktívna, stala sa témou titulných strán veľkých novín na celom svete. Nikto nemal poňatia, čo to predznamenáva a ako sa to všetko skončí. Neobmedzil som sa len na sledovanie aktuálnych udalostí, študoval som tiež knihy o Islame. Mojím zámerom bolo opísať ľudí, ich mentalitu i spôsob vnímania sveta. Skúsenosti ma naučili, že z každého miesta našej planéty vyzerá svet trochu inak. Obyvateľ Európy vidí svet inými očami ako Afričan. Bez neustále sa opakujúcich pokusov vniknúť a pochopiť inú percepciu cítenia a opisovania, zostane pre nás svet navždy neznámy. Ryszard Kapuściński

Miliardy dolárov z iránskej ropy putovali dlhé roky na roztopašné zbrojenie a luxusný život šacha Rezu Pahlavího. Niekedy až detsky naivný prístup panovníka tejto obrovskej a mocnej krajiny k vládnutiu by bol možno aj vtipný, keby ruka v ruke s jeho túžbou po silnej krajine nešiel aj krutý teror a väznice plné mučených odporcov. Irán bol štátom, ktorý patril „kráľovi kráľov“ a niekoľkým jeho najbližším dvoranom. Štát plný korupcie a bezohľadnosti so všemocnou tajnou políciou však nemohol vydržať dlho. Ryszard Kapuściński v knihe Šachinšach s chirurgickou presnosťou popisuje, ako samoľúbosť iránskeho vládcu doviedla Irán krok za krokom až k revolúcii. Kapuściński popisuje mechanizmy a fungovanie nielen tejto revolúcie, ale využíva aj skúsenosti z iných nepokojných krajín, v ktorých sa počas svojej reportérskej kariéry stal svedkom štátnych prevratov – skúma príčiny i dôsledky revolúcií, ktoré sa na seba častokrát veľmi podobajú. V knihe Šachinšach našiel opäť svojský a osobitý kľúč k rozprávaniu a čitateľ tak dostane okrem poznania aj skvostný literárny zážitok. Kniha vychádza vo výbornom preklade Karola Chmela.

Čo vlastne vieme povedať o Afrike? Porovnajme si svoje vedomosti a skúsenosti s legendou svetovej reportáže Ryszardom Kapućińskim, ktorý vo svojej knihe Eben prináša komplexný obraz čierneho kontinentu – zo severu na juh, z východu na západ. Nie sú to len politické a dejinné zvraty – v centre jeho záujmu stojí obyčajný človek čeliaci nielen ukrutnostiam podnebia, ale aj svojich ľudských druhov. Vďaka Kapuścińského knihe Eben pochopíme, akú hodnotu má hrsť ryže, hlt vody, prievan a kúsok tieňa tam, kde človek musí denno-denne bojovať o holý život. Eben nie je rozprávaním o neznámej Afrike. Naopak – Afrika v Kapuścińského podaní je čímsi dôverne známym. Kapuściński v Afrike totiž dlhé roky skutočne žil, prenikal do jej podstaty, žil s ľuďmi, žil Afriku. A tak o Afrike dokáže aj rozprávať. Kniha Ryszarda Kapuścińského Eben prichádza vo vynikajúcom preklade Jozefa Marušiaka.

Čo vlastne vieme povedať o Afrike? Porovnajme si svoje vedomosti a skúsenosti s legendou svetovej reportáže Ryszardom Kapućińskim, ktorý vo svojej knihe Eben prináša komplexný obraz čierneho kontinentu – zo severu na juh, z východu na západ. Nie sú to len politické a dejinné zvraty – v centre jeho záujmu stojí obyčajný človek čeliaci nielen ukrutnostiam podnebia, ale aj svojich ľudských druhov. Vďaka Kapuścińského knihe Eben pochopíme, akú hodnotu má hrsť ryže, hlt vody, prievan a kúsok tieňa tam, kde človek musí denno-denne bojovať o holý život. Eben nie je rozprávaním o neznámej Afrike. Naopak – Afrika v Kapuścińského podaní je čímsi dôverne známym. Kapuściński v Afrike totiž dlhé roky skutočne žil, prenikal do jej podstaty, žil s ľuďmi, žil Afriku. A tak o Afrike dokáže aj rozprávať. Kniha Ryszarda Kapuścińského Eben prichádza vo vynikajúcom preklade Jozefa Marušiaka.