Absynt strana 10 z 22

Možno ste sa pre slobodu rozhodli len včera a možno máte za sebou už dlhoročnú prax. Ak si do kolónky „Zamestnanie“ vpisujete: na voľnej nohe, túto knihu by ste si rozhodne nemali nechať ujsť. Môže vám totiž zachrániť krk... Zaujímate sa o prácu na voľnej nohe? Nechajte si poradiť od najpovolanejšieho! Známy podnikateľ a konzultant Robert Vlach vám v knihe Na voľnej nohe ponúka svoje vlastné know-how o podnikaní freelancera. Vychádza v nej zo skúseností stoviek profesionálov z rôznych podnikateľských sfér a nájdete v nej osvedčené stratégie pre všetky etapy vášho podnikania. Ste ešte len na začiatku? Pomôže vám vyhnúť sa mnohým začiatočníckym chybám. Rozvíjate sa? Poradí vám ako prežiť náročné prvé roky a rozvinúť svoj malý biznis založený na odbornosti a dobrom mene. Podnikanie na voľnej nohe je najjednoduchší spôsob, ako sa uplatniť na voľnom trhu. Kniha Na voľnej nohe vám pomôže povýšiť svoje príležitostné vedľajšie zárobky na plnohodnotnú kariéru. Nečakajte však žiaden okamžitý úspech! Robert Vlach je na voľnej nohe viac ako dvadsať rokov a za ten čas si vypočul množstvo podnikateľských príbehov s lepším i horším koncom. Vo svojej knihe Na voľnej nohe mnohé z nich využíva ako príklady z praxe. Slovenský preklad Jany Šulkovej vychádza z prepracovanej verzie pre medzinárodné publikum a oproti pôvodnému českému vydaniu je v ňom zapracovaných viac ako tristo rôznych zmien a úprav. V knihe sa okrem iného dozviete: - v čom sa práca na voľnej nohe zásadne líši od všetkých ostatných prístupov k podnikaniu - prečo je reputácia a dobré meno to najcennejšie, čo má profesionál, ako ju zlepšovať a neprísť o ňu - aká dôležitá je odbornosť a ktoré vlastnosti rozhodujú o úspešnosti freelancerov - čo by mal obsiahnuť podnikateľský zámer, ako začať a ďalej rozvíjať svoju kariérnu stratégiu - ako sa vyhnúť najčastejším chybám, ktoré robia aj skúsení odborníci s dlhoročnou praxou - ako zvyšovať svoju produktivitu a zárobok, ako zlepšiť tímovú spoluprácu i spokojnosť klientov - čo očakávajú klienti (aj keď to možno priamo nepovedia) a ako k nim pristupovať, aby vás milovali - ako nastaviť a postupne zvyšovať cenu odbornej práce a ako vyjednávať o zákazkách - prečo sa v marketingu zaobídete aj bez platenej reklamy a ako používať sociálne siete, blog či web - ako predchádzať rizikám, výkyvom príjmu a prečo potrebujete lepšiu finančnú sebadisciplínu Táto kniha je pre vás, ak: - ste na voľnej nohe - začínate s malým podnikaním - dlhodobo pracujete na voľnej nohe a chcete sa naučiť niečo nové - máte spoločnosť, ktorá stojí najmä na vás a na vašom dobrom mene - rozmýšľate o svojej kariérnej stratégii a o tom, kde budete o desať či dvadsať rokov - premýšľate o odchode zo zamestnania na voľnú nohu a bojíte sa riskovať - študujete a neviete, že freelancer je na tom zvyčajne oveľa lepšie ako brigádnik - popri práci máte niekoľko vedľajších zákaziek a začína to pripomínať samostatné podnikanie - máte živnosť, jedného veľkého klienta a túžite sa viac osamostatniť - často spolupracujete s freelancermi a chcete im lepšie porozumieť - zaujíma vás podnikanie na voľnej nohe ako trend na trhu práce - chcete pracovať odkiaľkoľvek a mať väčšiu voľnosť, nezávislosť a slobodu

Kto je najbohatší muž všetkých čias? Mark Zuckerberg? Elon Musk? Bill Gates? Ani náhodou. Ponorme sa hlbšie do dejín. Tento muž financoval veľké vojenské výpravy, ale aj Magalhaesovu plavbu okolo sveta. Zoznámte sa s Jakobom Fuggerom, najväčším bankárom a obchodníkom všetkých čias! Kto vlastne bol tento Rockefeller renesancie?

Pravdivý príbeh o zabíjaní a spomínaní v Severnom Írsku. Únosy. Výbuchy. Nevysvetliteľné zmiznutia. Streľba na uliciach. Aj taký bol celkom nedávny obraz Severného Írska zmietajúceho sa od šesťdesiatych rokov až do konca 20. storočia v krvavom občianskom konflikte. Mimoriadny dokumentárny román Nič nehovor investigatívneho novinára Patricka Raddena Keefeho sa sústreďuje na prípad tridsaťosemročnej Jane McConvillovej, matky desiatich detí, ktorú v decembri 1972 odvliekli neznámi ľudia priamo z jej belfastského bytu, zatiaľ čo na nohách jej viseli plačúce deti. Až o mnoho rokov neskôr sa ukázalo, že Jane McConvillovú odsúdila IRA na smrť za udavačstvo. Či bolo na tom niečo pravdy, to už dnes sotva zistíme. Konflikt medzi republikánmi (katolíkmi) a unionistami (protestantmi) bol politický, etnický i náboženský zároveň. Severné Írsko sužoval od konca šesťdesiatych rokov až na samý záver storočia. Tridsať rokov sa Severné Írsko kúpalo v krvi a nečakaných teroristických útokoch. Na prípade Jane McConvillovej ilustruje Patrick Radden Keefe anatómiu a podstatu celého severoírskeho konfliktu, ktorý dostal priliehavý názov „The Troubles“ (Problémy). Kniha Patricka Raddena Keefeho Nič nehovor, ktorú časopis Time vyhlásil za najlepšiu reportáž roku 2019 bola ovenčená mnohými cenami vrátane prestížnej Ceny Georgea Orwella.

Žijeme na nepokojnej zemi. A tak nás prirodzene zaujíma, aký bude svet po nás? Aké tvory ho budú obývať A kam sa pohnú zdanlivo nehybné horstvá? Odpoveď nehľadajme v budúcnosti, ale práve naopak – v tom, čo tu bolo dávno pred nami. Je to kniha o neviditeľnom. O tom, čo je ľudskému zraku skryté. Jaskynné systémy hĺbené milióny rokov trpezlivou vodou, bezrozmerné banské štôlne, podzemné laboratóriá, ktoré sa snažia zachytiť kozmický vánok, lesný internet komunikujúcich stromov, obrovské podzemné mesto pod chodníkmi Paríža. Robert Macfarlane sa vo svojej výnimočnej knihe Podzemie venuje tomu, čo by sme mohli nazvať paleontológia prítomnosti. Pozerá okolo seba a snaží sa predstaviť, čo po nás nájde akýsi budúci výskumník a ako bude interpretovať naše konanie. Podzemie je hlboká cesta strojom času do našej budúcnosti, pri ktorej nám Robert Macfarlane kladie zdanlivo jednoduchú otázku: Sme dobrými predkami? Jeho cesty podzemím sa prelínajú stretnutiami s vedcami aj intenzívnymi pozorovaniami prírody. Vzniká z toho pozoruhodný žáner, v ktorom sa prirodzene prelína a dopĺňa reportáž s poéziou. „Už vyše pätnásť rokov píšem o vzťahoch medzi krajinou a ľudským srdcom,“ povedal o sebe Robert Macfarlane, ktorého oslavujú ako najvýraznejšieho súčasného autora píšuceho o prírode.

Chimamanda Ngozi Adichie a jej najlepší román! Autorka obľúbenej Amerikánky a skvelých esejí o feminizme nás tentoraz zavedie do Nigérie šesťdesiatych rokov, aby sme zistili, čo majú spoločné láska a vojna. Keď listujeme v dejinách, vidíme, že všetko je veľké. Veľké vojny, veľké víťazstvá. No ak sa prizrieme bližšie, všade uvidíme drobné ľudské osudy. A práve v tom spočíva bravúrnosť nigérijskej spisovateľky Chimamandy Ngozi Adichie. Jej strhujúci román Polovica žltého slnka nás prenesie do Nigérie šesťdesiatych rokov. Na pozadí prebiehajúcej občianskej vojny sa nám pred očami odvíjajú a preplietajú dramatické osudy troch hlavných postáv – chudobného dedinského chlapca Ugwua, dievčaťa z bohatej rodiny Olanny a anglického spisovateľa Richarda, milovníka tunajšieho ľudového umenia. Román Polovica žltého slnka nám ukazuje, ako môže vyzerať zápas o oslobodenie spod nadvlády kolonializmu, ale aj to, ako fatálne zasahuje vojna do ľudských životov. Akákoľvek vojna. Chimamanda Ngozi Adichie opäť otvára bolestivé témy a z hlbín minulosti vyvoláva príbehy, ktoré navždy zmenili tvár jednej krajiny. Jej majstrovský román Polovica žltého slnka, ktorý sa stál absolútnym víťazom štvrťstoročnice prestížnej Women Prize, vychádza v preklade Kristíny Karabovej vo vynovených šatách edície 100%.

Zoologická záhrada je zvláštny model sveta. Pozeráme sa v nej na živé zvieratá a tvárime sa, že všetko je tak ako v divokej prírode. Taká príroda, ktorej sa môžeme pokojne prizerať a bezpečne sa jej dotknúť, sa nám páči. Lenže čo ak sa zrazu niečo stane? Švédsky novinár Lars Berge spracoval príbeh, ktorý otriasol celým Švédskom. V krajine, kde nadovšetko milujú prírodu a ona ich vrúcne city opätuje, sa zrazu v najväčšej švédskej zoo odohrala tragédia. Vlk zapojený do projektu „Intímny kontakt s vlkmi“, ktorý mal návštevníkom umožniť dôvernú blízkosť s veľkým dravcom, nečakane napadol svoju ošetrovateľku a zabil ju. Celá krajina bola v šoku. Bol to vlk, v ktorého blízkosti sa odfotografovali mnohé osobnosti kultúry, športu, či politiky, ale aj stovky turistov denne. Zrazu si každý z nich uvedomil, že mohol byť na mieste ošetrovateľky. Lars Berge preskúmal všetky detaily tohto tragického prípadu, no čím viac zistil, tým ťažšie mu bolo odpovedať na otázku: Kde sa stala chyba? Išlo len o nekompetentnosť pracovníkov? Alebo o chamtivosť zamestnávateľov? A nie je problém niekde celkom inde? Napríklad v tom, že doprostred celej živej prírody neustále tvrdohlavo umiestňujeme sami seba? Reportážna knižka švédskeho novinára Larsa Bergeho Projekt vlk nie je len záznamom jednej tragickej udalosti, ale aj úvahou o živej prírode, o skutočnej divočine a o mieste človeka medzi živými tvormi.

Jsou karikatury proroka Muhameda zbytečná provokace, nebo důkaz svobody slova a uměleckého projevu v západním světě? Lars Vilks nejspíš nečekal, že se po zveřejnění jednoho obrázku stane terčem výhrůžek, Al-Kajdá vyzve k jeho likvidaci a stráví zbytek života s policejní ochranou v utajení. Vilks svou uměleckou kariéru založil na provokaci a hře s hranicemi. Švédské úřady třeba rozčílil proslulou instalací Nimis v přírodní rezervaci. Zašel u kresby proroka Muhammada se psím tělem moc daleko? Niklas Orrenius se také ptá, jestli současná švédská společnost není pokrytecká a kdo nese vinu za mrtvé při teroristických útocích. Švédsko se mění z homogenní společnosti v zemi obyvatel různého původu a mnoha vyznání. Politici i běžní občasné stojí před novými problémy. Situace, kterou ve své knize z roku 2016 popsal Orrenius se znovu proměňuje, Švédsko je laboratoř budoucnosti – a to i pro střední Evropu, kde prozatím uprchlíci zůstávají především strašákem předvolebních kampaní.

Šče ne vmerla i ne vmre je živelný rozhovor, písaný v zhone, zahorúca, ako pokus zachytiť pulzujúci rytmus histórie, ktorá tak úpenlivo upriamila pozornosť na východnú hranicu Európy. Je to vášnivý rozhovor poľského reportéra Pawła Smoleńského s Jurijom Andruchovyčom, ukrajinským básnikom, prozaikom a hudobníkom, ktorý spolu s tisíckami ľudí protestoval na Námestí nezávislosti. Je to pokus o prehodnotenie vnímania národného úspechu a prehry, pýchy i predsudkov k susedom. Majdan, Janukovyč, Krym, Donbas, Putin atď. sú pojmy, ktoré minulý rok dominovali skoro vo všetkých európskych tlačových agentúrach. Slová tejto knihy boli písané v momente, keď boli oči celého sveta obrátené na Ukrajinu.

Připadá vám, že nutně potřebujete nové tričko? Než si ho pořídíte, přečtěte si knihu Marka Rabije. Přesčasy, dětská práce, dlouhé směny, továrny v rozpadajících se barácích: cena evropské módy. Když se v roce 2013 v Dháce zřítila osmiposchoďová textilní továrna Rana Plaza a pohřbila v troskách více než tisíc lidí, vydal se polský reportér do Bangladéše. Mluvil s lidmi, kteří přišli o své blízké. Sledoval práci v dalších podobných továrnách. Zjišťoval, jak se dělají módní ošoupané džíny, kolik za to dostanou lidé zaplaceno a jak se s tím výdělkem žije ve slumech. Zákazníci v západních zemích přistoupili na hru, kterou jim světové značky vnutily. Pokud chceme sledovat trendy, musíme neustále kupovat nové oblečení. Pořád dokola. Možná si jen občas postěžujeme, že výrobní cena přeci musí být mnohem nižší než cena v našem oblíbeném obchodě. Nahradit rychlou módu přístupem „slow“ nebude asi snadné, pokud s námi nepohnula ani tak tragická událost, jaká se stala v bangladéšském hlavním městě. Reportážní kniha polského novináře a odborníka na jihovýchodní Asii je šitá na míru všem, kteří nezavírají oči před nepříjemnou pravdou. Vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Michaly Benešové.

Hlavnou postavou tejto knihy je mesto. Spálené mesto. Mesto z prachu, popola a ruín. Marek Hudec vo svojom dokumentárnom románe Uzol skúma rany, ktoré na Nových Zámkoch zanechali tony padajúcich bômb. Tri zničujúce americké bombardovania medzi októbrom 1944 a marcom 1945 navždy zmenili tvár mesta Nové Zámky. Tisíce zabitých ľudí, veľká väčšina budov v troskách. Po druhej svetovej vojne boli Nové Zámky najviac zničeným mestom na území dnešného Slovenska a dobové zápisy prirovnávajú deštrukciu mesta, ktoré pokryla vrstva prachu a popola, k Sodome a Gomore. Slovenský novinár a spisovateľ Marek Hudec sa ponoril hlboko do minulosti Nových Zámkov, aby nám vo svojej knihe Uzol ponúkol podrobný príbeh týchto hrozivých dní, o ktorých sa málo píše aj v historických knihách. Je to dokumentárna próza, ktorá zaznamenáva desiatky rôznych ľudských osudov – každý z nich je iný, no každý z nich osudovo poznačila trieštivá smrť, ktorá prišla z neba. Nové Zámky boli významným železničným uzlom. Útok bombardérov, po ktorom sa stovky domov stratili v kráteroch a zo samotnej železničnej stanice sa stala len spleť skrúteného železa sa preto do istej miery dá pochopiť. Prečo však muselo zahynúť toľko nevinných civilistov? A prečo najzničujúcejšie bombardovanie prišlo v marci 1945, keď bol už koniec vojny prakticky na dohľad? To je jedna z mnohých záhad, ktoré sa Marek Hudec pokúša objasniť vo svojej mimoriadne silnej dokumentárnej knihe.

Sloboda, nespútaná radosť, všadeprítomná príroda, ale aj dych berúca úzkosť, nechcené sťahovanie či šikana. To je divoký rok štrnásťročného Daru McAnultyho, autistického chalana žijúceho s mamou, otcom, bratom Lorcanom, sestrou Bláthnaid a zachráneným anglickým chrtom Rosie v grófstve Down na východe Severného Írska. Jeho zápisky sú surové, úprimné, intenzívne. Divoké. Objavte čaro prírody očami Daru, ochrancu prírody, aktivistu a vychádzajúcej hviezdy britskej literatúry, ktorý nadovšetko miluje svoju rodinu, prírodu a punk. Tieto tri veci sú v jeho živote poprepletané ako korene stromov, ktoré mu dávajú pevný základ ustáť aj tie najničivejšie búrky. Okrem otca, prírodovedca a ekológa, sú všetci v rodine autisti, a tak je to otec, na ktorého sa všetci spoliehajú pri odhaľovaní nielen tajomstiev prírody, ale aj ľudského sveta. Slovami Daru: „Spolu sme pomerne excentrické a chaotické zoskupenie. Sme si blízki ako vydry. A schúlení jeden pri druhom kráčame svetom svojou vlastnou cestou.“ Darov debutový denník mladého prírodovedca vás ohromí a zvláštnym spôsobom upokojí. Ako prechádzka v lese, beh pomedzi stromy alebo vystúp na vrchol hory. Toto je oslava života, prírody a rodiny. Toto je balzam na dušu. Toto je Divoký rok.

Život bez peněz a majetku. Bez náboženství a politiky. V komunitě, která všechno sdílí. Katarzyna Boni se rozhodla na vlastní kůži zjistit, jak se v indickém utopickém městě Auroville po padesáti letech od jeho založení žije. Ideály šedesátých let se rozpustily velmi rychle. Jen Auroville zůstalo. Město úsvitu založené v roce 1968 Matkou, která o něm řekla: „Auroville bude místem nekonečného vzdělání, neustálého pokroku a nikdy nekončícího mládí.“ První osadníci přišli na neúrodnou půdu a město stavěli z ničeho. Vlastníma rukama a dohromady. Projektované je pro padesát tisíc lidí, žije jich v něm pár tisíc. V ulicích města nejezdí auta, všechno je udržitelné a spravedlivé. Všichni mají stejně. Nikomu nechybí jídlo ani střecha nad hlavou. Peníze ve městě neexistují. Až na to, že bez peněz by město neexistovalo. Od založení ho podporuje UNESCO i indická vláda a soukromí dárci po celém světě. Takže jak je to s tou soběstačností ideálního města? Skutečně jsou si v něm všichni rovni? Nebo ta rovnost platí jen v jeho hranicích, ale chudých obyvatel okolních vesnic, kteří zajišťují řadu služeb, už se netýká? Do Auroville přijíždějí ročně tisíce turistů, včetně těch českých, aby našli sami sebe. A také čisté ideje, z nichž město vyrostlo. Někteří zůstávají jako dobrovolníci, stejně jako reportérka Katarzyna Boni, kterou znáte jako autorku skvělé knihy Ganbare! Workshopy smrti. Co našla ona? Vychází v překladu Michaela Alexy v edici Prokletí reportéři.

Štvrté pokračovanie obľúbenej knižnej série Edwarda St. Aubyna o Patrickovi Melrosovi pred nami otvára dospelý život hlavného hrdinu. Aký bude Patrick otec? Patrick je zrelý štyridsiatnik. Jeho existenciu by tak už nemali vypĺňať drogy a šialenstvo. Mal by sa pozrieť životu priamo do očí a uvedomiť si svoju rolu rodiča. Patricka a jeho manželku Mary však celkom pohltí úzkostný strach z toho, že pri výchove svojich synov zopakujú všetky chyby rodičov a špirála sklamaní a utrpenia sa nikdy nepreruší. Namiesto snahy byť dobrým otcom sa Patrick dostane do iného bludného kruhu – alkohol, sebaľútosť, sklamanie. Popritom musí dohliadať na svoju matku Eleanor, u ktorej prepukla Alzheimerova choroba a rozhodla sa, že rodinný majetok prenechá pochybnému írskemu duchovnému menom Seamus. V novele Materské mlieko sa Edward St. Aubyn vrátil k príbehu Patricka Melrosa po šestnástich rokoch. Vyslúžil si za ňu nomináciu na medzinárodnú Bookerovu cenu a kniha bola aj úspešne sfilmovaná. V roku 2018 z tejto série vznikol úspešný televízny seriál s Benedictom Cumberbatchom v hlavnej úlohe. Sériu Edwarda St. Aubyna o Patrickovi Melrosovi prekladá Milan Kopecký.

Hneď za Sochou slobody sa otvára brána do Ameriky. Má podobu maličkého ostrova, z ktorého do vysneného raja vedie len uzučký drevený mostík. Ako sa tam pomestia všetci tí ľudia so svojimi ťažkými batožinami a obrovskými snami? Poľská reportérka Małgorzata Szejnert nás so sebou berie na ďalekú cestu. Prejdeme s ňou celý oceán, aby sme napokon zakotvili na brehu legendárneho Ellis Islandu pri pobreží New Yorku. Od konca devätnásteho storočia až do päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa tu nachádzala imigračná stanica, tesná brána, za ktorou bolo možné žiť svoje sny. Do Ameriky tadiaľto prúdili davy ľudí, ktorým doma chýbal chlieb, bezpečnosť či sloboda. Na lodiach všemožných romantických mien sem prichádzajú Nemci, Škandinávci, Íri, Francúzi, Holanďania, Poliaci, Taliani, Gréci, Slováci, Česi, Rusi i Židia rôznej štátnej príslušnosti. Väčšina z nich tu strávi najviac pár hodín. Tí, ktorí nemali toľko šťastia, prežili tu častokrát aj niekoľko mesiacov, dlhú karanténu a nekonečné vyšetrenia. Nemálo však bolo aj tých, ktorí sa hneď museli vydať na cestu späť. Tam, kde sa končí Americký cisár Martina Pollacka, začína sa Ostrov kľúč Małgorzaty Szejnert. Tieto knihy sú ako dve rôzne kapitoly toho istého príbehu. Príbehu o Európe, Amerike a obrovskej túžbe žiť dobrý a slušný život. Małgorzata Szejnert sa však nezaujíma len o osudy imigrantov. Rovnako ju zaujímajú aj príbehy zamestnancov imigračnej stanice, lekárov, sestier, opatrovateliek či komisárov. Pred nami sa otvára veľkolepá freska jedného maličkého ostrova, ktorý navždy zmenil tvár Ameriky. Výnimočná kniha Ostrov kľúč vychádza v preklade Karola Chmela.

Noel má svoju mamku a svoj domov. To je jeho VŠETKO. A tak mu vôbec nevadí, že svet je veľké cudzie miesto, ktoré obývajú samé cudzie bytosti. No zrazu o to svoje „všetko“ príde... Spôsobil to mamkin úraz. Pád? Možno... Veľa krvi? Áno... A navyše kóma. To sa nesmie diať! V Noelovom živote sa zrazu všetko zmení. Zo sekundy na sekundu. Nie je tu viac jeho matka, ani jeho domov a tak sa chlapec po prvý raz vo svojom živote musí o seba postarať sám. Zvládne to! Musí to zvládnuť! Lenže príde chlapík s fúzami a povie mu, že v žiadnom prípade nemôže zostať sám a odvezie ho do dedinky Neuerkerode v Dolnom Sasku, ktorá na prvý pohľad nie je ničím výnimočná. Až na to, že už celé desaťročia sa v nej o všetko starajú ľudia s mentálnym postihnutím. A teraz medzi nich patrí aj Noel. Krehký grafický román Úraz nám s nezvyčajnou krásou, hĺbkou, ale aj živelným a duchaplným humorom predstavuje život mladého chlapca s mentálnym postihnutím, ktorý sa riadením osudu dostal na celkom neznáme miesto. Chcel by byť so svojou mamkou. Chcel by s ňou ísť na koncert AC/DC. No ocitol sa tu a okolo hlavy mu víria neodbytné otázky. Komu môže veriť? Na koho sa má spoľahnúť? A čo to vlastne znamená zamilovať sa? Mikael Ross navštevoval Neuerkerode dva roky, počas ktorých nasával atmosféru tohto miesta a spoznával jeho tajných hrdinov. Aj preto sa mu podarilo vytvoriť autentický a hlboký príbeh, ktorý bez pátosu približuje, čo znamená život s mentálnym postihnutím. Jeho kniha je však zároveň aj poctou láske, priateľstvu i čistokrvnej ľudskosti.

Sloboda, nespútaná radosť, všadeprítomná príroda, ale aj dych berúca úzkosť, nechcené sťahovanie či šikana. To je divoký rok štrnásťročného Daru McAnultyho, autistického chalana žijúceho s mamou, otcom, bratom Lorcanom, sestrou Bláthnaid a zachráneným anglickým chrtom Rosie v grófstve Down na východe Severného Írska. Jeho zápisky sú surové, úprimné, intenzívne. Divoké. Objavte čaro prírody očami Daru, ochrancu prírody, aktivistu a vychádzajúcej hviezdy britskej literatúry, ktorý nadovšetko miluje svoju rodinu, prírodu a punk. Tieto tri veci sú v jeho živote poprepletané ako korene stromov, ktoré mu dávajú pevný základ ustáť aj tie najničivejšie búrky. Okrem otca, prírodovedca a ekológa, sú všetci v rodine autisti, a tak je to otec, na ktorého sa všetci spoliehajú pri odhaľovaní nielen tajomstiev prírody, ale aj ľudského sveta. Slovami Daru: „Spolu sme pomerne excentrické a chaotické zoskupenie. Sme si blízki ako vydry. A schúlení jeden pri druhom kráčame svetom svojou vlastnou cestou.“ Darov debutový denník mladého prírodovedca vás ohromí a zvláštnym spôsobom upokojí. Ako prechádzka v lese, beh pomedzi stromy alebo vystúp na vrchol hory. Toto je oslava života, prírody a rodiny. Toto je balzam na dušu. Toto je Divoký rok. Nestáva sa často, aby tínedžeri vyhrávali prestížne literárne ceny. Darovi sa to však podarilo, a to rovno vo veľkom štýle. Dara McAnulty sa stal najmladším víťazom prestížnej literárnej ceny Wainwright Prize, ktorú udeľujú za najlepšie knihy o prírode. Kniha Divoký rok získala viaceré významné ocenenia, vrátane British Book Awards za najlepšiu non-fiction knihu či Post Irish Book Award pre nováčika roka. Knihu Divoký rok s podtitulom Denník mladého prírodovedca do slovenčiny preložila Dana Petrigáčová. Je to druhá kniha Vydavateľstva Absynt, ktorá je určená pre tínedžerov a tínedžerky vo veku 13+. Radosť z nej však budú mať aj milovníci prírody vo veku 13 až 100 rokov.