Absynt strana 17 z 32

Cecílie Vangerová, hrdinka světoznámé trilogie Milénium švédského spisovatele Stiega Larssona, sedí v křesle a čte knihu Gellerta Tamase Laserový muž. O čem je kniha na jejích kolenou? A proč je právě o ní zmínka na stránkách jedné z nejprodávanějších krimisérií posledních let? „Chtěl jsem ji napsat já,“ řekl o Tamasově knize Stieg Larsson. Co ho na ní tak fascinovalo? V roku 1991 se Stockholm mění na město strachu. Neznámý útočník ozbrojený puškou s laserovým zaměřovačem postupně vystřelí na jedenáct nevinných lidí, které spojuje jediná věc – jiná barva kůže. Gellert Tamas nás ve svém dokumentárním románu Laserový muž zve přímo do duše vraha, který se později stal vzorem také pro Anderse Breivika. Příběh se rozvíjí ve dvou paralelních dějových liniích: jednak sledujeme životní peripetie laserového muže Johna Ausonia a jednak průběh vyšetřování, při němž se desítky policistů snaží vraha dopadnout. Vzniká tak skutečná reportážní detektivka, která se stala jednou z nejčtenějších švédských non-fiction knih vůbec.

Druhé pokračovanie obľúbenej románovej série o Patrickovi Melrosovi, ktorá sa stala predlohou pre mimoriadne úspešný televízny seriál v hlavnej úlohe s fenomenálnym Benedictom Cumberbatchom. Patrick má dvadsaťdva rokov a odlieta do New Yorku, aby vyzdvihol popol svojho otca. Závislý na drogách blúdi ulicami New Yorku a hľadá potrebnú dávku. Prenasledovaný vnútornými hlasmi sa dostáva do stavu šialenstva a ocitá sa na úplnom dne. Osamelý v izbe hotela Pierre stojí na hrane priepasti, ktorú vytvorila minulosť.

Aký prísľub nám dávajú rýchlo sa rozvíjajúce digitálne technológie pre zlepšenie nášho života? A neprerastú nám čoskoro cez hlavu? Slovenský IT špecialista Miroslav Pikus sa vo svojej eseji Počítač v meste pozrel na problematiku ich zavádzania do spoločnosti. Vynálezy ako sú inteligentné pouličné lampy či odpadkové koše so senzormi majú nepochybne potenciál spraviť naše okolie bezpečnejším, krajším a efektívnejšie spravovaným. Počítačové a telekomunikačné firmy, ktoré ich sebavedomo ponúkajú, si však neuvedomujú, že vhupli do už veľmi rozvinutého umenia a zabehnutého poznania o ľudskom spolužití. S nasadením týchto technológií v zložitom prostredí miest a obcí totiž súvisia aj rôzne ťažkosti či riziká a ich fungovanie treba chápať v kontexte celej ľudskej spoločnosti. Na mieste je otázka, či skutočne vieme, čo robíme. Rovnako netreba prehliadať jednoduché a bystré riešenia, ktoré nevyžadujú zložité technológie a máme ich poruke. Múdre mesto nevytvorí sám magistrát. Ale ani korporácie, či aktivisti. Dokážu to len všetci spolu a budú im v tom musieť pomôcť tí najdôležitejší – obyvatelia. Lebo čo je mesto, ak nie jeho ľudia?

Kniha Všetky Larine vojny je silným príbehom jednej ženy a matky, ktorá sa rozhodla nevzdať a bojovať so životom i všetkými jeho príkoriami za každú cenu a do posledného dychu. Aká veľká musí byť láska matky k svojim synom, keď sa rozhodne celkom sama absolvovať púť do vojnou zmietanej Sýrie a žiadať syna, aby sa vrátil? A prečo na ňu musia neustále siahať krvavé pazúry vojny, keď jediné, po čom skutočne túži, je pokoj a mier? Lara sedí v gruzínskom McDonalde, na stole pred ňou chladne čaj v papierovom poháriku a rozpráva. Rozpráva o svojom živote a o vojnách, ktoré jej neustále zvierajú prsty okolo krku. Najskôr dve čečenské, ktoré jej zmarili sny o kariére herečky, potom tá sýrska, ktorá jej ukradla dvoch synov. Wojciech Jagielski je pozorný poslucháč a majstrovský rozprávač. Larin príbeh sa pod jeho rukami mení z reportáže na silný, takmer až shakespearovský príbeh. Pred našimi očami sa otvára farbistý život v tichej horskej doline Pankisi, dve čečenské vojny, ktoré ho prevrátia naruby i rozlúčka Lary s jej dvoma synmi, Šámilom a Rašídom, ktorí sa rozhodli hľadať šťastie v bohatej Západnej Európe. Kniha výnimočného poľského reportéra Wojciecha Jagielskeho Všetky Larine vojny vychádza v preklade Juraja Koudelu.

"Na detstvo nemám ani jednu šťastnú spomienku." Tak znie prvá veta autobiografického románu Édouarda Louisa Koniec Eddyho. Detstvo plné útrap prežité v sociálne i kultúrne limitovanom prostredí chudobnej severofrancúzskej dediny Hallencourt. Nie je to však len príbeh detstva a dospievania poznačený postupne odhaľovanou homosexualitou hlavného hrdinu. Je aj o sociálnej nerovnosti, sexualite i násilí, no najmä o hľadaní si vlastnej cesty za slobodou medzi úzkymi mantinelmi súčasného sveta. Édouard Louis je jedným z najväčších objavov súčasnej francúzskej literatúry. Svoj knižný debut inšpirovaný vlastným životom vydal ako dvadsaťročný a vo Francúzsku sa ho predalo viac ako 300 000 výtlačkov. Odvážny a bravúrne napísaný román Koniec Eddyho balansuje na hrane literárnej fikcie a dokumentu. Nástojčivé otázky, ktoré nám kladie, by nemali zostať bez odpovede. Kniha Édouarda Louisa vychádza v preklade Andrey Černákovej.

Vydajte sa na inšpiratívnu púť zákutiami reportérskej práce. Chcete vedieť, ako kladie nobelistka Svetlana Alexijevič otázky svojim hrdinom? Kde hľadá Martin Pollack cesty do minulosti? A ako píše Wojciech Tochman reportáže, z ktorých nám je fyzicky zle? Nazrite do kuchyne prekliatych reportérov vo výnimočnej knihe rozhovorov Vesmír v kvapke vody. Literárna reportáž je fascinujúce umenie, ktoré v sebe spája to najlepšie z literatúry i novinárstva. Je to hľadanie pravdy, ale aj formy, výrazu, správnych slov. Agnieszka Wójcińska sa vo svojej knihe pýta reportérov na to, čo pre nich znamená reportáž, ako hľadajú svoje témy, hrdinov, no nebojí sa im klásť ani osobné otázky o samotnej práci či súkromí. Prečítajte si dvanásť silných rozhovorov s dvanástimi výnimočnými ľuďmi, ktorých diela sú dnes už klasikou literárnej reportáže. Kniha Vesmír v kvapke vody vychádza v preklade Patrika Orieška.

Edward St. Aubyn nám otvára dvere do sveta dekadencie, nemorálnosti, nenásytnosti, snobstva a krutosti - vitajte vo svete upadajúcej britskej aristokracie. Knižná séria o Patrickovi Melroseovi sa stala predlohou pre mimoriadne úspešný britský televízny seriál z roku 2018 v hlavnej úlohe s fenomenálnym Benedictom Cumberbatchom. Nerieš to, prvá novela pentalógie, sa odohráva počas jedného dňa a večera na rodinnom zámočku v južnom Francúzsku. Odhaľuje, ako sadistická a hrozivá postava Davida Melrosea riadi životy päťročného Patricka i jeho bohatej a nešťastnej matky Elanor. Na večeru očakávajú hostí, no táto noc má byť celkom iná, ako pár posledných šťastných letných chvíľ.

Táto kniha sa nás týka. Rozpráva príbeh ženy, ktorá sa v roku 1942, päť dní pred Vianocami, narodila v židovskom pracovnom tábore v Novákoch. Koncentráky na Slovensku? Áno, aj taká bola realita slovenská realita v čase druhej svetovej vojny. Eva Umlauf patrí medzi najmladších, ktorí majú na svojom predlaktí vytetované osvienčimské číslo. Po dlhých rokoch si uvedomila, že svedkovia miznú, a ak svoj príbeh nevyrozpráva, navždy sa stratí. Ako malé dvojročné dievčatko prežila Osvienčim – a to bol zázrak. Spolu s matkou a sestrou sa po vojne usadili v Trenčíne. Verili, že začnú normálny život, no už o pár rokov sa ich dotkla totalitná (i antisemitská) ruka komunistického Československa. Eva Umlauf rozpráva o svojom vysťahovaní do Nemecka, o láske i bolestných stratách. Táto kniha je na jednej strane žalujúcim prstom, ktorý ukazuje na tie najtemnejšie zákutia našej modernej histórie, no je aj silným príbehom o vôli a sile jednej ženy, ktorá prežila peklo a so svojím príbehom sa rozhodla podeliť. Aby sa nezabudlo. Aby sa nikdy nezabudlo.

Cecilia Vanger, hrdinka trilógie Milénium Stiega Larssona, sedí v kresle a číta knihu Gellerta Tamasa Laserový muž. O čom je kniha na jej kolenách? A prečo sa práve ona dostala na stránky jednej z najpredávanejších kriminálok posledných rokov? „Chcel som to napísať ja,“ povedal o Tamasovej knihe autor tejto svetovej kriminálnej série Stieg Larsson. Čo ho na nej tak veľmi fascinovalo? V roku 1991 sa Štokholm mení na mesto strachu. Neznámy útočník ozbrojený laserovou ostreľovacou puškou postupne vystrelí na jedenásť ľudí. Spája ich jediná vec – iná farba pokožky. Gellert Tamas nás vo svojom dokumentárnom románe Laserový muž pozýva priamo do duše vraha, ktorý sa neskôr stal vzorom Andersa Breivika. Vedľa seba sa paralelne rozvíjajú motívy zo života vraha Johna Ausonia i z priebehu pátrania po tomto nebezpečnom mužovi s ostreľovacou puškou. Vzniká tak skutočná reportážna detektívka, ktorá je jednou z najčítanejších švédskych non-fiction kníh.

Cecilia Vanger, hrdinka trilógie Milénium Stiega Larssona, sedí v kresle a číta knihu Gellerta Tamasa Laserový muž. O čom je kniha na jej kolenách? A prečo sa práve ona dostala na stránky jednej z najpredávanejších kriminálok posledných rokov? Chcel som to napísať ja, povedal o Tamasovej knihe autor tejto svetovej kriminálnej série Stieg Larsson. Čo ho na nej tak veľmi fascinovalo? V roku 1991 sa Štokholm mení na mesto strachu. Neznámy útočník ozbrojený laserovou ostreľovacou puškou postupne vystrelí na jedenásť ľudí. Spája ich jediná vec iná farba pokožky. Gellert Tamas nás vo svojom dokumentárnom románe Laserový muž pozýva priamo do duše vraha, ktorý sa neskôr stal vzorom Andersa Breivika. Vedľa seba sa paralelne rozvíjajú motívy zo života vraha Johna Ausonia i z priebehu pátrania po tomto nebezpečnom mužovi s ostreľovacou puškou. Vzniká tak skutočná reportážna detektívka, ktorá je jednou z najčítanejších švédskych non-fiction kníh. Kniha Laserový muž vychádza v preklade Evy Lavríkovej.

Bravúrne rytmická, komická, delirická i tragická kniha Alaina Mabanckou sa odohráva v malom bare s názvom Na sekeru sa nedáva v konžskom hlavnom meste Brazaville. Hlavný hrdina, známy ako Rozbitý pohár, tu utápa svoju ľútosť v hektolitroch červeného vína, no predovšetkým snaží sa napísať knihu. Zásadnú knihu! Román Rozbitý pohár, to je spisovateľské majstrovstvo Alaina Mabanckou v tej najčistejšej podobe. Jeho próza by sa mala čítať nahlas, mala by sa skandovať, rapovať. Jej flow vás vytrhne z kresla aj s kúskami podlahy. Rozbitý pohár v tom má jasno keď ťa život položí na kolená, nezostáva ti nič iné, ako sa opiť a poriadne to roztočiť. Alain Mabanckou napísal krásnu knihu, ktorá nemilosrdne, a pritom veľmi ľudsky a láskavo ironizuje svet umelcov a tiežumelcov, všetky tie bizarné postavičky tvoriace klientelu baru Na sekeru sa nedáva. Román Rozbitý pohár vychádza v preklade Márie Ferenčuhovej.

Fenomén Sovětského svazu nás nepřestává fascinovat ani dlouhá léta po jeho rozpadu, kdy se známá rudá vlajka se srpem a kladivem roztrhala na několik drobných samostatných částí. Trochu možná proto, že „impérium zla“ vlastně nikdy úplně nezaniklo, i když jeho nejvýraznějším dědictvím jsou dodnes citelné a dobře viditelné postkoloniální syndromy a komplexy. Reportážní kniha Impérium Ryszarda Kapuścińského je výsledkem několika autorových cest do bývalého Sovětského svazu, které podnikal od svého narození až po přelom osmdesátých a devadesátých let, kdy se na území SSSR odehrávaly rozhodující události korunované rozpadem komunistické velmoci. Kapuściński s geniální intuicí vystihl problémy, které ovlivňují i naši současnost a po přečtení jeho Impéria nám musí být absolutně jasné, že osud a chování ruského molocha nesmíme za žádných okolností podceňovat. Kapuścińského talent vystihnout ty nejpřesnější detaily je obdivuhodný, stejně jako jeho schopnost začlenit je do dlouhodobé historické perspektivy, a tak své reportérské vidění povýšit na filozofii dějin. Nové české vydání reportážní eseje Ryszarda Kapuścińského Impérium ukazuje, že jeho sovětský příběh je stále aktuální.

Fenomén Sovětského svazu nás nepřestává fascinovat ani dlouhá léta po jeho rozpadu, kdy se známá rudá vlajka se srpem a kladivem roztrhala na několik drobných samostatných částí. Trochu možná proto, že impérium zla vlastně nikdy úplně nezaniklo, i když jeho nejvýraznějším dědictvím jsou dodnes citelné a dobře viditelné postkoloniální syndromy a komplexy. Reportážní kniha Impérium Ryszarda Kapuścińského je výsledkem několika autorových cest do bývalého Sovětského svazu, které podnikal od svého narození až po přelom osmdesátých a devadesátých let, kdy se na území SSSR odehrávaly rozhodující události korunované rozpadem komunistické velmoci. Kapuściński s geniální intuicí vystihl problémy, které ovlivňují i naši současnost a po přečtení jeho Impéria nám musí být absolutně jasné, že osud a chování ruského molocha nesmíme za žádných okolností podceňovat. Kapuścińského talent vystihnout ty nejpřesnější detaily je obdivuhodný, stejně jako jeho schopnost začlenit je do dlouhodobé historické perspektivy, a tak své reportérské vidění povýšit na filozofii dějin. Nové české vydání reportážní eseje Ryszarda Kapuścińského Impérium ukazuje, že jeho sovětský příběh je stále aktuální. Kniha vychází v překladu Dušana Provazníka.

Spoločnosť rozdeľuje ostrá hranica. Leží medzi bezprostrednými susedmi, medzi obyvateľmi jedného mesta i jednej krajiny. Je neviditeľná, no o to citeľnejšia. Sociologička Zuzana Kusá píše o hranici záujmu a vnímavosti voči potrebám iných, balansuje na tomto ostrom reze a snaží sa zistiť, nakoľko je táto neviditeľná hranica priepustná. Aj o tom je jej esejistický text Za ostrou hranicou. Vo vnútri hraníc vládne ohľaduplnosť a vzájomná starostlivosť, obývajú ju totiž naši ľudia – morálne prijímaní a začlenení. Za hranicou nášho morálneho kruhu sú však ľudia žijúci mimo našej schopnosti empatie a zmyslu pre spravodlivosť. Topia sa v chudobe, nemožnosti začleniť sa, sú morálne vylúčení. Nemusíme precestovať celý svet, aby sme našli ľudí žijúcich v pre nás nepochopiteľných podmienkach. Stačí otvoriť oči a zamyslieť sa. Tá cesta v našom vnútri je však možno omnoho náročnejšia, ako výlet za hranice našich bežných dní. Esejistická kniha Zuzany Kusej Za ostrou hranicou vychádza v rámci edície Skica, ktorú pod zavedenou značkou Kalligram vydáva Vydavateľstvo Absynt.

Všetko v tejto knihe je pravda! Teda okrem strán 275 a 276... Expedícia. Môj ľúbostný príbeh je krásna, pestrá a výpravná kniha plná fotografií a archívnych materiálov. Sú za ňou dlhé roky práce, štúdia i pátrania. Vlastne nebola to len práca. Bola to najmä láska. Koniec 19. storočia bol obdobím prvých pokusov o dobytie nedostupných pólov našej planéty. Na let balónom až na severný pól sa odhodlala aj trojica Švédov zo Štokholmu. Výprava známa pod názvom Andréeho expedícia vyrazila na svoj let na jar roku 1897 slušivo oblečení a bez akýchkoľvek polárnych skúseností. Nezabudli si pribaliť hrubé encyklopédie a vkusné obleky so šatkami, aby pôsobili reprezentatívne, keď ich budú po návrate vítať oficiálne delegácie a davy ľudí. Ich vodíkový balón Orol však čoskoro stroskotá a pre troch mužov sa začína márny boj o prežitie. Švédska spisovateľka Bea Uusma sa do osudu tejto expedície skutočne zamilovala a rozhodla sa, že prekope všetky archívy, aby sa dozvedela pravdu. Prostredníctvom svojej krásnej, pestrej a na informácie bohatej knižky nás Bea Uusma vracia do romantického obdobia, keď pre nás boli ešte mnohé územia len bielymi miestami na mapách a zároveň dokazuje, že po pravde sa oplatí pátrať aj po viac ako sto rokoch. Farebná knižka Expedícia. Môj ľúbostný príbeh vychádza v modernej flexi väzbe v preklade Simony Jánoškovej.

Všetci zodpovedíme len sami za seba, a už takmer nevieme, čo si počať so slovom v spoločnosti. Spoločnosť rozdeľuje ostrá hranica. Leží medzi bezprostrednými susedmi, medzi obyvateľmi jedného mesta i jednej krajiny. Je neviditeľná, no o to citeľnejšia. Sociologička Zuzana Kusá píše o hranici záujmu a vnímavosti voči potrebám iných, balansuje na tomto ostrom reze a snaží sa zistiť, nakoľko je táto neviditeľná hranica priepustná. Aj o tom je jej esejistický text Za ostrou hranicou. Vo vnútri hraníc vládne ohľaduplnosť a vzájomná starostlivosť, obývajú ju totiž naši ľudia morálne prijímaní a začlenení. Za hranicou nášho morálneho kruhu sú však ľudia žijúci mimo našej schopnosti empatie a zmyslu pre spravodlivosť. Topia sa v chudobe, nemožnosti začleniť sa, sú morálne vylúčení. Nemusíme precestovať celý svet, aby sme našli ľudí žijúcich v pre nás nepochopiteľných podmienkach. Stačí otvoriť oči a zamyslieť sa. Tá cesta v našom vnútri je však možno omnoho náročnejšia, ako výlet za hranice našich bežných dní. Esejistická kniha Zuzany Kusej Za ostrou hranicou vychádza v rámci edície Skica, ktorú pod zavedenou značkou Kalligram vydáva Vydavateľstvo Absynt.