Absynt strana 9 z 23

Niekde medzi poéziou a politikou. Medzi sovietskym Ruskom, Manhattanom, Parížom a väzenskou celou. Tam ho nájdete. Eduarda Limonova, básnika, ktorý v jednej ruke drží pero a v druhej zbraň. Nie je to žiadna fikcia! Aj keď sa zdá, že by mohla byť... Idol sovietskeho undergroundu, disident, tulák, emigrant aj stratený vojak strieľajúci na Sarajevo. Búrlivý život básnika Eduarda Limonova by vystačil za niekoľko biografických románov. Táto kniha je ako žeravá výbušnina, od ktorej sa chcete držať čo najďalej, no napriek tomu ju nedokážete pustiť z rúk. Významný súčasný francúzsky spisovateľ a dokumentarista Emmanuel Carrere sa rozhodol knižne spracovať život jednej z najkontroverznejších osobností moderných ruských dejín. Limonovov osud sleduje od jeho neľahkého detstva až po zúfalé a napokon úspešné pokusy o získanie uznania intelektuálnej elity. Román Limonov Emmanuela Carrera sa dá čítať ako pôvabný príbeh chlapca strateného vo víre veľkého sveta, ale aj ako znepokojivý obraz druhej polovice dvadsiateho storočia, v ktorom prekvitá násilie, anarchia, brutalita i nenávisť. Taká bola životná cesta pozoruhodnej postavičky menom Eduard Limonov. Keď sa napokon vrátil do postkomunistického Ruska, založil nacionálno-boľševickú politickú stranu, čím svojmu životnému príbehu nasadil korunu. Je to však kráľovská koruna alebo šašovská čiapka? "On sa pokladá za hrdinu, ale mohli by sme ho považovať za gaunera," hovorí o ňom Emmanuel Carrere. Jeho skvelý biografický román Limonov vychádza v preklade Igora Navrátila.

Jsou karikatury proroka Muhameda zbytečná provokace, nebo důkaz svobody slova a uměleckého projevu v západním světě? Lars Vilks nejspíš nečekal, že se po zveřejnění jednoho obrázku stane terčem výhrůžek, Al-Kajdá vyzve k jeho likvidaci a stráví zbytek života s policejní ochranou v utajení. Vilks svou uměleckou kariéru založil na provokaci a hře s hranicemi. Švédské úřady třeba rozčílil proslulou instalací Nimis v přírodní rezervaci. Zašel u kresby proroka Muhammada se psím tělem moc daleko? Niklas Orrenius se také ptá, jestli současná švédská společnost není pokrytecká a kdo nese vinu za mrtvé při teroristických útocích. Švédsko se mění z homogenní společnosti v zemi obyvatel různého původu a mnoha vyznání. Politici i běžní občasné stojí před novými problémy. Situace, kterou ve své knize z roku 2016 popsal Orrenius se znovu proměňuje, Švédsko je laboratoř budoucnosti - a to i pro střední Evropu, kde prozatím uprchlíci zůstávají především strašákem předvolebních kampaní. Vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Marie Voslářové.

Únosy. Výbuchy. Nevysvetliteľné zmiznutia. Streľba na uliciach. Aj taký bol celkom nedávny obraz Severného Írska zmietajúceho sa od šesťdesiatych rokov až do konca 20. storočia v krvavom občianskom konflikte. Mimoriadny dokumentárny román Nič nehovor investigatívneho novinára Patricka Raddena Keefeho podrobne skúma prípad tridsaťosemročnej Jane McConvillovej, matky desiatich detí, ktorú v decembri 1972 odvliekli neznámi ľudia priamo z jej belfastského bytu, zatiaľ čo na nohách jej viseli plačúce deti. Až o mnoho rokov neskôr sa ukázalo, že Jane McConvillovú odsúdila IRA na smrť pre podozrenia z udavačstva. Bolo na tom niečo pravdy? Konflikt medzi republikánmi (katolíkmi) a unionistami (protestantmi) bol politický, etnický i náboženský zároveň. Severné Írsko sužoval od konca šesťdesiatych rokov až po samý záver storočia. Tridsať rokov sa Severné Írsko kúpalo v krvi a nečakaných teroristických útokoch. Na prípade Jane McConvillovej ilustruje Patrick Radden Keefe anatómiu a podstatu celého severoírskeho konfliktu, ktorý dostal priliehavý názov "The Troubles" (Problémy). Táto kniha nie je len rozprávaním o jednom nekonečnom konflikte a jeho dôsledkoch. Je aj dôkladnou anatómiou strachu. Kniha Patricka Raddena Keefeho Nič nehovor, ktorú časopis Time vyhlásil za najlepšiu reportáž roku 2019 bola ovenčená mnohými cenami vrátane prestížnej Ceny Georgea Orwella. Vychádza v preklade Alexandry Strelkovej.

Zoologická záhrada je zvláštny model sveta. Pozeráme sa v nej na živé zvieratá a tvárime sa, že všetko je tak ako v divočine. Príroda, ktorej sa môžeme pokojne prizerať a bezpečne sa jej dotknúť, sa nám páči. Lenže čo ak sa zrazu niečo stane? Švédsky novinár Lars Berge spracoval príbeh, ktorý otriasol celým Švédskom. V krajine, kde nadovšetko milujú prírodu a ona ich vrúcne city opätuje, sa zrazu v najväčšej švédskej zoo odohrala tragédia. Vlk zapojený do projektu "Intímny kontakt s vlkmi", ktorý mal návštevníkom umožniť dôvernú blízkosť s veľkým dravcom, nečakane napadol svoju ošetrovateľku a zabil ju. Celá krajina bola v šoku. Bol to vlk, v ktorého blízkosti sa odfotografovali mnohé osobnosti kultúry, športu, či politiky, ale aj stovky turistov denne. Zrazu si každý z nich uvedomil, že mohol byť na mieste ošetrovateľky. Lars Berge preskúmal všetky detaily tohto tragického prípadu, no čím viac zistil, tým ťažšie mu bolo odpovedať na otázku: Kde sa stala chyba? Išlo len o nekompetentnosť pracovníkov? Alebo o chamtivosť zamestnávateľov? Vlk z reportáže Larsa Bergeho nám ukáže, v akej ilúzii žijeme. A kto z nás v skutočnosti žije za mrežami klietky. Reportážna knižka švédskeho novinára Larsa Bergeho Projekt vlk nie je len trilerovým záznamom jednej tragickej udalosti, ale aj úvahou o živej prírode, o skutočnej divočine a o mieste človeka medzi živými tvormi. Kniha vychádza v preklade Jozefa Zelizňáka. O autorovi Lars Berge (1974), švédsky novinár, scenárista a dokumentarista. Dlhé roky spolupracoval so švédskym denníkom Svenska Dagbladet. Venuje sa písaniu prózy i reportáží. Jeho knižka Projekt vlk bola nominovaná na prestížnu reportérsku Cenu Ryszarda Kapuścińského. Spracoval v nej nečakaný útok vlka vo švédskej zoo, ktorý napadol a zabil svoju ošetrovateľku. Bol to prípad, ktorý otriasol celým Švédskom. Lars Berge žije v Štokholme.

Na facebooku boli vyhlásené za najškaredšie baby na škole. Astrid, Hakima a Mireille získali zlato, striebro a bronz v súťaži Miss Jaternica a rozhodne preto neotvárajú šampanské. Možno by mali sedieť doma a plakať do vankúša. A to aj urobia. No hneď potom nasadnú na bicykle a vydajú sa na roadtrip. Že kam? Veď predsa do Paríža! Lebo viete ako, Bejby nebude sedieť v kúte a Jaternice tiež nie! Vyberte sa na dobrodružnú cestu naprieč voňavým francúzskym vidiekom s Mireille, Hakimou a Astrid. Ich dokonalý plán prepašovať sa na záhradnú slávnosť v Elyzejskom paláci zahŕňa okrem iného pouličný predaj jaterníc (áno, jaterníc!), prespávanie v stane na kraji cesty i obrovské množstvo zjedeného syra. S čím však ani jedna nepočítala je záujem médií o ich príbeh. Ako to celé dopadne? Podarí sa našim hrdinkám hodiť problémy za hlavu? A prečo mieria práve do Elyzejského paláca? Kniha Jaternice tiahnu na Paríž je živelný príbeh o dospievaní a hľadaní si svojho miesta vo svete, v ktorom ste v jeden deň vyhlásené za najodpudivejšie dievčatá na škole a na druhý sa ocitnete na titulných stránkach novín ako nekorunované kráľovné boja proti šikane. Príbeh troch kamarátok sa stal vo Francúzsku absolútnym bestsellerom a získal niekoľko ocenení, medzi inými aj prestížnu cenu Prix Sorci?res pre najlepšiu tínedžerskú knihu. Ich dobrodružstvá inšpirovali tvorcov zo sveta divadla i filmu a boli preložené do viacerých jazykov.

Žijeme na nepokojnej planéte, a tak nás prirodzene zaujíma, aký bude svet po nás? Aké tvory ho budú obývať? A kam sa pohnú nehybné horstvá? Odpoveď nehľadajme v budúcnosti, ale práve naopak - v tom, čo tu bolo dávno pred nami. Pod povrchom. So skvelým Robertom Macfarlanom. Táto kniha definitívne zmení váš pohľad na svet. A to napriek tomu, že rozpráva o neviditeľnom, o tom, čo je ľudskému zraku skryté. Jaskynné systémy hĺbené milióny rokov trpezlivou vodou v sebe ukrývajú aj krvavé stopy druhej svetovej vojny. Bezrozmerné banské štôlne siahajú hlboko pod úroveň morského dna a podzemné laboratóriá sa snažia zachytiť kozmický vánok. Robert Macfarlane navštívil mnohé kúty našej planéty, aby skúmal podzemné priestory vo všetkých možných formách. V londýnskom lesíku neďaleko rušnej diaľnice uvažuje o lesnom internete rozprávajúcich sa stromov, s Urbex výskumníkmi v obrovskom podzemnom meste pod ulicami Paríža zas o krehkosti ľudského života. A čo mu hovoria pohrebiská rádioaktívneho odpadu v hlbinách fínskeho pobrežia? A čo roztápajúce sa grónske ľadovce, spod ktorých sa vynára opustená raketová základňa? Výnimočná kniha Podzemie sa zaoberá tým, čo by sme mohli nazvať archeológiou prítomnosti. Macfarlane pozerá okolo seba a snaží sa pochopiť, čo po nás nájde budúci výskumník a ako bude o tisíce rokov vysvetľovať našu prítomnosť. Podzemie je hlboká cesta strojom času do ďalekej budúcnosti, pri ktorej sa nám ponúka zdanlivo jednoduchá otázku: Sme dobrými predkami? "Už vyše pätnásť rokov píšem o vzťahoch medzi krajinou a ľudským srdcom," povedal o svojej tvorbe Robert Macfarlane, ktorého označujú za najvýraznejšieho súčasného autora píšuceho o prírode. Jeho výnimočná kniha Podzemie vychádza v preklade Ivany Krekáňovej.

Násilí a bezpráví, které zažíváme, vracíme jiným. Tak jednoduché to je. Tak strašné. Kanadské internátní školy, kam byly umisťovány proti vůli rodičů děti původních obyvatel, byly zlo. Toby zemřel sedmadvacetkrát a Kanada se začíná ptát proč. Poslední ze sítě desítek škol, které měly domorodé děti naučit evropským způsobům, byla zavřena v roce 1996. Ne všechny vypadaly jako peklo na zemi. Mnoho z nich ano. Převýchova. Bití, ponižování, sexuální zneužívání. Za chybu - trest. Za používání rodného jazyka - trest. Za pláč - trest. Za nemoc - trest. Děti, které vyrostly v internátních školách si říkají přeživší. Pravda je ale složitější, jak během dvou let své práce zjistila reportérka Joanna Gierak-Onoszko. Co když byla pečovatelka také obětí násilí? Proč děti z internátu ubližují jiným dětem? Jakou roli odehrála církev a jak se dnes staví k obětem? Kruh násilí, bolesti a pomsty je těžké přerušit. Stejně jako vyléčit rány, mluvit o nich. Připustit si, že příběh vlastní země není křišťálově čistý jako její lesy a jezera. Kniha 27 smrtí Tobyho Obeda vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Tadeáše Dohňanského.

Ešte včera tu bola. Videli ju vychádzať z domu. Zachytila ju kamera na ulici. Mihla sa pred obchodom. A zrazu sa stratila. Sabrina, plná snov a plánov. Čo sa skrýva za jej zmiznutím? Keď Sabrina z ničoho nič zmizne, jej priateľ Teddy sa nervovo zrúti a utiahne sa k dávnemu spolužiakovi Calvinovi. Chce sa tu trochu upokojiť a počkať, ako sa táto záhadná situácia vyvinie. Sabrininho zmiznutia sú plné médiá a nad faktami pomaly a isto začínajú víťaziť najrôznejšie konšpirácie. Keď sa o pár dní v schránkach desiatok redakcií objaví znepokojivé video, kolotoč falošných správ a rôznych teórií sa rozbehne naplno. Z pravdy je lož a obete dostávajú nálepku sprisahancov, ktorí sú len zaplatenými hercami v oveľa väčšej hre. Súčasnosť je mimoriadne neprehľadná. Na každú udalosť existuje množstvo vysvetlení. Racionálnych. Aj odtrhnutých od reality. Možno to tak bolo vždy, no internet dal zrazu každému príležitosť, aby svoje názory vykričal nahlas do celého sveta. A tak už nič nie je pravda, nikomu neveríme, na nič sa nespoliehame. Grafický román Nicka Drnasa Sabrina, ktorý nemilosrdne odhaľuje tvár našej nezrozumiteľnej súčasnosti, bol prvým komiksom pre dospelých, ktorý ašpiroval na prestížnu Man Bookerovu cenu. Po slovensky vychádza Sabrina v preklade Alexandry Strelkovej.

Štvrté pokračovanie obľúbenej knižnej série Edwarda St. Aubyna o Patrickovi Melrosovi pred nami otvára dospelý život hlavného hrdinu. Aký bude Patrick otec? Patrick je zrelý štyridsiatnik. Jeho existenciu by tak už nemali vypĺňať drogy a šialenstvo. Mal by sa pozrieť životu priamo do očí a uvedomiť si svoju rolu rodiča. Patricka a jeho manželku Mary však celkom pohltí úzkostný strach z toho, že pri výchove svojich synov zopakujú všetky chyby rodičov a špirála sklamaní a utrpenia sa nikdy nepreruší. Namiesto snahy byť dobrým otcom sa Patrick dostane do iného bludného kruhu – alkohol, sebaľútosť, sklamanie. Popritom musí dohliadať na svoju matku Eleanor, u ktorej prepukla Alzheimerova choroba a rozhodla sa, že rodinný majetok prenechá pochybnému írskemu duchovnému menom Seamus. V novele Materské mlieko sa Edward St. Aubyn vrátil k príbehu Patricka Melrosa po šestnástich rokoch. Vyslúžil si za ňu nomináciu na medzinárodnú Bookerovu cenu a kniha bola aj úspešne sfilmovaná. V roku 2018 z tejto série vznikol úspešný televízny seriál s Benedictom Cumberbatchom v hlavnej úlohe. Sériu Edwarda St. Aubyna o Patrickovi Melrosovi prekladá Milan Kopecký.

Život bez peněz a majetku. Bez náboženství a politiky. V komunitě, která všechno sdílí. Katarzyna Boni se rozhodla na vlastní kůži zjistit, jak se v indickém utopickém městě Auroville po padesáti letech od jeho založení žije. Ideály šedesátých let se rozpustily velmi rychle. Jen Auroville zůstalo. Město úsvitu založené v roce 1968 Matkou, která o něm řekla: „Auroville bude místem nekonečného vzdělání, neustálého pokroku a nikdy nekončícího mládí.“ První osadníci přišli na neúrodnou půdu a město stavěli z ničeho. Vlastníma rukama a dohromady. Projektované je pro padesát tisíc lidí, žije jich v něm pár tisíc. V ulicích města nejezdí auta, všechno je udržitelné a spravedlivé. Všichni mají stejně. Nikomu nechybí jídlo ani střecha nad hlavou. Peníze ve městě neexistují. Až na to, že bez peněz by město neexistovalo. Od založení ho podporuje UNESCO i indická vláda a soukromí dárci po celém světě. Takže jak je to s tou soběstačností ideálního města? Skutečně jsou si v něm všichni rovni? Nebo ta rovnost platí jen v jeho hranicích, ale chudých obyvatel okolních vesnic, kteří zajišťují řadu služeb, už se netýká? Do Auroville přijíždějí ročně tisíce turistů, včetně těch českých, aby našli sami sebe. A také čisté ideje, z nichž město vyrostlo. Někteří zůstávají jako dobrovolníci, stejně jako reportérka Katarzyna Boni, kterou znáte jako autorku skvělé knihy Ganbare! Workshopy smrti. Co našla ona? Vychází v překladu Michaela Alexy v edici Prokletí reportéři.

Násilí a bezpráví, které zažíváme, vracíme jiným. Tak jednoduché to je. Tak strašné. Kanadské internátní školy, kam byly umisťovány proti vůli rodičů děti původních obyvatel, byly zlo. Toby zemřel sedmadvacetkrát a Kanada se začíná ptát proč. Poslední ze sítě desítek škol, které měly domorodé děti naučit evropským způsobům, byla zavřena v roce 1996. Ne všechny vypadaly jako peklo na zemi. Mnoho z nich ano. Převýchova. Bití, ponižování, sexuální zneužívání. Za chybu – trest. Za používání rodného jazyka – trest. Za pláč – trest. Za nemoc – trest. Děti, které vyrostly v internátních školách si říkají přeživší. Pravda je ale složitější, jak během dvou let své práce zjistila reportérka Joanna Gierak-Onoszko. Co když byla pečovatelka také obětí násilí? Proč děti z internátu ubližují jiným dětem? Jakou roli odehrála církev a jak se dnes staví k obětem? Kruh násilí, bolesti a pomsty je těžké přerušit. Stejně jako vyléčit rány, mluvit o nich. Připustit si, že příběh vlastní země není křišťálově čistý jako její lesy a jezera.

"Proč číst další knihu o holokaustu? Protože vypráví o současnosti. O tom, že rádi věříme iluzím. O rodičovské lásce. O osamělosti a boji s pocitem ukřivděnosti. Tahle reportáž by neměla ve vaší knihovně chybět – tím spíše, že jste tu knihovnu pravděpodobně koupili v IKEA. Když se před několika lety dostaly na veřejnost informace o minulosti Ingvara Kamprada, zakladatele IKEA, o jeho stycích a podpoře švédských fašistů, veřejně vystoupil s prosbou o prominutí, napsal dopis svým zaměstnancům a svou prosbu opakoval v mnoha rozhovorech. Historická reportáž Elisabeth Asbrink A stromy ve Vídeňském lese stále stojí ve Švédsku vyvolala skandál ještě před zveřejněním. „Všichni milují mýty o své historii. Nejvíce se nás dotkne, když někdo na denní světlo vytáhne zapomenuté příběhy spojené s holokaustem a antisemitismem,“ napsal Wojciech Orliński. 524 dopisů, které židovští rodiče posílají svému synovi z Vídně do Švédska, kam ho poslali, aby ho zachránili – jediný z rodiny přežil, ale i v této severské zemi se musel potýkat s antisemitismem. Kniha je trpkým pokusem autorky vyrovnat se s mýtem o Švédsku třicátých let – mýtem o zemi rovnosti, solidarity a pokroku. Přesto však pro ni několik stovek „rasově cizích“ uprchlíků představuje ohrožení společenského blahobytu. Švédský antisemitismu třicátých let není žádným tajemstvím, ale až autorka ukázala, jakými samozřejmými, necitlivými a krutými činy se projevoval. Upozorňuje také na to, do jaké míry se ve švédské, ale nejen ve švédské společnosti, podařilo vytlačit z povědomí zodpovědnost za holokaust. Historická reportáž A stromy ve Vídeňském lese stále stojí je také knihou o současnosti, protože „poukazování na ostudnou minulost nás činí citlivější k dramatům, která se odehrává před našima očima – drama uprchlíků v současném světě“. Rasismus nezemřel, jen změnil jazyk. Pojem „horší rasy“ nahradila „cizí kultura“."

Biela je farbou tohto kraja. Nemenná, neustála biela. Obloha, zem i voda sú biele. Biely je aj dych, ktorý vám tu stúpa od úst. Špicbergy, najsevernejšie ľudské sídlo na svete, ktoré z človeka dokáže vydestilovať jeho najhlbšiu podstatu. Predstavte si dlhý, pol roka trvajúci deň. Neustále svetlo. Slnko sa sotva dotkne horizontu, a hneď sa zase ako lopta odrazí na nebo. Alebo presný opak. Nekonečnú polárnu noc. Tma pri rannej káve je rovnaká ako pri večeri. Ako sa tu dá žiť? O tom nám porozpráva poľská spisovateľka Ilona Wiśniewska vo svojej mrazivej reportážnej knihe Biele s podtitulom Ľadový ostrov Špicbergy. Ľudia na Špicbergoch sú rovnakí, ako všade inde. No predsa máme pocit, ako keby sme sa ocitli na inej planéte. Na tomto mieste žijú ľudia pochádzajúci z takmer päťdesiatich krajín celého sveta. Prišli sem predovšetkým za prácou – do kraja bez kompromisov a bez zľutovania, kde sú si pred mrazmi všetci rovní. Wiśniewska žije s nimi a s radosťou objaviteľky i dokonalou znalosťou miestnych reálií podáva príbehy pozoruhodných miest nórskych Špicbergov. Uhoľné bane. Opustené osady. Hotely. Medzinárodná banka semien. Reportážna knižka Biele je výnimočnou kronikou tohto odľahlého miesta i jeho obyvateľov.

Na facebooku boli vyhlásené za najškaredšie baby na škole. Astrid, Hakima a Mireille získali zlato, striebro a bronz v súťaži Miss Jaternica a rozhodne preto neotvárajú šampanské. Možno by mali sedieť doma a plakať do vankúša. A to aj urobia. No hneď potom nasadnú na bicykle a vydajú sa na roadtrip. Že kam? Veď predsa do Paríža! Lebo viete ako, Bejby nebude sedieť v kúte a Jaternice tiež nie! Vyberte sa na dobrodružnú cestu naprieč voňavým francúzskym vidiekom s Mireille, Hakimou a Astrid. Ich dokonalý plán prepašovať sa na záhradnú slávnosť v Elyzejskom paláci zahŕňa okrem iného pouličný predaj jaterníc (áno, jaterníc!), prespávanie v stane na kraji cesty i obrovské množstvo zjedeného syra. S čím však ani jedna nepočítala je záujem médií o ich príbeh. Ako to celé dopadne? Podarí sa našim hrdinkám hodiť problémy za hlavu? A prečo mieria práve do Elyzejského paláca? Kniha Jaternice tiahnu na Paríž je živelný príbeh o dospievaní a hľadaní si svojho miesta vo svete, v ktorom ste v jeden deň vyhlásené za najodpudivejšie dievčatá na škole a na druhý sa ocitnete na titulných stránkach novín ako nekorunované kráľovné boja proti šikane. Príbeh troch kamarátok sa stal vo Francúzsku absolútnym bestsellerom a získal niekoľko ocenení, medzi inými aj prestížnu cenu Prix Sorcieres pre najlepšiu tínedžerskú knihu. Ich dobrodružstvá inšpirovali tvorcov zo sveta divadla i filmu a boli preložené do viacerých jazykov. Jaternice tiahnu na Paríž je prvá kniha Vydavateľstva Absynt, ktorá je určená pre tínedžerov a tínedžerky.

Niekde medzi poéziou a politikou. Medzi sovietskym Ruskom, Manhattanom, Parížom a väzenskou celou. Tam ho nájdete. Eduarda Limonova, básnika, ktorý v jednej ruke drží pero a v druhej zbraň. Nie je to fikcia! Aj keď sa zdá, že by mohla byť... Idol sovietskeho undergroundu, disident, tulák, emigrant aj stratený vojak strieľajúci na Sarajevo. Búrlivý život básnika Eduarda Limonova trochu pripomínal jeho slávny román To som ja, Eduško a vystačil by na niekoľko biografických románov. Táto kniha je ako žeravá výbušnina, od ktorej sa chcete držať čo najďalej, no napriek tomu ju nedokážete pustiť z rúk. Významný súčasný francúzsky spisovateľ a dokumentarista Emmanuel Carrere sa rozhodol knižne spracovať život jednej z najkontroverznejších osobností moderných ruských dejín. Limonovov osud sleduje od jeho neľahkého detstva až po zúfalé a napokon úspešné pokusy o získanie uznania intelektuálnej elity. Román Limonov Emmanuela Carrera sa dá čítať ako pôvabný príbeh chlapca strateného vo víre veľkého sveta, ale aj ako znepokojivý obraz druhej polovice dvadsiateho storočia, v ktorom prekvitá násilie, anarchia, brutalita i nenávisť. Taká bola životná cesta pozoruhodnej postavičky menom Eduard Limonov. Keď sa napokon vrátil do postkomunistického Ruska, založil nacionálno-boľševickú politickú stranu, čím svojmu životnému príbehu nasadil korunu. Je to však kráľovská koruna alebo šašovská čiapka? „On sa pokladá za hrdinu, ale mohli by sme ho považovať za gaunera,“ hovorí o ňom Emmanuel Carrere. Jeho skvelý biografický román Limonov vychádza v preklade Igora Navrátila."