Absynt strana 4 z 22

Čo je to? Móda? Alebo diagnóza? Jan-Werner Müller, jeden z najvplyvnejších analytikov súčasného politického myslenia, roztáča okolo výrazu populizmus výnimočnú esej, ktorá nám môže pomôcť zorientovať sa v súčasnej svetovej politike i v jej pojmoch. Ktorý z politikov dnes ešte nebol označený za populistu? A nie je v skutočnosti populizmus nevyhnutnou výbavou každého politika, ktorý chce uspieť v demokratickej súťaži? Müller poukazuje na to, že nálepku populista je potrebné používať uvážlivo a presne. Len tak vieme rozpoznať tých, ktorí skutočne ohrozujú demokraciu a slobodnú výmenu názorov. Zdôrazňuje, že každý, kto chce súperiť so skutočným populistom, musí ho brať vážne a mal by správne porozumieť jeho cieľom a argumentácii. Slovenské vydanie knihy Čo je populizmus? vychádza z pôvodného nemeckého originálu, ktorý sa na rozdiel od anglickej verzie detailnejšie venuje európskemu kontextu. Vplyvná a významná esejistická kniha Jana-Wernera Müllera Čo je populizmus? je tretím zväzkom edície Skica, ktorá vychádza vo vydavateľstve Absynt pod kultovou značkou Kalligram. Knihu preložila Petra Thomay.

Kaddáfího režim mu ukradol otca a spravil z neho vyhnanca. Dvadsaťpäť rokov nevidel svoje mesto, svoje ulice, svoj rodný dom. Teraz, keď diktatúra padla, rozhodol sa vrátiť. Žije ešte jeho otec? A ak zomrel ako a kedy? Za svoj silný autobiografický román Návrat dostal líbyjsko-britský spisovateľ Hišám Matar Pulitzerovu cenu. Ponára sa v ňom do tých najväčších hĺbok samého seba i svojej krajiny. V Líbyi, ktorá zo seba zhodila okovy autokratického Kaddáfího režimu hľadá nielen svojho strateného otca, ktorý po únose zmizol kdesi v hlbinách krutej väznice Abú Salím, ale aj ďalších rodinných príslušníkov, za ktorých prepustenie bojoval zo svojho londýnskeho exilu. Kto prežil toto dlhé utrpenie? Komu sa to podarilo? Vo svojom rýdzo osobnom príbehu nám Hišám Matar ponúka aj výnimočný portrét Líbye minulej, prítomnej i budúcej. Od oslobodenia spod talianskej nadvlády až po občiansku vojnu na začiatku 21. storočia.

Keď vyslovíme slovo samovražda, na rozbehnutú debatu padne mrazivý tieň. Nepatrí sa o nej ani hovoriť. Telo samovraha predsa patrí k cintorínskemu múru a pochovaný má byť bez obradu. Podľa WHO ročne spácha samovraždu asi 800 000 ľudí, čo znamená, že každých 40 sekúnd sa niekto rozhodne dobrovoľne ukončiť svoj život. Preto je absolútne nezmyselné o samovražde mlčať a tváriť sa, že je to tabu. Britský spisovateľ a esejista Simon Critchley sa rozhodol túto krehkú tému spracovať a necúvnuť pritom pred žiadnymi vžitými stereotypmi. O fenoméne samovraždy uvažuje v historických kontextoch i na základe vlastných úvah. A hoci to znie paradoxne robí to s istou ľahkosťou i gráciou. Samovražde sa musíme dlho a sústredene zadívať do tváre, zistiť, aké má znaky, profil, aké zdedené črty a vrásky na nej spozorujeme, hovorí Simon Critchley vo svojej eseji Poznámky k samovražde. Presne to vo svojej knihe urobil za nás všetkých. Kniha Simona Critchleyho Poznámky k samovražde vychádza v edícia Skica, ktorú pod zavedenou značkou Kalligram vydáva Vydavateľstvo Absynt. Preložil Peter Tkačenko.

Vyrazte na cestu po Slovensku spolu s reportérom Andrejom Bánom. Cesta z východu na západ, od Čiernej nad Tisou po Bratislavu, a rovnako aj kľukatá púť v čase, od Jánošíka, cez Tisa, až po ´Ndranghetu a „našich ľudí“,to je kniha reportáží Andreja Bána Slon na Zemplíne. Reportér a fotograf Andrej Bán pozná Slovensko ako vlastnú dlaň. Tridsať rokov brázdi jeho prašné i asfaltové cesty a popri tom spoznáva ľudí a ich príbehy. V jeho textoch výrazne cítiť pozorné oko fotografa, v jeho fotografiách zase presný postreh výborného rozprávača. Kniha Slon na Zemplíne je intímnym svedectvom o krajine i ľuďoch žijúcich svoje životy v dedinách a mestečkách ďaleko za horizontom všeobecnej pozornosti. Vedľa muža, ktorý sa rozhodol žiť v súlade s prírodou neďaleko Sečoviec stojí príbeh oklamaných farmárov a agromafie z východného Slovenska, rozprávanie o Rómovi, ktorého umučili policajti sa dotýka rýdzo slovenskej tragédie arizácií židovského majetku. Reportáže Andreja Bána z knihy Slon na Zemplíne sú pestrou freskou príbehov z krajiny, ktorú poznáme zo všetkých najmenej.

Všetko v tejto knihe je pravda! Teda okrem strán 275 a 276... Expedícia. Môj ľúbostný príbeh je krásna, pestrá a výpravná kniha plná fotografií a archívnych materiálov. Sú za ňou dlhé roky práce, štúdia i pátrania. Vlastne nebola to len práca. Bola to najmä láska. Koniec 19. storočia bol obdobím prvých pokusov o dobytie nedostupných pólov našej planéty. Na let balónom až na severný pól sa odhodlala aj trojica Švédov zo Štokholmu. Výprava známa pod názvom Andréeho expedícia vyrazila na svoj let na jar roku 1897 slušivo oblečení a bez akýchkoľvek polárnych skúseností. Nezabudli si pribaliť hrubé encyklopédie a vkusné obleky so šatkami, aby pôsobili reprezentatívne, keď ich budú po návrate vítať oficiálne delegácie a davy ľudí. Ich vodíkový balón Orol však čoskoro stroskotá a pre troch mužov sa začína márny boj o prežitie. Švédska spisovateľka Bea Uusma sa do osudu tejto expedície skutočne zamilovala a rozhodla sa, že prekope všetky archívy, aby sa dozvedela pravdu. Prostredníctvom svojej krásnej, pestrej a na informácie bohatej knižky nás Bea Uusma vracia do romantického obdobia, keď pre nás boli ešte mnohé územia len bielymi miestami na mapách a zároveň dokazuje, že po pravde sa oplatí pátrať aj po viac ako sto rokoch. Farebná knižka Expedícia. Môj ľúbostný príbeh vychádza v modernej flexi väzbe v preklade Simony Jánoškovej.

Všetci zodpovedíme len sami za seba, a už takmer nevieme, čo si počať so slovom v spoločnosti. Spoločnosť rozdeľuje ostrá hranica. Leží medzi bezprostrednými susedmi, medzi obyvateľmi jedného mesta i jednej krajiny. Je neviditeľná, no o to citeľnejšia. Sociologička Zuzana Kusá píše o hranici záujmu a vnímavosti voči potrebám iných, balansuje na tomto ostrom reze a snaží sa zistiť, nakoľko je táto neviditeľná hranica priepustná. Aj o tom je jej esejistický text Za ostrou hranicou. Vo vnútri hraníc vládne ohľaduplnosť a vzájomná starostlivosť, obývajú ju totiž naši ľudia morálne prijímaní a začlenení. Za hranicou nášho morálneho kruhu sú však ľudia žijúci mimo našej schopnosti empatie a zmyslu pre spravodlivosť. Topia sa v chudobe, nemožnosti začleniť sa, sú morálne vylúčení. Nemusíme precestovať celý svet, aby sme našli ľudí žijúcich v pre nás nepochopiteľných podmienkach. Stačí otvoriť oči a zamyslieť sa. Tá cesta v našom vnútri je však možno omnoho náročnejšia, ako výlet za hranice našich bežných dní. Esejistická kniha Zuzany Kusej Za ostrou hranicou vychádza v rámci edície Skica, ktorú pod zavedenou značkou Kalligram vydáva Vydavateľstvo Absynt.

Bravúrne rytmická, komická, delirická i tragická kniha Alaina Mabanckou sa odohráva v malom bare s názvom Na sekeru sa nedáva v konžskom hlavnom meste Brazaville. Hlavný hrdina, známy ako Rozbitý pohár, tu utápa svoju ľútosť v hektolitroch červeného vína, no predovšetkým snaží sa napísať knihu. Zásadnú knihu! Román Rozbitý pohár, to je spisovateľské majstrovstvo Alaina Mabanckou v tej najčistejšej podobe. Jeho próza by sa mala čítať nahlas, mala by sa skandovať, rapovať. Jej flow vás vytrhne z kresla aj s kúskami podlahy. Rozbitý pohár v tom má jasno keď ťa život položí na kolená, nezostáva ti nič iné, ako sa opiť a poriadne to roztočiť. Alain Mabanckou napísal krásnu knihu, ktorá nemilosrdne, a pritom veľmi ľudsky a láskavo ironizuje svet umelcov a tiežumelcov, všetky tie bizarné postavičky tvoriace klientelu baru Na sekeru sa nedáva. Román Rozbitý pohár vychádza v preklade Márie Ferenčuhovej.

Cecilia Vanger, hrdinka trilógie Milénium Stiega Larssona, sedí v kresle a číta knihu Gellerta Tamasa Laserový muž. O čom je kniha na jej kolenách? A prečo sa práve ona dostala na stránky jednej z najpredávanejších kriminálok posledných rokov? Chcel som to napísať ja, povedal o Tamasovej knihe autor tejto svetovej kriminálnej série Stieg Larsson. Čo ho na nej tak veľmi fascinovalo? V roku 1991 sa Štokholm mení na mesto strachu. Neznámy útočník ozbrojený laserovou ostreľovacou puškou postupne vystrelí na jedenásť ľudí. Spája ich jediná vec iná farba pokožky. Gellert Tamas nás vo svojom dokumentárnom románe Laserový muž pozýva priamo do duše vraha, ktorý sa neskôr stal vzorom Andersa Breivika. Vedľa seba sa paralelne rozvíjajú motívy zo života vraha Johna Ausonia i z priebehu pátrania po tomto nebezpečnom mužovi s ostreľovacou puškou. Vzniká tak skutočná reportážna detektívka, ktorá je jednou z najčítanejších švédskych non-fiction kníh. Kniha Laserový muž vychádza v preklade Evy Lavríkovej.

Táto kniha sa nás týka. Rozpráva príbeh ženy, ktorá sa v roku 1942, päť dní pred Vianocami, narodila v židovskom pracovnom tábore v Novákoch. Koncentráky na Slovensku? Áno, aj taká bola realita slovenská realita v čase druhej svetovej vojny. Eva Umlauf patrí medzi najmladších, ktorí majú na svojom predlaktí vytetované osvienčimské číslo. Po dlhých rokoch si uvedomila, že svedkovia miznú, a ak svoj príbeh nevyrozpráva, navždy sa stratí. Ako malé dvojročné dievčatko prežila Osvienčim - a to bol zázrak. Spolu s matkou a sestrou sa po vojne usadili v Trenčíne. Verili, že začnú normálny život, no už o pár rokov sa ich dotkla totalitná (i antisemitská) ruka komunistického Československa. Eva Umlauf rozpráva o svojom vysťahovaní do Nemecka, o láske i bolestných stratách. Táto kniha je na jednej strane žalujúcim prstom, ktorý ukazuje na tie najtemnejšie zákutia našej modernej histórie, no je aj silným príbehom o vôli a sile jednej ženy, ktorá prežila peklo a so svojím príbehom sa rozhodla podeliť. Aby sa nezabudlo. Aby sa nikdy nezabudlo.

Edward St. Aubyn nám otvára dvere do sveta dekadencie, nemorálnosti, nenásytnosti, snobstva a krutosti - vitajte vo svete upadajúcej britskej aristokracie. Knižná séria o Patrickovi Melroseovi sa stala predlohou pre mimoriadne úspešný britský televízny seriál z roku 2018 v hlavnej úlohe s fenomenálnym Benedictom Cumberbatchom. Nerieš to, prvá novela pentalógie, sa odohráva počas jedného dňa a večera na rodinnom zámočku v južnom Francúzsku. Odhaľuje, ako sadistická a hrozivá postava Davida Melrosea riadi životy päťročného Patricka i jeho bohatej a nešťastnej matky Elanor. Na večeru očakávajú hostí, no táto noc má byť celkom iná, ako pár posledných šťastných letných chvíľ.

"Na detstvo nemám ani jednu šťastnú spomienku." Tak znie prvá veta autobiografického románu Édouarda Louisa Koniec Eddyho. Detstvo plné útrap prežité v sociálne i kultúrne limitovanom prostredí chudobnej severofrancúzskej dediny Hallencourt. Nie je to však len príbeh detstva a dospievania poznačený postupne odhaľovanou homosexualitou hlavného hrdinu. Je aj o sociálnej nerovnosti, sexualite i násilí, no najmä o hľadaní si vlastnej cesty za slobodou medzi úzkymi mantinelmi súčasného sveta. Édouard Louis je jedným z najväčších objavov súčasnej francúzskej literatúry. Svoj knižný debut inšpirovaný vlastným životom vydal ako dvadsaťročný a vo Francúzsku sa ho predalo viac ako 300 000 výtlačkov. Odvážny a bravúrne napísaný román Koniec Eddyho balansuje na hrane literárnej fikcie a dokumentu. Nástojčivé otázky, ktoré nám kladie, by nemali zostať bez odpovede. Kniha Édouarda Louisa vychádza v preklade Andrey Černákovej.