Perlmannovo mlčanie

Hlavná postava je uväznená medzi očakávaniami spoločnosti a tými vlastnými, ktoré sú rovnako vysoké. Zúfalý človek má aj zúfalé myšlienky a k činom je to len malý krôčik. Dej sa skôr sústredí na Perlmannovo vnútorné prežívanie a s neuveriteľnou presnosťou vykresľuje, aký je život v spoločnosti neúprosný. Musíte ísť ďalej, aj keď nevládzete, pretože stagnácia sa v našom dynamickom svete neodpúšťa.

Myšlienkové pochody hlavného hrdinu mi boli viac ako známe. Je úžasné, keď čitateľ nájde dielo, s ktorým sa môže stotožniť. Keď pochopí, že jeho myšlienky sú v poriadku, lebo z nás robia ľudí (so svojimi nedokonalými životmi stále bažíme po dokonalosti, alebo aspoň po vlastnej verzii dokonalosti).

Musíš sa niečím stať, inak nie si ničím.
(str.--)

Keďže je kniha zostavená väčšinou z myšlienok a je v nej minimum priamej reči, je špecifická. Ak sa vám nepáči teraz, možno budete mať iný názor o pár rokov.

Ak sa nároky osôb stupňujú a vy už nemáte nič, čo by ste druhým dali, toto si potrebuje bezpodmienečne prečítať. Raz sa zasmejete nad zúfalstvom hlavného protagonistu, potom sa budete bezmocne prizerať, čo robí, inokedy budete súhlasne prikyvovať. Život je čoraz náročnejší a zmätenejší. Nepociťujete to len vy. Ja už mlčím rovnako, ako chcel Perlmann, lebo tento počin musíte precítiť. Mohla som vám iba načrtnúť, o čom je príbeh. Cestu k nemu si musíte nájsť sami. Dej je taký zaujímavý, že vás bude prekvapovať na každej stránke. Všetci dokážu pochopiť toto dielo, no každý v rozdielnej fáze svojho života.