Stratená v nenávisti

Na knihu Stratená v nenávisti som registrovala poväčšinou veľmi kladné, pozitívne reakcie. Ja som ju čítala 10 dní. Akosi som sa netešila na každú voľnú chvíľku ukradnutú pre seba s knihou, môžu za to sčasti aj choroby. Najhoršie pre mňa bolo, keď som si o knihe písala s kamarátkou, bola som asi v polovici a napísala jej všetky svoje dohady. No verili by ste, že som všetko predpovedala? A to som dúfala, že až toľko zvratov ma ešte nečaká. Ale poďme na pozitíva príbehu.

„Ani som si nevšimla, že sme trpeli všetci spolu, no každý sám.”

Autorka má príjemný štýl. Vytvorila prostredie, v ktorom úradujú päste, aj mimo ringu. Kupodivu, toto boli scénky, ktoré sa mi z celej knihy páčili najviac. Veľmi oceňujem nádherný vizuál knihy, ktorý vo mne evokuje vášeň. V príbehu teda prevládala skôr vášeň k boxu, než medzi hlavnými hrdinami. Čo sa týka vnútra knihy, predsádky nezaostávali za zovňajškom a veľmi sa mi páčili obohacujúce citáty na začiatku každej kapitoly. Torkan tiež využila silu slova v podobe mnohých krásnych myšlienok.

No a teraz si trošku zhrnieme mínusy a začnem citátom z knihy:
„ Všetko sa komplikovalo. Keď som si už myslela, že medzi nami nie sú ďalšie tajnosti, prišlo niečo ďalšie.”(str. 322)
Moje vlastné myšlienky sa preháňali hlavou hrdinke Hatseps. Že by náhoda?!?
Naozaj, chúdence postavy nemali jednu kapitolu kľud. Dej bol “preakčnený” a najviac ma mrzí, že k Hate som si ani na konci nedokázala nájsť cestu, čo však neznamená, že by bola zlou postavou. Bola taká, aby sa na základe jej správania diali zvraty,aj keď boli občas divné. Všetci mali tajomstvá a aj keď pred ňou niečo naznačili, mykla plecom a nechala to na neskôr. Pritom nešlo o banality a z hlúpostí robila armagedon. Bola naivná vo vzťahu k bratom(alebo ako to nazvať). Mať také súrodenecké puto a mesiac im nestojím ani za telefonát?! Najviac sa mi páčila postava Olivera, Vincenta a Riley- boli to presne také postavy počas celej knihy, aké charaktery im Claudia zvolila. No a chudák Rob bol ako ten pánko, čo nosí slipy na legínach, akurát, že sa nechal často “zmaľovať”. Celkovo pobyt v NY nebola moja šálka kávy(najmä kvôli intenzite zvratov).
Čo sa týka vzťahu Roba a Hate, bolo to dosť turbulentné, avšak, až toľko príbehov sa mi pod ruky nedostalo s vzťahovou linkou, kde sa postavy poznajú od detstva, rozdelia ich, ale vzájomná láska, aj keď zranená a zatrpknutá, v ich srdciach stále je.

Veľmi dlho som premýšľala aké hodnotenie zvoliť, prikláňam sa však k veľmi slabým, no predsa 4*, pretože Stratená v nenávisti nie je priemerným príbehom.

Debud slovenslej autorky som citala v stafete a v oblubenom projekte #podporujemeslovenskychautorov. Do citania som sla s obavami pre velke ovacie.
Recenziu by som vedela napisat s rekordnym poctom slova "keby". Zaciatok ma prizabil mnozstvom postav, chatakterov, spomienok a k tomu Hate, ktora ma vytacala. Vazne 1,5 rocny vztah patnast rocneho dievca a dvadsatjeden rocneho muza? Pribeh je okrem toho plny tajomstiev, polopravd, nepovedaneho. Dalej ide aj o pravdu, uprimnost, spravoslivost, vysvetlenie. Samozrejme nechyba laska, sila, priatelia. Ja som rozhodne tim Robert, bodka. Vsetkych spaja svojimi nitami manipulatorstva, vydierania, zneuzivanim postavenia, otec, sudca, tyran, obet v jednej osobe. Ked lasku nedostanes tak ju nevies dat. Aurorka zapracovala do deja syndrom CAN, prenos vzorcov spravania, klasicke nasledky tyranych osob. Objemnejsia prva cast serie potvrdzuje, ze menej je viac. Polovicu casu citania mi pohltil zaciatok. Ale som rada, ze som to nevzdala a bojovala sama so sebou, lebo ostatok knihy stal za to. Ku koncu som knihu len tazko pustala z ruk.