More pokoja

Autorka prináša čitateľom trošku netradičné sci-fi, ktoré nie je zameraná na technológie, ale skôr na postavy, vzťahy medzi ľuďmi a v neposlednom rade na cestovanie v čase a jeho plynutie. V troch časových obdobiach roztrúsených v priebehu päťsto rokov sa odohrávajú príbehy rozdielnych ľudí, ktorí o sebe nič nevedia, ale každý z nich sa stretáva so zvláštnou anomáliou, pri ktorej sa ozývajú tóny huslí v termináli vzducholodí. Detektív Gaspery má možnosť odhaliť jej príčiny, ale bude mať to svedomie neurobiť nič, alebo vykoná to najlepšie rozhodnutie, ktoré dokáže? Čo robí svet skutočným? Zmení drobný zásah do minulosti budúcnosť?
Sci-fi som mala vždy rada, ale vekom tento žáner čítam veľmi málo. Anotácia príbehu v tejto knihe ma však zaujala a aj napriek tomu, že nejde o pretechnizované dobrodružné sci-fi, ale skôr sa venuje vzťahom, myšlienkam a pocitom ľudí, ma čítanie bavilo. Ide o jednoduchú oddychovku, pri ktorej som sa ale niekedy musela zamyslieť a klásť si otázky. Na tie som si musela sama odpovedať, ale s niektorými odpoveďami som sa zhodla pri pekných myšlienkach autorky. V istom momente deja som začala niečo tušiť, ale vôbec mi to nevadilo. Viaceré linky do seba pekne zapadajú a všetko je zrozumiteľné. I keď nejde o knihu pre náročného čitateľa, myslím si, že s ňou budú spokojní čitatelia mladších ročníkov a tí, ktorí si pri čítaní potrebujú oddýchnuť. Ja som kupodivu spokojná :)

Ak sa radosť skrýva v činoch, v nehybnosti sa skrýva pokoj.
(str. 32)

Vôbec som nepredpokladala, že sa príbeh bude čítať tak ľahko. Autorka sa spoliehala na to, že ak sme fanúšikovia sci-fi, tak si vzdialený svet dokážeme predstaviť sami. Svoje myšlienky nám nevnucovala. Iba občas niečo opísala, no ani vtedy nás nezaťažovala odbornými termínmi alebo zložitou scénou. Napočudovanie mi to veľmi vyhovovalo, a aj preto More pokoja hodnotím tak vysoko. Zdalo sa mi, že spisovateľka do notoricky známej predstavy nepridala nič nové, ale aj tak to fungovalo. Niekedy asi nie je potrebné opisovať prostredie, ktoré je po toľkých knižných a filmových spracovaniach samozrejmosťou. No uvedomujem si, že sa to nemusí páčiť každému.
Dej sa skôr sústredil na ľudí, ktorí mali skúsenosť so zvláštnou anomáliou. Môže zničiť svet? Ako vznikla a prečo sa ukázala len niekomu? Príbeh bol napínavý a záver bol čerešničkou na torte. Vyrazil mi dych.

Myslím si, že ako živočíšny druh túžime veriť, že žijeme v kľúčovom momente príbehu. Je to trochu narcizmus. Chceme veriť, že sme výnimočne dôležití, že žijeme na konci histórie, že teraz, po tých tisícročiach falošných poplachov, teraz je to konečne najhoršie, aké to kedy bolo, že sme konečne dorazili na koniec sveta.
(str. 181)

Knihu trochu pokazil preklad. Na „vyšinutom okamihu“ som sa zasmiala, no keď už niečo po desiatykrát trvalo jeden úder srdca, tak to už smiešne nebolo. Čítam diela v angličtine, takže viem, že sa dodržal doslovný preklad. V anglickom jazyku je to v poriadku, no v slovenčine táto fráza pôsobí neprirodzene. Aj tak som však vďačná, že máme slovenské vydanie, lebo ak by som to čítala v origináli, asi by mi ušli niektoré súvislosti.

4,5/5