Recenzia: More pokoja

EMILY St. JOHN MANDEL - More pokoja (248 s.)

 

,,Jedna vec je abstraktne si uvedomovať, že jeden okamih môže poškodiť iný, druhá je zažívať oba okamihy súčasne a tretia je zamyslieť sa, čo to môže znamenať."

 

Autorka prináša čitateľom trošku netradičné sci-fi, ktoré nie je zameraná na technológie, ale skôr na postavy, vzťahy medzi ľuďmi a v neposlednom rade na cestovanie v čase a jeho plynutie. V troch časových obdobiach roztrúsených v priebehu päťsto rokov sa odohrávajú príbehy rozdielnych ľudí, ktorí o sebe nič nevedia, ale každý z nich sa stretáva so zvláštnou anomáliou, pri ktorej sa ozývajú tóny huslí v termináli vzducholodí. Detektív Gaspery má možnosť odhaliť jej príčiny, ale bude mať to svedomie neurobiť nič, alebo vykoná to najlepšie rozhodnutie, ktoré dokáže? Čo robí svet skutočným? Zmení drobný zásah do minulosti budúcnosť?

 

Sci-fi som mala vždy rada, ale vekom tento žáner čítam veľmi málo. Anotácia príbehu v tejto knihe ma však zaujala a aj napriek tomu, že nejde o pretechnizované dobrodružné sci-fi, ale skôr sa venuje vzťahom, myšlienkám a pocitom ľudí, ma čítanie bavilo. Ide o jednoduchú oddychovku, pri ktorej som sa ale niekedy musela zamyslieť a klásť si otázky. Na tie som si musela sama odpovedať, ale s niektorými odpoveďami som sa zhodla pri pekných myšlienkach autorky. V istom momente deja som začala niečo tušiť, ale vôbec mi to nevadilo. Viaceré linky do seba pekne zapadajú a všetko je zrozumiteľné. I keď nejde o knihu pre náročného čitateľa, myslím si, že s ňou budú spokojní čitatelia mladších ročníkov a tí, ktorí si pri čítaní potrebujú oddýchnuť. Ja som kupodivu spokojná :)

 

8*/10*