Helena Barancová strana 2 z 2

Predkladaná kniha predstavuje Pracovné právo EÚ v celej jeho mnohotvárnosti a zložitosti. Ašpiráciou uznávanej autorky na oblasť pracovného práva, bol vedecký a odborný rozbor všetkých základných právnych inštitútov pracovného práva EÚ a z časti aj práva Rady Európy, aby tak širokej odbornej verejnosti bližšie priblížila podstatu pracovného práva EÚ, jeho súvislosti s pracovnoprávnymi inštitútmi slovenského pracovného práva. Kniha je určená do pozornosti sudcom, advokátom, legislatívnym pracovníkom, zamestnávateľom, odborovým funkcionárom a hlavne študentom právnických fakúlt ako aj študentom iných fakúlt zameraných na medzinárodné a európske právo. Už od roku 2004 je právo Európskej únie aj našim právom, ktoré Slovenská republika spoluvytvára s ďalšími štátmi Európskej únie. Aj keď od začlenenia Slovenskej republiky do Európskej únie uplynulo už viac rokov, nie málo tých, ktorí si myslia, že právo Európskej únie sa ich nedotýka. Až pri vzniku súdnych sporov sa najčastejšie ukáže, že sudca rozhodujúci v spore musí dodržať eurokomforný postup a nesmie rozhodnúť v rozpore s právom Európskej únie.

Právo na súkromný život a jeho ochraňuje základným ľudským právom. Zakotvuje ho nielen Dohovor Rady Európy o ľudských právach a základných slobodách, ale aj Charta základných práv EU. K zásahom do práva na súkromný život môže dochádzať aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Formy takýchto zásahov sú v ostatnom čase v podnikateľskej praxi zamestnávateľských subjektov rôzne. Ide predovšetkým o sledovanie zamestnancov pomocou videokamier, sledovanie e-mailovej pošty, odpočúvanie telefonických hovorov a iné formy. Na druhej strane v neľahkej situácii je aj zamestnávateľ a jeho ústavné právo na vlastníctvo. Niektoré z nekalých praktík zamestnancov ho môžu vážne poškodiť, preto sa často bráni, kontroluje len správne využitie svojho vlastníctva výrobných a pracovných prostriedkov, ako aj korektnosť vykonávanej práce zamestnancov.Uvedenou kolíziou základného ľudského práva na súkromný život a práva na ochranu vlastníctva zamestnávateľa sa v ostatných rokoch v relatívne širokej miere zaoberal Európsky súd pre ľudské práva, ale aj Súdny dvor EU. Judikatúra týchto európskych súdov je veľmi významná nielen na správne smerovanie legislatívy v SR, ale aj na usmernenie aplikačnej praxe, ktorá je v ostatnom čase často konfrontovaná najmä so zneužitím dôležitých informácií zamestnávateľa v prospech iných konkurenčných subjektov.Dňa 9.12.2010 Právnická fakulta TU v Tmavé, Katedra pracovného práva a sociálneho zabezpečenia usporiadala vedecký seminár k problému monitorovania zamestnancov vo vzťahu ochrany súkromného života. Usporiadanie seminára bolo súčasťou riešenia výskumnej úlohy financovanej z APPV: LPP-0048-09 „Flexibilita pracovného práva a nový systém sociálnej bezpečnosti," zodpovednou riešiteľkou ktorého je prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc.Primárnym cieľom tohto vedeckého podujatia bolo hľadanie vyrovnaného vzťahu a prípustných limitov zásahu medzi ochranou súkromného života zamestnancov na pracovisku a záujmom zamestnávateľa na ochrane svojho majetku.Týmto ďakujeme aj za podporu Agentúre pre podporu výskumu a vývoja.Sme úprimne radi, že sa nám podarilo pripraviť zborník z tohto vedeckého podujatia na pôde Trnavskej univerzity v Tmavé, Právnickej fakulty, ktorý predkladáme širokej odbornej verejnosti s nádejou, že pomôže aplikačnej praxi pri riešení komplikovaných situácií v praxi spojených s procesom monitorovania zamestnancov.prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc.za autorský kolektív18. decembra 2010

Prvý Veľký komentár Nakladateľstva C. H. Beck k Zákonníku práce predstavuje najrozsiahlejšiu publikáciu svojho druhu a prináša čitateľom komplexný a detailný pohľad na pracovnoprávnu oblasť. Autorský kolektív pod vedením profesorky Barancovej vytvoril komentár, ktorý obsahuje podrobný a aktuálny výklad ustanovení tohto základného pracovnoprávneho predpisu. Komentár reaguje na najnovšie legislatívne zmeny vrátane zákona č. 95/2017 Z. z. Okrem bohatej a aktuálnej judikatúry slovenských a českých súdov a Súdneho dvora EÚ obsahuje komentár ako prílohu aj zákon č. 2/1991 Z. z. o kolektívnom vyjednávaní a zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Kolektiv autorů Olšovská, Lacko, Križan, Rybárová, Mesiarkinová, Mačuha, Vojtko

Nové technológie podstatným spôsobom ovplyvňujú aj oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľom poskytujú doteraz netušené možnosti nahrádzať ľudskú prácu, čím sa v najbližších rokoch veľmi podstatným spôsobom zmení štruktúra existujúceho trhu práce. Digitalizácia výrobných a pracovných postupov na jednej strane uľahčuje výkon fyzickej práce, no na druhej strane rozširuje doterajšie neštandardné formy práce, ktoré nie sú dostatočne právne kryté primeranou sociálnoprávnou ochranou. Nové technológie pozitívne ovplyvňujú pracovné podmienky zamestnancov, ako aj bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a súčasne vytvárajú nové sociálne riziká najmä v oblasti pracovného času, ktoré spočívajú v požiadavkách smerujúcich na zamestnancov byť v stálej online dispozícii svojmu zamestnávateľovi, čím sa búrajú doterajšie zákonné hranice medzi pracovným časom a dobou odpočinku. Nové technológie v oblasti pracovnoprávnych vzťahov poskytujú pre zamestnávateľov nové sofistikovanejšie a stále rafinovanejšie formy zásahov do súkromného života zamestnancov, čo nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu ich osobného a profesijného života. Nové technológie najmä dynamickým rozvojom medicíny v budúcnosti môžu zásadným spôsobom ovplyvniť aj existujúci právny model ochrany materstva a rodičovstva. Monografia analyzuje nielen pozitívne, ale aj negatívne dôsledky vplyvu nových technológií v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a poskytuje odborný náhľad na ich riešenie v právnej teórii aj v aplikačnej praxi. Je určená predovšetkým predstaviteľom justičných povolaní, najmä sudcom a advokátom, zamestnávateľom, zamestnancom, predstaviteľom legislatívnych orgánov, ako aj zástupcom zamestnancov. Dielo iste zaujme aj študentov právnických fakúlt, najmä doktorandov z oblasti pracovného práva ako inšpirácia pri ďalšom právnickom vzdelávaní.

V súvislosti so skúmaním postavenia viery a náboženstva v pracovnoprávnych vzťahoch celkom zjavne vyplýva, že kvalitnejšia a precíznejšia právna interpretácia textov normatívnych aktov EÚ, ale aj prameňov Rady Európy, by znížila možnosť nesprávnej širokej právnej interpretácie možnosti a oprávnenosti zásahov do ľudského práva slobody viery a náboženstva. Platí to nielen pokiaľ ide o európskych zákonodarcov, Európsku úniu a Radu Európy, ale aj pre slovenského zákonodarcu. Ani ten neposkytuje dostatočný právny základ pre správny postup zamestnávateľa v oblasti dodržiavania slobody viery a náboženstva v pracovnoprávnych vzťahoch. V pracovnom práve doteraz nebolo konštituované cirkevné pracovné právo, pretože je dosť dobre jasné, že uvedený druh pracovnoprávnych vzťahov, hlavne osôb vykonávajúcich duchovenskú činnosť vo vzťahu k cirkevným zamestnávateľským subjektom, sa má spravovať prednostne cirkevným právom a len podporne svetským právom, t.j. najmä Zákonníkom práce. Problémom však je, že dostatočné právne odpovede na postavenie fyzických osôb vykonávajúcich duchovenskú činnosť, ani na postavenie iných zamestnancov pracujúcich v cirkevných zamestnávateľských subjektoch nám nedáva právna úprava Slovenskej republiky, t.j. tzv. svetské právo, ale ani cirkevné právo. Aj z toho dôvodu rozhodovacia činnosť slovenských či českých súdov nie je jednotná a v niektorých prípadoch si protirečí.

Nakladateľstvo C. H. Beck prináša čitateľom druhé, aktualizované a doplnené vydanie Veľkého komentára k Zákonníku práce vytvoreného autorským kolektívom pod vedením prof. Heleny Barancovej. Komentár obsahuje komplexný a detailný pohľad na pracovnoprávnu oblasť a jednotlivé ustanovenia tohto základného predpisu pracovného práva. Výklad ustanovení komentára je podrobný, prakticky zameraný a aktuálny, reaguje na najnovšie legislatívne zmeny a okrem bohatej a aktuálnej judikatúry slovenských a českých súdov a tiež Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva obsahuje ako prílohu aj zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Kolektiv autorů: Andrea Olšovská, Miloš Lacko, Viktor Križan, Mária Rybárová, Soňa Mesiarkinová, Miroslav Mačuha, Jakub Vojtko

V českej aj slovenskej verejnosti odbornej právnickej komunite známi autori pracovného práva sa zaoberajú aktuálnymi otázkami skončenia pracovného pomeru z pohľadu právnej teórie a právnej praxe. V skúmanom problémovom okruhu skončenia pracovného pomeru je predmetom skúmania aj aktuálna normotvorba Medzinárodnej organizácie práce v nadväznosti na vývoj pracovného práva Rady Európy a vývoj pracovného práva Európskej únie, týkajúca sa skončenia pracovného pomeru. Nový odborný a vedecký pohľad autorov nájde čitateľ pri analýze výpovede zamestnávateľa vo väzbe na základné ľudské práva a slobody, ako aj skúmanie platnosti výpovede podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Inšpiratívnou pre profesijnú prácu je hlavne analýza početných konkrétnych aplikačných problémov súvisiacich so skončením pracovného pomeru, ako aj úvahy o pracovnom súdnictve.

Rozsiahla novela Zákonníka práce priniesla početné legislatívne zmeny doterajšej právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov. Podstatnou črtou uskutočnených legislatívnych zmien Zákonníka práce je vyššia flexibilita pracovnoprávnych vzťahov, rozšírenie zmluvnej voľnosti účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, spojenie pracovného a rodinného života a zásadné zmeny v oblasti kolektívneho pracovného práva. Predkladané druhé vydanie komentára k Zákonníku práce predstavuje komplexný právny základ pre všetky relevantné otázky pracovného práva Slovenskej republiky. Dielo poskytuje ctenej právnickej obci komplexnú, pre pracovné právo relevantnú súdnu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, súdov Slovenskej a Českej republiky, ako aj judikatúru európskych súdov, osobitne judikatúru Súdneho dvora EÚ, vrátane jeho najnovších rozhodnutí. Predkladané dielo je určené širokej odbornej obci, sudcom, advokátom a iným právnickým profesiám, manažérom v oblasti ľudských zdrojov, odborovým funkcionárom, členom zamestnaneckých rád v podnikoch, študentom právnických fakúlt, ako aj študentom iných fakúlt, na ktorých sa vyučuje pracovné právo či európske pracovné právo.