Helena Barancová strana 2 z 2

V českej aj slovenskej verejnosti odbornej právnickej komunite známi autori pracovného práva sa zaoberajú aktuálnymi otázkami skončenia pracovného pomeru z pohľadu právnej teórie a právnej praxe. V skúmanom problémovom okruhu skončenia pracovného pomeru je predmetom skúmania aj aktuálna normotvorba Medzinárodnej organizácie práce v nadväznosti na vývoj pracovného práva Rady Európy a vývoj pracovného práva Európskej únie, týkajúca sa skončenia pracovného pomeru. Nový odborný a vedecký pohľad autorov nájde čitateľ pri analýze výpovede zamestnávateľa vo väzbe na základné ľudské práva a slobody, ako aj skúmanie platnosti výpovede podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Inšpiratívnou pre profesijnú prácu je hlavne analýza početných konkrétnych aplikačných problémov súvisiacich so skončením pracovného pomeru, ako aj úvahy o pracovnom súdnictve.

Rozsiahla novela Zákonníka práce priniesla početné legislatívne zmeny doterajšej právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov. Podstatnou črtou uskutočnených legislatívnych zmien Zákonníka práce je vyššia flexibilita pracovnoprávnych vzťahov, rozšírenie zmluvnej voľnosti účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, spojenie pracovného a rodinného života a zásadné zmeny v oblasti kolektívneho pracovného práva. Predkladané druhé vydanie komentára k Zákonníku práce predstavuje komplexný právny základ pre všetky relevantné otázky pracovného práva Slovenskej republiky. Dielo poskytuje ctenej právnickej obci komplexnú, pre pracovné právo relevantnú súdnu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, súdov Slovenskej a Českej republiky, ako aj judikatúru európskych súdov, osobitne judikatúru Súdneho dvora EÚ, vrátane jeho najnovších rozhodnutí. Predkladané dielo je určené širokej odbornej obci, sudcom, advokátom a iným právnickým profesiám, manažérom v oblasti ľudských zdrojov, odborovým funkcionárom, členom zamestnaneckých rád v podnikoch, študentom právnických fakúlt, ako aj študentom iných fakúlt, na ktorých sa vyučuje pracovné právo či európske pracovné právo.

Rozsiahla novela Zákonníka práce priniesla početné legislatívne zmeny doterajšej právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov. Podstatnou črtou uskutočnených legislatívnych zmien Zákonníka práce je vyššia flexibilita pracovnoprávnych vzťahov, rozšírenie zmluvnej voľnosti účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, spojenie pracovného a rodinného života a zásadné zmeny v oblasti kolektívneho pracovného práva. Predkladané druhé vydanie komentára k Zákonníku práce predstavuje komplexný právny základ pre všetky relevantné otázky pracovného práva Slovenskej republiky. Dielo poskytuje ctenej právnickej obci komplexnú, pre pracovné právo relevantnú súdnu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, súdov Slovenskej a Českej republiky, ako aj judikatúru európskych súdov, osobitne judikatúru Súdneho dvora EÚ, vrátane jeho najnovších rozhodnutí. Predkladané dielo je určené širokej odbornej obci, sudcom, advokátom a iným právnickým profesiám, manažérom v oblasti ľudských zdrojov, odborovým funkcionárom, členom zamestnaneckých rád v podnikoch, študentom právnických fakúlt, ako aj študentom iných fakúlt, na ktorých sa vyučuje pracovné právo či európske pracovné právo.

Rozsiahla novela Zákonníka práce priniesla početné legislatívne zmeny doterajšej právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov. Podstatnou črtou uskutočnených legislatívnych zmien Zákonníka práce je vyššia flexibilita pracovnoprávnych vzťahov, rozšírenie zmluvnej voľnosti účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, spojenie pracovného a rodinného života a zásadné zmeny v oblasti kolektívneho pracovného práva. Predkladané druhé vydanie komentára k Zákonníku práce predstavuje komplexný právny základ pre všetky relevantné otázky pracovného práva Slovenskej republiky. Dielo poskytuje ctenej právnickej obci komplexnú, pre pracovné právo relevantnú súdnu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, súdov Slovenskej a Českej republiky, ako aj judikatúru európskych súdov, osobitne judikatúru Súdneho dvora EÚ, vrátane jeho najnovších rozhodnutí. Predkladané dielo je určené širokej odbornej obci, sudcom, advokátom a iným právnickým profesiám, manažérom v oblasti ľudských zdrojov, odborovým funkcionárom, členom zamestnaneckých rád v podnikoch, študentom právnických fakúlt, ako aj študentom iných fakúlt, na ktorých sa vyučuje pracovné právo či európske pracovné právo.

Právo na súkromný život a jeho ochraňuje základným ľudským právom. Zakotvuje ho nielen Dohovor Rady Európy o ľudských právach a základných slobodách, ale aj Charta základných práv EU. K zásahom do práva na súkromný život môže dochádzať aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Formy takýchto zásahov sú v ostatnom čase v podnikateľskej praxi zamestnávateľských subjektov rôzne. Ide predovšetkým o sledovanie zamestnancov pomocou videokamier, sledovanie e-mailovej pošty, odpočúvanie telefonických hovorov a iné formy. Na druhej strane v neľahkej situácii je aj zamestnávateľ a jeho ústavné právo na vlastníctvo. Niektoré z nekalých praktík zamestnancov ho môžu vážne poškodiť, preto sa často bráni, kontroluje len správne využitie svojho vlastníctva výrobných a pracovných prostriedkov, ako aj korektnosť vykonávanej práce zamestnancov.Uvedenou kolíziou základného ľudského práva na súkromný život a práva na ochranu vlastníctva zamestnávateľa sa v ostatných rokoch v relatívne širokej miere zaoberal Európsky súd pre ľudské práva, ale aj Súdny dvor EU. Judikatúra týchto európskych súdov je veľmi významná nielen na správne smerovanie legislatívy v SR, ale aj na usmernenie aplikačnej praxe, ktorá je v ostatnom čase často konfrontovaná najmä so zneužitím dôležitých informácií zamestnávateľa v prospech iných konkurenčných subjektov.Dňa 9.12.2010 Právnická fakulta TU v Tmavé, Katedra pracovného práva a sociálneho zabezpečenia usporiadala vedecký seminár k problému monitorovania zamestnancov vo vzťahu ochrany súkromného života. Usporiadanie seminára bolo súčasťou riešenia výskumnej úlohy financovanej z APPV: LPP-0048-09 „Flexibilita pracovného práva a nový systém sociálnej bezpečnosti," zodpovednou riešiteľkou ktorého je prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc.Primárnym cieľom tohto vedeckého podujatia bolo hľadanie vyrovnaného vzťahu a prípustných limitov zásahu medzi ochranou súkromného života zamestnancov na pracovisku a záujmom zamestnávateľa na ochrane svojho majetku.Týmto ďakujeme aj za podporu Agentúre pre podporu výskumu a vývoja.Sme úprimne radi, že sa nám podarilo pripraviť zborník z tohto vedeckého podujatia na pôde Trnavskej univerzity v Tmavé, Právnickej fakulty, ktorý predkladáme širokej odbornej verejnosti s nádejou, že pomôže aplikačnej praxi pri riešení komplikovaných situácií v praxi spojených s procesom monitorovania zamestnancov.prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc.za autorský kolektív18. decembra 2010

Právo na súkromný život a jeho ochraňuje základným ľudským právom. Zakotvuje ho nielen Dohovor Rady Európy o ľudských právach a základných slobodách, ale aj Charta základných práv EU. K zásahom do práva na súkromný život môže dochádzať aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Formy takýchto zásahov sú v ostatnom čase v podnikateľskej praxi zamestnávateľských subjektov rôzne. Ide predovšetkým o sledovanie zamestnancov pomocou videokamier, sledovanie e-mailovej pošty, odpočúvanie telefonických hovorov a iné formy. Na druhej strane v neľahkej situácii je aj zamestnávateľ a jeho ústavné právo na vlastníctvo. Niektoré z nekalých praktík zamestnancov ho môžu vážne poškodiť, preto sa často bráni, kontroluje len správne využitie svojho vlastníctva výrobných a pracovných prostriedkov, ako aj korektnosť vykonávanej práce zamestnancov.Uvedenou kolíziou základného ľudského práva na súkromný život a práva na ochranu vlastníctva zamestnávateľa sa v ostatných rokoch v relatívne širokej miere zaoberal Európsky súd pre ľudské práva, ale aj Súdny dvor EU. Judikatúra týchto európskych súdov je veľmi významná nielen na správne smerovanie legislatívy v SR, ale aj na usmernenie aplikačnej praxe, ktorá je v ostatnom čase často konfrontovaná najmä so zneužitím dôležitých informácií zamestnávateľa v prospech iných konkurenčných subjektov.Dňa 9.12.2010 Právnická fakulta TU v Tmavé, Katedra pracovného práva a sociálneho zabezpečenia usporiadala vedecký seminár k problému monitorovania zamestnancov vo vzťahu ochrany súkromného života. Usporiadanie seminára bolo súčasťou riešenia výskumnej úlohy financovanej z APPV: LPP-0048-09 „Flexibilita pracovného práva a nový systém sociálnej bezpečnosti," zodpovednou riešiteľkou ktorého je prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc.Primárnym cieľom tohto vedeckého podujatia bolo hľadanie vyrovnaného vzťahu a prípustných limitov zásahu medzi ochranou súkromného života zamestnancov na pracovisku a záujmom zamestnávateľa na ochrane svojho majetku.Týmto ďakujeme aj za podporu Agentúre pre podporu výskumu a vývoja.Sme úprimne radi, že sa nám podarilo pripraviť zborník z tohto vedeckého podujatia na pôde Trnavskej univerzity v Tmavé, Právnickej fakulty, ktorý predkladáme širokej odbornej verejnosti s nádejou, že pomôže aplikačnej praxi pri riešení komplikovaných situácií v praxi spojených s procesom monitorovania zamestnancov.prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc.za autorský kolektív18. decembra 2010

Edícia Európske pracovné právo je zahájená vydaním monografie k problému prevodu podniku, časti podniku, závodu alebo časti závodu nielen z dôvodu, že na túto systematickú časť pracovného práva nadväzuje najpočetnejšia judikatúra Európskeho súdneho dvora, ale aj z dôvodu, že problematika prevodu podniku, závodu alebo ich častí je v súčasnosti najvýznamnejšou obsahovou súčasťou prebiehajúcej reštrukturalizácie podnikov v Slovenskej republike. Na európskej úrovni patrí problematika prevodu podniku alebo časti podniku k najvýznamnejším formám reštrukturalizácie podnikov nielen na národnej úrovni ale aj nadnárodnej úrovni pri fungovaní a reštrukturalizácii nadnárodných podnikov. Uskutočňovanie spoločného trhu v rámci Spoločenstva neprinieslo so sebou len rozšírenie trhu pre európske spoločnosti, ale spôsobilo aj výrazné zintenzívnenie hospodárskej súťaže členských štátov Európskej únie v trhovom priestore. Hospodárskou súťažou boli obchodné spoločnosti a iné podnikateľské subjekty v európskom hospodárskom priestore nepriamo donútené zmeniť a racionalizovať svoje štruktúry – osobitne pri fúziách, a tak sa prispôsobiť rastúcim požiadavkám spoločného trhu. Súkromné ale aj štátne podniky prechádzajú dynamickými reštrukturalizačnými zmenami a na strane aplikačnej praxe sa v súčasnosti stupňujú pochybnosti, či príslušnú formu reštrukturalizácie podniku možno, resp. treba podradiť pod vecnú pôsobnosť smernice č. 2001/23/ES o prevode podniku, časti podniku, závodu alebo časti závodu. Tieto pochybnosti sú na strane aplikačnej praxe odôvodnené, pretože aplikácia smernice o prevode podniku, časti podniku, závodu alebo časti závodu nesie so sebou veľmi závažné sociálnoprávne následky nielen na strane zamestnanca ale aj na strane zamestnávateľa. Napríklad v prípade outsourcingu alebo insourcingu nie vždy si je hospodársky subjekt istý, či možno alebo treba podradiť takúto právnu situáciu pod pôsobnosť smernice a niesť súčasne sociálnoprávne následky z nej vyplývajúce. V aplikačnej praxi okrem štandardných právnych situácií, napr. pri predaji podniku a tým aj zmene vlastníka podniku dochádza v súvislosti s reštrukturalizáciou podnikov k veľmi komplikovaným právnym situáciám, keď napr. hospodársky subjekt v právnej pozícii nadobúdateľa prevezme len časť doterajších činností svojho predchodcu, alebo dôjde k prevodu jednej, resp. dvoch funkcií doterajšieho zamestnávateľa na nadobúdateľa. Pre účely knižnej publikácie sú vybrané tie najdôležitejšie rozhodnutia ESD, ktoré významným spôsobom ovplyvnili aplikačnú prax pri aplikácii prevodu podniku závodu a ich častí v rámci ES, resp. boli impulzom pre zmenu smernice, ako aj rozhodnutia ESD, ktoré najvýznamnejším spôsobom v doterajšom právnom vývoji formulovali doktrínu ESD o prevode podniku alebo časti podniku a s tým súvisiace sociálnoprávne následky. Pre orientáciu súdov ale aj advokátov pri formulovaní predbežných otázok vo vzťahu k Súdnemu dvoru je časť niektorých rozhodnutí ESD aj pokiaľ ide o ich závažnosť uvedená v širšom obsahovom rámci. Predkladané publikácie z edície „Európskeho pracovného práva" uvádzajú celý rad praktických príkladov a tak sprístupňujú odbornej komunite právnických povolaní (advokátom, sudcom), odborným zamestnancom štátnej správy a samosprávy, odborovým funkcionárom i radovým zamestnancom a študentom právnických fakúlt, aktuálne a najdôležitejšie poznatky, ku ktorým sa v uplynulom období v európskom pracovnom práve a judikatúre ESD dospelo.

Monografia predstavuje pracovné právo v právnom systéme SR a súčasne v právnom systéme Európskej únie. Obsahuje vyše 140 rozhodnutí Európskeho súdneho dvora (ESD), ktoré ponúkajú správnu odbornú orientáciu nielen v komunitárnom pracovnom práve, ktoré je už aj našim právom, ale i v pracovnom práve SR. Prevažná časť rozhodnutí obsahuje okrem výroku súdneho rozhodnutia aj skutkový stav a obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Osobitosťou odborného spracovania diela je rozsiahla judikatúra ESD a Európskeho súdu pre ľudské práva. Obsahuje aj záväzné nariadenia EÚ, ktoré neobsahuje slovenský Zákonník práce.