Júlia Behýlová

Piata, záverečná časť súborného diela Ľ. Nováka obsahuje syntetický výklad vlastnej koncepcie etnogenézy Slovanov (Vznik Slovanov a ich jazyka), komplexnú genetickú a typologickú charakteristiku slovenčiny (Aký jazyk je slovenčina), ďalšie rozpracovanie už dávnejšie publikovanej tézy o príznakových a nepríznakových nulových morfémach (Špecifickosť morfologických nulovostí v slovanských jazykoch) alebo pozoruhodné úvahy o vysokoškolskej výučbe historickej gramatiky (Tak trochu esejisticky o vyučovaní historických gramatík). Ľ. Novák sa zaoberal aj témami z dejín slovenského jazyka, princípmi výstavby fonologických štruktúr a ďalšími teoretickými otázkami. Obdivuhodná bola v tomto období jeho prednášková činnosť prakticky vo všetkých pobočkách Slovenskej jazykovednej spoločnosti: tézy jeho prednášok sú publikované v bulletine Zápisník slovenského jazykovedca. Väčšina týchto prednášok je ladená spomienkovo; poslucháčstvo ich prijíma ako autentické svedectvo o slávnych rokoch Pražského lingvistického krúžku a o priekopníckej ére modernej slovenskej jazykovedy. Ako jeden zo zakladateľov Slovenskej akadémie vied a umení približuje Ľ. Novák v rozhovoroch okolnosti, za ktorých bola táto inštitúcia ustanovená v roku 1942. Niektoré teórie a výsledky vedeckých úvah autora dnes už berieme ako samozrejmé, časom sa stali kolektívnym vedeckým vedomím.

Štvrtý zväzok súborného diela významného slovenského hudobného skladateľa Ľudovíta Nováka mapuje tvorbu z rokov 1968 až 1980 – obdobia výrazných spoločenských premien a umeleckého hľadania. Tento diel prináša výber orchestrálnych, komorných a vokálno-inštrumentálnych skladieb, ktoré odrážajú skladateľovu umeleckú zrelosť, filozofickú hĺbku a jeho cit pre experiment v rámci hudobného jazyka.

Táto publikácia nadväzuje na bibliografiu Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (2006 - 2010), Bratislava: Veda 2014. Zachytáva práce jazykovedcov s vročením 2011 - 2015 (príp. dodatky k predchádzajúcim vydaným bibliografiám). Pri jej zostavovaní autori čerpali z fyzických fondov a elektronických zdrojov knižníc, výročných správ vysokoškolských pracovísk aj osobných webových stránok jazykovedcov, spolupracovali s jazykovedcami a vysokoškolskými pracoviskami. Zostavené heslá so životopisnými údajmi a publikačnou činnosťou boli zaslané jazykovedcom na autorizovanie. Z dvestodvadsiatich šiestich jazykovedcov uvedených v publikácii autorizovalo svoje heslá stosedemdesiat jazykovedcov, štyridsaťtri hesiel je venovaných už nežijúcim jazykovedcom, trinásť jazykovedcov na oslovenie nereagovalo (ich medailóny preto vychádzajú v neautorizovanej podobe). Pri autoroch, ktorí sú v publikácii po prvý raz, zachytávame ich kompletnú bibliografiu od začiatku publikovania.

Ľudovít Novák patril a doteraz patrí medzi najvýznamnejších slovenských jazykovedcov všetkých čias, niektorí autori ho považujú dokonca za najväčšieho slovenského jazykovedca. Zohral nielen úlohu zakladateľskej osobnosti slovenskej modernej jazykovedy, ale aj fundátora novodobej vedy na Slovensku a jeho pohnutý život dokonale odrážal nepokojné dediny Slovenska v 20. storočí.Bol zakladateľom slovenskej fenológie i tvorcom kongeniálnych fonologických dejín slovenčiny, vydavateľom skvelých štrukturalistických periodík Linguistica Slovaca, autorom, ktorý zásadne prispel k hlbšiemu poznaniu stredoeurópskeho jazykového zväzu a vedcom , ktorý aj v čase oficiálnej československej ideológie išiel naraz ? proti prúdu" a neohrozene obhajoval samostatnosť slovenského národa. Po dlhom období zaznávania objavil Ľudovíta Štúra ako vinikajúceho jazykovedca , stavajúceho kodifikáciu na synchrónnych princípoch. Pomáhal nielen slovenskej vede postaviť sa na nohy a možno i zbaviť sa komplexov, ale pomáhal aj jednotlivým osobnostiam najmä vtedy, keď sa dostali do existenčných ťažkostí.

Predložená publikácia nadväzuje na bibliografiu Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (2001-2005) zachytáva práce jazykovedcov s vročením 2006-2010 (príp. dodatky k predchádzajúcim vydaným bibliografiám). Pri jej zostavovaní sa čerpalo z fyzických fondov a elektronických zdrojov knižníc, výročných správ vysokoškolských pracovísk aj osobných webových stránok jazykovedcov, spolupracovalo sa s jazykovedcami a vysokoškolskými pracoviskami. Zostavené heslá so životopisnými údajmi a publikačnou činnosťou sa zaslali jazykovedcom na autorizovanie. Z dvestodvadsiatich šiestich jazykovedcov uvedených v publikácii autorizovalo svoje heslá stošesťdesiatštyri jazykovedcov; tridsaťštyri hesiel bolo venované nežijúcim jazykovedcom; dvadsať jazykovedcov na oslovenie nereagovalo (ich medajlóny preto vychádzajú v neautorizovanej podobe). Priebežne sa zachytávajú aj príspevky autorov, najmä mladých, ktorí do jazykovedného priestoru vstupovali v mapovanom čase a ich práce budú zaradené do nasledujúceho zväzku Slovenských jazykovedcov. Jednotlivé heslá sú umiestnené aj na webových stránkach Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.