Peter Bílý strana 2 z 2

Štvrtá básnická knižka autora, ktorý sa už v slovenskej literatúre stáva pojmom. Stále je to mladý muž, ktorého pália zmysly, ktorý sa nazdáva, že roky askézy si musí vynahradiť zmyslovou sýtosťou. Jeho poetika je dravá, iskrivá, mnohostranná, je v nej však mnoho preboleného i prečítaného, životné i literárne poznanie, pochybnosti i otázky.

Vydavateľstvo SSS

V príbehu slovenského kňaza pôsobiaceho v Taliansku spracúva tému odcudzenia, pokrytectva a samoty. Mladý muž hľadá v telesnej láske odpovede na otázky týrajúce dušu, čo sa zmieta medzi odriekaním a pokušením sexuálneho zážitku.

V poradí už piata básnická zbierka výnimočného slovenského básnika a prozaika, žijúceho v Španielsku, zaujme silou autorskej výpovede a odvážnosťou nastoľovaných tém, ktoré v našej poézii nemajú obdobu. Peter Bilý je literárnej verejnosti dobre známy kontroverzný básnik a prozaik. Rovnako ako doterajšie diela, ani najnovšia básnická zbierka Nočné mesto nenecháva čitateľa ľahostajného a vyzýva na zaujatie postoja. Je jeho najosobnejšou knihou, okrem kontinuity s predchádzajucou tvorbou prichádza s naratívnejším typom básní, ktoré prekvapia svojou priamosťou a provokatívnou otvorenosťou.

Jednoduché, zrozumiteľné a obdivuhodné. To je stručná charakteristika Rovelliho diela, ktoré bolo preložené do viac ako štyridsiatich jazykov. Keď autorovi ponúkli priestor v nedeľnej prílohe denníka Sole 24 Ore, dokonale ho využil. Pritiahol desaťtisíce čitateľov a zdôraznil plnohodnotnú a životne dôležitú úlohu, akú zohráva fyzika v kultúre spoločnosti. Autor vo svojich prednáškach berie zreteľ na laického čitateľa a približuje mu teóriu relativity alebo kvantovú mechaniku spôsobom, akoby rozoberal divadelnú hru. A divadlo vesmíru je v jeho podaní nesmierne okúzľujúce! Fyzika otvára okná, z ktorých sa dá dovidieť ďaleko. To, čo vidíme, nás privádza do úžasu. Zisťujeme, že sme plní predsudkov a náš intuitívny obraz sveta je čiastočný, úzkoprsý, neúplný. Vždy keď sa dozvedáme niečo nové, svet sa nám začína meniť pred očami. V nesmiernom mori galaxií a hviezd sme iba strateným kútikom, v nekonečných ornamnetoch, ktoré tvoria plátno skutočnosti, sme iba jednou z drobných čiaročiek.

Možnože najväčšou záhadou je čas "Zastavím sa a nič nerobím. Nič sa nedeje. Nemyslím na nič. Počúvam plynutie času. To je čas. Známy a blízky. Unáša nás. Spád sekúnd, hodín, rokov nás vťahuje do života, aby nás potom vtiahol do ničoty..." Stále nevieme, ako funguje čas. Povaha času ostáva možno najväčším tajomstvom. Zvláštnymi vláknami sa spája s ďalšími nevyriešenými záhadami: povahou mysle, pôvodom vesmíru, osudom čiernych dier, fungovaním života. Pre autora predstavuje čas bytostný záujem jeho skúmania. Vo svojom diele O čase rekapituluje všetky naše vedomosti o čase, o cestách, akými sa uberáme, aby sme pochopili ešte viac, o tom, čomu ešte nerozumieme, a o tom, čo tušíme. Snaží sa nájsť odpoveď na otázky: Prečo si spomíname na minulosť a nie na budúcnosť? Existujeme my v čase alebo existuje čas v nás? Čo naozaj znamená, že čas "plynie"? Čo viaže čas k našej subjektívnej prirodzenosti? Autor rozdelil knihu na tri časti. V prvej zhŕňa všetko, čo o čase pochopila moderná fyzika. Pripomína to snehovú vločku v dlani: len čo ju začneme skúmať, už sa nám roztápa, zmizne. O čase zvyčajne premýšľame ako o čomsi jednoduchom, základnom, čo plynie jednotvárne, nezávisle od všetkého sa posúva od minulosti k budúcnosti a meriame ho hodinami. Máme dojem, že v plynutí času sa vo vesmíre dejú za sebou udalosti: minulé, prítomné, budúce; minulosť je nemenná, budúcnosť otvorená... Všetky tieto domnienky sa však nakoniec ukázali ako klamné. V druhej časti Rovelli opisuje to, čo nakoniec zostane. Prázdna a veterná krajina, akoby zbavená časovosti. Zvláštny a cudzí svet, ale je to náš svet. Je to ako vystúpiť na vysokú horu, kde je iba sneh, skaly a slnko. Alebo ako pre Armstronga a Aldrina odvážiť sa vyjsť na nehybné piesky na Mesiaci. Holý svet, ktorý zdobí drsná, jasná a znepokojujúca krása. Oblasť fyziky, ktorej sa Rovelli venuje, kvantová gravitácia, je úsilím o pochopenie a prisúdenie koherentného zmyslu tejto drsnej a nádhernej krajine: svetu bez času. Tretia časť tejto knihy je najnáročnejšia, ale aj najživšia a nám najbližšia. Vo svete bez času musí nevyhnutne existovať niečo, čo vytvorí čas, ktorý poznáme - usporiadaný čas s minulosťou odlišnou od budúcnosti, so sladkým plynutím. Náš čas sa musí nejakým spôsobom vytvárať okolo nás, na našu mieru, pre nás. Tu sa kniha stáva žeravou magmou plnou nápadov, možno jasných, možno zmätených. Autor vás oboznamuje s vedomosťami, kam dospelo bádanie v dnešnom čase. Jeho bádanie pripomína najväčšiu zo všetkých detektívok.

Emma Reyes v sérii listov rozpráva o svojom detstve v Kolumbii na začiatku 20. storočia. Memoáre písala počas tridsiatich rokov a sú opisom neskutočného odhodlania a predstavivosti dievčaťa, ktoré vyrástlo v absolútnej chudobe. Emma Reyes bola nemanželské dieťa, žila v izbe bez okien, vody a záchoda v Bogote, kde so sestrou prežili len vďaka svojej vynaliezavosti. Keď ich matka opustila, zostali v katolíckom kláštore so stopäťdesiatimi sirotami, kde umývali podlahu a riady, žehlili a prali, šili odevy, vyšívali ozdoby pre mníšky a báli sa diabla. Negramotná Emma z kláštora utiekla, keď mala devätnásť rokov. Nakoniec sa stala maliarkou a spriatelila sa s Fridou Kahlo, Diegom Riverom a ďalšími umelcami a intelektuálmi. Portrét Emminho detstva vyskladaný z jej rozprávania je dôkazom spisovateľského talentu, ktorý zostal skrytý po celý Reyesovej život. Memoáre v listoch sú literárny objav.

Možnože najväčšou záhadou je čas "Zastavím sa a nič nerobím. Nič sa nedeje. Nemyslím na nič. Počúvam plynutie času. To je čas. Známy a blízky. Unáša nás. Spád sekúnd, hodín, rokov nás vťahuje do života, aby nás potom vtiahol do ničoty..." Stále nevieme, ako funguje čas. Povaha času ostáva možno najväčším tajomstvom. Zvláštnymi vláknami sa spája s ďalšími nevyriešenými záhadami: povahou mysle, pôvodom vesmíru, osudom čiernych dier, fungovaním života. Pre autora predstavuje čas bytostný záujem jeho skúmania. Vo svojom diele O čase rekapituluje všetky naše vedomosti o čase, o cestách, akými sa uberáme, aby sme pochopili ešte viac, o tom, čomu ešte nerozumieme, a o tom, čo tušíme. Snaží sa nájsť odpoveď na otázky: Prečo si spomíname na minulosť a nie na budúcnosť? Existujeme my v čase alebo existuje čas v nás? Čo naozaj znamená, že čas "plynie"? Čo viaže čas k našej subjektívnej prirodzenosti? Autor rozdelil knihu na tri časti. V prvej zhŕňa všetko, čo o čase pochopila moderná fyzika. Pripomína to snehovú vločku v dlani: len čo ju začneme skúmať, už sa nám roztápa, zmizne. O čase zvyčajne premýšľame ako o čomsi jednoduchom, základnom, čo plynie jednotvárne, nezávisle od všetkého sa posúva od minulosti k budúcnosti a meriame ho hodinami. Máme dojem, že v plynutí času sa vo vesmíre dejú za sebou udalosti: minulé, prítomné, budúce; minulosť je nemenná, budúcnosť otvorená... Všetky tieto domnienky sa však nakoniec ukázali ako klamné. V druhej časti Rovelli opisuje to, čo nakoniec zostane. Prázdna a veterná krajina, akoby zbavená časovosti. Zvláštny a cudzí svet, ale je to náš svet. Je to ako vystúpiť na vysokú horu, kde je iba sneh, skaly a slnko. Alebo ako pre Armstronga a Aldrina odvážiť sa vyjsť na nehybné piesky na Mesiaci. Holý svet, ktorý zdobí drsná, jasná a znepokojujúca krása. Oblasť fyziky, ktorej sa Rovelli venuje, kvantová gravitácia, je úsilím o pochopenie a prisúdenie koherentného zmyslu tejto drsnej a nádhernej krajine: svetu bez času. Tretia časť tejto knihy je najnáročnejšia, ale aj najživšia a nám najbližšia. Vo svete bez času musí nevyhnutne existovať niečo, čo vytvorí čas, ktorý poznáme - usporiadaný čas s minulosťou odlišnou od budúcnosti, so sladkým plynutím. Náš čas sa musí nejakým spôsobom vytvárať okolo nás, na našu mieru, pre nás. Tu sa kniha stáva žeravou magmou plnou nápadov, možno jasných, možno zmätených. Autor vás oboznamuje s vedomosťami, kam dospelo bádanie v dnešnom čase. Jeho bádanie pripomína najväčšiu zo všetkých detektívok.

V poradí už piata básnická zbierka výnimočného slovenského básnika a prozaika, žijúceho v Španielsku, zaujme silou autorskej výpovede a odvážnosťou nastoľovaných tém, ktoré v našej poézii nemajú obdobu. Peter Bilý je literárnej verejnosti dobre známy kontroverzný básnik a prozaik. Rovnako ako doterajšie diela, ani najnovšia básnická zbierka Nočné mesto nenecháva čitateľa ľahostajného a vyzýva na zaujatie postoja. Je jeho najosobnejšou knihou, okrem kontinuity s predchádzajucou tvorbou prichádza s naratívnejším typom básní, ktoré prekvapia svojou priamosťou a provokatívnou otvorenosťou.

Vydavateľstvo SSS