Alexander Bröstl

Čo je to sloboda a čo pre nás znamená? Spočíva len v absencii strachu a obmedzení, alebo znamená aj účasť na spoločenských procesoch, vlastný politický hlas, aby nás ostatní počuli, uznali a napokon si na nás spomenuli? Táto esej, ktorá vyšla v Spojených štátoch v šesťdesiatych rokoch, odráža prísnosť a silu politického myslenia Hannah Arendtovej a precízne zhŕňa jej úvahy o slobode, ktoré sú veľmi hlboké a dokážu sa spojiť s výzvami a nebezpečenstvami našej doby. Arendtová sleduje historický vývoj pojmu sloboda, pričom berie do úvahy najmä revolúcie vo Francúzsku a v Amerike. Zatiaľ čo jedna sa skončila katastrofou, ale stala sa zlomovým bodom v dejinách, druhá zaznamenala triumfálny úspech, a predsa zostala lokálnou záležitosťou. Prehodnotenie myšlienky revolúcie sa dnes stalo nevyhnutnosťou a toto opätovné stretnutie s Hannah Arendtovou predstavuje potrebný impulz pre nové generácie.

Pojem právny štát, ale najmä jeho obsah, sa stal v postkomunistických štátoch aktuálnou témou. Napokon aj Ústava Slovenskej republiky deklaruje, že: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“ Kniha Alexandra Bröstla O právnom štáte sa nevenuje priamo skúsenostiam so zavedením princípu právnej štátnosti v Slovenskej republike, ale zaoberá sa vývojovými líniami právnej štátnosti. Teória právneho štátu bola v Nemecku historicky protipólom pojmu policajný štát a neskôr, po druhej svetovej vojne, aj pojmu totalitárny štát. Z porovnávacieho hľadiska vyplýva, že pojem právny štát predstavuje väčšinou synonymom ústavnej a zákonnej vlády. K podstatným znakom štátu s týmto označením patria aj ochrana individuálnej slobody a právna istota jeho občanov. So zreteľom na vývoj od 19. storočia sa v knihe prezentujú štyri základné teórie právneho štátu: liberálna, materiálna, sociálna a demokratická teória právneho štátu. Témou knihy O právnom štáte sú aj princípy právneho štátu. Analyzujú sa v nej záruky základných práv a slobôd, legitimita a legalita, deľba moci, vzájomné brzdy a vyváženosť moci, suverenita ľudu, zvrchovanosť ústavy a zákona, ako aj právna istota. V rámci typológie totalitárny štát – liberálny štát sú v závere načrtnuté rozdiely medzi oboma typmi štátov. Diskusia s predstaviteľmi významných teórií právneho štátu (Robert Alexy, Ronald Dworkin, Jürgen Habermas, Friedrich August von Hayek, Hans Kelsen, Viktor Knapp, Peter Pernthaler, John Rawls, Joseph Raz, Kaarlo Tuori, Reinhold Zippelius a ďalší) približuje odbornej verejnosti stav problematiky v danej oblasti. Kniha O právnom štáte Alexandra Bröstla vychádza v zavedenej edícii Exempla Iuris vydavateľstva Kalligram.

Rozprávka je, ked niekto niekomu rozpráva príbeh... Je to krátky prozaický útvar /niekedy môže byť veľmi, veĺmi krátky, inokedy zas veľmi, veľmi dlhý/, pričom môže byť prípadne aj veršovaný. Rozprávky majú rady hlavne deti, najmenej však dospelí: napokon, tí rozprávky pre deti vymýšľajú. Nielen pre deti, určite tak trochu aj pre seba. Ale krásne sú aj tie rozprávky, ktoré si vymýšľajú deti. Nebudem o tom príliš veľa mudrovať, už iba dodám, že súhlasím s tým, čo povedal Hans Christian Andersen, že najzázračnejšou rozprávkou je samotný život. Od sedenia na nočníku až po tú najstaršiu zo všetkých starôb.

K osemdesiatke známeho slovenského aforistu a spisovateľa Tomáša Janovica mu Alexander Bröstl venoval útlu knižku plnú toho, čo má oslávenec veľmi rád: aforizmov, krátkych príbehov s rýchlou a vtipnou pointou a zamyslení nad tým, čo je síce každodenné, no neprestáva prekvapovať.

Vo svojej najnovšej knihe sa Alexander Bröstl predstaví ako právny teoretik na málo prejazdené trate (napríklad Košice-Bratislava a späť), glosátor okolitého sveta s postrannými úmyslami, spontánny vyznávač hry na tablete pod šírim webom a distribútor návodov na to, ako sa nepredávkovať pokrokom. Doplnené ilustráciami Kaza Kanalu.