Vincent Bujňák

Kto zvolil, ten má právo kedykoľvek odvolať. Do tohto princípu možno zhrnúť opakujúce sa referendové iniciatívy, ktorých obsahom sa stalo odvolanie Národnej rady prostredníctvom referenda. Myšlienke, že ľudia by mali mať právo aktualizovať svoju vôľu aj mimo pravidelného volebného obdobia, vyjadrili podporu nielen najvyšší ústavní činitelia v rôznych volebných obdobiach, ale tiež mnohí predstavitelia právnej vedy. Okolo tejto myšlienky sa vytvoril naratív, že odvolávanie volených zástupcov ľudom existuje v každej demokracii, a ak môžu občania svojím hlasovaním skrátiť volebné obdobie prezidenta či odvolať starostu, potom nie je žiadny dôvod zakazovať im ani odvolanie celoštátneho parlamentu. Jednoducho povedané: čo nie je zakázané, je dovolené. V tejto súvislosti sa vzniesla vlna kritiky na rozhodnutie slovenského ústavného súdu, ktorý referendovú otázku o odvolaní konkrétneho parlamentu považoval za protiústavnú. Predložená vedecká monografia so simplicistickým poňatím odvolávania verejných funkcionárov polemizuje, a celú problematiku skúma nielen v slovenskom, ale medzinárodnom kontexte. Slovenský ústavný poriadok a jednotlivé ústavné inštitúty totiž nie sú exkluzívnym dielom domácich predstaviteľov, pričom v iných štátoch by boli neznáme. Práve naopak, existencia ústavných princípov ako suverenita ľudu, deľba moci, systém bŕzd a protiváh, legalita a legitimita moci či vláda práva predchádzala vzniku slovenskej ústavy, ako aj ústav viacerých ďalších členských štátov Rady Európy. To platí aj o parlamentarizme, zákaze imperatívneho mandátu či koncepcii takých základných práv, akými sú volebné právo či právo na prístup k verejným funkciám. Väčšina štátov sveta sa zároveň otvorene hlási k myšlienke demokracie, a preto dovolávanie sa princípu „kto zvolil, ten má právo kedykoľvek odvolať“ nebude obmedzené výlučne iba na slovenské pomery. Publikácia tak skúma odvolávanie verejných funkcionárov voličmi vo svetovom ústavnoprávnom a filozofickom myslení, so zameraním na komparatívne ústavné právo, a tiež ústavnoprávny vývoj, ktorý vzniku Slovenska predchádzal. Vnímajú iné demokratické a právne štáty odvolávanie verejných funkcionárov voličmi ako základné právo, ktoré vyplýva z ústavného textu aj vtedy, keď ten o ňom mlčí? A odkiaľ sa vôbec myšlienka „kto zvolil, ten má právo kedykoľvek odvolať“ dostala v najrôznejších modifikáciách do slovenského právneho poriadku? Vedecká monografia v uvedených súvislostiach skúma, či je nález ústavného súdu vo veci referenda o predčasných voľbách postavený na doktrinálne korektných východiskách, a súčasne overuje, či sa princíp „kto zvolil, ten má právo kedykoľvek odvolať“ v slovenskom právnom poriadku uplatňuje v plnom rozsahu. Odpovedá tiež na úvahy o ústavnej prípustnosti zavedenia odvolávacieho hlasovania na občanmi nevolené orgány, a sprostredkúva tiež nové vedecké poznatky, napríklad o rizikách platnej a účinnej úpravy ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta alebo o dlhodobom porušovaní zákonnej povinnosti vzťahujúcej sa na odvolávacie hlasovanie v územnej samospráve. Publikácia je určená nielen predstaviteľom vedy ústavného práva, ale tiež politických a právno-historických vied, a rovnako osobám pôsobiacim v územnej samospráve. Užitočné poznatky v nej nájde každý, kto sa na demokraciu pozerá optikou „zosaditeľnosti vlády ľudom“.

Právne normy človeka sprevádzajú pred narodením, počas života i po smrti, a tak sa stretnutiu s nimi, ako ani stretnutiu s procesom ich tvorby nevyhneme. Tvorba právnych noriem je dnes jedným z kľúčových prejavov verejnej moci, pričom táto uvedomelá a cieľavedomá ľudská činnosť má v dnešnej spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. Zahŕňa v sebe množstvo aspektov. Na jednej strane stojí obsahový aspekt navrhovanej právnej regulácie, na strane druhej jej formálne spracovanie do podoby, ktorú predpokladá právny poriadok štátu. Predložená učebnica v sebe spája teóriu ako penzum odborných vedomostí pri tvorbe práva a prax ako praktické skúsenosti nadväzujúce na teoretické poznatky. Podrobne sa zameriava na tvorbu ústavných zákonov, zákonov a podzákonných právnych predpisov s osobitným dôrazom aj na tvorbu všeobecne záväzných nariadení. Jej rozsiahle časti sú tiež venované právnej normotvorbe v kontexte práva Európskej únie. Učebnica je určená nielen študentom práva a študentom príbuzných odborov, ale aj osobám zodpovedným za právnu normotvorbu na celoštátnej i komunálnej úrovni.

Tím erudovaných legislatívcov dlhodobo sa venujúcich tvorbe práva pripravil pre študentov právnických fakúlt, ale aj pre odbornú i laickú verejnosť zbierku prípadových štúdií z teórie a praxe legislatívy. Zámerom spoluautorov tejto cvičebnice je motivovať čitateľov k hľadaniu správnych odpovedí na otázky, ktoré sú s jednotlivými prípadmi spojené, a poukázať tak na precíznosť, ktorú si legislatívna činnosť vyžaduje. Cvičebnica umožní jej čitateľovi precvičiť si teoretické poznatky získané štúdiom odbornej literatúry.

Účelom komentára je systematicky, prehľadne a zrozumiteľne „okomentovať" jednotlivé ustanovenia zákona o politických stranách a politických hnutiach a doplniť ich o relevantné informácie. Ide predovšetkým o informácie týkajúce sa súvisiacich právnych predpisov a informácie o praktickom uplatňovaní jednotlivých zákonných ustanovení. Takýmto spôsobom by sa mal dotvoriť komplexný pohľad na platnú právnu úpravu vzniku, činnosti i zániku politických strán a politických hnutí v Slovenskej republike, ktorý čitateľovi výlučne „holý" text zákona len ťažko môže poskytnúť.Dôležitou súčasťou predkladaného komentára je aj judikatúra súvisiaca s právnym postavením politických strán, ich vznikom, činnosťou i zánikom a je ňou aj práca s textami stanov rôznych politických strán, a to s cieľom poukázať na praktické premietnutie zákonných požiadaviek, alebo, naopak, s cieľom poukázať na nedodržiavanie niektorých zákonných noriem.Predkladaný komentár má ambíciu slúžiť predovšetkým praxi. Jeho užívateľmi však môžu byť nielen „profesionáli", teda tí, ktorí sú s problematikou politických strán a politických hnutí pracovne spätí, ale taktiež aj všetci tí, ktorí majú záujem hlbšie pochopiť ich právnu úpravu v Slovenskej republike. Okrem členov politických strán, osobitne ich funkcionárov či členov prípravných výborov budúcich politických strán, môžu byť cieľovou skupinou aj pracovníci tých orgánov verejnej moci, ktoré sa s aplikáciou právnych pravidiel týkajúcich sa politických strán v praxi často stretávajú (napr. Ministerstva vnútra SR či súdov). Zvolenému okruhu adresátov je prispôsobený aj jazyk komentára, ktorý sa nesnaží byť za každú cenu vedeckým. Práve naopak, komentár sa autori snažili napísať tak, aby bol čo možno najviac zrozumiteľný aj pre bežného občana – nositeľa práva zakladať politické strany a združovať sa v nich. Komentár je vhodný aj ako doplnkový študijný materiál pre vedeckých pracovníkov, pedagógov i študentov právnických fakúlt, prípadne aj pre študentov iných súvisiacich spoločenskovedných disciplín.