V roku 1987 sa pod vplyvom zvláštneho stretnutia vybral na púť do Santiaga de Compostela a o rok neskôr napísal knihu Pútnik z Compostely. Krátko nato vydal román Alchymista, dielo, ktorým sa začali jeho medzinárodné úspechy. V roku 2009 bol zaň zapísaný do Guinesovej knihy rekordov za najviac prekladov jednej knihy. Paulo Coelho napísal množstvo ďalších kníh, ktoré oslovujú ľudí po celom svete. Spolupracuje s niektorými významnými svetovými masmédiami, od roku 2002 je členom Brazílskej literárnej akadémie. V spolupráci s UNESCOM vo funkcii osobitného poradcu pre medzikultúrny dialóg a zbližovanie v duchovných otázkach je stúpencom multikulturalizmu. V septembri 2007 ho vymenovali za posla mieru Spojených národov, vďaka čomu môže ďalej pokračovať v podporovaní medzikultúrneho dialógu a sústreďovať sa na potreby detí v núdzi.Niečo užitočné mu však nenávidená škola predsa len priniesla, tam odhalil svoju túžbu písať. Čoskoro získal aj literárnu cenu v školskej básnickej súťaži, ktorej sa s nadšením zúčastnil.

Rodičia nemali pochopenie pre Paulovu lásku k literatúre. Pre svojho syna totiž naplánovali kariéru inžiniera. Na povolanie spisovateľa pozerali s nedôverou. Spisovateľ bol pre nich človek bez pravidelného príjmu a neistej budúcnosti. "Môžeš byť inžinierom, ale aj písať knihy," snažili sa ho presvedčiť a Paulo Coelho sa im márne snažil vysvetliť, že nechce byť píšucim inžinierom, ale skutočným spisovateľom.

Rodičia však nechceli ustúpiť zo svojho naliehanie. Paulo sa nedal a čím ďalej, tým viac im vzdoroval a dúfal, že si presadí svoje. Otec si vyložil jeho vzdor ako príznak duševnej poruchy a nechal ho dvakrát odviezť do psychiatrickej liečebne. Tu bol Paulo Coelho podrobený dnes už zakázané elektrošokovej terapii. Aj z týchto šokujúcich zážitkov neskôr čerpal pri písaní knihy Veronika sa rozhodla zomrieť. Po prepustení z liečebne pokračoval Paulo  v boji za svoj sen. Po nejakom čase začal pracovať ako novinár a pretože sa rodičia tohto zamestnania zľakli, poslali ho do liečebne tretíkrát.
Po náročnom období začal Paulo študovať právo, ale štúdiá čoskoro opustil a začal sa venovať divadlu. Vtedy ho oslovil Raul Seixas, hudobník a skladateľ, s tým, že by mohol písať texty k jeho piesňam. Už s druhou platňou zožali úspech. Do roku 1976 spolu napísali cez 60 piesní a ovplyvnili tak podobu brazílskeho rocku. V roku 1973 sa Paulo a Raul stali členmi organizácie Alternatívne spoločnosti, ktorá sa stavala proti kapitalistickej ideológii. Práve v tom čase začal Paulo praktizovať čiernu mágiu. Tieto skúsenosti ho viedli k napísaniu románu Valkýry. Ich politické pôsobenie dopadlo neslávne, obaja skončili vo väzení. Po prepustení si Paulo našiel zamestnanie v gramofónovej spoločnosti, kde sa, okrem iného, zoznámil so svojou prvou ženou.

V roku 1977 sa Paulo rozhodol venovať sa literatúre naplno. Nebol však úspešný a po roku sa vrátil na pozíciu riaditeľa gramofónovej spoločnosti CBS. V tejto funkcii vydržal len 3 mesiace. Potom sa rozviedol a opustil zamestnanie. Rok 1979 bol pre Paula zlomovým. Vtedy stretol svoju dávnu priateľku Christinu Oiticicovou, s ktorou sa oženil a žije s ňou dodnes. Spoločne navštívili nemeckej Dachau, ktoré naňho veľmi zapôsobilo. Tu sa mu totiž zjavila postava muža, ktorého stretol o dva mesiace neskôr v Amsterdame. Ťažko povedať, či išlo o sen, či predpoveď budúcnosti. Rozhodujúcim faktorom bola výzva tajomného muža. Ten totiž vyzval Paula Coelha na návrat ku kresťanstvu a púť do Santiaga de Compostela. Paulo muža skutočne poslúchol a o ceste napísal knihu Pútnik. Mágov denník. V roku 1980 Paulo napísal novelu Alchymista. Spočiatku sa predalo 900 výtlačkov, ale Paulovi sa podarilo uzavrieť novú zmluvu s väčším vydavateľstvom a tá znamenala aj dlhotrvajúci úspech Alchymistu. Novela bola preložená do 62 jazykov. 

V roku 1990 uverejnil román Bride. Vydanie tejto knihy sa dočkalo pozornosti tlače a vďaka tomu sa Alchymista spolu s Pútnikom objavili na prvých miestach rebríčka najpredávanejších kníh. Prichádzali rôzne ocenenia. V roku 1995 bol Paulo Coelho menovaný rytierom Rádu umení a literatúry a o rok neskôr sa stal zvláštnym poradcu programu UNESCO pre duchovné zbližovanie a dialóg medzi kultúrami. V septembri roku 2000 vyšiel v Brazílii, Portugalsku a Taliansku román Diabol a slečna Chantal. Pri tejto príležitosti uviedol Paulo do života  Inštitút Paula Coelha, organizáciu, ktorá pomáha menej privilegovaným členom brazílskej spoločnosti, predovšetkým deťom a starým ľuďom. Paulo Coelho sa stal najúspešnejším spisovateľom dneška, hoci jeho cesta nebola vždy ľahká. Kým niektorí sa svojím snom vyhýbajú a iní ich dávno pochovali, Paulo Coelho nás presviedča, že stojí za to bojovať a ísť za svojím snom, i keď väčšinou to nie je cesta jednoduchá.

(Zdroj fotografie: wikipedia)