Pavol Dobšinský strana 3 z 5

Evanjelický farár, pedagóg, spisovateľ, básnik, prekladateľ, redaktor, literárny kritik a významný folklorista Pavol Dobšinský vydal diela Slovenské povesti a Prostonárodné obyčaje, povesti a hry slovenské, ktoré zohrali dôležitú úlohu v slovenskom kultúrnom živote.
Pavol Dobšinský sa venoval najmä zbieraniu ústnej prozaickej ľudovej slovesnosti. Jeho vydania ľudových rozprávok prispeli v minulosti k upevneniu postavenia spisovného slovenského jazyka a stali sa základnými dielami slovenskej folkloristiky. Dnes slúžia ako dôležitý prameň poznania života a kultúry slovenského ľudu.
Dobšinského rozprávky, z ktorých viaceré možno považovať za naozaj strašidelné horory, sú obľúbeným čítaním nielen pre deti, ale zaujmú aj dospelého čitateľa. Dobro v nich zvíťazí nad zlom, ktoré je aj potrestané.
Pavol Dobšinský sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach v Uhorsku, študoval na gymnáziu v Rožňave a Miškovci, od roku 1840 na evanjelickom lýceu v Levoči, ktorého štúdium ukončil kňazskou skúškou. Ako evanjelický kňaz pôsobil v Revúcej, Brezne a v Bystrom pri Rožňave. Od roku 1858 bol profesorom slovenského jazyka a literatúry na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Po roku 1861 pôsobil ako evanjelický farár v Drienčanoch, kde žil až do smrti.
Na levočskom lýceu bol predsedom štúrovskej Jednoty mládeže slovenskej, časopisecky publikoval básne, recenzie, životopisné portréty a prekladal tvorbu svetových autorov (Byron, Mickiewicz, Lermontov, Rousseau, Shakespeare). Neskôr v Banskej Štiavnici redigoval časopis pre umenie a literatúru Sokol, ktorý významne ovplyvňoval vtedajší kultúrny život na Slovensku.
V časopisoch uverejňoval články a štúdie o folkloristike, samostatne vydal syntetické dielo Úvahy o slovenských povestiach. Spolu s Augustom Horislavom Škultétym vydal súbor rozprávok s názvom Slovenské povesti (1858-1961). Vrcholom Dobšinského zberateľského úsilia je 8 zväzkové dielo Prostonárodné slovenské povesti (1880-1883). Zbierka obsahuje rozprávky fantastické, zvieracie, legendárne, novelistické, realistické aj humoristické.
Prekladal najmä z francúzštiny a angličtiny a v 60. rokoch 19. storočia bol popredným kritikom generácie, čo dokumentoval posudkami literárnych rukopisov.
Knihy s Dobšinského rozprávkami vychádzajú s rôznymi názvami, v nových vydaniach i v cudzojazyčných prekladoch. S ilustráciami Martina Benku, Ľudovíta Fullu a iných slovenských ilustrátorov patria k základným hodnotám klasického dedičstva slovenskej národnej kultúry a k reprezentatívnym dielam slovenskej folkloristiky. Mnohé rozprávky spracovali ako filmy či televízne inscenácie, napríklad Plavčík a Vratko, Popolvár najväčší na svete, Ružová Anička, Chudobných rodičov syn, alebo sú z nich rozhlasové hry.
Spisovateľ Pavol Dobšinský zomrel vo veku 57 rokov 22. októbra 1885 v Drienčanoch, v okrese Rimavská Sobota.
(Zdroj TASR)